Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Csp-272-2019.pdf
PDF · 86.99 KB
Case nature
Subarea
11Csp/272/2019
Uznesenie
Okresný súd Prešov v spore žalobcu: E. F., X.. XX.X.XXXX, L. J., XXX XX, J.Ě. XXXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 42 350 026, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu ako dlžníka uzatvorenej stranami v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. L.-XX- XXXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX.
II. Návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
III. U k l a d á žalobcovi podať v lehote do 30 dní žalobu voči žalovanému o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu ako dlžníka uzatvorenej stranami v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. L.-XX-XXXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX.
IV. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.12.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy uvedeného v článku 4 zmluvy o úvere č. L.-XX-XXXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX a povinnosť vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Ďalej žiadal, aby súd poučil žalovaného, že na Okresný súd Prešov môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. L.-XX-XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že s žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. L.-XX- XXXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 3.350,- Eur, ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných 72 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 65,61 Eur. Súčasťou zmluvy je v čl. 4 dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (ďalej len „dohoda“), ktorá je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, pretože nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Poukázal na to, že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, pre ktorý je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy a môže ho buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvom unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Zákon č. 129/2010 Z. z. účinný k 18.11.2016 v § 9 ods. 2 písm. f/ uvádzal ako náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie údaja o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve. V konkrétnej úverovej zmluve je termín konečnej splatnosti uvedený ako „do 6 rokov/roka od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky“. Vzhľadom na uvedené pre spotrebiteľa nie je možné bez väčších ťažkostí a s istotou identifikovať termín konečnej splatnosti úveru, resp. aj doby trvania úveru, čo má vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Bolo v kompetencii poskytovateľa úveru, aby všetky podstatné údaje na výpočet konečnej splatnosti určil tak, že spotrebiteľ pri podpise zmluvy by mal k dispozícii konkrétnu informáciu o dĺžke splácania úveru, napriek tomu pristúpil len k neurčitému vymedzeniu splatnosti, čo nie je v súlade s vyššie citovanými závermi, a preto treba považovať predmetný úver s odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver je aj v súlade so Smernicou 2008/48, nakoľko neurčitý údaj o konečnej splatnosti úveru dlžníkovi neumožňuje poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy a ide o skutočnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013 sp. zn. 6MCdo 9/2012). V zmysle § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: „Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, 12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť“ Keďže dohoda o zrážkach zo mzdy nie je v súlade s citovaným zákonným ustanovením, dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom. Žalobca zastáva názor, že predmetná dohoda o zrážkach neobsahuje poučenie o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy a žalobca nemal možnosť odmietnuť uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorením ktorej bolo zo strany žalovaného podmienené poskytnutie úveru.
3. Ďalej uviedol, že žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa XX.XX.XXXX, prílohou ktorého bola zmluva a v súčasnej dobe sú mu vykonávané zrážky zo mzdy. Uvedený stav umožňuje siahnuť žalovanému na jeho majetok prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa jeho názoru, z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, čo je jedným z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. 4. Zároveň navrhol v zmysle § 337 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) poučiť žalovaného o možnosti podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy, ako aj nahradiť mu trovy konania.
5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501>. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20170501> rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
13. Podľa § 328 ods. 3 C.s.p. uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 331 ods. 1 C.s.p. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
16. Podľa § 333 C.s.p. neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
17. Podľa § 334 C.s.p. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
18. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
19. Podľa § 337 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20181212> neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
20. Podľa § 337 ods. 3 C.s.p. súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20170501> platí primerane.
21. Neodkladné opatrenie je dôvodné nariadiť vtedy, ak je danosť práva aspoň osvedčená alebo ak je aspoň osvedčené bezprostredné ohrozenie tohto práva, t.j. rozhodné skutočnosti nemusia byť preukázané, postačuje ak sa javia aspoň ako pravdepodobné a pritom nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán konania, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
22. Žalobca na preukázanie ním tvrdených skutočností predložil Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby zo dňa XX.XX.XXXX, č. L.-XX-XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej je v čl. 4 dohoda o zrážkach zo mzdy. Zmluva aj dohoda boli uzatvorené ako formulárové zmluvy, kde žalobca má postavenie spotrebiteľa a žalovaný dodávateľa. Zmluva obsahuje výšku úveru 3.350,- Eur a záväzok dlžníka uhradiť veriteľovi 72 mesačných splátok vo výške 65,61 Eur s podmienkami ich splatnosti. Celková výška nákladov predstavuje sumu 1.373,92 Eur. Čl. IV zmluvy sa týka zabezpečenia pohľadávky veriteľa a predstavuj dohodu o zrážkach zo mzdy. Nie je v ňom uvedená výška pohľadávky ani výška zrážky zo mzdy.
23. Žalobca zároveň predložil žiadosť žalovaného o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.11.2019 adresovanú zamestnávateľovi žalobcu, z ktorej vyplýva, že žalovaný eviduje voči žalobcovi pohľadávku vo výške 1.596,58 Eur v prospech účtu veriteľa.
24. Dohoda neobsahuje údaj o celkovej výške pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorú je možné na jej základe uspokojiť a ani výšku zrážok zo mzdy. Túto výšku nie je možné určiť ani v spojení so zmluvou. Navyše je spochybnená výška pohľadávky žalovaného v dôsledku fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. pre chýbajúci termín konečnej splatnosti úveru, čo je obligatórnou náležitosťou zmluvy s poukazom na § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona. Majetková sféra žalobcu je tak v možnom ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje jednostranným rozhodnutím žalovaný. Z uvedeného dôvodu považoval súd potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu za osvedčenú a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
25. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. Uvedenú ochranu v štádiu pred začatím konania vo veci samej je možné poskytnúť práve nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému uloží povinnosť zdržať sa uplatňovania výkonu zrážok zo mzdy žalobcu.
26. K nariadeniu neodkladného opatrenia došlo v dôsledku možného posúdenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, či buď z dôvodu absolútnej neplatnosti alebo z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Definitívne posúdenie tohto právneho úkonu však môže byť prijaté len v rozhodnutí vo veci samej, teda v samostatnom konaní, ktoré by malo nasledovať po nariadení neodkladného opatrenia. Preto súd postupoval podľa § 336 ods. 1 CSP a uložil žalobcovi podať žalobu uvedenú vo výroku rozhodnutia.
27. Súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - E. D. J., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy, nakoľko neodkladné opatrenie má upravovať vzťahy medzi stranami a nie je možné ukladať povinnosť vo vzťahu k tretej osobe (zamestnávateľovi žalobcu). Žalobcovi nič nebránilo podať návrh na neodkladné opatrenie aj voči zamestnávateľovi. Uložená povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy znamená, že žalovaný musí urobiť všetky kroky potrebné k dosiahnutiu tak, aby dohoda nebola realizovaná, teda aj oznámenie zamestnávateľovi žalobcu.
28. Súd zamietol aj návrh týkajúci sa poučenia žalovaného o možnosti podania žaloby o zaplatenie svojej pohľadávky, keďže pre takýto postup nie je dôvod. Konanie o zaplatenie pohľadávky nemá priamu súvislosť s týmto neodkladným opatrením, navyše nepochybne žalovaný nie je neznalý svojich práv vrátane možnosti podať žalobu na zaplatenie svojej pohľadávky.
29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
31. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že žalobca mal vo veci v podstate plný úspech a súd nezistil žiadne dôvody pre použitie ustanovenia § 257 CSP, vznikol mu nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému, o ktorej výške rozhodnej súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 C.s.p.).