Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15T/37/2019

Potvrdené rozhodnutím 3To/21/2020
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného X. J., nar. XX.XX.XXXX, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j), § 139 ods. 1 písm. a) a § 127 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 07.01.2020 sp. zn. 15T/37/2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.05.2020 takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného X. J., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obž. X. J., nar. XX.XX.XXXX, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , , , s poukazom na , a , na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 07. januára 2020, takto

rozhodol:

obžalovaný: X. J., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., J.G. K. XXXX/XX, t.č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

sa uznáva vinným, že

od mesiaca február 2019 na rôznych miestach v meste Trnava až do dňa 07.08.2019 si neoprávnene zadovažoval minimálne 2-krát až 3-krát týždenne od doposiaľ neustálených osôb srbskej národnosti rastlinu rodu Cannabis (konopa), ktorú následne neoprávnene prechovával za účelom predaja ďalším nielen dospelým, ale aj maloletým osobám až do 15.10 hod. dňa 07.08.2019, keď pri sebe za týmto účelom prechovával pokrčený alobal s obsahom sušeného konope s celkovou hmotnosťou 18,08 g, s priemernou koncentráciou 10,4 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce 1.880 mg THC, čo zodpovedá minimálne 63 obvykle jednorazovým dávkam drogy, ktorých hodnota predstavuje minimálne 180,80 Eur, pričom ešte dňa 07.08.2019 v meste Trnava po predchádzajúcej telefonickej dohode osobne predal sušené konope ďalším trom osobám, a to osobe L. F., ako aj maloletým osobám D. M., nar. XX.XX.XXXX, a D. D., nar. XX.XX.XXXX s tým, že v doobedňajších hodinách na ulici Tajovského predal mal. D. D., nar. 28.09.2003 sušené konope s celkovou hmotnosťou 231 mg, s priemernou koncentráciou 9,3 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce 21 mg THC, čo zodpovedá minimálne 1 obvykle jednorazovej dávke drogy a mal. D. M., nar. 08.03.2002 sušené konope s celkovou hmotnosťou 154 mg, s priemernou koncentráciou 10,3 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce 16 mg THC, čo zodpovedá minimálne 1 obvykle jednorazovej dávke drogy, a následne aj v čase okolo 15.00 hod. na ulici Koniarekova pri areály ŽOS predal L. F. sušené konope s celkovou hmotnosťou 2.913 mg, s priemernou koncentráciou 11,6 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce 338 mg THC, čo zodpovedá minimálne 11 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom rastlina rodu Cannabis (konopa) je zaradená v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je zaradená v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok,

teda

neoprávnene si zadovážil, predával a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a na chránenej osobe - na dieťati,

čím spáchal

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , , , s poukazom na , a ,

za to

sa odsudzuje

Podľa , a , s použitím , „per analogiam“ súd obžalovanému ukladá trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa a súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.

Podľa je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody oznamovať probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu v mieste jeho bydliska potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, a to najmenej 1x za tri kalendárne mesiace.

Podľa je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa osobne hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste jeho bydliska, a to najmenej 1x za tri kalendárne mesiace.

Podľa je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vopred oznamovať probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu v mieste jeho bydliska vzdialenie sa z miesta jeho bydliska s výnimkou pravidelne opakujúcich sa vzdialení, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.

Podľa súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia nasledovných vecí:

- mobilný telefón zn. Samsung Galaxy J6+ červenej farby, typ SM-P D.: XXXXXXXXXXXXXXX s vloženou SIM kartou Tesco mobile a obalom,

- 1 ks digitálna miniváha čierno striebornej farby č. produktu P138.

Podľa súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia peňažnej sumy 86,54 Eur.

Podľa vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 09.12.2019 na obžalovaného X. J., nar. XX.XX.XXXX obžalobu č. -68 zo dňa 05.12.2019 na skutkovom a právnom základe uvedenom v tomto rozsudku, pričom v súlade s ustanovením navrhol, aby súd vykonal hlavné pojednávanie a rozhodol o treste vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný v konaní o dohode o vine a treste uznal vinu za spáchaný skutok v celom rozsahu, avšak nesúhlasil s trestom, ktorý mu prokurátor navrhoval uložiť.

Podľa (5) Ak v rámci konania o dohode o vine a treste obvinený uzná vinu zo spáchania stíhaného skutku v celom rozsahu, ale nedôjde k dohode o treste, prokurátor podá obžalobu, v ktorej uvedie obvineným priznaný skutok, jeho právnu kvalifikáciu, uznanie viny a požiada súd, aby vykonal hlavné pojednávanie a rozhodol o treste a ďalších výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po poučení podľa urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu, pričom súd toto vyhlásenie obžalovaného prijal a zároveň rozhodol, že vykoná dokazovanie len v súvislosti s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Z odpisu registra trestov obžalovaného zo dňa 09.12.2019 vyplynulo, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 2x priestupkovo prejednávaný, a to za priestupok zo dňa 11.08.2017 podľa o priestupkoch, kedy vzbudil verejné pohoršenie, za čo bol potrestaný blokovou pokutou vo výške 15,- Eur a za priestupok zo dňa 19.01.2018 podľa cit. zákona, kedy drobnej krádeže v predajni COOP Jednota, za čo bol potrestaný uložením pokuty vo výške 20,- Eur. (čl. 389)

Z posudku Súkromnej strednej odbornej školy L. so sídlom Trnava, A. XX zo dňa 16.10.2019 vyplynulo, že obžalovaný sa stal žiakom školy v roku 2016, kedy nastúpil do dvojročného učebného odboru, nakoľko nedokončil základnú školu, ktorú dokončil počas dvojročného štúdia formou kurzu pre 9. ročník ZŠ a v roku 2018 nastúpil do trojročného učebného odboru Mechanik autoopravár. Spolupráca školy s matkou, s ktorou obžalovaný žije bola veľmi slabá, matka sa posledných štyroch rodičovských združení nezúčastnila, na prospech alebo správanie obžalovaného sa neinformovala osobne, telefonicky a ani e-mailom. Obžalovaný v I. polroku I. ročníka prospel s priemerom 2,9 a v druhom polroku sa jeho prospech zhoršil na 3,6, čo bolo zapríčinené vysokou absenciou. Obžalovaný mal v prvom polroku ospravedlnených 142 a neospravedlnených 26 hodín a v druhom polroku ospravedlnených 252 a neospravedlnených hodín 91, pričom z dôvodu neospravedlnenej absencie mal v prvom polroku zníženú známku zo správania na druhý stupeň a v druhom polroku na štvrtý stupeň. V škole je správanie obžalovaného bez vážnejších problémov, na hodinách a aj v kolektíve sa správa bezkonfliktne. (čl. 408-409)

So súhlasom strán boli postupom podľa prečítané závery znaleckého posudku č. 132/2019 zo dňa 09.09.2019, ktorý vypracoval MUDr. Mário Straka, znalec z odboru Zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, z ktorých vyplynulo, že nie je závislý na psychoaktívnych látkach, je nepravidelným užívateľom kanabinoidov (inhalačne) bez prítomnej látkovej závislosti. Jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti sú u neho prítomné v celom rozsahu a plnej miere a bolo tomu tak aj v čase spáchania prejednávaného skutku. Osobnosť obžalovaného nie je narušená psychoaktívnymi látkami, z hľadiska psychiatrického mu nie je potrebné nariaďovať žiadny druh liečby, dokáže abstinovať aj sám a dobrovoľne. U obžalovaného nie sú prítomné psychopatologické symptómy v zmysle forenzne významnej duševnej poruchy či choroby a obžalovaný je duševne zdravý. (čl. 175-176)

Postupom podľa boli stranám predložené vecné dôkazy, a to digitálna miniváha čierno-striebornej farby č. produktu P138, mobilný telefón v čiernom obale zn. Samsung a

zvyšky alobalu a plastové vrecko s tlakovým uzáverom, ktoré ako vyplynulo zo Zápisnice o vykonaní osobnej prehliadky boli obžalovanému odňaté pri jej vykonaní. (čl. 282-284)

Pri osobnej prehliadke bola obžalovanému odňatá aj finančná hotovosť spolu vo výške 86,54 Eur. (čl. 295)

Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu nemala žiadna strana návrhy na doplnenie dokazovania.

Odôvodnenie výroku o treste:

Páchateľ obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , , , s poukazom na , a sa potrestá trestom odňatia slobody na desať rokov až pätnásť rokov.

Podľa Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa druhej vety Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa prvej vety Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, preto mu súd zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa , čo potom pri aplikácii ustanovení , ods. 2, ods. 3 a prvej vety znamená, že obžalovanému znížil hornú hranicu trestu odňatia slobody z 15 rokov na 13 rokov a 4 mesiace. (15 - 10 = 5, 5 rokov = 60 mesiacov, 15 rokov = 180 mesiacov, 60 : 3 = 20, 180 - 20 = 160, 160 mesiacov = 13 rokov a 4 mesiace).

Súd v prejednávanom prípade „per analogiam“ aplikoval ustanovenie , vychádzajúc zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti / nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa a v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa alebo písm. c/ uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017, podľa ktorého (okrem iného):

„Analógia je pri aplikácii neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.

Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa , , teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa , (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“

Podľa (2) Súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa d) v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.

Podľa (4) V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

Dôvodom pre aplikáciu ustanovenia , je skutočnosť, že obžalovaný sa priznával už v prípravnom konaní a vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku urobil aj na hlavnom pojednávaní. Súd je preto s ohľadom na rozsah spáchania trestného činu, čas jeho páchania a tiež s ohľadom na vek obžalovaného a možnosť jeho nápravy toho názoru, že na naplnenie účelu trestu v prípade obžalovaného postačí aj trest kratšieho trvania, a preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov. (10 rokov = 120 mesiacov, 120 : 3 = 40, 120 - 40 = 80, 80 mesiacov = 6 rokov a 8 mesiacov)

Takto uložený trest odňatia slobody je podľa názoru súdu trestom zákonným a spravodlivým, ktorý je spôsobilý plniť tak individuálnu ako i generálnu prevenciu, pričom zohľadňuje aj spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, poľahčujúcu okolnosť a osobu obžalovaného a jeho pomery.

Vo vzťahu k návrhu obhajoby, aby súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov aplikujúc ustanovenie , súd uvádza, že na takýto postup neboli splnené podmienky. Predovšetkým z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne okolnosti prípadu a ani pomery obžalovaného, pre ktoré by obžalovanému mal byť ukladaný trest odňatia slobody aplikujúc posledne citované ustanovenia a v tomto smere obhajoba ani nenavrhla vykonať žiadne dôkazy.

Za takúto okolnosť súd pritom nepovažuje obhajobou uvádzanú skutočnosť, že obžalovaný časť trestnej činnosti páchal v čase, keď bol mladistvý, pričom v čase obmedzenia jeho slobody dňa 07.08.2019 bol plnoletým necelé dva mesiace. Súd na tomto mieste poukazuje na skutkovú vetu rozsudku, z ktorej je zrejmé, že obžalovaný páchal trestnú činnosť plánovite, za účelom zisku, keď drogy nakupoval od tretích osôb 2-3 týždenne a následne ich predával nielen dospelým osobám, ale aj maloletým osobám. Obžalovaný si tak vytváral vlastnú odberateľskú základňu, pričom jeho činnosť sa vyznačuje plánovitosťou a cieľavedomým konaním. Skutočnosť, že obžalovaný bol počas páchania trestného činu istú dobu sám mladistvý a istú dobu vo veku blízkom mladistvým súd nevyhodnocuje v prospech obžalovaného, ale naopak ako okolnosť, ktorá mu priťažuje. Obžalovaný takto v mladom veku oslovoval mladistvých, ktorým drogy predával a takto sa sám podieľal nielen na páchaní trestnej činnosti inými osobami, ale sám sa pričinil aj o to, aby sa takéto osoby stali na drogách závislými.

Obžalovaný spáchal trestný čin v priamom úmysle podľa , kedy v jeho konaní bola prítomná tak vedomostná ako aj vôľová zložka jeho konania. Zohľadňujúc preto uvedené je súd toho názoru, že trest, ktorý bol obžalovanému uložený je maximálnym „dobrodením“ pre osobu obžalovaného a uloženie nižšieho trestu odňatia slobody nie je v jeho prípade ničím odôvodnené.

Podľa (3) Do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd b) páchateľa obzvlášť závažného zločinu.

Podľa (4) Súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.

Obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin, a teda mal by byť na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Obžalovaný však doposiaľ nebol súdne trestaný, súd mu uložil trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a obžalovaný len nedávno dovŕšil plnoletosť. Súd je preto toho názoru, že so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného bude jeho náprava lepšie zaručená v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa (1) Súd uloží trest prepadnutia veci, a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu.

Podľa (1) Súd uloží trest prepadnutia veci, c) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň.

Podľa (5) Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Súd obžalovanému uložil trest prepadnutia mobilného telefónu spolu s jeho obalom a v ňom vloženou SIM kartou, prostredníctvom ktorého si obžalovaný dohadoval stretnutia so svojimi odberateľmi ako i digitálnej váhy, ktorú používal pri predaji drog tretím osobám ako vecí, ktoré obžalovaný používal na páchanie trestnej činnosti a súčasne trest prepadnutia peňažnej sumy 86,54 Eur, ktorú obžalovaný získal trestným činom (predajom drog) s tým, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Trest prepadnutia zvyškov alobalu a plastového vrecka s tlakovým uzáverom súd obžalovanému neukladal, nakoľko ide o bezcenné veci, o ktorých zničení bude rozhodnuté po právoplatnom skončení konania.

Odôvodnenie uloženia ochranného dohľadu

Podľa (1) Ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa , a (1) Odsúdený, ktorému súd uložil ochranný dohľad, je po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povinný dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, b) osobne sa hlásiť v určených lehotách a c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.

Podľa (1) Ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.

Keďže súd obžalovaného odsúdil za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, musel obžalovanému obligatórne uložiť ochranný dohľad. S ohľadom na priznanie sa obžalovaného, vyslovenie ľútosti nad spáchaným trestným činom a v neposlednom rade s ohľadom na výmeru uloženého trestu odňatia slobody je súd toho názoru, že v prípade obžalovaného tomuto postačí uložiť ochranný dohľad na dobu 1 (jedného) roka, pričom povinnosti vyplývajúce s uloženého ochranného

dohľadu súd konkretizoval v súlade s ustanovením tak, aby probačný a mediačný úradník mohol efektívne vykonávať dohľad nad obžalovaným po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (/1 ). Odvolanie má odkladný účinok. (/2 ). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (/1a ) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (/1,2 ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (/2 ),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (/1b ) a to len vo svoj prospech (/2 ),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (/2 ),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (/2 ).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.