Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-480-2017.pdf
PDF · 80.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3Er/480/2017
Uznesenie
Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti povinnému Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. o vymoženie povinnosti zaplatiť 8166,37 Eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, exekútorský úrad Bratislava Grösslingova 62, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa 07.06.2017 tunajší súd poveril súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 8166,37 Eur s príslušenstvom.
2. Exekučným titulom je Platobný rozkaz č.k. XCsp/X/XXXX-XX zo dňa 07.10.2016, ktorý bol vydaný Okresným súdom Brezno a ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.11.2016.
3. Dňa 20.09.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie povinného označené ako „Žaloba - Návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) b) f) g) h).“ Povinný v podaní uvádza, že žiada zrušiť vyššie uvedený exekučný titul pretože nie je právoplatný ani vykonateľný z dôvodu porušenia jeho ústavných práv, pretože sa nikdy nezúčastnil súdneho konania v uvedenej veci, hoci mal ústavné právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Povinný v podaní ďalej uvádza, že po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a to tak, že návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie oprávnený porušil zákonnú povinnosť - podal návrh na vykonanie exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa. Povinný v podaní ďalej uvádza, že Civilný sporový poriadok v § 299 ods. 2 zakazuje vydať platobný rozkaz na podklade spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pričom prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či je zmluva medzi žalovaným a bankou spotrebiteľská, či je v súlade so zákonom a či obsahuje alebo neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Povinný v podaní ďalej uvádza, že má za to, že oprávnený nemá na vymáhanie pohľadávok živnostenské oprávnenie a podľa týchto zistení možno definovať, že jeho činnosť vymáhania nie je v súlade s legislatívou Slovenskej republiky. Povinný v podaní ďalej uviedol, že odkúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na oprávneného neprešlo v zmysle zákona a preto treba toto odstúpenie považovať za neplatné. Povinný v podaní poukázal na ustanovenia Ústavy SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv, Exekučného poriadku a nálezu Ústavného súdu SR.. Z uvedených dôvodov žiada zrušiť exekučný titul a zastaviť exekúciu. Vzhľadom na skutočnosti uvádzané povinným ako aj z dôvodu nemožnosti obnovy exekučného konania súd posúdil toto podanie ako návrh povinného na zastavenie exekúcie.
4. Dňa 19.12.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie oprávneného k vyššie uvedenému podaniu povinného, v ktorom oprávnený uviedol, že predmetným exekučným titulom bol povinný zaviazaný na plnenie z titulu nesplateného úveru, pričom prostriedky procesnej obrany voči nimi uplatnenému nároku neuplatnil, počas sporu ostal pasívny, odpor voči platobnému rozkazu nepodal. Oprávnený ďalej uviedol, že povinný v podanom návrhu neuvádza žiadne nové okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. Oprávnený ďalej uviedol, že nakoľko v návrhu povinného na zastavenie exekúcie absentuje kvalifikovaný právny dôvod v zmysle ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku brániaci vymáhateľnosti nimi uplatneného nároku, so zastavením exekúcie nesúhlasí.
5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Na základe uvedeného súd postupoval v zmysle Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017
7. Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov.
8. Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
9. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
10. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu, f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61 c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
11. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
13. Podľa § 526 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
14. Exekučný titul na podklade ktorého sa vykonáva predmetná exekúcia, bol vydaný v súlade so zákonom Okresným súdom Brezno. Tvrdenie povinného, že nie je právoplatný ani vykonateľný z dôvodu porušenia jeho ústavných práv, pretože sa nikdy nezúčastnil súdneho konania v uvedenej veci hoci mal ústavné právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom nie je dôvodné. V poučení vyššie uvedeného exekučného titulu bol povinný riadne poučený o možnosti podať opravný prostriedok v podobe odporu a jeho následkoch spočívajúcich v zrušení exekučného titulu a nariadenia pojednávania na prejednanie veci za podmienky jeho včasného podania s odôvodnením vo veci samej. Povinný tak mal možnosť zúčastniť sa súdneho konania v danej veci, jej verejného prerokovania v jeho prítomnosti, ako aj sa vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom v prípade, ak by v zákonnej lehote podal odpor. Túto možnosť však povinný nevyužil a odpor v zákonnej lehote nepodal. Exekučný titul sa tak stal právoplatným a vykonateľným. Súd v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať podmienky vydania exekučného titulu, ktorý už nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd preto nie je oprávnený zrušiť exekučný titul, ktorý sa už stal právoplatným a vykonateľným.
15. Tvrdenie povinného, že po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a to tak, že návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie oprávnený porušil zákonnú povinnosť - podal návrh na vykonanie exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa rovnako nie je dôvodné, nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, a to na základe vyššie uvedeného právoplatného a vykonateľného exekučného titulu po tom, čo si povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vyššie uvedený vykonateľný exekučný titul.
16. Tvrdenie povinného, že sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal skutočnosťou, či je zmluva o poskytnutí pôžičky (ďalej len „zmluva“) uzatvorená medzi žalovaným a právnym predchodcom oprávneného spotrebiteľská, či je predmetná zmluva v súlade so zákonom a či obsahuje alebo neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, rovnako nie je dôvodné. Povinný mal možnosť domáhať sa určenia, či zmluva z ktorej pochádza nárok oprávneného obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v občianskom konaní, výsledkom ktorého bol vydaný vyššie uvedený exekučný titul. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok proti exekučnému titulu ani neskúma skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Keďže zmluva, ktorú namieta povinný jestvovala už pred vznikom exekučného titulu, zásadne ju nemožno namietať.
17. Tvrdenie povinného, že oprávnený nemá na vymáhanie pohľadávok živnostenské oprávnenie a podľa týchto zistení možno definovať, že jeho činnosť vymáhania nie je v súlade s legislatívou Slovenskej republiky, rovnako nie je dôvodné. Oprávnený nevykonáva vymáhanie pohľadávok, pričom v exekučnom konaní vystupuje ako účastník konania s právom podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Právomocou vymáhať pohľadávky, resp. vykonávať nútený výkon exekučných titulov disponuje exekútor, ako štátom určená a splnomocnená osoba.
18. K tvrdeniu povinného, že odkúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na oprávneného neprešlo v zmysle zákona a preto treba toto odstúpenie považovať za neplatné, súd uvádza, že toto tvrdenie rovnako nie je dôvodné. Postúpenie pohľadávok je upravené v § 524 - 530 vyššie citovaného Občianskeho zákonníka. Jednu zo základných podmienok zákonného postúpenia pohľadávok predstavuje povinnosť postupcu (pôvodného veriteľa) oznámiť postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu dlžníkovi (povinnému). Z obsahu súdneho spisu má súd za preukázané, že postupca si túto zákonnú povinnosť splnil, a to oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.09.2016, o čom má súd k dispozícii podací hárok. Súd nezistil žiadne porušenie ustanovení upravujúcich postúpenie pohľadávok.
19. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 355 ods. 2, § 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podanie urobené v listinnej podobe (§ 125 ods. 3 C.s.p.) treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.