Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/35/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej v právnej veci žalobcu JUDr. Oliver Korec so sídlom kancelárie Kominárska 2,4 831 04 Bratislava, správca úpadcu Medika SK, a.s., Vajnorská 6, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 35 839 881, proti žalovanému Slovenská republika, v mene ktorej koná Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, so sídlom Pražská 29, 812 63 Bratislava, IČO: 30 844 363, o náhradu škody vo výške 1.891.110,61 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. -667 zo dňa 21. júna 2018 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. -667 zo dňa 21.6.2018 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a priznal žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vzájomnou žalobou zo dňa 28.11.2007 sa žalobca /MEDIKA SK a.s./ domáhal od žalovaného /Slovenská republika, mene ktorej koná Správa štátnych hmotných rezerv/ zaplatenia sumy 56.971.598,33 Sk /v prepočte na menu Euro 1.891.110,61 EUR/ s 12% úrokom z omeškania od 29.4.2006 do zaplatenia, titulom náhrady škody. Pôvodné konanie bolo vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. , kde sa žalobca /v tomto konaní žalovaný/ domáhal voči žalovanému /v tomto konaní žalobcu Medika SK a.s./ zaplatenia sumy 29.5054,09 EUR titulom neuhradenia faktúr za dodaný tovar. Vzájomná žaloba o zaplatenie 1.891.110,61 EUR s prísl., ktorá je predmetom konania bola vylúčená na samostatné konanie uznesením Okresného súdu Pezinok uznesením č.k. -186 zo dňa 17.8.2009.

3. Vzájomnú žalobu skutkovo odôvodnil tvrdením, že na základe zmluvy o ochraňovaní zásob Programu

- 222 č. zo dňa 1.10.2003, uzatvorenej podľa a o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov, bol jediným ochraňovateľom zásob mobilizačných rezerv, pričom jeho výhradné postavenie bolo dané najmä skutočnosťou, že dňa 21.8.2003 sa ako subjekt, spĺňajúci požadované kritériá, stal jediným subjektom, s ktorým mohla byť platne uzatvorená zmluva o ochraňovaní zásob mobilizačných rezerv, pretože ako jediný mal v tom čase uzatvorenú aj zmluvu o ochraňovaní nehnuteľného majetku štátnych hmotných rezerv č. , v ktorých nehnuteľnostiach boli celé mobilizačné rezervy štátu

aj uskladnené. Okrem toho bol určený rozhodnutím MZ SR č. zo dňa 21.8.2003 ako subjekt hospodárskej mobilizácie. Na základe zmluvy o ochraňovaní zásob Programu - 222, uzavretej na dobu neurčitú sa stal subjektom, povinným vytvárať a hospodáriť s týmito zásobami, čím sa rozumela ich tvorba, obmena, zámena, skladovanie, nájom, výpožička, presun, vyčleňovanie, ochrana a kontrola tak, aby nedochádzalo k ich znehodnocovaniu, strate, alebo odcudzeniu a k tomu bol povinný vytvárať nevyhnutné podmienky a prijímať potrebné opatrenia. Tým získal exkluzívne a výsadné postavenie s poukazom na a o štátnych hmotných rezervách a podľa čl. V. ods. 3 tejto zmluvy a bol jediným subjektom, ktorý mohol obstarávať zásoby mobilizačných rezerv podľa Projektu tvorby alebo doplnenia mobilizačných rezerv, spracovávaného v pravidelných intervaloch, alebo rozhodnutia na tvorbu a doplnenie mobilizačných rezerv v prípade mimoriadnej udalosti, ako tomu bolo v prípade hrozby pandémie vtáčej chrípky. Vyváženosť zmluvy bola reprezentovaná jednak ziskovou časťou, v prípade nákupu v procese vytvárania mobilizačných rezerv /tvorba, obmena, zámena/, pri ktorých si mohol uplatňovať v súlade s Opatrením MZ SR č. 0745-12/2005-SL zo dňa 18.10.2005 maximálne 13% obchodnú maržu a stratovou časťou, predstavujúcou výdavky a náklady, spojené so samotným skladovaním, presunom, ochranou a kontrolou mobilizačných rezerv, mimo položiek, refundovaných z rozpočtu podľa . Žalobca / v tomto konaní žalovaný poznámka odvolacieho súdu/v príkrom rozpore v uvedenou exkluzivitou prostredníctvom tretích osôb / BB MEDIKA s.r.o., Banská Bystrica/ obstarával mobilizačné rezervy, následne umiestňované do skladov v jeho správe a zároveň počas účinnosti označenej zmluvy počas hrozby pandémie vtáčej chrípky prostredníctvom tretích osôb /BB MEDIKA s.r.o., PHOENIX Zdravotnícke zariadenie, a.s., DINA-HITEX SK, spol. s r. o., Technia spol. s r.o./ obstarával určené mobilizačné rezervy /rúška, respirátory, lieky a iné zdravotnícke pomôcky/ a pod vplyvom jeho opakovaných námietok začal zásoby obstarávať sám priamym nákupom, čím porušil aj a o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Označeným konaním mu vznikla škoda dosahujúca minimálne sumu 56.971.598,33 Sk, ako vyplýva z písomného vyčíslenia škody v prílohe vzájomnej žaloby. Mobilizačné rezervy boli naviac tretími osobami obstarávané s obchodnou maržou výrazne prekračujúcou stanovenú Opatrením MZ SR 13% hranicu, za nevýhodné ceny, čo logicky jednoznačne spôsobilo potom jeho neschopnosť pri následnom predaji nakúpených a uskladnených zásob z dôvodu potreby ich obmeny konkurovať ostatným dodávateľom určených liečiv. Takto bol do budúcna nútený pri ich obmene ich predávať za výrazne nižšie ceny, ako boli obstarané týmito inými osobami a teda bol pri týchto obchodoch stratový. V konaní uplatňovaná pohľadávka je pohľadávkou zo stratovej činnosti ochraňovateľa, pričom vznikla aj druhotnou platobnou neschopnosťou žalobcu, kedy pri obmene zásob formou ich predaja konkrétnym zdravotníckym zaradeniam tieto platili žalobcovi oneskorene alebo neplatili vôbec. Predžalobnou výzvou zo dňa 15.10.2007 žalovaného vyzval, aby bezodkladne pristúpil k náhrade škody vo výške cca 65.144.190 Sk /predbežne vyčíslená škoda s DPH/, resp. k vysporiadaniu zmluvných nárokov. V ďalšej časti vzájomnej žaloby žalobca uvádzal skutočnosti, pre ktoré považuje zmluvu o ochraňovaní zásob Programu 222 za nikdy platne neukončenú, opísal postup žalovaného, ktorým presunul kompletné zásoby mobilizačných rezerv na druhého ochraňovateľa rozhodnutím č. 58/2007- OMRaPZ zo dňa 18.5.2007 dňom 1.7.2007 na základe súhlasného stanoviska MZ SR č. 14603-2/2007- OKM zo dňa 26.4.2007. Týmto postupom a obstaraním mobilizačných rezerv prostredníctvom iných spoločností závažne porušil zmluvu a žalobcovi tak vznikla škoda vo výške 56.971.598,33Sk, ktorá predstavuje ušlý zisk, reprezentujúci jeho maržu z hodnoty nakúpených mobilizačných rezerv.

4. Žalovaný žalobcom uplatnenú pohľadávku odmietol čo do dôvodov a výšky a žiadal vzájomnú žalobu v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že druhotná platobná neschopnosť žalobcu a ním nevhodne zvolené platobné podmienky a cenová stratégia voči tretím subjektom nezbavujú žalobcu plniť si jeho povinnosti voči žalovanému. Ušlý zisk z týchto obchodov nemá žiadnu príčinnú súvislosť so zmluvným vzťahom medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný žalobcovi, ako ochraňovateľovi zásob Programu 222 v zmysle zmluvy č. zo dňa 1.10.2003 preplácal jeho oprávnené nároky, spojené so skladovaním a ochraňovaním zásob mobilizačných rezerv v zmysle čl. XIII. zmluvy v plnej výške. Rozhodnutím č. 300/2004-OR o vyčlenení /predaji/ časti zásob mobilizačných rezerv zo dňa 17.12.2004 bol žalobca, ako ochraňovateľ, poverený predajom vyčlenených zásob mobilizačných rezerv v zmysle platných predpisov /zákona o štátnych hmotných rezervách, zákona o správe majetku štátu a zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach/, za čo niesol plnú zodpovednosť. Kúpna cena uvedená v rozhodnutí bola cena minimálna, za ktorú mohol byť materiál predaný. Zvýšenie kúpnej ceny bolo možné bez ďalšieho rozhodnutia. Predaj za zníženú cenu sa mohol uskutočniť len na základe nového rozhodnutia. Zásoby kupoval žalobca od žalovaného za kúpnu cenu /ktorá bola zároveň evidenčnou cenou/ podľa toho, či našiel odberateľa, ktorý zaplatil kúpnu cenu s obchodnou maržou. Výšku marže

u žalobcu nekontroloval, nakoľko to nebolo v jeho kompetencii. Ak žalobcovi vznikla strata v dôsledku predaja materiálu za nižšiu cenu, ako ho kúpil, je to vecou samotného žalobcu. Počas platnosti rozhodnutia o vyčlenení /predaji/ zásob mobilizačných rezerv žalobca nikdy nepožiadal o zníženie kúpnej ceny. Ohľadom tvrdenej druhotnej platobnej neschopnosti zdravotníckych zariadení žalovaný argumentoval, že žalobca bol istý čas likvidátorom Medika š.p. v likvidácii a o tomto bol dostatočne informovaný a mal zvoliť takú obchodnú stratégiu, aby sa do druhotnej platobnej neschopnosti nedostal. Nie je pravdou, že jednostranne a účelovo zmenil zmluvný vzťah so žalobcom. Zmluva o ochraňovaní zásob mobilizačných rezerv bola uzatvorená v súlade so o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého mohol žalobcu ako ochraňovateľa poveriť obstaraním zásob mobilizačných rezerv v zastúpení, nakoľko tento postup zákon umožňoval. Zákon platil ešte 3 mesiace od uzavretia zmluvy. S účinnosťou od 1.1.2004 vošiel do platnosti o verejnom obstarávaní a o zmene o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý neumožňoval, aby pri obstarávaní zastupovala obstarávateľa /ktorým bol zo zákona on - žalovaný/ iná právnická osoba, tiež , ktorým bol zrušený , preto musel pristúpiť k zmene v oblasti tvorby a doplnenia zásob mobilizačných rezerv a sám vykonávať obstarávanie uzatváraním kúpnych zmlúv s inými subjektmi. Urýchlené obstaranie Tamiflu cps, ako kupujúci, realizoval ako dodávku štátu, podľa uznesenia vlády SR č. 857 zo dňa 26.10.2005 a pracovnej porady MZ SR zo dňa 11.1.2006. Žalobcom uplatnenú sumu ušlého zisku, reprezentujúcu maržu z hodnoty nakúpených mobilizačných rezerv nie je možné považovať za škodu a žalobcom predložené „vyčíslenie“ škody nie je dokumentom, preukazujúcim vznik škody.

5. V rámci právneho posúdenia veci súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia , a to , , , a , a , , , . Ďalej na prejednávanú vec aplikoval ustanovenia o štátnych hmotných rezervách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o ochraňovaní medzi stranami sporu, konkrétne , , , , , , , , , . Poukázal aj na definíciu obstarávateľa podľa , o verejnom obstarávaní účinnom do 31.12.2003 a v totožnom znení aj podľa , o verejnom obstarávaní účinnom od 01.01.2004.

6. Vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Zdôraznil tiež, že predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Žalobca uplatnený nárok na náhradu škody vo vzájomnej žalobe vymedzil skutkovým tvrdením, že žalovaný, s ktorým mal ako jediný subjekt hospodárskej mobilizácie a držiteľ osobitného povolenia na distribúciu liekov a zdravotníckeho materiálu uzatvorenú zmluvu o ochraňovaní zásob č. zo dňa 1.10.2003 podľa o štátnych hmotných rezervách (ďalej aj „“), podľa ktorej zmluvy a zákona bol jediným ochraňovateľom mobilizačných rezerv na Slovensku v rozhodnom období, mu spôsobil škodu vo forme ušlého zisku (13%-nej obchodnej marže z objemu nákupných cien liekov a zdravotníckeho materiálu podľa konkrétnych kúpnych zmlúv) tým, že obstaral mobilizačné rezervy (lieky a zdravotnícky materiál) v označenom časovom období (23.11.2005 - 28.04.2006) prostredníctvom tretích osôb, a nie žalobcu, ktorý mal zmluvou zabezpečené výhradné a exkluzívne postavenie obstarávateľa mobilizačných rezerv v rámci hospodárenia s nimi v zmysle osobitného predpisu a zmluvy o ochraňovaní.

7. Podstata procesnej obrany žalovaného spočívala v popretí tvrdenia o výhradnom a exkluzívnom postavení žalobcu pri hospodárení s mobilizačnými rezervami a popretí vyčísleného ušlého zisku s tým, že tento je len hypotetický, uvedením vlastného skutkového tvrdenia o existencii aj ďalších subjektov (ochraňovateľov), popretí, že označené mobilizačné rezervy (predmet kúpnych zmlúv) obstarala prostredníctvom tretích osôb; kúpne zmluvy uzavrel sám vo vlastnom mene ako kupujúci, a to na základe úlohy, uloženej mu uznesením vlády SR z dôvodu hrozby chrípkovej pandémie. Ďalej poprel tvrdenie žalobcu o možnosti uplatňovania ním označenej obchodnej marže 13%, a tiež že k prípadnému uplatneniu obchodnej marže mohlo dôjsť iba pri predaji zásob mobilizačných rezerv v rámci ich obmeny, nie pri ich nákupe.

8. Z hľadiska splnenia prvého predpokladu vzniku nároku na náhradu škody (porušenie právnej povinnosti), vzhľadom na argumentáciu žalovaného, súd prvej inštancie konštatoval, že príslušné ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní (, zákona č. 263/199 Zb. o verejnom obstarávaní účinného do 31.12.2003, , o verejnom obstarávaní účinného od 1.1.2004) sa v časti definície obstarávateľa nemenilo. Za predpokladu, že obstaraním mobilizačných rezerv v zmysle vládneho uznesenia č. 857 zo dňa 26.10.2005 bol poverený sám žalovaný v súvislosti s potrebou vysporiadania nárokov v rámci ne/uplatňovania dane z pridanej hodnoty, súdu v tomto konaní neposkytol dostatočné skutkové tvrdenia ani prostriedky procesnej obrany, preto s poukazom na ust. o štátnych hmotných rezervách ním mal byť ochraňovateľ. Žalovaný tak porušil zákon, ak nedal ochraňovateľovi pokyn na obstaranie potrebných liekov a zdravotníckeho materiálu. Či ním mala byť práve osoba žalobcu, súd nemohol jednoznačne ustáliť, keď tvrdenie o exkluzivite žalobcu v tejto oblasti žalovaný vyvrátil predložením zmlúv o ochraňovaní, uzavretých s ďalším subjektmi. Žiadna z týchto zmlúv o ochraňovaní, vrátane zmluvy o ochraňovaní uzavretej so žalobcom, tak, ako boli súdu predložené, neobsahovala ani exkluzivitu, alebo výsadné postavenie ochraňovateľa, ani konkrétnu špecifikáciu predmetu ochraňovania. Súdu tak nebolo zrejmé ani to, čo znamená „zásoby Programu 222“. Žalobcovu argumentáciu, že rozsah ochraňovaných zásob mobilizačných rezerv pre toho-ktorého ochraňovateľa vyplýval z historických súvislostí, s poukazom na monopolné postavenie Mediky štátneho podniku, alebo Imuna Pharmy š.p. v minulosti na trhu s liekmi a zdravotníckym materiálom, nebolo možné akceptovať. Naviac, ani z verejne dostupného obchodného registra nevyplýva, že by žalobca bol právnym nástupcom označeného subjektu Medika š.p.

9. Z hľadiska splnenia ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednostného vzťahu medzi stranami sporu, pokiaľ sa žalobca domáhal vo vzájomnej žalobe náhrady škody vo forme ušlého zisku, súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcom vyčíslený ušlý zisk treba považovať len za hypotetický. Poukázal na to, že žalobcom vyčíslený ušlý zisk vychádza výpočtu tvrdenej 13%-nej obchodnej marže z objemu kúpnych cien označených kúpnych zmlúv, realizovaných žalovaným ako kupujúcim, bez akéhokoľvek preukázania obchodnej zvyklosti žalobcu si a v akých prípadoch o takýto zisk kúpnu cenu navyšovať. Naviac by bolo nelogické, aby si žalobca pripočítaval obchodnú maržu v prípade, ak niečo (v tomto prípade lieky a zdravotnícke pomôcky) nakupuje, teda ako kupujúci, nakoľko v tomto prípade išlo o nákupy v rámci tvorby zásob mobilizačných rezerv, a nie o ich predaj v rámci obmeny. Logicky mu tak pri ich kúpe žiaden zisk vzniknúť nemohol, ani keby pri riadnom chode vecí zásoby obstaral sám. Pokiaľ žalobca odvodzoval nárok na náhradu škody od tvrdenia vo vzájomnej žalobe, že v dôsledku obstarania týchto konkrétnych nákupov inak ako samotným žalobcom, pri následnom predaji nakúpených a uskladnených zásob z dôvodu potreby ich obmeny bol neschopný konkurovať ostatným dodávateľom určených liečiv, na preukázanie týchto tvrdení neprodukoval žiadne prostriedky procesného útoku, tiež pokiaľ odvodzoval nárok na náhradu škody od tvrdenia vo vzájomnej žalobe, že v dôsledku obstarania týchto konkrétnych nákupov inak ako samotným žalobcom sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, v oboch prípadoch tu absentuje prinajmenšom akákoľvek priama a bezprostredná vecná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a vznikom škody. Vzhľadom na nepreukázanie kumulatívneho splnenia zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu na strane žalovaného súd prvej inštancie žalobu zamietol. O náhrade trov konania v konaní úspešného žalovaného rozhodol podľa .

10. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa , , , , , Žalobca od počiatku tvrdil, že v zmysle ust. o štátnych hmotných rezervách mobilizačné rezervy obstaráva jedine a výlučne ochraňovateľ. Uviedol, že nie je pravdou tvrdenie, že žalobca nepreukázal výhradné postavenie v rámci predmetu zmluvy. V zmysle čl. I ods. 2 Zmluvy č. o ochraňovaní Programu -222: „Obidve zmluvné strany prehlasujú, že údaje uvedené v zmluve sú totožné s delimitačnými protokolmi medzi Medikou š. p. v likvidácii závod Bratislava, závod Zvolen a závod Košice a Medikou SK, a.s. Bratislava. Ochraňovateľ Medika SK, a. s. Bratislava dňom účinnosti tejto zmluvy preberá zodpovednosť za ochraňovanie týchto zásob." Z obsahu spisu a z ostatných zmlúv o ochraňovaní je zrejmé, že predmet ochraňovania bol vymedzený v čl. I týchto zmlúv, pričom u jediného žalobcu nebola spracovaná príloha k zmluve, ale ako doklad určujúci predmet zmluvy o ochraňovaní bola použitá listina a to Delimitačný protokol medzi Medikou š. p. v likvidácii závod Bratislava, závod Zvolen a závod Košice s Medikou SK, a. s. Bratislava. Žalobca sa v konaní snažil vykonať dôkaz predložením delimitačného protokolu, nakoľko z obsahu zmluvy bolo zrejmé, že ním bol vymedzený predmet zmluvy medzi žalobcom a žalovaným.

Žalobca nemohol zabezpečiť delimitačný protokol od spoločnosti IMUNA PHARM, a.s. nakoľko sa jedná o súkromnú obchodnú spoločnosť, kde žalobca nemôže žiadať poskytnutie informácií v zmysle infozákona a tiež ju nemôže žiadať vzhľadom na stupeň utajenia. Ďalej žalobca poukázal na to, že čo sa týka Zmlúv o ochraňovaní u všetkých 3 ochraňovateľov, predmet tej ktorej zmluvy bol vymedzený v čl. 1. To znamená, každý ochraňovateľ, s ktorým bola uzavretá Zmluva o ochraňovaní vykonával tvorbu a nakladanie s mobilizačnými rezervami iba v rozsahu, ktorý vyplýval zo zmluvy. To, čo bolo včlenené ako predmet zmlúv o ochraňovaní u toho-ktorého ochraňovateľa, vyplývalo predovšetkým z historických súvislostí, na základe nich sa tvorili zmluvy o ochraňovaní.

11. Žalobca zdôraznil, že vo svojej podstate v oblasti ochraňovania mobilizačných rezerv bol akýmsi nástupcom štátneho podniku MEDIKA ako pôvodného monopolného distribútora liekov a zdravotníckych pomôcok. Uvedené vyplýva z čl. I ods. 1 Zmluvy o ochraňovaní č. , kde predmet je určený odkazom na delimitačný protokol medzi MEDIKOU š.p. a žalobcom. Nie je relevantné, či bol nástupcom z právneho hľadiska, ale či činnosť uvedeného podniku fakticky začal vykonávať. Žalobca fakticky prevzal všetky doterajšie zásoby MEDIKY, š.p. ako predchádzajúceho ochraňovateľa. Predmet zmluvy so spoločnosťou IMUNA PHARM, a.s. vyplýval taktiež z historických súvislostí. IMUNA PHARM, a.s. prevzala v rámci ochraňovania mobilizačných rezerv činnosť IMUNY š.p., ktorá sa vždy špecializovala iba na výrobu transfúznych roztokov a výrobu krvných derivátov. Z uvedeného dôvodu predmetom ochraňovania tohto ochraňovateľa boli podľa prílohy č. 1 k zmluve, na ktorú odkazuje čl. I ods. 1 Zmluvy iba transfúzne roztoky. Zdôraznil, že úplne odlišným subjektom od žalobcu ako aj spoločnosti IMUNA PHARM, a.s. je ochraňovateľ Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku. Vzhľadom na úzku špecifikáciu, ktorá je predmetom Zmluvy č. 320/OMRaOZ/2000 a fakt, že tento ochraňovateľ nikdy nedisponoval potrebným veľkodistribučným povolením vo vzťahu k liekom a zdravotníckym pomôckam, je zrejmé, že predmetom ochraňovania boli len zásoby, ktoré bolo potrebné v rámci mobilizačných rezerv skladovať a obmieňať v nemocničnej lekárni tejto vojenskej nemocnice. Tento ochraňovateľ v žiadnom prípade nemohol obstarávať mobilizačné rezervy, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Nakoľko žalobca delimitačným protokolom nedisponoval, snažil sa preukázať predmet zmluvy podpornými dôkazmi a to Delimitačným protokolom medzi žalobcom a spoločnosťou IMUNA PHARM, a.s. Podporným dôkazom, čo bolo predmetom ochraňovania u žalobcu, je rozhodnutie žalovaného č. 58/2007-OMRaPZ z 11.5.2007 o presune zásob mobilizačných rezerv k ochraňovateľovi IMUNA PHARM, a.s., prílohou tohto rozhodnutia sú zásoby, ktoré na základe predmetnej zmluvy žalobca ochraňoval a možno konštatovať, že príloha je v podstate totožná s pôvodnou prílohou zmluvy o ochraňovaní, doplnená iba o lieky a zdravotnícke pomôcky, ktoré sú predmetom žaloby a lieky a zdravotnícke pomôcky, ktoré sa nakúpili v rámci jednej zrealizovanej obmeny v zmysle rozhodnutia č. 116/2006 OR z 19.06.2006 a rozhodnutia o vyčlenení časti zásob mobilizačných rezerv č. 305/2004-OR v znení 1. a 2. zmeny. Súd v rozsudku nedal odpoveď na otázku, prečo nemal za preukázaný predmet ochraňovania žalobcu na základe zmluvy, čo robí rozsudok nepreskúmateľným.

12. Pokiaľ mal súd za to, že z obsahu zmlúv nie je zrejmý predmet ochraňovania, úplne nezákonne a nelogicky odmietol vykonanie kľúčového listinného dôkazu, ktorý by preukázal, že žalobca bol jediný v rozhodnom čase z 3 subjektov- ochraňovateľov, ktorý ochraňoval lieky a zdravotnícke pomôcky. Podľa žalobcu je nepochybné, že v rozhodnom čase, t. j. v čase obstarania mobilizačných rezerv, ktoré sú predmetom žaloby neexistoval iný subjekt, ktorý by spĺňal všetky zákonné podmienky pre tvorbu mobilizačných rezerv - liekov a zdravotníckych pomôcok, a to: a) mal uzavretú zmluvu o ochraňovaní, t. j. bol ochraňovateľom, b) mal uzavretú zmluvu ochraňovaní, ktorej predmetom boli lieky a zdravotnícke pomôcky, c) mal potrebné povolenie na veľkodistribúciu liekov a zdravotníckych pomôcok.

13. Žalobca uviedol, že jeho exkluzivita teda vyplývala zo súčasného naplnenia všetkých vyššie uvedených skutočností predpokladaných zákonom a na základe zákona, uzatvorenej zmluvy, zo skutočnosti, že v rozhodnom čase iba žalobca ako jediný spĺňal všetky tieto zákonné a zmluvné podmienky a na základe podporných argumentov splnených v danom čase. Exkluzivita žalobcu teda existovala až do doby, keď by odlišný, iný subjekt splnil všetky tieto zákonné predpoklady. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s exkluzivitou žalobcu. Súd neodpovedal, u koho alebo prostredníctvom koho iného mohol žalovaný realizovať nákup liekov a zdravotníckych pomôcok, z ktorých nárok odvádza žalobca, ak teda podľa súdu žalobca nemal výhradné postavenie. Pokiaľ mal súd za to, že nákup mohol byť realizovaný aj iným zo spomínaných ochraňovateľov, bolo úlohou súdu vysporiadať sa s tvrdením žalobcu, že tieto subjekty na to nespĺňali zmluvné zákonné podmienky. V nadväznosti na

nesprávny záver súdu o výhradnom postavení žalobcu, súd prijal aj nesprávny právny záver o tom, že zisk žalobcu uplatnený v tomto konaní je len hypotetický. Nemôže sa totiž jednať o hypotetický zisk tam, kde žalobca jednoznačne preukázal realizáciu konkrétnych obchodov zo strany žalovaného priamo s tretími subjektami odlišnými od žalobcu.

14. Žalobca poukázal na tvrdenie súdu prvej inštancie, že by bolo nelogické, aby si žalobca pripočítaval obchodnú maržu v prípade, ak niečo nakupuje, teda ako kupujúci, nakoľko v tomto prípade išlo o nákupy v rámci tvorby zásob mobilizačných rezerv, nie o predaj v rámci obmeny. Logicky mu tak nemohol žiaden zisk vzniknúť, ani keby pri riadnom chode vecí zásoby obstaral. V tejto súvislosti poukázal žalobca na o štátnych hmotných rezervách, ktorý presne špecifikuje, čo sa rozumie tvorbou štátnych rezerv, čo sa rozumie hospodárením so štátnymi hmotnými rezervami, ich obmenou, zámenou, uvoľňovaním a ochraňovaním. Na základe tohto zákona žalovaný uzatvoril so žalobcom predmetnú Zmluvu o ochraňovaní zásob Programu 222, ktorá spresňuje uvedené postupy hospodárenia s rezervami a to konkrétne v článku V. Z uvedeného je teda zrejmé, že pri obstarávaní zásob mal žalobca ako ochraňovateľ najprv vo vlastnom mene a na svoj účet uzatvárať kúpne zmluvy s dodávateľmi, výrobcami jednotlivých liekov a zdravotníckych pomôcok a následne takto obstarávané zásoby rezerv ďalšou kúpnou zmluvou previesť do vlastníctva žalovaného ako kupujúceho. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako ochraňovateľ aj pri obmene zásob obstaral spätný nákup nových zásob formou kúpnej zmluvy, v ktorej vystupoval ako kupujúci, t. j. uzatváral kúpne zmluvy vo vlastnom mene a následne takto obmenené zásoby rezerv kúpnou zmluvou previedol do vlastníctva žalovaného ako kupujúceho, ktorý mu zaplatil kúpnu cenu z obmenového účtu na základe faktúr vystavených žalobcom, kde si žalobca taktiež uplatnil maržu - zisk v zmysle príslušného opatrenia pre reguláciu predaja liečiv a zdravotníckych pomôcok. Následný predaj týchto zásob rezerv pred skončením doby ich skladovateľnosti v rámci ich obmeny, zámeny, respektíve vyčleňovania tiež prebiehal formou predaja a kúpy, ale v opačnom garde ako pri tvorbe rezervy a spätnom nákupe obmieňaných rezerv, t. j. žalobca bol v postavení kupujúceho a žalovaný v postavení predávajúceho, ktorý predával zásoby špecifikované v Pláne obmien zásob mobilizačných rezerv, a ktorý zároveň určil aj ich evidenčnú aj kúpnu cenu, za ktorú sa odpredali ochraňovateľovi ako kupujúcemu, ktorý následne zabezpečil ich predaj tretím osobám.

15. Žalobca zdôraznil, že je logické a zrejmé, že dôvodom uzavretia zmluvy žalobcu so žalovaným bol na strane žalobcu predpoklad dosiahnutia zisku. Nie je možné predpokladať, že akýkoľvek podnikateľ by vykonával ochraňovanie mobilizačných rezerv iba za refundáciu nákladov. Žalobca poukázal na to, že aj keby žiaden obchod predtým realizovaný nebol, nezakladalo by to právo žalovaného obísť žalobcu pri nákupe mobilizačných rezerv a to na základe jeho exkluzívneho postavenia ochraňovateľa. Žalobca žiadal, aby súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil ho na ďalšie konanie, poprípade ho zmenil a žalobe vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že predpoklady zodpovednosti za škodu, spočívajúce v porušení povinnosti, vo vzniku škody ako aj v príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody, neboli v konaní preukázané. Poukázal na o štátnych hmotných rezervách, podľa ktorého ustanovenia obstarávateľom môže byť Slovenská republika zastúpená orgánom štátnej správy, orgánom alebo úradom, vykonávajúcim štátne záležitosti. Pri obstarávaní mobilizačných rezerv, od ktorých si žalobca odvodzuje svoj ušlý zisk, žalovaný použil spôsob verejného obstarávania podľa . Podľa uvedeného ustanovenia, obstarávateľ použil priame rokovacie konanie bez zverejnenia, nakoľko obstarávaný tovar využil na tvorbu štátnych hmotných rezerv. V rozhodnom období ustanovenie , historicky zaradené do zákona zákonom 169/2001 s účinnosťou od 1.6.2001 znelo: „Mobilizačné rezervy obstaráva ochraňovateľ.“ Vzhľadom na to, že je v uvedenom prípade zákonom špeciálnym, ale skorším, nemôže derogovať . Žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na prvú a zásadnú otázku svojho výhradného postavenia, s ktorou sa súd podľa jeho názoru nesprávne vysporiadal. Žalovaný s uvedeným tvrdením žalobcu nesúhlasí, a to predovšetkým s poukazom na neexistenciu exkluzivity „výhradného postavenia“. Uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde, čo niekoľkokrát bolo preukázané predložením iných zmlúv uzatvorených s inými ochraňovateľmi ako aj absenciou tohto tvrdenia v Zmluve o ochraňovaní č. o ochraňovaní Programu P 222. Za nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie žalobcu považuje aj argumentáciu o neexistencii iného subjektu okrem žalobcu v rozhodnom čase, spĺňajúceho všetky zákonné podmienky pre tvorbu mobilizačných rezerv, či tvrdenie, že rozhodnutie súdu je nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené. Žalobca svoje výhradné postavenie vyvodil zo skutočnosti, že dňa 21.8.2003 sa stal jediným subjektom,

s ktorým mohla byť uzatvorená platná zmluva o ochraňovaní zásob mobilizačných rezerv, pretože v danom čase mal ako jediný uzatvorenú zmluvu č. o ochraňovaní nehnuteľného majetku štátnych hmotných rezerv, v ktorých boli uskladnené celé mobilizačné rezervy štátu. V konaní bolo preukázané, že mobilizačné rezervy sa vytvárali na základe požiadaviek ústredných orgánov štátnej správy na zabezpečenie úloh hospodárskej mobilizácie a pozostávali z rôznych hnuteľných a nehnuteľných vecí. Žalovaný zdôraznil, že nie je možné, aby sa stal ochraňovateľom všetkých mobilizačných rezerv jeden subjekt, s akýmsi exkluzívnym postavením. Žalobca bol iba jedným zo subjektov hospodárskej mobilizácie v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR, s ktorým žalovaný uzatvoril zmluvu č. o ochraňovaní nehnuteľného majetku štátnych hmotných rezerv, to v žiadnom prípade nespôsobilo, že by žalobca získal postavenie jediného subjektu, s ktorým by mala byť uzatvorená táto zmluva na základe Programu 222.

17. K problematike delimitačných protokolov žalovaný uviedol, že ide o odvolacie konanie, kedy už žiadne nové dôkazné prostriedky nemôžu byť predložené. Zároveň ich predloženie bolo od začiatku irelevantné, nakoľko delimitačné protokoly nie sú a nikdy neboli integrálnou súčasťou zmluvy, ani nie sú jej prílohou, čo vyplýva aj zo samotného čl. I bod 2 Zmluvy o ochraňovaní, z ktorého vyplýva, že údaje uvedené v zmluve sú totožné s delimitačnými protokolmi medzi Medikou, š. p. v likvidácii závod Bratislava, závod Zvolen, závod Košice a Medikou SK, a.s.“. Podľa uvedeného predmetné delimitačné protokoly majú len verifikovať údaje uvedené v zmluve o ochraňovaní.

18. Žalovaný zdôraznil, že vzhľadom na rôznorodosť mobilizačných rezerv a počet ochraňovateľov bolo nevyhnutnou súčasťou zmlúv o ochraňovaní, uvádzať skutočnosť, na základe ktorej bude môcť príslušný ochraňovateľ vykonať obstarávanie. V súlade s čl. VI bod 3 zmluvy o ochraňovaní, tvorbu alebo doplnenie mobilizačných rezerv mohol ochraňovateľ uskutočniť iba na základe projektu tvorby alebo rozhodnutia o tvorbe, vydaného žalovaným. Uvedenú skutočnosť nepopiera ani samotný žalobca. Na základe uvedeného bolo v konaní ustálené a zhodne tvrdené stranami sporu, že podľa čl. V bod 3 zmluvy o ochraňovaní, tvorbu alebo doplnenie mobilizačných rezerv mohol ochraňovateľ uskutočniť iba na základe projektu tvorby alebo rozhodnutia o tvorbe, vydaného žalovaným. Uviedol, že podľa predmetného ustanovenia ochraňovateľ obstarával mobilizačné rezervy kúpnou zmluvou, v rámci ktorej ako kupujúci mal z vlastných finančných prostriedkov zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu za obstarávané mobilizačné rezervy. Následne mu správca (žalovaný) refundoval kúpnu cenu, t. j. preplatil kúpnu cenu len do výšky a za tovary, ktoré boli obstarané v súlade s čl. V bod 3 zmluvy. V súlade s vyššie uvedeným sa žalovaný zaviazal na refundáciu oprávnených nákladov, ktoré predstavujú skutočnú kúpnu cenu tovaru, v hodnote určenej v kúpnej zmluve medzi žalobcom a predávajúcim bez akéhokoľvek zisku pre žalobcu. Žalovaný neuzatváral so žalobcom ďalšiu kúpnu zmluvu, iba mu preplatil skutočne vynaložené náklady na kúpu mobilizačných rezerv na základe faktúry. Žalobca nebol oprávnený žiadať vyššiu sumu, než za akú kúpil mobilizačné rezervy. Je nepochybné, že v tomto procese nevzniká žiadny priestor pre žalobcu na vytváranie akéhokoľvek zisku. Poukázal tiež na to, že v súlade s čl. VI. bod 3 zmluvy o ochraňovaní finančné prostriedky z predaja mobilizačných rezerv sa ukladajú v prospech obmenového účtu žalovaného. Z uvedeného je nepochybné, že v rámci procesu obmeny sú príjmy z predaja starých zásob mobilizačných rezerv príjmami žalovaného, žalobca nebol nijako oprávnený ponechať si pre seba 13%. V systéme zavedenom samotným zákonom nie je priestor na vytváranie si akéhokoľvek zisku. Tiež nie je možné zamieňať pojmy tvorba a obmena, nakoľko každá má svoju osobitnú definíciu. Pokiaľ žalobca argumentuje, že v danom prípade ide o obchodnú zvyklosť v rámci obmeny tvrdiac, že svoju obchodnú maržu si uplatňoval podľa príslušného opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR pri nákupe liekov, žalovaný zdôraznil, že v uvedenom prípade verejné obstarávanie vykonával formou priameho rokovacieho konania podľa a nejednalo sa o obstarávanie mobilizačných rezerv podľa zmluvy o ochraňovaní. Žalovaný má za to, že zo strany žalobcu nebola preukázaná žiadna obchodná zvyklosť ako ani právny základ, ktorý by ho oprávňoval uplatňovať voči žalovanému zisk v procese obstarávania mobilizačných rezerv. Argumentácia žalobcu v súvislosti s tým, že nie je možné predpokladať, že by akýkoľvek podnikateľ vykonával ochraňovanie mobilizačných rezerv iba za refundáciu nákladov, je podľa názoru žalovaného absurdná. Sám na základe uvedenej vety uznáva, že znenie zmluvy bolo jasne a zrozumiteľne formulované. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca si uplatnil ušlý zisk ako hypotetický.

19. Žalovaný opätovne poukázal na opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR č. 07045-12/2005-SL zo dňa 18.10.2005 a č. 07045/2003-OAP z 30.12.2003, na základe ktorého sa reguluje maximálna

cena obchodného výkonu pri predaji vybraných výrobkov. Tvrdenie žalobcu o možnosti uplatniť si 13% obchodnú maržu podnikateľa pri obstarávaní štátnych hmotných rezerv nemá oporu v žiadnom z právnych predpisov. Aj keby si žalobca chcel uplatniť maržu podľa vyššie spomínaných opatrení, tovary, za ktoré si žalobca už vyčíslil ušlý zisk, nespadajú pod tovary uvedené vo vyššie spomínaných opatreniach. Z uvedeného vyplýva skutočnosť, že zisk k predmetným tovarom nebol regulovaný opatreniami Ministerstva zdravotníctva SR, teda žalobca si skutočne stanovil hypotetickú výšku ušlého zisku. Rovnako Opatrenie, na ktoré sa žalobca odvoláva neobsahuje žiadnu zmienku o 13% obchodnej marže, predmetné číslo v ňom absentuje. Žalobca uvedené tvrdenia žalovaného nikdy nepoprel. Skutočnosť, že žalobca si uplatnil hypotetický ušlý zisk potvrdzuje aj jeho vyjadrenie v rámci konania, kde podľa neho žalovaný nakúpil mobilizačné rezervy za nevýhodné ceny a že on by bol schopný dodať rovnaký tovar lacnejšie. Z kontextu jasne vyplýva, že ak by žalobca dokázal dodať tovar žalovanému za nižšiu cenu, skutočná výška jeho ušlého zisku by bola oveľa nižšia, ako si v žalobe uplatňuje. Podľa názoru žalovaného za ušlý zisk teda nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiadny konkrétny preukázateľný základ. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

20. K vyjadreniu žalovaného sa následne vyjadril žalobca. Zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v podanom odvolaní. Zdôraznil, že platí zásada, že neskorší všeobecný zákon neruší špeciálne ustanovenia zákona skoršieho - skorší špeciálny zákon, čo potvrdzuje právnu argumentáciu, ktorú v prejednávanej veci žalobca v tomto smere opakovane uvádzal na vyvrátenie vyššie uvedených tvrdení žalovaného a to, že ak špeciálna norma, teda v ustanovení jasne určovala, že mobilizačné rezervy obstaráva ochraňovateľ, na uvedenom nič nemení to, že všeobecná právna úprava, teda priamo neuvádza ochraňovateľa ako subjekt obstarávania. Práve skutočnosť, že špeciálna norma v ustanovení určuje, že proces tvorby a dopĺňania štátnych hmotných rezerv sa spravuje podľa , teda podľa , ustanovením de facto určila, že subjektom obstarávania logicky bol tiež aj ochraňovateľ.

21. Podľa žalobcu jeho exkluzivita vyplýva zo súčasného naplnenia všetkých skutočností predpokladaných zákonom a na základe zákona uzatvorenej zmluvy a zo skutočnosti, že v rozhodnom čase iba žalobca ako jediný spĺňa všetky tieto zákonné a zmluvné podmienky na základe podporných argumentov splnených v danom čase. To znamená, že všetky zákonné a zmluvné predpoklady a skutočnosť, že žalobca ako jediný spĺňa museli existovať naraz- súčasne. Exkluzivita žalobcu teda existovala až do doby, keď by ďalší iný subjekt splnil všetky zákonné predpoklady.

22. Žalobca poukázal na skutočnosť, že samotný žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že vzhľadom na rôznorodosť mobilizačných rezerv a počet ochraňovateľov bolo teda nevyhnutnou súčasťou zmluvy o ochraňovaní uvádzať skutočnosť, na základe ktorej bude môcť príslušný ochraňovateľ vykonávať obstarávanie. Žalobca zdôraznil, že žalovaný v prvej vete priznáva, že subjektom, ktorý mal vykonávať obstarávanie bol ochraňovateľ a nie samotný žalovaný. Ďalej žalovaný kladie žalobcovi za vinu, že v konaní nepredložil rozhodnutie o tvorbe mobilizačných rezerv k nárokom, ktoré si uplatňuje v tomto konaní. Žalovaný rozhodnutie o tvorbe mobilizačných rezerv, ktoré tvoria gro žalobného návrhu, teda lieky a zdravotnícke pomôcky pre prípad pandémie chrípky nevydal a ani nemal vydať, nakoľko o ich nákupe rozhodla vláda uznesením č. 857 zo dňa 26.10.2005. Žalovaný porušil zákon o štátnych hmotných rezervách a sám vykonal verejné obstarávanie na nákup liekov a zdravotníckych pomôcok. Pokiaľ ide o ušlý zisk, zdôraznil, že následný predaj zásob resp. rezerv pred skončením doby ich skladovateľnosti v rámci ich obmeny, zmeny, respektíve vyčleňovania tiež prebiehal formou predaja a kúpy, ale v opačnom garde ako pri tvorbe rezervy a spätnom nákupe obmieňaných rezerv, t. j. žalobca bol v postavení kupujúceho a žalovaný v postavení predávajúceho, ktorý predával zásoby špecifikované v Pláne obmien zásob mobilizačných rezerv, a ktorý zároveň určil aj ich evidenčnú aj kúpnu cenu, za ktorú sa odpredali ochraňovateľovi ako kupujúcemu, ktorý následne zabezpečil ich predaj tretím osobám. Zdôraznil, že žalobca mal pri tvorbe ako aj pri obmene ako ochraňovateľ najskôr vo vlastnom mene a na svoj účet uzatvárať kúpne zmluvy s dodávateľmi jednotlivých liekov a zdravotníckych pomôcok a následne takto obstarané zásoby rezerv ďalšou kúpnou zmluvou previesť do vlastníctva žalovaného ako kupujúceho. Opätovne zdôraznil, že nepochybným dôvodom uzavretia zmluvy žalobcu so žalovaným bol na strane žalobcu predpoklad dosiahnutia zisku. Nie je podľa názoru žalobcu možné predpokladať, že akýkoľvek podnikateľ by vykonával ochraňovanie mobilizačných rezerv iba za refundáciu nákladov. Teda to bolo aj obchodnou zvyklosťou, že v prípade týchto zmlúv o obstarávaní a v súlade s touto zvyklosťou si aj sám žalobca v prípade jediného zrealizovaného nákupu liekov a zdravotníckych pomôcok na základe

rozhodnutia č. 42/2006 OR zo dňa 31. 1. 2006 o hmotnom doplnení zásob mobilizačných rezerv v znení jeho zmien uplatnil zisk vo výške podľa príslušného Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR platného v danom čase formou faktúr vystavených ním ako predávajúcim pre žalovaného ako príjemcu, ktorý mu následne uhradil kúpnu cenu spolu so ziskom vo vyššie uvedenej výške. Keďže v tomto prípade žalovaný postupoval v súlade so zákonom a so zmluvou o ochraňovaní a žalobca doplnené zásoby mu ako kupujúci riadne a včas uhradil, nie sú tieto predmetom žaloby. Z uvedených dôvodov zotrval na svojom odvolacom návrhu a podanom odvolaní.

23. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zdôraznil, že pokiaľ ide o exkluzivitu žalobcu, v rámci konania bolo preukázané a podložené dôkazmi aj zmluvami iných ochraňovateľov, že nič také ako exkluzivita, či výhradné postavenie neexistuje, ani neexistovalo. Vyjadrenie žalobcu k predmetnému bodu, pokiaľ ide o rozhodnutie o tvorbe mobilizačných rezerv, považuje za viac ako zavádzajúce, a zdôraznil, že problematika je podrobne opísaná v jeho stanovisku zo dňa 13.4.2018, pokiaľ ide o tvorbu zisku. Pokiaľ ide o ziskovosť a ušlý zisk, žalobcov vyčíslený zisk vychádza tak ako v znení odôvodnenia súdu prvého stupňa z výpočtu tvrdenej 13 %-nej obchodnej marže z objemu kúpnych cien označených kúpnych zmlúv, bez akéhokoľvek preukázania obchodnej zvyklosti žalobcu.

24. Žalovaný poukázal na ustanovenie ako aj na ustanovenie a , v zmysle ktorého ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“ S prihliadnutím k uvedenému má za to, že hodnotenie dôkazov je fakticky činnosť súdu, pri ktorej súd vyhodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou, spôsobujúcou účastníkom konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou týmto prípustnosť odvolania. Z uvedených dôvodov má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a žiadal ho potvrdiť.

25. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a rozhodol vo veci rozsudkom č. k. -842 zo dňa 19.5.2020 tak, že rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. -667 zo dňa 21.6.2018 potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Uviedol, že pri obstaraní mobilizačných rezerv, od ktorých si žalobca odvodzuje svoj ušlý zisk, žalovaný použil spôsob verejného obstarávania podľa , podľa ktorého rokovacie konanie bez zverejnenia je metóda verejného obstarania, ktorú obstarávateľ môže použiť len vtedy, ak je splnená jedna z podmienok a to obstarávaný tovar sa využije len na tvorbu štátnych hmotných rezerv. Odvolací súd zdôraznil, že podľa môže byť obstarávateľom aj Slovenská republika zastúpená orgánom štátnej správy, orgánom alebo úradom, vykonávajúcim štátne záležitosti. Z uvedeného vyplýva, že obstarávateľom podľa môže byť žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy. Žalobca si odvodzuje svoje výhradné postavenie aj od zmluvy č. o ochraňovaní zásob Programu č. 222, z ktorého článku I bod 1 vyplýva, že predmetom zmluvy je ochraňovanie zásob Programu 222 zverených správcom ochraňovateľovi v celej evidenčnej hodnote 122.872.215,75 Sk. Z predmetnej zmluvy nevyplýva, že by mal žalobca postavenie výhradného ochraňovateľa, a že by mal výhradné postavenie. Z článku III bod 1 vyplýva, že správca, t. j. žalovaný je povinný po dohode s ochraňovateľom uhradiť mu oprávnené náklady spojené s ochraňovaním zásob v zmysle článku XIII tejto zmluvy.

26. V závere odvolací súd zdôraznil, že plnenie záväzkov, vyplývajúcich zo zmluvy o ochraňovaní musí byť realizované v súlade s platnou legislatívou a podľa Zákona o štátnych hmotných rezervách, tvorba a dopĺňanie štátnych hmotných rezerv sa realizuje podľa zákona o verejnom obstarávaní, pričom od účinnosti nového o verejnom obstarávaní neexistuje ustanovenie v predmetnom zákone, na základe ktorého by mohol ochraňovateľ obstarávať mobilizačné rezervy v mene žalovaného. Mobilizačné rezervy, od ktorých si odvodzuje žalobca ušlý zisk boli obstarané žalovaným v súlade s a to formou rokovacieho konania bez zverejnenia. Je nesporné, že rovnakým spôsobom, rokovacím konaním bez zverejnenia podľa obstaral žalovaný v období od roku 2005 do roku 2006 mobilizačné rezervy. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaný postupoval pri obstarávaní mobilizačných rezerv v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov, nedošlo z jeho strany k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu. Keďže zo strany žalobcu nebola preukázaná škoda, ktorú si uplatnil vo forme ušlého zisku, odvolací súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam uvedeným v odôvodnení

rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj v odôvodnení odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny s poukazom na ustanovenie a potvrdil.

27. Na základe žalobcom podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn.1Obdo/90/2020 zo dňa 24.11.2021 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -843 zo dňa 19.5.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom uznesení Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že porovnaním odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a odvolacieho rozsudku možno dospieť k záveru, že pri skúmaní jedného zo zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu (porušenie právnej povinnosti) dospeli konajúce súdy k rôznym právnym záverom. Konštatovanie súdu prvej inštancie (obsiahnuté v bode 55 odôvodnenia jeho rozsudku), že príslušné ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní sa v časti definície obstarávateľa nemenilo, je zrejme rekciou na procesnú obranu žalovaného, že po prijatí nového zákona o verejnom obstarávaní () už nemohol poveriť žalobcu obstaraním zásob mobilizačných rezerv. Súd prvej inštancie pritom porovnával znenie , „starého“ zákona o verejnom obstarávaní () a , „nového“ (pričom nesprávne uviedol , ). Následne súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný mu v konaní neposkytol dostatočné skutkové tvrdenia a prostriedky procesnej obrany ani pokiaľ ide o jeho procesnú obranu, že v zmysle vládneho uznesenia č.857 zo dňa 26.10.2005 bol poverený obstaraním mobilizačných rezerv v súvislosti s potrebou vysporiadania nárokov v rámci ne/uplatňovania dane z pridanej hodnoty. Z uvedeného súd prvej inštancie následne vyvodil, že podľa mal mobilizačné rezervy obstarať ochraňovateľ. Žalovaný podľa názoru súdu prvej inštancie porušil zákon, ak nedal ochraňovateľovi pokyn na obstaranie potrebných liekov a zdravotníckeho materiálu. Na druhej strane však ani žalobca nepresvedčil súd prvej inštancie o tom, že týmto ochraňovateľom mal byť výlučne on, keď jeho tvrdenie o exkluzivite v danej oblasti bolo vyvrátené žalovaným, ktorý súdu predložil zmluvy o ochraňovaní, uzavreté s ďalšími subjektami. Ustanovením ods 1 písm. i/ sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, na rozdiel od odvolacieho súdu, ktorý práve z tohto ustanovenia odvodzoval oprávnenie žalovaného obstarávať štátne hmotné rezervy rokovacím konaním bez zverejnenia. Odvolací súd sa zase vôbec nezaoberal ustanovením , podľa ktorého mobilizačné rezervy (ako druh štátnych hmotných rezerv) obstaráva ochraňovateľ. A to aj napriek tomu, že vzájomný vzťah týchto dvoch právnych úprav ( a ) sa stal predmetom polemiky sporových strán v rámci vyjadrenia k odvolaniu na č. l. 781 a nasl. a odvolacej repliky (vyjadrenia k vyjadreniu protistrany k dovolaniu) na č. l. 804 a nasl. Dovolací súd preto súhlasil s námietkou dovolateľa, že otázka, či žalovaná Správa štátnych hmotných rezerv mohla v rozhodnom čase (od 23.11.2005 do 28.4.2006) obstarávať mobilizačné rezervy priamo (teda nie výlučne prostredníctvom žalobcu), nebola zo strany súdov uspokojivo zodpovedaná.

28. Z uznesenia dovolacieho súdu ďalej vyplýva, že odvolací súd (napriek deklarovanému postupu podľa ) sa odklonil od právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie v otázke kľúčovej pre rozhodnutie daného sporu o náhradu škody, akou nepochybne je otázka (ne)porušenia právnej povinnosti žalovaného (ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu). Svoj odklon však náležitým spôsobom nevysvetlil. Je zrejmé, že odvolací súd akceptoval obranu žalovaného, spočívajúcu v tvrdení, že po nadobudnutí účinnosti nového zákona o verejnom obstarávaní () neexistovalo v predmetnom zákone ustanovenie, na základe ktorého by mohol ochraňovateľ obstarávať mobilizačné rezervy v mene žalovaného. Nijako sa však nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, že žalovaného k obstarávaniu mobilizačných rezerv prostredníctvom žalobcu zaväzovala zmluva o ochraňovaní zásob Programu - 222 č. zo dňa 01.10.2003 a špeciálna úprava , keď ustanovenie citovaného zákona (podľa ktorého mobilizačné rezervy obstaráva ochraňovateľ) platilo a bolo účinné až do 14.5.2006, a teda aj v rozhodnom období (od 23.11.2005 do 28.4.2006). V nadväznosti na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade je daná prípustnosť a dôvodnosť dovolania podľa ustanovenia , z dôvodu ktorého napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

29. Vo vzťahu k uzneseniu NS SR sp.zn.1Obdo/90/2020 zo dňa 24.11.2021 podal žalobca vyjadrenie, v ktorom opätovne uviedol, že v zmysle ust. ds. 4 o štátnych hmotných rezervách mobilizačné rezervy obstaráva jedine výlučne ochraňovateľ a má za to, že k uvedenému názoru sa priklonil aj Najvyšší súd SR . Podporne uviedol, že špeciálna norma /

Z.z./ v ust. určuje, že proces tvorby a dopĺňania štátnych hmotných rezerv sa spravuje podľa , teda podľa , pričom ust. jednoznačne a nespochybniteľne určila, že subjektom obstarávania bol výlučne práve ochraňovateľ, ktorý sa tak logicky pri procese tvorby a dopĺňania mobilizačných rezerv, teda ich obstarávania mal riadiť platnými predpismi o verejnom obstarávaní //. Ďalej bolo podľa žalobcu nesporné, že čo sa týka Zmlúv o ochraňovaní u všetkých 3 ochraňovateľov, predmet tej ktorej zmluvy bol vymedzený v čl. 1. To znamená, každý ochraňovateľ, s ktorým bola uzavretá Zmluva o ochraňovaní vykonával tvorbu a nakladanie s mobilizačnými rezervami iba v rozsahu, ktorý vyplýval zo zmluvy. To, čo bolo včlenené ako predmet zmlúv o ochraňovaní u toho-ktorého ochraňovateľa, vyplývalo predovšetkým z historických súvislostí, na základe nich sa tvorili zmluvy o ochraňovaní. Žalobca v podstate zotrval na všetkých skutkových a právnych tvrdeniach uvedených v odvolaní, odkazujúc na svoje odvolanie a všetky písomné podania a ďalšie úkony vo veci, najmä však s odkazom na uznesenie NS SR žiadal, by vo veci bolo riadne a zákonne zodpovedané na všetky nastolené otázky a to v dvojinštančnom konaní a žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo alternatívne napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

30. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) opätovne prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 6.2.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

31. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 32. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 33. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu. 34. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 35. Zo spisu odvolací súd zistil, že uznesením zo dňa 5.1.2023 pod sp. zn. Okresný súd Bratislava I vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: Medika SK, a.s. so sídlom Vajnorská 6, 900 28 Ivanka pri Dunaji. Do funkcie správcu ustanovil JUDr. Olivera Korca, so sídlom kancelárie Kominárska 2,4 Bratislava. Odvolací súd vyzval správcu úpadcu a žalobcu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v zmysle ust. o konkurze a reštrukturalizácii . Na základe výzvy správca úpadcu písomne dňa 21. 7. 2023 oznámil odvolaciemu súdu, že v zmysle podáva návrh na pokračovanie v konaní sp. zn. . Z uvedených dôvodov odvolací súd ďalej konal so správcom úpadcu. 36. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho, ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne správne závery. 37. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci bolo v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu potrebné posúdiť otázku, či žalobca má exkluzívne postavenie na základe uzatvorenej Zmluvy o ochraňovaní zásob Programu č. zo dňa 1.10.2003, uzatvorenej podľa a o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov, a či bol jediným ochraňovateľom zásob mobilizačných rezerv, pričom jeho výhradné postavenie malo byť dané najmä skutočnosťou, že dňa 21.8.2003 ako subjekt, spĺňajúci požadované kritériá sa stal jediným subjektom, s ktorým mohla byť platne uzatvorená zmluva o ochraňovaní zásob mobilizačných rezerv.

38. Podľa o štátnych hmotných rezervách, tvorba a dopĺňanie štátnych hmotných rezerv sa spravuje podľa /5d-/, ak nepodliehajú osobitnému režimu ochrany.

39. Podľa , hospodárenie s mobilizačnými rezervami sa zabezpečuje zmluvou o ochraňovaní zásob alebo nehnuteľného majetku uzatvorenou medzi Správou rezerv a ochraňovateľom.

40. Podľa , mobilizačné rezervy obstaráva ochraňovateľ.

41. Odvolací súd poukazuje na o štátnych hmotných rezervách a to na , podľa ktorého ústredné orgány štátnej správy uplatňujú požiadavky na vytváranie a dopĺňanie štátnych hmotných rezerv, vyplývajúce z krízových plánov a požiadaviek Ministerstva obrany SR a iných úloh ústredných orgánov štátnej správy na Správu rezerv. Podľa ods. 2 tvorba a dopĺňanie štátnych hmotných rezerv sa vykonáva podľa rozpisu plánu vytvárania a dopĺňania štátnych hmotných rezerv a podľa ods. 3 tvorba a dopĺňanie štátnych hmotných rezerv sa spravuje podľa osobitných predpisov5d), ak nepodliehajú osobitnému režimu ochrany5e).Osobitnými predpismi sa rozumejú o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

42. Pri obstaraní mobilizačných rezerv žalovaný použil spôsob verejného obstarávania podľa , podľa ktorého rokovacie konanie bez zverejnenia je metóda verejného obstarania, ktorú obstarávateľ môže použiť len vtedy, ak je splnená jedna z podmienok a to obstarávaný tovar sa využije len na tvorbu štátnych hmotných rezerv. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa môže byť obstarávateľom aj Slovenská republika zastúpená orgánom štátnej správy, orgánom alebo úradom, vykonávajúcim štátne záležitosti. Z uvedeného vyplýva, že obstarávateľom podľa môže byť aj žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy.

43. Odvolací súd poukazuje na obsah zmluvy č.300/OŠHR/2003 o ochraňovaní zásob Programu č.222, zo dňa 1.10.2003 uzatvorenú medzi žalovaným ako správcom a Medikou Sk, a.s. ako ochraňovateľom, z ktorého článku I bod 1 vyplýva, že predmetom zmluvy je ochraňovanie zásob Programu 222 zverených správcom ochraňovateľovi v celej evidenčnej hodnote 122.872.215,75 Sk. Je potrebné zdôrazniť, že z predmetnej zmluvy nevyplýva, že by mal žalobca postavenie výhradného ochraňovateľa, a že by mal výhradné postavenie. Podľa článku III bod 1 je správca, t. j. žalovaný povinný po dohode s ochraňovateľom uhradiť mu oprávnené náklady spojené s ochraňovaním zásob v zmysle článku XIII tejto zmluvy. Podľa článku V bod 3 zmluvy, tvorbu zásob alebo doplnenie už vytvorených zásob zabezpečuje ochraňovateľ na základe Projektu tvorby alebo doplnenia mobilizačných rezerv alebo rozhodnutia na tvorbu a doplnenie mobilizačných rezerv, ktoré vydáva správca. Z uvedeného vyplýva, že v súlade s článkom V bod 3 o ochraňovaní, tvorbu alebo doplnenie mobilizačných rezerv mohol ochraňovateľ uskutočniť iba na základe Projektu tvorby alebo rozhodnutia o tvorbe, vydaného žalovaným. Takéto rozhodnutie /pokyn/ zo strany žalovaného v rozhodnom období vydané nebolo. Odvolací súd poukazuje na článok V bod 5 predmetnej zmluvy, podľa ktorého ochraňovateľ zaplatí podľa kúpnej zmluvy predávajúcemu kúpnu cenu z vlastných finančných zdrojov. Správca refunduje ochraňovateľovi na základe vystavenej faktúry kúpnu cenu z prostriedkov príslušného kapitálového účtu, cenu vrátane DPH alebo obmenového účtu len do výšky a za tovary, ktoré sú obstarané v súlade s čl. V bod 3. Splatnosť faktúry je do 15 dní odo dňa jej doručenia správcovi, pokiaľ sa ochraňovateľ so správcom písomne nedohodnú inak.

44. Je potrebné tiež zdôrazniť, že podľa o verejnom obstarávaní je obstarávateľom štátny orgán, t. j. žalovaný a tento zákon mu umožňuje podľa obstarávať štátne hmotné rezervy rokovacím konaním bez zverejnenia. Žalovaný obstarával mobilizačné rezervy od roku 2005 do roku 2006. Odvolací súd poukazuje na článok VI bod 3 Zmluvy o ochraňovaní, z ktorého vyplýva, že finančné prostriedky získané predajom zásob sa ukladajú v prospech obmenového účtu zriadeného správcom, t. j. žalovaným pre obmeny. Z tohto účtu žalovaný po predložení príslušných dokladov uhradí žalobcovi hodnotu nakúpeného tovaru. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v rámci procesu obmeny sú príjmy z predaja starých zásob mobilizačných rezerv príjmami žalovaného. Úlohou žalobcu bolo predať staré zásoby mobilizačných rezerv, pričom všetky finančné prostriedky získané z odpredaja mali ísť a išli na účet žalovaného. V zavedenom systéme obmeny, podľa názoru odvolacieho súdu súhlasne s názorom súdu prvej inštancie, nevznikal priestor pre žalobcu na vytvorenie si

akéhokoľvek zisku. V rozpore s uvedeným žalobca tvrdí, že bol nútený predávať zásoby pri obmene za nižšie ceny ako boli obstarané inými osobami a z uvedeného dôvodu bol stratový. Vylučuje sa akákoľvek stratovosť žalobcu pri predaji obmenených zásob, pretože práve žalovaný znášal všetky náklady, súvisiace s obmenou.

45. Z článku V bod 5 zmluvy vyplýva, že žalovaný sa zaviazal na refundáciu oprávnených nákladov, ktoré predstavujú skutočnú kúpnu cenu tovaru v hodnote určenej v kúpnej zmluve medzi žalobcom a predávajúcim bez akéhokoľvek zisku pre žalobcu. Žalobca nie je oprávnený žiadať vyššiu sumu, než za akú nakúpil mobilizačné rezervy. Je nespochybniteľné, že v tomto procese nevzniká žiadny priestor pre žalobcu na vytváranie si akéhokoľvek zisku. Taktiež zo zmluvy o ochraňovaní vyplýva, že neobsahovala stratovú časť. Podľa § 8 ods.1 zákona o štátnych hmotných rezervách, akékoľvek výdavky, súvisiace s vytváraním, ochranou a správou štátnych hmotných rezerv sa hradia zo štátneho rozpočtu. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené opatrenia Ministerstva zdravotníctva regulujú maximálnu cenu obchodného výkonu pri predaji vybraných výrobkov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že tvrdenie žalobcu o možnosti uplatnenia si 13%-nej obchodnej marže pri obstarávaní mobilizačných rezerv nemá oporu v opatreniach Ministerstva zdravotníctva SR. Opatrenie z roku 2005 neobsahuje žiadnu zmienku o 13%-nej obchodnej marže.

46. K porušeniu právnej povinnosti žalovaného súd prvej inštancie poukázal na ust. o štátnych hmotných rezervách, podľa ktorého mobilizačné rezervy obstaráva ochraňovateľ. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný porušil zákon, ak nedal ochraňovateľovi pokyn na obstaranie potrebných liekov a zdravotníckeho materiálu. Na druhej stane však súd prvej inštancie uviedol, že nemohol jednoznačne ustáliť, či ním/ochraňovateľom/ mala byť práve osoba žalobcu, keď tvrdenie o exkluzivite žalobcu žalovaný vyvrátil predložením zmlúv o ochraňovaní uzavretých s ďalšími subjektmi. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žiadna s predložených zmlúv o ochraňovaní, vrátane zmluvy uzavretej so žalobcom neobsahovala ani exkluzivitu alebo výsadné postavenie ochraňovateľa, ani konkrétnu špecifikáciu predmetu ochraňovania.

47. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zo strany žalovaného malo dôjsť k porušeniu povinnosti, ak nedal ochraňovateľovi pokyn na obstaranie potrebných liekov a zdravotníckeho materiálu. Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný ako orgán štátnej správy použil spôsob verejného obstarávania podľa , podľa ktorého rokovacie konanie bez zverejnenia je metóda verejného obstarania, ktorú obstarávateľ môže použiť len vtedy, ak je splnená jedna z podmienok a to obstarávaný tovar sa využije len na tvorbu štátnych hmotných rezerv. Keďže podľa môže byť obstarávateľom aj Slovenská republika zastúpená orgánom štátnej správy, mohol byť aj žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy obstarávateľom mobilizačných rezerv. Z uvedeného vyplýva, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu o štátnych hmotných rezervách, pokiaľ nedal ochraňovateľovi pokyn na obstaranie potrebných liekov a zdravotníckeho materiálu.

48. Odvolací súd zdôrazňuje, že zo strany žalovaného nedošlo ani k porušeniu zmluvy o ochraňovaní zásob Programu-222, pretože výhradné postavenie žalobcu ako ochraňovateľa v konaní nebolo preukázané. V tejto súvislosti odvolací odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bode 55, s ktorým sa v časti nepreukázania exkluzivity žalobcu plne stotožňuje. Podľa o štátnych hmotných rezervách // ako aj podľa o verejnom obstarávaní /, ktoré sa navzájom nevylučujú, mohli obstarávať zásoby mobilizačných rezerv tak žalobca na základe pokynu žalovaného v zmysle zmluvy o ochraňovaní, ako aj sám žalovaný. Mobilizačné rezervy sa vytvárali na základe požiadaviek ústredných orgánov štátnej správy na zabezpečenie úloh hospodárskej mobilizácie.

49. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalovaný bol povinný, či už na základe požiadaviek ústredných orgánov štátnej správy alebo na základe zmluvy o ochraňovaní zásob Programu - 222 obstarávať zásoby mobilizačných rezerv aj v súvislosti s aktuálnou potrebou ich zabezpečenia. Žalovaný mohol poveriť obstarávaním mobilizačných rezerv žalobcu na základe pokynu podľa Projektu tvorby alebo doplnenia mobilizačných rezerv, alebo rozhodnutia na tvorbu a doplnenie mobilizačných rezerv, ktoré vydáva žalovaný ako správca /zmluva o ochraňovaní zásob Programu - 222/. Žiadne zákonné ustanovenie žalovanému nebránilo, aby aj sám vykonával obstarávanie mobilizačných rezerv a to uzatváraním kúpnych zmlúv s inými subjektami /na základe uznesenia vlády SR/. Žalovaný mal možnosť

použiť priame rokovacie konanie bez zverejnenia / /. V nadväznosti na vyššie uvedené tým, že žalovaný nedal pokyn žalobcovi na obstarávanie zásob mobilizačných rezerv, neporušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o ochraňovaní zásob ani zákonnú povinnosť. Vzhľadom k tomu, že nebola v konaní preukázaná exkluzivita žalobcu /jeho výhradné postavenie/ a nebolo preukázané ani porušenie právnej povinnosti, mohol žalovaný ako už bolo vyššie uvedené obstarávať mobilizačné rezervy aj prostredníctvom tretích osôb /iných spoločnosti/ alebo aj priamym nákupom. Je preto potrebné zdôrazniť, že tým, že nebol splnený už prvý predpoklad zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, nemohla vzniknúť žalobcovi škoda vo forme ušlého zisku. Odvolací súd zdôrazňuje, že vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybnosti práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a k tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad musí byť nielen tvrdená, domnelá ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažujú v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného.

50. Nad rámec uvedeného sa odvolací súd stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca si uplatnil predmetnou žalobou hypoteticky zisk bez preukázateľného základu. Žalobcom vyčíslený ušlý zisk vychádza len z aplikačného tvrdenia 13%-nej obchodnej marže z objemu kúpnych cien označených kúpnych zmlúv zrealizovaných žalovaným ako kupujúcim, bez akéhokoľvek preukázania obchodných zvyklostí žalobcu a v akých prípadoch o takýto zisk kúpnu cenu navyšoval. Pokiaľ žalobca odvodzoval návrh na náhradu škody od tvrdenia, že v dôsledku obstarania týchto konkrétnych nákupov inak, ako samotným žalobcom, pri následnom predaji nakúpených a uskladnených zásob z dôvodu potreby ich obmeny bol neschopný konkurovať ostatným dodávateľom učených liečiv, na preukázanie týchto tvrdení nepredložil žiadne prostriedky procesného útoku, tiež pokiaľ odvodzoval nárok na náhradu škody od tvrdenia, že v dôsledku obstarania týchto konkrétnych nákupov inak ako samotným žalobcom sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, v oboch prípadoch absentuje akákoľvek priama bezprostredná vecná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a vznikom škody.

51. K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie v predmetnej veci, keď nepripustil predloženie delimitačných protokolov zo strany žalovaného, resp. zabezpečenie týchto delimitačných protokolov, keďže žalobca ich nemal k dispozícii, odvolací súd uvádza, že delimitačné protokoly nikdy neboli súčasťou zmluvy č. o ochraňovaní zásob Programu 222 a z článku I bod 2 Zmluvy vyplýva, že obidve zmluvné strany prehlasujú, že údaje uvedené v zmluve sú totožné s delimitačnými protokolmi podpísanými medzi Medikou, š. p. v likvidácii závod Bratislava, závod Zvolen, závod Košice a Medikou SK a. s. Bratislava. Ochraňovateľ Medika SK a. s. Bratislava dňom účinnosti tejto zmluvy preberá zodpovednosť za ochraňovanie zásob. Z uvedeného článku je zrejmé, že samotné delimitačné protokoly majú len verifikovať údaje uvedené v zmluve o ochraňovaní, neboli integrálnou súčasťou zmluvy, ani nie sú jej prílohou, čo vyplýva aj zo samotného čl. I bod 2 Zmluvy o ochraňovaní. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že predmetné delimitačné protokoly boli uzavreté medzi Medikou š. p. a žalobcom.

52. K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie mu znemožnil predložiť dôkazy, či inak uprel žalobcovi právo na spravodlivý proces, odvolací súd zdôrazňuje, že na základe ustanovenia , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Vzhľadom k tej skutočnosti, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol uzatvorený Zmluvou o ochraňovaní zásob Programu 222 č. , ktorá presne vymedzovala práva a povinnosti zmluvných strán, podľa názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné na posúdenie uplatneného nároku predložiť predmetné delimitačné protokoly.

53. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že mobilizačné rezervy, od ktorých si odvodzuje žalobca ušlý zisk boli obstarané žalovaným v súlade s o verejnom obstarávaní /v nadväznosti na / a to formou rokovacieho konania bez zverejnenia v období od roku 2005 do roku 2006. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaný ako orgán štátnej správy postupoval pri obstarávaní mobilizačných rezerv v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov, tak ako už bolo uvedené, nedošlo z jeho strany k porušeniu právnej povinnosti ani povinnosti zo záväzkového vzťahu.

54. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.

55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v dovolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 56. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).