Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_61Ps-18-2016.pdf
PDF · 98.67 KB
Case nature
Area
Subarea
61Ps/18/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou vo veci spôsobilosti na právne úkony E. T., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom V. X, F., t.č. H. E. A. T. F.U., Q. XX, F., zastúpeného opatrovníčkou Y. T.u, nar. XX.X.XXXX, bytom V. 7, Bratislava, v konaní zastúpeného procesným opatrovníkom Mestskou časťou Bratislava - Podunajské Biskupice, Trojičné námestie 11, Bratislava, o návrhu Domova sociálnych služieb prof. Karola Matulaya pre deti a dospelých, so sídlom Lipského 13, Bratislava, na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, takto
rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. XXPs/X/XXXX - XX zo dňa 11.9.2008 nasledovne:
Súd obmedzuje spôsobilosť E. T., W.. X.XX.XXXX, trvale bytom V. X, F., t.č. A. T.É. F., Q. XX, F. na právne úkony tak, že nie je spôsobilý rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti, nie je spôsobilý rozhodovať o mieste svojho bydliska, nie je spôsobilý uzatvárať zmluvy, predmetom ktorých je finančné plnenie nad 20,- eur, nie je spôsobilý samostatne konať pred orgánmi verejnej správy, vrátane poberania sociálnych dávok, nie je spôsobilý preberať poštové zásielky.
II. Opatrovníčka Y. T., W.. XX.X.XXXX, bytom V.Á. X, F. je oprávnená a povinná opatrovanca zastupovať v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Týmto sa mení uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. XXPs/XX/XXXX-XX zo dňa 22.1.2019 v časti výroku o rozsahu zastupovania.
III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zmenil rozsah obmedzenia spôsobilosti E. T. na právne úkony. Menovaný bol v minulosti súdnym rozhodnutím pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Od októbra 2010 je prijímateľom celoročnej formy sociálnej služby v Zariadení podporovaného bývania, ktorého cieľom bolo vytvoriť podmienky pozitívne ovplyvňujúce kvalitu života prijímateľov sociálnej služby a ich príprava na to, aby mohli viesť samostatný život. Počas poskytovania sociálnej služby v tomto zariadení sa hodnotila miera samostatnosti v jednotlivých oblastiach. Monitorovaním a následným vyhodnotením sa preukázalo, že E. T. je v oblasti riešenia zdravotnej starostlivosti a sledovania svojho aktuálneho zdravotného stavu plne kompetentný. Pozná špecifiká svojho zdravotného stavu a dokáže upozorniť na jeho zmeny. Opakovane sa stalo, že pri pozorovaní chorobnej zmeny sa aktívne dožadoval riešenia. Pri konkrétnom probléme vie, k akému špecialistovi treba ísť a aký je spravidla štandardný postup. Nebráni sa pravidelným návštevám u lekára a nemá problémy v dodržiavaní liečebného režimu. V tejto oblasti bol hodnotený
ako spolupracujúci a plne kompetentný. Vzhľadom k tomu navrhovateľ navrhoval, aby bol zrušený rozsudok, ktorým bol menovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v ostatných oblastiach ponechal navrhovateľ na zváženie súdu.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to najmä znaleckým posudkom č. 32/2019, ako i ďalším obsahom spisu a obsahom pripojených spisov Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XXPs/X/XXXX, XXP/XXX/XXXX E. XXPs/XX/XXXX a zistil nasledovný stav veci:
3. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXPs/X/XXXX-XX zo dňa 11.9.2008 súd pozbavil E. T., W.. X.XX.XXXX spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a za opatrovníka mu ustanovil jeho otca K.. E. T., nar. XX.X.XXXX, bytom V. X, F., ktorý bol oprávnený a povinný opatrovanca zastupovať pri všetkých právnych úkonoch a spravovať jeho majetok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.9.2008. Konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony bolo iniciované zo strany otca menovaného, nakoľko E. T. mal zdravotné problémy od narodenia, jeho zdravotný stav sa neustále zhoršoval. V domácom prostredí bol agresívny, pričom niekoľkokrát bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. Bol schopný sa poumývať, obliecť, avšak na všetko ho treba upozorňovať, do všetkého ho treba nútiť, čo nemá rád. Nebol schopný nakladať s finančnými prostriedkami. Niektoré dni bol veľmi agresívny, vykrikoval z balkóna na ľudí, búchal susedom na dvere, robil hluk a rušil ostatných. Zo znaleckého posudku MUDr. U. H., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a jej výpovede v predmetnom súdnom konaní súd zistil, že E. T. bola stanovená diagnóza - porucha chromozómov, genozómový mozaicizmus s mentálnou retardáciou ľahkého stupňa, s poruchami správania v zmysle verbálnej a brachiálnej agresivity, v anamnéze pseudopsychotická dekompenzácia. Vzhľadom k závažnosti ochorenia znalkyňa odporučila úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.
4. Z dôvodu úmrtia pôvodne ustanoveného opatrovníka došlo k zmene opatrovníka. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. XXPs/XX/XXXX-XX zo dňa 22.1.2019 súd ustanovil Y. T., W.. XX.X.XXXX, bytom V. X, F. za opatrovníčku E. T., W.. X.XX.XXXX, pozbavenému spôsobilosti na právne úkony. Opatrovníčka je povinná a oprávnená zastupovať E. T. pri všetkých právnych úkonoch.
5. Zo znaleckého posudku č. 32/2019, vypracovaného MUDr. N. A., PhD., znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, súd zistil, že E. T. je slobodný muž so základným vzdelaním, od roku 2006 na invalidnom dôchodku, od októbra 2010 je prijímateľom celoročnej formy sociálnej služby v A. T. F.. Pre stupňujúce sa poruchy správania s agresivitou zvlášť voči matke bolo potrebné jeho umiestnenie do DSS. V dospelosti bol opakovane v rokoch 2008, 2010 a 2016 hospitalizovaný na Psychiatrickej klinike LFUK pre poruchy správania s agresivitou, stav bol uzatvorený ako mentálna retardácia ľahkého stupňa s poruchami správania, organická porucha osobnosti so senzitívnym vývojom, gonozómový mozaicizmus. Na základe vykonaného súdnoznaleckého psychiatrického vyšetrenia znalkyňa konštatovala, že u pána E. T. je prítomná duševná porucha a to mentálna retardácia ľahkého stupňa na podklade genetickej poruchy gonozómového mozaicizmu a poruchy správania s afektami zlosti a agresivitou voči okoliu. Jedná sa o poruchu trvalého charakteru s potrebou systematickej psychofarmakologickej liečby ako i psychosociálnej rehabilitácie. Pri danej duševnej poruche nie je možné predpokladať zlepšenie stavu, maximálne zlepšenie sociálneho fungovania za predpokladu systematického nácviku a podpory. Menovaný prejavuje veľký záujem o zdravie, má snahu pomáhať, pasuje sa do role záchranára či sanitára, číta si zdravovedu, oblieka sa do odevu s logom Červeného kríža i vyhľadáva zdravotnú starostlivosť. V pracovné dni chodí na program do H. L. T. Č. V.. Z doterajšieho správania u menovaného je zrejmé, že oblasť zdravia a zdravotnej pomoci mu poskytuje pocit kompetencie, formu pozitívnej komunikácie s okolím, ako aj nájdenie si svojho miesta a role v živote. A hlavne venuje sa tomu, čo ho baví a čomu v rámci svojich možností v danú chvíľu rozumie. Z hľadiska globálneho fungovania sú u menovaného prítomné sklon k povrchnému hodnoteniu situácie, sklon k impulzívnemu jednaniu a afektom zlosti, znížená frustračná tolerancia, rigidita v správaní, znížené úsudkové schopnosti a kritickosť. Menovaný si plne neuvedomuje svoje hranice a možnosti, má tendenciu zovšeobecňovať a preceňovať svoje schopnosti, sú prítomné prejavy povrchného myslenia a ľahkej ovplyvniteľnosti. Tieto charakteristiky ho robia zraniteľným a nie kompetentným rozhodovať sa o svojom zdraví. Preto znalkyňa konštatovala, že menovaný nie je schopný plne sa postarať a zodpovedať za svoj zdravotný stav. Znalkyňa dospela k záveru, že menovaný trpí duševnou poruchou trvalého charakteru. V dôsledku tejto poruchy vôbec nie je schopný obstarávať
si svoje záležitosti a samostatne konať. Menovaný pre svoju duševnú poruchu nie je schopný postarať sa o svoj zdravotný stav, nie je schopný hospodáriť s finančnými prostriedkami, hospodáriť s hnuteľným i nehnuteľným majetkom v akejkoľvek forme, nie je schopný uzatvárať žiadne zmluvy, samostatne konať pred orgánmi štátnej moci, verenej správy, finančnými inštitúciami, nie je schopný voliť. Menovaný nie je schopný ani pochopiť zmysel súdneho konania a význam rozhodnutia.
6. Znalkyňa MUDr. A. vo svojej výpovedi pred súdom zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku. Pán T. sa síce zaujíma o svoj zdravotný stav, ale nie je schopný sa o svoj zdravotný stav postarať. Nie je schopný hospodáriť s finančnými prostriedkami, s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, nie je schopný samostatne konať pred orgánmi štátnej moci. Návrh bol podaný v dobrom úmysle ako prostriedok motivácie, ako zlepšiť spoluprácu s klientom.
7. Zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že v zariadení majú klientov, ktorí nie sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony a tí samostatne realizujú zdravotnú starostlivosť. Poukázala na konkrétnu situáciu, keď v minulosti pripravovali pre E. T. ošetrenie jeho zubov. Nakoniec išli k zubárovi, sestrička mu dala anestéziu a potom si sestrička uvedomila, že je pozbavený spôsobilosti na právne úkony a nebude môcť podpísať informovaný súhlas. Pán T. už má v rozhodnutí o sociálnej službe stupeň 6 odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. V zariadení pritom majú klientov s rovnakým stupňom odkázanosti a tí nie sú obmedzení v spôsobilosti na právne úkony.
8. Opatrovníčka Y. T. mala za to, že jej syn E. nie je schopný samostatne konať vo veciach zdravotnej starostlivosti, nie je schopný samostatne konať ani vo finančných záležitostiach či samostatne vystupovať pred štátnymi orgánmi.
9. Menovaný E. T. sa v konaní pred súdom vyjadril, že nevie presne, o čo ide v tomto konaní. Sám nechodí nikam, len s asistentom.
10. Zástupkyňa procesného opatrovníka Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice uviedla, že súhlasí so stanoviskom znalkyne. Nesúhlasila s tým, aby bol p. T. spôsobilý na právne úkony ohľadom rozhodovania o zdravotnej starostlivosti, nakoľko to je v rozpore k znaleckému posudku.
11. Podľa § 10 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopný robiť právne úkony, súd ho pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.
12. Podľa § 26 Občianskeho zákonníka pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia.
13. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
14. Podľa § 28 Občianskeho zákonníka ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
15. Podľa § 231 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“) v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a o navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
16. Podľa § 233 ods. 1 a 2 CMP návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem. Návrh na začatie konania môže podať aj ten, o koho spôsobilosti sa má konať.
17. Podľa § 248 ods. 1 a 2 CMP konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277. Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.
18. Podľa § 249 ods. 1 CMP ak sú dôvody na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozsudkom skôr vydaný rozsudok zmení alebo zruší.
19. Podľa § 275 CMP súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu.
20. Spôsobilosť na právne úkony je schopnosť fyzickej osoby vlastným konaním a vo vlastnom mene nadobúdať subjektívne práva a povinnosti (vlastnými úkonmi spôsobovať právne následky). Na rozdiel od spôsobilosti na práva a povinnosti, ktorá je nemenná a trvá po celý život fyzickej osoby, spôsobilosť na právne úkony vzniká postupne a môže byť podľa zákona rozhodnutím súdu obmedzená, prípadne úplne vylúčená. Obmedziť fyzickú osobu v spôsobilosti na právne úkony môže súd za predpokladu, že osoba v dôsledku duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná, alebo v dôsledku nadmerného požívania alkoholických nápojov, omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony. Ak fyzická osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony urobí právny úkon, na ktorý nie je spôsobilá, pôjde o absolútne neplatný právny úkon podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je záväzné nielen pre súd, ale aj pre ostatné štátne orgány a má dosah aj voči iným právnickým a fyzickým osobám. Obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony (rovnako ako pozbavenie spôsobilosti na právne úkony) je opatrením v záujme tých, ktorí nemajú možnosť svoje konanie ovládať alebo jeho následky posúdiť. Súdy pri určení rozsahu obmedzenia musia preto prihliadnuť k okolnostiam konkrétneho prípadu a postihnúť týmto obmedzením len tú oblasť životných situácii občana, pre ktorého je to nutné v záujme ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, ako aj v záujme spoločnosti. Pri určení rozsahu obmedzenia spôsobilosti k právnym úkonom je potrebné mať na zreteli, že ide o opatrenie, ktoré má chrániť a v žiadnom prípade nie poškodzovať alebo ohrozovať záujmy občana.
21. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Pán E. T. bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v čase, kedy platil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý upravoval tak obmedzenie spôsobilosti na konkrétne právne úkony, ako aj celkové pozbavenie spôsobilosti fyzickej osoby na všetky právne úkony. Tento právny predpis bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený a nahradený 3 novými procesnými predpismi, pričom úprava mimosporových konaní vrátane konania o spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony je obsiahnutá v Civilnom mimosporovom poriadku. Hoci v Občianskom zákonníku je stále upravený aj inštitút celkového pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, vzhľadom na úpravu obsiahnutú v Civilnom mimosporovom poriadku a aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva už de facto nie je možné celkové pozbavenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, ale len obmedzenie na konkrétne právne úkony. Zmena legislatívy bolo tiež dôvodom, pre ktorý súd pristúpil v tomto prípade k zmene pôvodného rozhodnutia a k zmene rozsahu obmedzenia spôsobilosti menovaného na právne úkony. Navrhovateľ prioritne trval na tom, aby bola menovanému priznaná spôsobilosť ohľadne rozhodovania o jeho zdravotnej starostlivosti, keďže mal za to, že v tejto oblasti je plne kompetentný. Rovnako argumentoval tým, že v zariadení majú okrem menovaného aj iných klientov s rovnakým stupňom odkázanosti na sociálnu službu, ktorí pritom nie sú obmedzení vo svojej spôsobilosti na právne úkony. Toto samo o sebe však nemôže byť dôvodom toho, aby menovaný mohol rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti, keďže okolnosti každého prípadu sú jedinečné a napriek rovnakému stupňu odkázanosti na sociálnu službu môžu mať konkrétne osoby s duševnou poruchou rôzne schopnosti či predpoklady na výkon určitých úkonov. Súd v záujme zistenia skutočného stavu vykonal dokazovanie nielen aktuálnym znaleckým posudkom na posúdenie duševného stavu menovaného, ale aj výpoveďami účastníkov konania a tiež porovnaním so stavom, aký bol v čase pôvodného súdneho rozhodnutia o pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že menovaný nie je schopný rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti. V tomto sa priklonil k názoru znalkyne, ktorá svoj záver detailne vysvetlila vo svojom znaleckom posudku. E. T. síce má rád všetko, čo sa týka zdravia a poskytovania zdravotnej starostlivosti, vzdeláva sa v tejto oblasti a v rámci svojich možností chodí pomáhať aj do stacionára pri Červenom kríži. Sám sa pasuje do
role záchranára a dokonca by chcel vykonávať toto povolanie, hoci toho s ohľadom na svoj zdravotný stav nie je schopný (tras rúk, problémy s motorikou a stabilitou). Nepochybne je to oblasť, ktorá ho baví a ktorá mu vypĺňa voľný čas. Avšak vzhľadom na jeho celkové fungovanie a sklony k povrchnému hodnoteniu situácie, k impulzívnemu jednaniu a afektom zlosti, zníženým úsudkovým schopnostiam a preceňovaniu vlastných schopností má súd za to, že menovaný nie je schopný dôsledne posúdiť svoje konanie a z toho plynúce následky v otázkach týkajúcich sa poskytovania zdravotnej starostlivosti. Menovaný trpí duševnou poruchou trvalého charakteru s potrebou systematickej psychofarmakologickej liečby ako i psychosociálnej rehabilitácie, pričom nie je predpoklad zlepšenia jeho stavu natoľko, že by mohol samostatne fungovať a uspokojovať všetky životné potreby. V tomto smere bolo rozhodnutie aj v súlade s vyjadrením jeho matky a procesného opatrovníka v súdnom konaní, podľa ktorých p. T. nie je spôsobilý na právne úkony ohľadom rozhodovania o svojej zdravotnej starostlivosti. Okrem toho súd rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony aj v ďalších oblastiach, majúc za to, že takéto obmedzenie je nevyhnutné vzhľadom na zdravotný stav E. T. a v záujme ochrany jeho práv pred možným zneužitím zo strany tretích osôb. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol.
22. Nakoľko týmto rozhodnutím došlo k zmene rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony G. E. T., súd zároveň zmenil aj rozsah zastupovania Y. T., ako jeho súdom ustanovenej opatrovníčky, ktorá ho bude zastupovať pri právnych úkonoch, pri ktorých došlo k obmedzeniu jeho spôsobilosti na právne úkony.
23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.