Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31P-108-2019.pdf
PDF · 78.54 KB
Case nature
Subarea
31P/108/2019
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa D. D., Š. O. E. L. H. R. K. E. Í., R. A.Á. XXX/ XX, F., právne zastúpeného HODOR advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom H. XX, L.B. a manželky navrhovateľa A. D., Š. O. E. A., R. A. XXX/XX, F.Í., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu N. D., U.. XX.XX.XXXX takto
rozhodol:
Vyhlasuje sa, že Okresný súd Trenčín n e m á právomoc vo veci konať.
Konanie s a z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ svojím návrhom, doručeným súdu dňa 03.06.2019, žiadal, aby súd rozhodol o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Z návrhu navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ je štátnym občanom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a manželka navrhovateľa je štátnou občiankou Slovenskej republiky. Vo svojom návrhu navrhovateľ uviedol, že s manželkou v roku 1998 uzatvorili manželstvo a bývali spolu v Londýne. Cca v roku 2010, keď im to práca dovoľovala, žili striedavo na Slovensku a v Anglicku, pričom na Slovensku si z nasporených peňazí zakúpili dom, v ktorom bývajú keď sú na Slovensku. Keď do manželstva prišli konflikty, zostali bývať v spoločnej domácnosti iba preto, že nikto z nich sa nemohol z finančných dôvodov osamostatniť. Manželka si našla nového partnera a navrhovateľovi oznámila, že sa k nemu v najbližšej dobe odsťahuje. O maloletého syna sa v poslednej dobe starali striedavo, ale v súčasnosti je syn v starostlivosti manželky. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nemá stály príjem a po úhrade nevyhnutných životných nákladov mu zostávala mesačne 150 GBP.
- 2 - 31P/108/2019
2. Na výzvu súdu navrhovateľ písomným podaním zo dňa 22.10.2019 oznámil, že manželka s maloletým synom sa v súčasnosti už dlhodobo zdržiava na adrese uvedenej v návrhu (A. XX, F.), a to cca od mája t. r. Maloletý syn v súčasnosti nenavštevuje žiadnu školu z dôvodu dlhodobej PN. Navrhovateľ sa v súčasnosti zdržiava striedavo na Slovensku za účelom návštevy syna a vo Veľkej Británii.
3. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
4. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
5. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
7. Jednou z podmienok konania, ktorú súd musí vždy skúmať, je i právomoc súdov Slovenskej republiky. Súdna právomoc je procesná podmienka a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný, resp. je odstrániteľný len novou zákonnou úpravou, a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. Pomer právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov zásadne riešia medzinárodné zmluvy. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je povinnosťou slovenských súdov aplikovať predpisy európskeho spoločenstva týkajúce sa právomoci súdov na prejednávanie sporov.
8. V danej veci ide o konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností v sebe zahŕňa zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, určenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu druhému rodičovi a prípadne úpravu styku rodiča s dieťaťom. Ide o občianskoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý sa týka členských štátov Európskej únie, a preto súd postupoval v zmysle predpisov Európskej únie upravujúcich právomoc súdov členských štátov. Týmito predpismi sú Nariadenie Rady (ES) číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie“), ktoré upravuje aj právomoc súdov členských štátov v konaniach o rozvod manželstva a s tým spojenú aj právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s návrhom na rozvod manželstva. V časti určenia vyživovacej povinnosti je to Nariadenie Rady (ES) číslo 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „Nariadenie o výživnom“). Tieto nariadenia sú súčasťou sekundárneho komunitárneho práva s priamou aplikovateľnosťou.
- 3 - 31P/108/2019
9. Podľa kapitoly II, oddielu 1, článku 3 ods. 1 Nariadenia, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“; b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.
10. Podľa kapitoly II, oddielu 2, článku 8, bodu 1. Nariadenia , súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
11. Podľa kapitoly II, článku 3, písmeno a) až d) Nariadenia o výživnom, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
12. Z návrhu navrhovateľa zo dňa 03.06.2019 a z jeho písomného vyjadrenia zo dňa 22.10.2019 mal súd za preukázané, že manželia mali posledné spoločné bydlisko vo Veľkej Británii, a hoci si za trvania manželstva na území Slovenskej republiky (v územnom obvode Okresného súdu Trenčín) zakúpili rodinný dom, v tomto dome sa zdržiavali počas ich pobytu na území Slovenskej republiky. Ďalej mal súd za preukázané, že obvyklým pobytom navrhovateľa v čase podania jeho návrhu bola Veľká Británia, pretože ako sám uviedol, na územie Slovenskej republiky chodieva na návštevy za synom. Súd má za to, že navrhovateľ má vo Veľkej Británii aj svoje zamestnanie, kde dosahuje príjem ako aj centrum svojich záujmov, či rodinu. Ako ďalej vyplýva z vyjadrenia navrhovateľa, jeho manželka so synom sa zdržiavajú na území Slovenskej republiky cca od mája roku 2019, teda v čase podania návrhu navrhovateľom nemožno konštatovať, že by mali obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
13. Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že ani jeden z manželov nemá v čase podania návrhu na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, nemali tu naposledy obvyklý pobyt, nemá tu manželka obvyklý pobyt, nejedná sa o spoločnú žiadosť
- 4 - 31P/108/2019
manželov, nemá tu navrhovateľ obvyklý pobyt. Navrhovateľ je štátnym príslušníkom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a manželka je štátnou príslušníčkou Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nie je daná právomoc slovenského súdu konať o rozvode manželstva v zmysle kapitoly II, oddielu 1, článku 3 ods. 1 Nariadenia.
14. Ďalej súd s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 100 CMP konštatuje, keďže s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, že ak nemá právomoc na rozhodovanie o rozvode manželstva účastníkov, analogicky nemá ani právomoc na rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Okrem toho súd by si ani nemohol založiť právomoc na konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, čo sa týka jeho zverenia do starostlivosti jedného z rodičov, keďže maloletý v čase podania návrhu nemal na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, pretože do apríla 2019 mal svoj obvyklý pobyt vo Veľkej Británii. Na území Slovenskej republiky sa maloletý zdržiava od mája 2019, pričom návrh v tejto veci bol podaný už 03.06.2019, takže nemožno skonštatovať právomoc tunajšieho súdu na konanie v časti jeho zverenia. Ďalej pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti, keďže v tejto časti je konanie spojené so zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, súd si v zmysle článku 3 písm. d) Nariadenia o výživnom v spojení s článkom 8 bod 1. Nariadenia nemohol založiť príslušnosť na konanie, pretože maloletý mal v čase začatia konania svoj obvyklý pobyt mimo územia Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že v danej veci nie je založená právomoc Okresného súdu Trenčín vo veci konať a rozhodnúť.
15. Nakoľko súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc vo veci konať a nedostatok právomoci je prekážkou neodstrániteľnou, súd v konaní nemôže ďalej pokračovať, a preto konanie v zmysle § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku zastavil.
16. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v jednom vyhotovení.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len
- 5 - 31P/108/2019
tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.