Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Sa-2-2023.pdf
PDF · 78.47 KB
Case nature
Subarea
19Sa/2/2023
Uznesenie
Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. - I.B. +, miesto podnikania: Pavlovičovo námestie 3862/45, 08001 Prešov, IČO: 32937776, právne zastúpený: Mgr. Marek Tauber, advokát, so sídlom: Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves, zapísaný v zozname Slovenskej advokátskej komory pod číslom: 6513 proti žalovanému: Okresný súd Prešov, so sídlom: Grešova 3, 080 42 Prešov o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
I. O d m i e t a žalobu.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Správna žaloba a súdne konanie
1. Žalobca podal na Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) podanie označené ako „Správna žaloba proti inému zásahu verejnej správy“ zo dňa 16.11.2023 (ďalej aj „žaloba“)
2. V žalobnom návrhu žalobca uviedol: „V prejednávanej veci sa žalobca domáha, aby správny súd zrušil pridelenie veci 82Er /164/2017 na Okresnom súde Prešov samosudcovi JUDr. Lenka Benčová a vec 82Er/164/2017 vrátil Okresnému súdu Prešov na opätovné pridelenie zákonného sudcu.“
3. Žalobca ďalej navrhol priznať mu voči žalovanému úplnú náhradu trov súdneho konania.
4. V správnej žalobe žalobca brojil proti tomu, že pri náhodnom pridelení vec v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 82Er /164/2017 (ďalej aj „súdne konanie“) došlo k vadám. Technický záznam o náhodnom pridelení veci (označovaný aj ako „LOG“) by mal podľa žalobcu správne obsahovať zoznam sudcov, z ktorého došlo k náhodnému výberu príslušného sudcu rozhodujúceho vec. V prípade LOGU v súdnom konaní sa takýto zoznam sudcov nemá nachádzať. Uvedené vedie žalobcu k záveru, že v súdnom konaní došlo k nezákonnému prideleniu veci „priamo senátu 82Er cez funkciu výnimka“
5. Správny súd posúdil žalobu podľa obsahu (§ 55 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej aj „SSP“/). Správny súd má za to, že v prípade žaloby sa jedná o žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy (§ 252 ods. 1 a nasl. SSP).
II.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
6. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
7. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
9. Podľa § 4 SSP Orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy
10. Podľa § 7 písm. d) SSP Správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese,
11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná
III.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu
12. Správny súd posudzoval nakoľko je predmet konania, tak ako bol vyjadrený v obsahu žaloby, spôsobilý pre účely konania pred správnym súdom. V konkrétnej rovine správny súd posudzoval to, či je možné žalobou opísaný postup považovať za iný zásah podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Na to, aby bol určitý postup považovaný za takýto iný zásah nepostačuje jeho faktický charakter (a teda to, aby nebol výsledkom administratívneho konania podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP). Zároveň sa vyžaduje, aby sa jednalo o faktický postup orgánu verejnej správy, ktorý bol vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy.
13. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na negatívne ohraničenie pojmu verejná správa. Takéto ohraničenie možno vidieť v tom, že súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, sú vylúčené z prieskumu správnym súdom (§ 7 písm. d) SSP). Úkony súdu realizované pri výkone jeho právomoci v rámci civilného procesu nemožno zaradiť pod plnenie úloh verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Pri takýchto úkonoch (faktického alebo procesného charakteru) civilný súd koná ako orgán súdnej moci a nie ako orgán verejnej správy.
14. Z odvolania k sp.zn. 82Er/164/2017 zo dňa 22.09.2023 (ďalej aj „odvolanie“), ktoré tvorí prílohu žaloby, mal správny súd za preukázané, že vo veci 82Er /164/2017 sa jednalo o rozhodovanie pre účely exekučného konania. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom k 01.03.2017 ďalej aj „exekučný poriadok“/) sa v konaní podľa exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, primerane použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).
15. Začiatok súdneho konania nastal doručením príslušného návrhu v exekučnom konaní Okresnému súdu Prešov a nie až po náhodnom pridelení veci. Takýto právny záver vyplýva z primeraného použitia § 156 CSP. Preto technický úkon náhodného pridelenia veci je nutné považovať za faktický úkon realizovaný v rámci civilného procesu a teda spadá do rozsahu právomoci Okresného súdu Prešov konať a rozhodnúť príslušnú vec.
16. Ďalej správny súd poukazuje na to, že nezákonné obsadenie súdu je odvolacím (§ 365 ods. 1 písm. c) CSP) a dovolacím dôvodom (§ 420 písm. e) CSP), o ktorom v civilnom procese rozhoduje súd. Žalobcom vytýkaná vada teda nie je taká, pri ktorej ochranu zákonnosti by mal poskytovať správny súd. Naopak na uvedený účel slúžia príslušné opravné prostriedky upravené v CSP. Prípadné meritórne rozhodnutie o podanej žalobe správnym súdom by bolo spôsobilé vyvolať zásah do právomoci príslušného súdu samostatne túto otázku posúdiť v rámci konaní o týchto opravných prostriedkoch.
17. Správny súd posudzoval, nakoľko na základe východísk uvedených v odseku 16. tohto uznesenia nemá vo veci zvoliť postup podľa § 18 ods. 2 SSP. Žaloba je procesný úkon a teda je prejavom vôle žalobcu. Z obsahu žaloby bolo nepochybné, že žalobca skutočne prejavil vôľu podať vo veci žalobu podľa § 252 ods. 1 a nasl. SSP. Keďže žalobca k žalobe pripojil odvolanie, muselo mu byť zrejmé, že jeho žaloba predstavuje iný procesný úkon ako ten, ktorý by mal uplatniť v rámci civilného procesu. V prípade žaloby sa teda nejednalo o prípad, kedy by žalobcova vôľa smerovala k iným procesným dôsledkom a bola by len nesprávne formálne zachytená v rámci označenia tohto procesného úkonu. Na základe uvedeného správny súd prijal záver, že § 18 ods. 2 SSP sa na vec nevzťahuje.
18. Správny súd ma za to, že odmietnutie žaloby nebude viesť k odňatiu spravodlivosti na strane žalobcu Žalobca mal iné zákonom priznané prostriedky ochrany, pričom ak by tieto využil, mohol sa týmito domáhať nápravy vytýkaných nedostatkov (odsek 16. uznesenia).
IV.
Záver
19. Z dôvodov uvedených v časti III. uznesenia správny súd žalobu ako neprípustnú odmietol (§ 98 ods. 1 písm. g) SSP).
20. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej aj „SSP“/).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. Kasačnú sťažnosť môže podať aj ten, kto tvrdí, že mal byť účastníkom konania a správny súd s ním ako s účastníkom konania nekonal (ďalej len „opomenutý sťažovateľ“).
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.