Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Er-4828-2008.pdf
PDF · 84.65 KB
Case nature
Area
Subarea
37Er/4828/2008
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, so sídlom Ul. 29. Augusta č.8, 813 63 Bratislava, pobočka Košice, so sídlom Festivalové nám. 1, 041 84 Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: JOVA SPORT, s.r.o., so sídlom Juhoslovanská 2/A, 040 13 Košice, IČO: 36 580 511, o vymoženie 293,30 Eur s prísl. a trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr. Michal Mazúr, Exekútorský úrad Košice, Štúrova 17, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 3632/2008, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e. II. Povinnému u k l a d á povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi - JUDr. Michal Mazúr, Exekútorský úrad Košice, Štúrova 17, 040 01 Košice, trovy exekúcie v sume 62,63 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 11. 11. 2008 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 042613 * vydaného Okresným súdom Košice I dňa 21. 11. 2008, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Michal Mazúr.
2. Dňa 19. 04. 2016 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, a teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne s podnetom na zastavenie exekúcie súdny exekútor požiadal priznať náhradu trov exekúcie v zmysle vyúčtovania predloženého súdu.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 03. 2017 ( ďalej len EP ), exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
5. Podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
6. Tunajší súd následným šetrením zistil, že v predmetnej exekúcii sa vymáha pohľadávka oprávneného na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, a to : rozhodnutie č. 700-3410724108-GC04/08 zo dňa 22. 08. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 10. 2008.
7. Súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre vedenie exekúcie jednak pred jej samotným začatím, a jednak kedykoľvek počas jej priebehu. Jednou z takýchto podmienok, ktoré súd skúma aj bez návrhu, resp. podnetu účastníka konania alebo exekútora, je aj zánik práva priznaného rozhodnutím, ktorý je exekučným titulom.
8. Vzhľadom na skutočnosť, že lehota podľa § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, je lehotou prekluzívnou, čo znamená, že v zákonnej desaťročnej lehote musel oprávnený nielen uplatniť svoje právo podaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora, ale svoju pohľadávku musel skutočne aj vymôcť, uplynutím lehoty určenej na vykonanie rozhodnutia preto došlo k zániku práva, pričom v dôsledku tohto zániku došlo taktiež aj k zániku povinnosti povinného zaplatiť pohľadávku, uloženej exekučným titulom. V danom prípade mohol oprávnený právo priznané exekučným titulom - rozhodnutím sociálnej poisťovne vymôcť do 02. 10. 2018, kedy bol posledný deň prekluzívnej lehoty predmetného rozhodnutia. Uplynutím zákonom stanovenej lehoty došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom.
9. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že zánikom práva priznaného exekučným titulom došlo k naplneniu zákonného dôvodu zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP.
10. Vzhľadom na to, že v prípade naplnenia zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie vyplýva súdu ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, súd preto predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP.
11. Podľa ust. § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
13. Podľa ust. § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( § 196 ). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
14. Podľa ust. § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe § 57 ods. 1 písm. f) EP, nakoľko v zmysle ustanovenia § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, pričom v danom prípade ide o lehotu prekluzívnu a k jej uplynutiu došlo dňom 02. 10. 2018, čím zároveň došlo aj k zániku záväzku povinného zaplatiť pohľadávku. V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu objektívnej právnej skutočnosti - uplynutie času, v dôsledku čoho sa exekučný titul stal nevykonateľným a oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že nebude možné ukončiť exekučné konanie pred uplynutím prekluzívnej lehoty. Z uvedeného dôvodu nemohol oprávnený procesne zaviniť zastavenie exekučného konania. Rovnako nemohol súd zaviazať oprávneného na uhradenie trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. V danom prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, preto nebolo možné dané ustanovenie aplikovať pri rozhodovaní o tom, kto bude uhrádzať trovy exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zaviazal na uhradenie trov exekúcie povinného ( § 197 ods. 1 EP ), pretože súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie zo zákona ( § 196 EP ) patrí a oprávnený svojím konaním nezavinil zastavenie predmetnej exekúcie.
16. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
17. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 03. 2017 ( ďalej len vyhláška ), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
18. Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
19. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
20. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
21. Podľa ust. § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
22. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie nasledovne:
Odmena exekútora podľa § 14 ods. 1, 2 § 15 ods. 1 cit. vyhl. : a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie.................................................................3,32 Eur c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2 x..........................................................6,64 Eur d) doručenie exekučného príkazu 13 x..........................................................................43,16 Eur e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie............................................................3,32 Eur Spolu..............................................................................................................................56,44 Eur
Náhrada hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. : a) poštovné ...........................................................................................................28,80 Eur b) náhrada hotových výdavkov spojená s vedením spisu........................................3,32 Eur c) lustrácia banky.....................................................................................................0,70 Eur d) lustrácia IRIS.......................................................................................................0,20 Eur Spolu........................................................................................................................33,02 Eur
DPH 20 %.....................................................................................................................17,90 Eur Celkové trovy exekúcie s DPH................................................................................107,36 Eur
23. Trovy exekúcie vyčíslené súdnym exekútorom podľa vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, pozostávajú z odmeny určenej súdnym exekútorom v zmysle ust. § 14 ods. 1, ods. 2 a ust. § 15 ods. 1 cit. vyhlášky a náhrady hotových výdavkov v zmysle ust. § 22 ods. 1 cit. vyhlášky .
24. Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v sume 62,63 Eur, ktorá pozostáva z minimálnej odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995, t.j. 33,19 Eur a z náhrady hotových výdavkov v zmysle ust. § 22 cit. vyhlášky vo výške 19,00 Eur + 20% DPH spolu vo výške 10,44 Eur v súlade s § 196 Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
25. § 15 ods. 1 cit. vyhlášky obsahuje taxatívny výpočet úkonov exekučnej činnosti, za ktoré je možné priznať paušálnu odmenu vo výške 3,32 Eur za jeden úkon. Za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 15 vyhlášky, priznal súd exekútorovi odmenu za úkony „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie“ a „doručenie exekučného príkazu“ iba jedenkrát, pričom vychádzal zo znenia ustanovenia § 15 ods. 1 písm. c) a d) vyhlášky, z ktorého vyplýva, že exekútorovi patrí odmena iba raz za ten istý úkon. Ak by zákonodarca chcel priznať odmenu za každé doručenie upovedomenia o začatí exekúcie resp. za každé
doručenie exekučného príkazu, v ustanovení vyhlášky by použil slovné spojenie „každé doručenie“ tak, ako to uviedol v § 15 ods. 1 písm. g), h), i) a j) vyhlášky, preto súd priznal exekútorovi odmenu v súlade s § 14 ods. 1, cit. vyhlášky vo minimálnej výške 33,19 Eur.
26. V prípade hotových výdavkov súd vychádzal iba z písomností predložených exekútorom, resp. nachádzajúcich sa v súdnom spise. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov “účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti“. Skutočnosť, či ide o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie, je povinný preukázať súdny exekútor. Súd preto nevyhnutnosť trov exekúcie, ako aj účelnosť vynaloženia hotových výdavkov preskúmal z predložených listín a dospel k záveru, že exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov za poštovné vo výške 18,10 Eur ( 13x 1,30 Eur - doporučená zásielka do vlastných rúk a 1x 1,20 Eur - doporučená zásielka do vlastných rúk ) a náhrada hotových výdavkov spojených s lustráciami vo výške 0,90 Eur ( banky - 0,70 Eur, IRIS - 0,20 Eur ), nakoľko ich vynaloženie bolo v exekútorskom spise riadne preukázané v uvedenom rozsahu.
27. Súd posudzoval aj nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade hotových výdavkov
- náhrada hotových výdavkov spojených s vedením spisu vo výške 3,32 Eur. Súd túto náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál, rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. apríla 2008, z ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
28. Na základe uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a teda exekúciu zastavil a povinnému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 62,63 Eur.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I., v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C. s. p.).
V zmysle § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C. s. p.).
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné(§357 C. s. p.).