Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_9Csp-49-2019.pdf
PDF · 88.17 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/49/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, spol. s r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Majerníková 3479/3A, 841 05 Bratislava, proti žalovanému: L. X., O.. XX.XX.XXXX, V. V.Á. XXXX/XX, XXX XX V. Š., P. V. X. XXXX/XX, XXX XX V. - E., o žalobe na zaplatenie 147,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 147,- € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 147,- € odo dňa 21.02.2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Súd žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia jednak sumy 147,- € z titulu nesplatenej istiny poskytnutého úveru ako i dojednanej odplaty vo výške 56,- €, zmluvnej pokuty vo výške 33,- €, poplatkov za upomienky vo výške 240,- € a zmluvného úroku vo výške 70 % ročne zo sumy 200,- € z 30.04.2015 do 19.05.2015, zo sumy 167,- € od 20.05.2015 do 18.11.2016, zo sumy 162,- € od 19.11.2016 do 14.12.2016, zo sumy 157,- € od 15.12.2016 do 20.02.2017 a tiež zákonného úroku z omeškania zo sumy 223,- € od dňa 10.06.2016 do 18.11.2016, zo sumy 218,- odo dňa 19.11.2016 do 20.02.2017, zo sumy 208,- € od dňa 21.02.2017 až do zaplatenia.
2. Súd žalovanému žalobu riadnym spôsobom spolu s prílohami doručil, žalovaný sa v stanovenej lehote k žalobe nevyjadril.
3. S odkazom na splnenie zákonných podmienok v zmysle § 187 ods. 2 CSP v spojitosti s § 219 ods. 1 až 3 CSP súd vo veci nenariadil pojednávanie, len oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke a to v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, ktoré oznámenie realizoval dňa 03.12.2019.
4. Žalobca nárok odvodzoval od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvoril ako veriteľ s dlžníkom dňa 30.04.2015 (čl. 15 a nasl. spisu), na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 200,- €, žalovaný sa zaviazal úver vrátiť do dňa 30.04.2016 spolu s odplatou vo výške 56,- € a úrokom 140,- € s tým, že uhradí celkovú čiastku 396,- €. Žalobca ako veriteľ uvádzal, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a splatil len časť istiny poskytnutého úveru vo výške 53,- €. A preto žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zvyšnej časti istiny úveru vo výške 147,- €, dohodnutej odmeny vo výške 53,- €, zmluvnej
pokuty vo výške 33,- €, nárok na úhradu poplatkov za upomienky vo výške 240,- € ako i nárok na zmluvný úrok ako bol dohodnutý v zmluve vo výške 70 % ročne z jednotlivých dlžných súm. Žalobca odkázal na obsah zmluvy a dohodu o zmluvnej pokute ako i dojednania ohľadom úrokovej sadzby.
5. Súd vec právne posúdil nasledovne:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka (Zák. č. 513/1991 Zb.), zmluvu o úvere za zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka (Zák. č. 40/1964 Zb. v účinnom znení), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasno a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytovaní peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti a stanovenie odplaty, kritériá jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v čase rozhodnom pre posúdenie danej právnej veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmä jedno vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvalom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j) a písm. k) Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení rozhodnom pre posúdenie danej právnej veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať odplatu podľa osobitných predpisov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a písm. g) Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v účinnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy medzi stranami sporu, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až l), s), z) a v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
6. Súd predloženú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, od ktorej odvodzoval v konaní nárok žalobca, podrobil kontrole a mal za preukázané, že veriteľ je nebankovým subjektom, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zmluva bola uzatvorená so žalovaným ako dlžníkom v postavení spotrebiteľa. Na takto uzatvorenú zmluvu o úvere je nutné aplikovať okrem všeobecných ustanovení Občianskeho a Obchodného zákonníka i príslušné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu ako bola súdu predložená, obsahovala údaje o RPMN avšak podľa názoru súdu takýto údaj je nesprávny a uvedený v neprospech spotrebiteľa s odôvodnením, že pokiaľ istina predstavovala 200,- €, odplata spolu s úrokom predstavujú 98 % zo samotnej istiny. A preto za žiadnych okolností údaj uvedený ohľadom výšky RPMN ako 28 % nemôže byť správny. Je zjavné, že do výšky RPMN veriteľ nezahrnul úrok. Preto údaj týkajúci sa nesprávnej výšky RPMN má za následok absenciu takéhoto údaju v zmluve s odkazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch (Zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Na viac mal súd za preukázané, že takto uzatvorená zmluva medzi stranami sporu neobsahuje explicitne vyžadovaný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch a to presnú identifikáciu spotrebiteľa, pretože tento nie je označený ani len dátumom narodenia s tým, že sa jedná o obligatórnu náležitosť zmluvy, čo je ďalší dôvod, pre ktorý súd považuje zmluvu za bezpoplatkovú a bezúročnú.
7. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
8. Súd považoval žalobu za nedôvodnú pokiaľ uplatňoval nárok žalobca na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty vo výške 33,- € nakoľko žalobca ani len neosvedčil porušenie povinnosti zo strany žalovaného, na ktorú zmluvnú povinnosť takáto zmluvná pokuta bola viazaná. Výška zmluvnej pokuty zohľadňovala celý rozsah záväzku žalovaného. Teda aj tej časti, ktorá žalobcovi neprináleží z dôvodu, že úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový a je potrebné takúto dohodu o zmluvnej pokute považovať za neplatnú. Tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že je dojednaná v neprimeranej výške vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti. Žalobcovi vznikol nárok iba na vrátenie istiny úveru vo výške 200,- €. A vo vzťahu k zabezpečeniu takéhoto nároku je výška zmluvnej pokuty neprimerane vysoká ak popri zmluvnej pokute je žalovaný povinný zaplatiť za nesplnenie tej istej povinnosti i zákonný úrok z omeškania, na ktorý má veriteľ nárok. I s prihliadnutím na skutočnosť, že súd nemôže žiadnym spôsobom modifikovať výšku zmluvnej pokuty, ktorá ako celok bola posúdená za neprijateľnú zmluvnú podmienku i nárok žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty, ako nedôvodný, súd zamietol.
9. Z dokazovania mal súd za preukázané tiež, že z úveru vo výške 200,- € žalovaný doposiaľ zaplatil sumu 53,- €, a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť neuhradenej istiny úveru vo výške 147,- €.
10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení, úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis.
V zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania v čase omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Prvý deň omeškania s plnením peňažného dlhu takáto úroková sadzba predstavovala 0,00 % a preto súd žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % zo sumy 147,- € odo dňa 21.02.2017 až do zaplatenia.
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, v zmysle ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
12. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 147,- € s príslušenstvo v rozsahu žaloby ako i zmluvnej pokuty vo výške 33,- €, poplatok za upomienky 240,- €, zmluvného úroku, pričom v konaní mu súd priznal nárok na zaplatenie 147,- € čím žalovaný bol vo veci pomerne úspešný v pomere 80 % (90-10), avšak vzhľadom na skutočnosť, že v konaní mu žiadne trovy nevznikli a tieto ani neuplatňoval, súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov týchto trov žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).