Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tos/141/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Moniky Liptákovej, na neverejnom zasadnutí konanom 7. januára 2020 prejednal sťažnosť podanú odsúdeným T. I., nar. X.X.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Martin, sp.zn. zo dňa 19.11.2019 a takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Martin, sp.zn. zo dňa 19.11.2019.

Podľa , z dôvodu podľa Tr. zák. v y s l o v u j e , že odsúdený T. I., nar. X.X.XXXX v T., trvale bytom T., M. V. XXXX/X, sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom rozsudkom Okresného súdu Martin, sp.zn. zo dňa 26.6.2015, právoplatným dňa 26.6.2015, n e o s v e d č i l a n a r i a ď u j e mu výkon trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa , Tr. zák., Tr. zák. odsúdeného T. I. na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Okresný súd Martin uznesením, sp.zn. zo dňa 19.11.2019 podľa , Tr. zák. rozhodol, že odsúdený T. I., nar. X.X.XXXX, sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a nariadil mu výkon trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Martin, sp.zn. zo dňa 26.6.2015, právoplatným 26.6.2015.

Súd zároveň podľa , z dôvodov uvedených v Tr. zák. rozhodol, že odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo napadnuté sťažnosťou odsúdeného. Odsúdený v písomnom odôvodnení podanej sťažnosti úvodom opísal výrokové časti napadnutého uznesenia okresného súdu a stručne opísal doterajší priebeh trestného konania. V ďalšom uznal svoje protiprávne konanie počas skúšobnej doby, ale podotkol, že nie každé takéto správanie musí mať za následok neosvedčenie sa. Uviedol, že v skúšobnej dobe nespáchal ani jeden trestný čin a v rámci probačného dohľadu si splnil všetky povinnosti. Záverom navrhol krajskému súdu, aby vyslovil, že odsúdený sa v priebehu skúšobnej doby osvedčil.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí na podklade podanej sťažnosti podľa , preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal

sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného T. I. je sčasti dôvodná, ale z iných dôvodov, aké odsúdený uviedol vo svojej sťažnosti. Sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou a včas v zmysle ustanovenia

Podľa § 52 ods. 1 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.

Zo spisového materiálu, ktorý sa vzťahoval na konanie o neosvedčení sa odsúdeného v čase podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom, bolo zrejmé, že tento nenaplnil zákonné požiadavky ustanovenia § 52 ods. 1 Tr. zák., spočívajúce v riadnom spôsobe vedenia života. Z vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa mal krajský súd jednoznačne preukázané, že odsúdenému T. I. začala v zmysle citovaného rozsudku okresného súdu plynúť skúšobná doba podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom od 27.6.2015 a plynula do 26.6.2019. V priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom sa odsúdený T. I. dopustil závažného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pod vplyvom alkoholu, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 400,- eur a rovnako aj priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, keď napadol svoju priateľku, teda dopustil sa totožného konania, za ktoré bol odsúdený. Okresný súd preto správne uzavrel, že v čase podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom odsúdený T. I. neviedol riadny život tak, ako to definuje ustanovenie § 52 ods. 1 Tr. zák.

Pre tieto dôvody krajský súd v konaní o sťažnosti odsúdeného dospel k záveru, že je v záujme celej spoločnosti, aby predmetný uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky vykonal nepodmienečne. Krajský súd zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko mal za to, že na zaradenie obžalovaného do minimálneho stupňa stráženia boli splnené zákonné podmienky, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Z hľadiska aplikácie hmotného práva sa krajský súd sčasti stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia, ktoré sčasti zodpovedá stavu veci a zákonu.

Súd prvého stupňa dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a v podstatnom dospel k záveru, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život a spáchaním viacerých priestupkov porušil počas skúšobnej doby podmienky kladené na jeho spôsob života v skúšobnej dobe pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody. Podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj výchovný účel. Okresný súd však vo výroku napadnutého uznesenia použil nesprávne ustanovenie (), preto krajský súd toto pochybenie napravil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Pre uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, že zrušil sťažnosťou odsúdeného T. I. napadnuté uznesenie podľa Vyslovil, že odsúdený T. I. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom neosvedčil a nariadil mu výkon trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa , Tr. zák., Tr. zák. odsúdeného T. I. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.