Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Pc-23-2019.pdf
PDF · 69.47 KB
Case nature
Area
Subarea
6Pc/23/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci navrhovateľky V. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Obec V., t. č. bytom G. U., L. XXX/XX, proti synovi U. Ž., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, G. D., ako osobe oprávnenej na výživné, o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoletú osobu, takto
rozhodol:
I. Vyživovacia povinnosť navrhovateľky voči synovi U. Ž., určená rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 07. 09. 2018, č. k. 20Pc/6/2018-19, sa z r u š u j e dňom 02. 12. 2019.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Písomným návrhom zo dňa 02. 12. 2019, doručeným v ten istý deň Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd“), navrhovateľka žiadala zrušiť svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi U. Ž., ktorá jej bola určená rozsudkom súdu 20Pc/6/2018-19 zo dňa 07. 09. 2018. Návrh odôvodnila tým, že syn je zamestnaný, pracuje ako živnostník pre firmu Euro Systems, a preto je toho názoru, že je schopný sám sa živiť. Syn žije s priateľkou v prenajatom byte. Určené výživné zaplatila 14. 11. 2019, potom už neplatila, nakoľko syn jej povedal, aby už viac peniaze neposielala.
2. Návrh bol synovi navrhovateľky doručený dňa 18. 12. 2019, kedy bol zároveň vyzvaný, aby sa k návrhu vyjadril.
3. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 07. 01. 2010, na ktoré boli obidvaja účastníci riadne a včas predvolaní. Syn navrhovateľky sa na pojednávanie neustanovil, svoju neprítomnosť neodôvodnil a ani sa písomne nevyjadril k návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti tak, ako bol vyzvaný súdom. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) potom súd rozhodol, že sa pojednávanie bude konať aj v neprítomnosti syna navrhovateľky, ako osoby oprávnenej na výživné.
4. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
5. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
6. Podľa § 151 ods. 1 CSP v spojení s § 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), skutkové tvrdenia účastníka, ktoré druhý účastník výslovne nepoprel, sa považujú za nesporné.
7. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na návrhu a doplnila, že vyživovaciu povinnosť žiada zrušiť od podania návrhu. Poukázala na to, že syn ukončil v máji 2019 štúdium na Strednej elektrotechnickej škole v Liptovskom Hrádku maturitnou skúškou. Odvtedy pracuje na základe živnostenského oprávnenia. Skutočnosť, že nemá platiť výživné, jej syn oznámil SMS správou dňa 26. 11. 2019. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že syn navrhovateľky, U. Ž., podniká na základe živnostenského oprávnenia od 04. 11. 2019 vo viacerých predmetoch podnikania.
8. Zo spisu tunajšieho súdu 20Pc/6/2018 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 07. 09. 2018, č. k. Pc/6/2018-19, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 26. 09. 2019, bola navrhovateľka zaviazaná prispievať na výživu syna U. Ž. sumou 100,- eur mesačne, počnúc 16. 05. 2018.
9. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že syn navrhovateľky, U. Ž., ukončil štúdium na strednej škole maturitnou skúškou, vykonanou dňa 23. 05. 2019. V štúdiu na vysokej škole nepokračoval, pričom aktuálne od 04. 11. 2019 podniká na základe živnostenského oprávnenia. Syn navrhovateľky nepoprel tvrdenia navrhovateľky, uvedené v návrhu, takže v súlade s ustanovením § 151 CSP sa tieto tvrdenia navrhovateľky považujú za nesporné. Navyše súd zistil, že syn navrhovateľky podniká na základe živnostenského oprávnenia od 04. 11. 2019. Tým bolo preukázané, že U. Ž., ako osoba oprávnená na výživné, je najneskôr odo dňa začatia súdneho konania, t. j. od 02. 12. 2019, schopný sám sa živiť. Preto súd návrhu vyhovel a vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči synovi U. Ž. zrušil odo dňa 02. 12. 2019.
10. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
12. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. V predmetnej veci si účastníci neuplatnili trovy konania, a preto súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiadnemu s účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
2) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
3) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.