Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5Csp/74/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: D. N., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom T. XXXX/ X, XXX XX T., o zaplatenie sumy 7.302,03 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 160,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 160 eur od 11.10.2019 z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.619,56 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy: 5779,56 eur od 03.11.2015 do 14.02.2019, 5759,56 eur od 15.02.2019 do 14.03.2019, 5739,56 eur od 15.03.2019 do 15.04.2019, 5719,56 eur od 16.04.2019 do 14.05.2019, 5699,56 eur od 15.05.2019 do 14.06.2019, 5679,56 eur od 15.06.2019 do 15.07.2019, 5659,56 eur od 16.07.2019 do 14.08.2019, 5639,56 eur od 15.08.2019 do 09.09.2019, 5629,56 eur od 10.09.2019 do 11.10.2019, 5619,56 eur od 12.10.2019 až do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur mesačne, splatných vždy do posledného dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca m á v o č i žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 22.08.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.302,03 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej sumy od 03.11.2015 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.s. uzavrel so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX („ďalej len „Zmluva“), zo dňa 06.10.2014, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému pôžičku vo výške 6.806,23,- eur. Podľa Zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 139,93 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky

vo výške 16.791,60 eur. Žalovaný uhradil sumu 1.026,67 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so Zmluvou a podmienkami k zmluve, veriteľ dňa 27.08.2015 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, pričom žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, veriteľ dňa 19.10.2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 28.10.2015 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 7.302,03 eur. Žalobca si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania. Zmluvnú pokutu si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú mal žalovaný uhradiť t .j . sumu 8.328,70 eur a uhradenou sumou zo strany žalovaného t. j. sumou 1.026,67 eur.

2. Notárskou zápisnicou č. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/XXXX zo dňa 11.12.2017 bol schválený projekt rozdelenia zlúčením, v zmysle ktorého došlo k zlúčeniu spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, ako žalobcom, ktorá sa tak stala jej právnym nástupcom.

3. Uznesením č. k. - 38 zo dňa 16.01.2019 súd pripustil, aby do konania na miesto žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 22.11.2018 a z podacieho hárku mal súd preukázané, že žalobca riadne oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky.

4. Žalobca svojím podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 16.12.2019, zobral žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie sumy 160,- eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, nakoľko žalovaný uhradil po podaní žaloby nasledujúce platby vo výške 20,- eur zo dňa 14.02.2019, vo výške 20,- eur zo dňa 14.03.2019, vo výške 20,- eur zo dňa 15.04.2019, vo výške 20,- eur zo dňa 14.05.2019, vo výške 20,- zo dňa 14.06.2019, vo výške 20,- eur zo dňa 15.07.2019, vo výške 20,- eur zo dňa 14.08.2019, vo výške 10,- eur zo dňa 09.09.2019, platba vo výške 10,- eur zo dňa 11.10.2019, celkovo uhradil žalovaný sumu vo výške 160,- eur. Vzhľadom na danú úhradu zo strany žalovaného, žalobca zobral svoj žalobný návrh čiastočne späť, a to v časti z uplatnenej istiny vo výške 160,- eur. Zároveň žalobca uviedol, že na zvyšnej časti nároku trvá a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 7.142,03 eur s príslušenstvom.

5. Žalovaný vo svojom podaní, doručenom súdu dňa 17.12.2019 uznal nárok uplatnený žalobcom a zároveň žiadal súd, aby mu umožnil uhrádzať pohľadávku formou pravidelných mesačných splátok vo výške 20,- eur.

6. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na riadne predvolanie na pojednávanie dňa 07.01.2020 nedostavili, ich neúčasť písomne ospravedlnil právny zástupca žalobcu. Na vyššie uvedené pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie Notárskou zápisnicou ( č. l. 6 - 10 ), oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru ( č. l. 12 ), prehľadom splátok ( č. l. 12 -13 ), zmluvou o poskytnutí pôžičky ( č. l. 15 -16 ), žiadosťou o postúpenie pohľadávky ( č. l. 31), oznámením o postúpení pohľadávky ( č. l. 36 ) a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

8. Veriteľ Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaný uzatvorili Zmluvu o poskytnutie pôžičky č. 5023068 zo dňa 06.10.2014, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 6.806,23 eur s ročnou úrokovou sadzbou 24,16 %. V Zmluve bola ďalej uvedená celková čiastka v sume 16.791,60 eur, počet splátok 120, termín konečnej splatnosti 10/2014, prvá splátka splatná dňa 20.11.2014, celkové náklady spotrebiteľa 9.985,37, výška mesačnej splátky 139,93 eur, RPMN 24,16 %, priemerná hodnota RPMN 10,86 %, splátky splatné vždy 20. dňa v mesiaci.

9. Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.08.2015 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade nedoplatku na splátkach v celkovej výške 450,89 eur v lehote do 05.10.2015, pričom ho

upozornil, že ak nepríde k úhrade splátky, bude oprávnený pôžičku zosplatnit. Žalobca pripojil fotokópiu nedoručenej zásielky žalovanému (č. l. 14 spisu), ktorá nebola žalovaným prevzatá v odbernej lehote.

10. Z podania označeného ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 28.10.2015 má súd preukázané, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému stratu možnosti splácať poskytnutý úver formou mesačných splátok a dlh sa stal splatným v celom rozsahu naraz, pričom dlžná čiastka predstavovala sumu vo výške 7.351,42 eur, z čoho istina predstavovala sumu vo výške 7.302,03 eur.

11. Podľa prehľadu splátok a úhrad ( č.l. 12 druhá strana a 13 spisu ) žalovaného predloženého žalobcom, žalovaný uhradil celkovo sumu 1.026,67 eur.

12. Po podaní žaloby, žalovaný dňa 14.02.2019 uhradil žalobcovi sumu vo výške 20,- eur, dňa 14.03.2019 uhradil žalobcovi sumu vo výške 20,- eur, dňa 15.04.2019 uhradil žalobcovi sumu vo výške 20,- eur, dňa 14.05.2019 uhradil žalobcovi sumu vo výške 20,- eur, dňa 14.06.2019 uhradil žalobcovi sumu vo výške 20,- eur, dňa 15.07.2019 uhradil žalobcovi sumu vo výške 20,- eur, dňa 14.08.2019 uhradil žalobcovi sumu vo výške 20,- eur, dňa 09.09.2019 uhradil žalobcovi sumu vo výške 10,- eur, dňa 11.10.2019 uhradil žalobcovi sumu vo výške 10,- eur t. j. celkovo uhradil žalovaný žalobcovi sumu po podaní žaloby vo výške 160,- eur, na základe čoho zobral žalobca žalobu čiastočne späť vo výške 160,- eur.

13. Podľa ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

14. Podľa z. č. v znení v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“), v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

15. Podľa , z. č. , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa , , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

19. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § čl. 3 ods. /EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nekalou podmienkou je podmienka, ktorá napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Žiada sa dodať, že slovenské znenie smernice používa pojem “nekalosť”, ktorý bol v rámci transpozície do slovenského právneho poriadku preformulovaný na “neprijateľnosť”. Preto je možné vychádzať z toho, že ide o synonymické pojmy.

22. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby

zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

23. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

24. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 31.12.2014 (ďalej len „“).

25. Podľa , spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

26. Podľa , , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

27. Podľa , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a .

28. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa Nariadenia vlády č. v znení do 31.12.2014, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa (ďalej „“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

31. Podľa , , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods. 1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2).

32. Podľa , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).

33. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej

veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. ).

34. Žalobca svojím podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 16.12.2019, zobral žalobu čiastočne späť a to v časti o zaplatenie sumy vo výške 160,- eur z dôvodu úhrad vo výške 160,- eur zo strany žalovaného po podaní žaloby. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 160,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 160 eur od 11.10.2019 podľa z. č. zastavil.

35. Súd mal listinnými dôkazmi predloženými žalobcom preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol dňa 06.10.2014 záväzkový vzťah zo Zmluvy o poskytnutie pôžičky. Súd zastáva názor, že predmetná zmluva je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Preto treba na právny vzťah medzi žalovaným a žalobcom aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ak je to na prospech spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere je absolútny obchod. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 06.10.2014 je typovou zmluvou, uzatváraná vo viacerých prípadoch, pričom žalovaný jej obsah nemohol reálne ovplyvniť. Pod pojmom spotrebiteľské úvery možno rozumieť všeobecné označenie skupiny zmluvných typov, na úpravu ktorých sa majú popri zákonnej úprave samotných zmluvných typov ako sú napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva použiť ďalšie právne normy, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu jednotlivých zmluvných typov o ďalšie náležitosti vymedzené v v znení neskorších predpisov. Za spotrebiteľský úver sa považuje každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v citovaného zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Nakoľko s prihliadnutím na všetky okolnosti žalovaný ako spotrebiteľ nemohol obsah spotrebiteľskej zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť, súd prihliadal aj na to, či uzavretá zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by na škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, v danom prípade o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia, o ochrane spotrebiteľa ako i ust . a nasl. , má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je , súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia a ustanovení , pričom prihliadal aj na nepriamy účinok smerníc 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

36. Pri spotrebiteľských zmluvách t.j. právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ zväčša podnikateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je úmyslom zákonodarcu chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými dojednaniami. V súlade s tým, keďže sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd je povinný skúmať či zmluvný vzťah, ktorý vznikol na základe uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy neodporuje právnej úprave vzťahujúcej sa na spotrebiteľské zmluvy. V danom prípade súd preto skúmal uvedený zmluvný vzťah aj napriek tomu, že žalovaný dňa 1.12.2019 písomne uznal nárok žalobcu čo do výšky a dôvodu ( č.l. 48 ). Podľa názoru súdu, pri spotrebiteľských zmluvách by uznanie záväzku spotrebiteľom nemalo konvalidovať nedostatky uzatvorenej zmluvy a to aj v súvislosti s prípadnou čiastočnou neexistenciou právneho nároku veriteľa pri existencii právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv a nárokov z takejto úpravy vyplývajúcej. Pritom ustanovenia , a sú ustanoveniami kogentnými.

37. Na základe uvedeného z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne iba sčasti. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania

vznikol záväzkový vzťah na základe uzavretej Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 06.10.2014 na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 6.806,23,- eur s fixnou ročnou úrokovou sadzbou 24,16 %. V Zmluve bola ďalej uvedená celková čiastka v sume 16.791,60 eur, počet splátok 120, termín konečnej splatnosti 10/2014, prvá splátka splatná dňa 20.11.2014, celkové náklady spotrebiteľa 9.985,37, výška mesačnej splátky 139,93 eur, RPMN 24,16 %, priemerná hodnota RPMN 10,86 %, splátky splatné vždy 20. dňa v mesiaci. Uvedená zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, preto pri právnom posúdení veci súd zmluvu posudzoval podľa ustanovení z. č. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a ustanovení a nasl. . Súd preskúmal zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva podľa z. č. o spotrebiteľských úveroch obsahovať a zistil, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ako náležitosť zmluvy podľa o spotrebiteľských úveroch. Zmluva teda obsahuje len údaj o počte splátok 120 a výšku splátky 139,93 eur. Z uvedeného potom ale nie je zrejmé aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov za poistenie. Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok, výslovne je však uvedené, že každá splátka zahŕňa istinu, úrok a poplatky, avšak nie je zrejmé, akú časť z týchto nárokov jednotlivá splátka obsahuje, pričom pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne úrok a osobitne na poplatky. Žalobca jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a ani z ostatných zmluvných podmienok nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov.

38. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia , ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Taktiež spotrebiteľ potom nemá vedomosť v akej časti má v konkrétnom čase splatenú istinu ( v akej časti splátky veriteľ započítal na zaplatenie istiny ) a v akej časti na zaplatenie ostatných poplatkov a úrokov. Práve z toho dôvodu zákonodarca uvedené v zákone označil ako podstatnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ktorá má slúžiť k tomu, aby spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere jasne dopredu vedel, aké následky súvisiace so splácaním úveru bude mať pre neho konkrétna úverová zmluva. Neuvedením takýchto informácií je spotrebiteľ - dlžník potom zavádzaný a neuvedomuje si následok dohodnutého úroku z hľadiska jeho splácania. Súd sa z uvedených dôvodov nestotožnil s priamou aplikáciu rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a L. R. na tento prípad. Je to z dôvodu, že je názoru, že Súdny dvor EÚ v uvedenom rozhodnutí v odseku 21 poskytol výklad výlučne smernice, konkrétne článku 10 ods. 2 písm. h) a i), článku 23, keď výklad vnútroštátneho práva poskytujú výlučne vnútroštátne súdy. Konkrétne vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovenia tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie neaplikovateľný, nakoľko v konkrétnom prípade o vnútroštátne právo - zákon, ktorý nad rámce smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V takom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôžu použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. Vzhľadom na túto chýbajúcu náležitosť zmluvy,

súd považoval zmluvu o pôžičke zo dňa 30.09.2013 za platnú, avšak pôžička sa považuje v zmysle za bezúročnú a bez poplatkov.

39. Súd taktiež preskúmal zmluvu, z pohľadu obsahu neprijateľných zmluvných podmienok s poukazom na ustanovenia a nasl. . Súd zastáva názor, že úver obsahuje ročnú úrokovú sadzbu 24,16 %, čo je fakticky úžernícka úroková sadzba. Takéto zmluvné dojednanie vzhľadom k neprimeranej výške úroku z úveru je nekalou obchodnou podmienkou v zmysle , nakoľko ustanovuje neprimerane vysoký úrok z úveru a tým spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobca v konaní nepreukázal, že by bola táto zmluvná podmienka individuálne dojednaná, z tohto dôvodu súd považoval v zmluve dohodnutý úrok za neprijateľnú zmluvnú podmienku a v tejto časti je potom zmluva o úvere aj z tohto dôvodu neplatný a úrok z úveru za nedohodnutý.

40. Súd mal v predmetnej sporovej veci preukázané, že žalovanému bola na základe zmluvy poskytnutá pôžička vo výške 6.806,23 eur, ktorá sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Z priloženého prehľadu splátok vyplýva, že žalovaný zaplatil do dňa podania žaloby celkovú sumu 1.026,67 eur. Nakoľko žalovaný uhradil žalobcovi po podaní žaloby sumu vo výške 160,- eur, žalobca zobral v tejto časti sumy žalobu späť a z tohto dôvodu súd v časti istiny zaplatenej sumy 160,- eur konanie zastavil. Na základe uvedeného, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.619,56 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutou pôžičkou vo výške 6.806,23 eur a sumou uhradenou v splátkach vo výške 1.026,67 eur spolu s dodatočne uhradenou sumou po podaní žaloby vo výške 160,- eur. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

41. Keďže žalovaný nezaplatil svoj dlh riadne a včas, dostal sa do omeškania, čím žalobcovi vzniklo právo na zákonné úroky z omeškania. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5779,56 eur od 03.11.2015 do 14.02.2019, 5759,56 eur od 15.02.2019 do 14.03.2019, 5739,56 eur od 15.03.2019 do 15.04.2019, 5719,56 eur od 16.04.2019 do 14.05.2019, 5699,56 eur od 15.05.2019 do 14.06.2019, 5679,56 eur od 15.06.2019 do 15.07.2019, 5659,56 eur od 16.07.2019 do 14.08.2019, 5639,56 eur od 15.08.2019 do 09.09.2019, 5629,56 eur od 10.09.2019 do 11.10.2019, 5619,56 eur od 12.10.2019 až do zaplatenia. Takto priznané úroky z omeškania sú v súlade s v spojení s ust. nariadenia vlády č.

42. Podľa z. č. (ďalej len „“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

43. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

44. Súd povolil žalovanému splácať pohľadávku v splátkach vo výške 20,- eur mesačne, splatných vždy do posledného dňa v mesiaci, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil z dôvodu, že súd má za to, že nie je v schopnostiach žalovaného splatiť celý dlh naraz s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd tak rozhodol na základe návrhu zo strany žalovaného, ktorý požiadal o možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach vo svojom podaní, doručenom súdu dňa 17.12.2019. Súd považuje výšku splátok za primeranú k výške priznanej pohľadávky a pomerom žalovaného a zároveň má súd za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené práva žalobcu, a to vzhľadom na osobu žalobcu a výšku priznanej sumy.

45. Podľa , z. č. (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že žalobcovi priznal podľa pomeru jeho úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %. Žalobca si v konaní uplatňoval sumu celkovo vo výške 7.302,03 eur. Žalobcovi bola súdom priznaná istina vo výške 5.619,56 eur. V takomto prípade je úspech žalobcu 77 % a neúspech 23 %. Po odčítaní neúspechu žalobcu od úspechu vyšiel súdu výsledný úspech žalobcu vo výške 54 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

48. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. ( prvá veta ).