Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoP-60-2019.pdf
PDF · 101.23 KB
Case nature
Subarea
6CoP/60/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. N., nar. XX.XX.XXXX, G. N., nar. XX.XX.XXXX, obidve zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matky R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX F., a otca M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX A. N., v štádiu rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní o zákaz styku otca s maloletými deťmi, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 37P/189/2019-229 zo dňa 16. októbra 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 37P/189/2019-229 zo dňa 16. októbra 2019 p o t v r d z u j e .
Odvolací súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým S. N., nar. XX.XX.XXXX a s maloletou G. N., nar. XX.XX.XXXX, jedenkrát v kalendárnom týždni v rozsahu 1 hodiny bez prítomnosti matky, za prítomnosti pracovníka referátu Poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, po dobu troch mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia.
Otec j e p o v i n n ý dohodnúť s referátom Poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina konkrétny termín stretnutia a tento najneskôr 5 dní vopred písomne oznámiť matke maloletých detí.
Matka j e p o v i n n á pripraviť maloleté deti na stretnutie a v dohodnutom termíne zabezpečiť účasť maloletých na stretnutí s otcom na referáte Poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina.
Týmto neodkladným opatrením sa na čas jeho nariadenia m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/1/2017-207 zo dňa 03.04.2017 vo výroku, ktorým bolo upravené stretávanie otca s maloletými deťmi na základe rodičovskej dohody.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd s poukazom na § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“) v spojení s § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) zamietol návrh matky na nariadene neodkladného opatrenia. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 26.09.2019 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáhala dočasného zákazu styku otca s maloletými deťmi. Zároveň matka podala na súd aj návrh vo veci samej, ktorým sa domáhala zákazu styku otca s maloletými deťmi. Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti.
Ich manželstvo bolo rozvedené a zároveň (o.i.) bol upravený aj styk otca s deťmi na základe súdom schválenej rodičovskej dohody. Matka ďalej popísala zhoršujúce sa správanie otca, v dôsledku ktorého sa deti ho boja a majú strach ísť k nemu. Maloletého S. si rodičia ešte ako manželia osvojili počas trvania manželstva. Po nástupe syna do školy sa správanie otca voči nemu zhoršilo, keďže dieťa sa ťažšie učí. Pri poslednom stretnutí sa otec vyhrážal synovi zabitím. Svedkom toho bola aj ich maloletá dcéra G.. Preto podľa názoru matky stretávanie maloletých detí s otcom nie je v ich najlepšom záujme. Zároveň matka pripojila k návrhu úradné záznamy o pohovoroch s maloletými deťmi, vykonaných pracovníčkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina. Obidve maloleté deti v nich popísali stretnutie, na ktorom sa otec vyhrážal synovi zabitím, pokiaľ nebude k nemu chodiť. 3. V posudzovanom prípade mal prvoinštančný súd osvedčené, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 30P/1/2017-207 zo dňa 03.04.2017, právoplatným a vykonateľným dňa 20.04.2017. V tomto rozhodnutí súd tiež schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný na platenie výživného. Súčasne bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s nimi každý párny víkend od soboty od 8.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. Preskúmaním spisového materiálu, dospel konajúci súd k záveru, že návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemal osvedčené, že by maloletým deťom hrozila závažná ujma na živote alebo zdraví, a že by bolo potrebné obmedziť výkon rodičovských práv otca voči maloletým deťom spôsobom spočívajúcim v úplnom zákaze ich spoločného styku. Z písomného vyjadrenia maloletého S. i maloletej G. síce vyplýva, že otec sa maloletému S. počas cesty autom vyhrážal. Zároveň však z ich vyjadrení vyplýva aj tá skutočnosť, že otec sa v predmetný deň nakoniec upokojil. Matka v o svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neosvedčila, že by skutočne dochádzalo k fyzickému násiliu zo strany otca voči maloletým deťom. Správanie otca voči maloletému synovi okresný súd posúdil ako nevhodné. Zdôraznil však, že podľa jeho názoru išlo len o slovné vyjadrenie v dôsledku rozčúlenia otca bez toho, že by jeho obsah otec mienil naplniť. V štádiu konania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia súd teda nemal osvedčené, že by maloletým deťom hrozila vážna ujma zo strany otca, ktorá by odôvodňovala obmedzenie rodičovských práv otca vo forme zákazu styku s maloletými deťmi nariadením neodkladného opatrenia.
4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá s ním vyslovila nesúhlas. 5. Uviedla, že už od začiatku bolo stretávanie otca s maloletými deťmi komplikované, deti na stretávanie s otcom nechodili radi. Maloletý S. napísal otcovi správu SMS, v ktorej uviedol, že na stretnutie s ním nechce ísť. V deň stretávania došlo k incidentu, ktorý viedol, matku k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Deti sú po incidente (vyhrážaní sa otca maloletému S.) v psychickej nepohode a nechcú sa s otcom stretávať, ani s ním komunikovať. V blízkej dobe deti navštívia psychológa s tým, že výstup v podobe odborného vyjadrenia predloží matka do spisu. Popísaný narušený vzťah otca s maloletými deťmi totiž podľa názoru odvolateľky zakladá stav, keď nie je v najlepšom záujme maloletých detí pokračovať v ich v stretávaní sa s otcom. Zároveň je potrebné vec dôsledne prešetriť.
6. Kolízny opatrovník v reakcii na odvolanie matky maloletých detí oznámil, že maloletým deťom sú poskytované služby psychológa v poradenskom centre Náruč Žilina. Do času vyjadrenia absolvovali dve sedenia, na základe ktorých ešte nie je možné napísať správu. Matka incident, pre ktorý podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na polícii nenahlásila. Od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa maloleté deti s otcom nestretávajú.
7. Na odvolanie matky reagoval aj otec maloletých detí, ktorý poukázal na aktuálny rodinný stav matky maloletých detí. Aktuálne prebiehajúce konanie vníma otec ako pomstu matky voči jeho osobe a súčasne snahu o jeho „vymazanie“ zo života maloletých detí. V najlepšom záujme maloletých detí je však vyrastať a stretávať sa aj so svojím otcom, v čom im matka aktuálne bráni. Tvrdenia matky o psychickom a fyzickom týraní maloletých detí považuje otec za klamstvo. Odmietanie detí stretávať sa s ním pripisuje otec manipulácii detí zo strany ich matky. Súčasťou vyjadrenia otca sú aj fotografie detí, ktoré otec súdu predložil do spisu ako dôkaz o ich spoločne strávených chvíľach. Vyplýva z nich, že deti sú bez akýchkoľvek prejavov známok strachu a týrania popísaných matkou.
8. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu do času rozhodnutia predložené neboli.
9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Na účely Civilného mimosporového poriadku sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie, ak z povahy veci nevyplýva inak (§ 2 ods. 2 CMP).
13. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu nepredstavuje rozhodnutie vo veci samej, ale jedná sa o rozhodnutie súdu v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.
14. V štádiu konania o nariadení neodkladného opatrenia zisťuje súd len elementárne skutočnosti, ktoré majú byť základom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Úlohou konajúceho súdu bolo v danom prípade posúdiť otázku dočasného zverenia maloletého a zároveň povinnosti jeho rodičov platiť výživné na základe osvedčených skutočností, ktoré sa javili ako nanajvýš pravdepodobné. Nebol tu priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania, keďže by to poprelo podstatu a logiku neodkladného opatrenia ako rýchleho nástroja na úpravu právnych pomerov účastníkov konania.
15. Preskúmaním spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol dočasne, až do rozhodnutia súdu vo veci samej, zakázaný styk otca s maloletými deťmi, je v tomto štádiu konania správne.
16. Matka maloletých detí vo svojom opravnom prostriedku len zopakovala svoju argumentáciu predloženú v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorú podľa jej názoru okresný súd nevyhodnotil správne. Vyplýva z nej, že správanie otca, ktoré vyústilo v konkrétny incident voči maloletému synovi, odôvodňuje potrebu dočasnej úpravy neodkladným opatrením, ktorým by súd úplne zakázal styk otca s maloletými deťmi až do rozhodnutia vo veci samej.
17. Ako to uviedol už súd prvej inštancie v odseku 14. odôvodnenia napadnutého uznesenia, aj odvolaciemu súdu sa javí incident, v rámci ktorého sa otec maloletému vyhrážal zbitím, príp. zabitím, síce ako neadekvátne vyjadrenie, ktoré však bolo vykonané v rozrušení, bez akéhokoľvek úmyslu otca takéto niečo naplniť. Z obsahu návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, jej odvolania, a ani z výpovedí maloletých detí pritom nevyplýva, že by otec niekedy v minulosti pristúpil k fyzickému násiliu voči svojim deťom.
18. Odvolací súd sa v plnej miere stotožnil s tvrdením matky maloletých detí o potrebe „hlbšieho prešetrenia prípadu“, ktoré možno vykonať v rámci konania vo veci samej. V štádiu konania o neodkladnom opatrení, obmedzenom „len“ na osvedčovanie skutočností tvrdených účastníkmi konania, nie je procesný priestor súdu na zistenie skutočného stavu veci tak, aby bolo možné v prípade potreby pristúpiť k tak závažnému zásahu do práv otca a maloletých detí, akým je úplný zákaz ich spoločného stretávania.
19. Nakoľko matka v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred súdom prvej inštancie, a ani v štádiu odvolacieho konania, potrebu ňou navrhovanej dočasnej úpravy dostatočným spôsobom neosvedčila, odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu v celom rozsahu ako vecne správne p o t v r d i l .
20. V zmysle § 360 ods. 1 CMP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
21. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 362 druhá veta CMP).
22. V konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nebola aktuálne osvedčená potreba zákazu otca stýkať sa s maloletými deťmi. Odvolací súd však pri svojom rozhodovaní prihliadol na účastníkmi konania osvedčené okolnosti a najlepší záujem obidvoch maloletých detí. Aktuálne sa totiž styk maloletých detí s otcom upravený právoplatným rozsudkom súdu už od mesiaca september 2019 vôbec nerealizuje. Hlavnou príčinou je jeho odmietanie deťmi za výraznej podpory ich matky. Odvolací súd preto pristúpil v zmysle § 362 druhej vety CMP k nariadeniu neodkladného opatrenia v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
23. Vo vzťahu k obidvom rodičom treba zdôrazniť, že ciele výchovy detí sú sformulované v článku 29 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je tiež súčasťou nášho právneho poriadku. Z psychologického hľadiska je cieľom výchovy detí jednoznačne ich všestranný vývoj na fungujúce, citovo a psychosociálne zrelé ľudské osobnosti s produktívnou sociálnou orientáciou. Rozhodujúcu úlohu vo výchove detí majú rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ je v prvom rade právo a (povinnosť) chrániť záujmy detí, ďalej tiež riadiť a usmerňovať ich konanie a vykonávať nad nimi dohľad, právo mať deti u seba, resp. určiť miesto ich pobytu, práva sa o ne osobne starať či práva na stretávanie sa s nimi. Rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni, samozrejme za podmienky, že sú obaja nositeľmi práva výkonu. Je preto prvoradou povinnosťou a súčasne právom obidvoch rodičov podieľať sa na výchove maloletých detí. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že nežijú v spoločnej domácnosti. Matka nesmie otcovi brániť v styku s deťmi. Obidve deti sú s prihliadnutím na ich vek manipulovateľné, ovplyvniteľné a je vysoko pravdepodobné, že matka po tom ako má nového partnera sa snaží izolovať maloleté deti od otca, čo môže mať na vzťah otec - deti však negatívne dôsledky. Pokiaľ súd rozhodol o zverení detí do starostlivosti jedného z rodičov, je zrejmé, že väčšiu šancu na takéto „ovplyvňovanie“ má práve ten rodič, ktorému boli deti do osobnej starostlivosti zverené. V záujme zdravého vývoja obidvoch maloletých detí je preto nevyhnutné, aby si matka a otec vybudovali korektné vzťahy, ktoré budú viesť k realizácii práva otca stýkať sa s deťmi, ktoré nemá zverené do výchovy. Matka nemôže otcovi brániť v styku s deťmi, ale práve naopak, je povinná vytvárať podmienky pre hladký priebeh týchto stretnutí. Bezdôvodné bránenie matky v styku otca s deťmi ju ako rodiča diskvalifikuje, pretože ona sama popiera právo nielen otca, ale aj detí na vzájomný styk a ďalšie prehlbovanie vzájomných citových väzieb. Takýto postoj matky môže preto v budúcnosti viesť súd ku zmene pôvodného rozhodnutia o zverení maloletých detí do výchovy druhého rodiča (v danom prípade otca). Zároveň je nutné zdôrazniť, že obidvaja rodičia sú povinní práva svojich detí nielen deklarovať, ale najmä rešpektovať a v maximálnej miere sa im prispôsobiť. Iný postup je kontraproduktívny a vedie k odcudzeniu rodiča od detí a ochladeniu ich vzájomných vzťahov, čo nie je vôbec žiaduce.
24. Je rozhodne v záujme detí byť v kontakte s oboma rodičmi, pokiaľ sú riadne výchovne spôsobilí. Rešpekt k právam iných je jedným z predpokladov riadnej výchovy. Z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného a súkromného života (článok 32 Listiny základných práv a slobôd a článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre urovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia,
ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. To však v prejednávanej veci, v štádiu rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, nebolo preukázané.
25. Z výpovedí maloletých detí zo dňa 24.09.2019, tak aj z tvrdení ich matky vyplývajúcich z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (príp. odvolania) a čiastočne aj z vyjadrenia otca k odvolaniu je zrejmé, že maloleté deti v aktuálnej situácii, eskalovanej práve incidentom majúcim za následok podanie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, neprejavujú aktívny záujem na stretávaní so svojím otcom. V prípade maloletého Šimona možno tiež hovoriť o jasne vyjadrenej nevôli absolvovať stretnutia s otcom. Aj napriek povinnosti súdu na vyjadrenia maloletých S. a G. v zmysle § 38 CMP prihliadať, tieto je potrebné posudzovať aj v súvislosti s ostatnými osvedčenými skutočnosťami, ako aj v súvislosti s vekom maloletých detí. Aktuálne obidve maloleté deti prezentujú želanie nestretávať sa s otcom. Odvolací súd však uvádza, že takto prezentovaný názor maloletých detí je nutné odlíšiť od ich najlepšieho záujmu. Ako už bolo uvedené vyššie, najlepším záujmom dieťaťa je, aby sa obidvaja rodiča podieľali na jeho výchove. Maloleté deti sú aktuálne vo veku 13 (S.) a 9 rokov (G.), kedy podľa názoru krajského súdu nemožno absolútne a bezvýhradne rešpektovať ich prejavenú vôľu úplne obmedziť stretávanie s ich otcom. S prihliadnutím na vek maloletých detí, je zrejmé, že takýto ich postoj môže byť dôsledkom ojedinelej negatívnej udalosti majúcej vysokú intenzitu (vyhrážky otca adresované synovi vo vypätej situácii), ktoré však nemusia korešpondovať s dlhodobým vzťahom maloletých detí ku svojmu otcovi.
26. Zároveň je však nutné, aby súd nerezignoval na svoju povinnosť prihliadnuť a reagovať na evidentné ťažkosti sprevádzajúce stretávanie otca s maloletými deťmi, ktoré si očividne uvedomujú aj obaja rodičia. Z obsahu spisu je zrejmé, že styk otca s maloletými deťmi v poslednom období (t.j. od mesiaca 9/2019) nebol vôbec realizovaný. Uvedenú skutočnosť mal odvolací súd osvedčenú z vyjadrení kolízneho opatrovníka i otca maloletých detí k odvolaniu matky. Aktuálne by realizácia styku maloletých detí s otcom v rozsahu a spôsobom upraveným rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 30P/1/2017-207 zo dňa 03.04.2017, mohla potenciálne vytvárať ďalšie negatívne emócie maloletých detí voči svojmu otcovi. Krajský súd preto pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia, na základe ktorého na obdobie troch mesiacov bude styk otca s maloletými deťmi prebiehať raz týždenne v trvaní jednej hodiny za účasti pracovníka referátu Poradensko-psychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina. Odvolací súd je tohto názoru, že na základe ním vydaného predbežného opatrenia možno objektívne očakávať, že bude predchádzané negatívnym aspektom styku otca s maloletými deťmi a ich vzájomné vzťahy sa znormalizujú. Súčasne odvolací súd uložil otcovi povinnosť dohodnúť s referátom Poradensko-psychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina konkrétny termín stretnutia a tento najneskôr 5 dní vopred písomne oznámiť matke maloletých detí. Odvolací súd tiež uložil povinnosť matke pripraviť maloletých S. a G. na stretnutie a v dohodnutom termíne zabezpečiť ich účasť na stretnutí s otcom.
27. Záverom odvolací súd dodáva, že konštatované závery neprejudikujú rozhodnutie vo veci samej, v ktorom bude potrebné vykovať dokazovanie v širšom rozsahu na preukázanie tvrdených skutočností. Komplexné posúdenie úpravy styku otca s maloletými deťmi bude predmetom konania vo veci samej, pričom pri meritórnom rozhodovaní sa bude prvoinštančný súd v plnej miere zaoberať aj všetkými tvrdeniami účastníkov konania i dôkazmi, ktoré produkovali, o.i. aj v štádiu odvolacieho konania o tomto neodkladnom opatrení.
28. Neodkladné opatrenie nariadené odvolacím súdom zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP). Následne bude styk otca s maloletými deťmi realizovaný v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/1/2017-207 zo dňa 03.04.2017
29. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože na Okresnom súde Žilina prebieha aktuálne aj konanie o veci samej, ktoré doposiaľ nie je skončené (§ 58 CMP).
30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP).