Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28Sa-23-2019.pdf
PDF · 123.48 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/23/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci žalobcu: PhDr. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Z. č. XXXX/XX, W. G., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 45600-2/2019-BA zo dňa 05. júna 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím číslo: 200-053902-CA04/2019, NP 205-77593-5/2018-BAM zo dňa 13.03.2019 rozhodla, že žalobca podľa § 49, § 51 ods. 2, § 53 a § 55 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (zákon o sociálnom poistení) má nárok na materské za obdobie od 11. septembra 2018 vo výške 21,3666 € za deň a zároveň mu od 19. septembra 2018 zanikol nárok na materské. V odôvodnení uviedla, že účastník si uplatnil nárok na materské od 11.09.2018 predložením žiadosti o materské, nakoľko dieťa O. Z., nar. XX.XX.XXXX prevzal do svojej starostlivosti na základe predloženej dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, uzatvorenej s matkou dieťaťa, od 11.09.2018. Uplatnil si nárok na materské ako zamestnanec zamestnávateľa Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, kde je evidovaný v období od 01.01.2015. Zároveň je evidovaný ako zamestnanec spoločnosti OHL ŽS, a.s., organizačná zložka od 15.09.2018. Pôvodne o tejto žiadosti bolo rozhodnuté pobočkou dňa 22.11.2018, voči ktorému rozhodnutiu účastník podal odvolanie. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 22.02.2019 toto rozhodnutie pobočky zrušila a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Správny orgán poukázal na evidenciu dochádzky účastníka u zamestnávateľa OHL ŽS, a.s.. Vyplýva z nej, že menovaný vykonáva prácu 7 dní v týždni po sebe, a to v rozsahu 11 hodín denne (prestávka v rozsahu 1 hodiny) a ďalších 7 dní prácu nevykonáva, t.j. pracuje v tzv. turnusových cykloch. V pracovnej zmluve bol dohodnutý deň začatia práce na Slovensku 15. septembra 2018, prácu podľa evidencie dochádzky prvýkrát vykonával dňa 19. septembra 2018. Z uvedeného dôvodu prestal poskytovať dieťaťu starostlivosť v takom rozsahu, ako mu poskytovala jeho matka pred prevzatím do starostlivosti, t.j. od 19.09.2018 mu zaniká nárok na materské.
2. Na základe odvolania účastníka vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím číslo: 45600-2/2019- BA zo dňa 05. júna 2019 jeho odvolanie zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Správny orgán poukázal na to, že podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti ustanovená v § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky a nielen formálne prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Ku dňu 11. septembra 2018 navrhovateľ spĺňal podmienky nároku na materské, preto mu pobočka nárok na materské priznala
od 11.09.2018 a výšku materského určila v súlade s § 53 a § 55 zákona o sociálnom poistení. Pri výpočte výšky materského vychádzalo z vymeriavacích základov dosiahnutých navrhovateľom u zamestnávateľa Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v rozhodujúcom období na zistenie denného vymeriavacieho základu, ktorým je kalendárny rok 2017, z ktorého vylúčila obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti. Tento predstavuje 28,4888 €. Materské je vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu, t.j. 21,3666 € na deň. Dňa 13.09.2018 navrhovateľ uzavrel pracovnú zmluvu s OHL ŽS, a.s., organizačná zložka s dátumom nástupu do práce 15. septembra 2018, pričom podľa predlžených dokladov v skutočnosti začal vykonávať prácu 19. septembra 2018. Prácu vykonáva v časovom rozsahu 40 hodín týždenne, t.j. na plný úväzok ako u zamestnávateľa Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny s tým rozdielom, že u zamestnávateľa OHL ŽS, a.s. navrhovateľ 7 dní pracuje a ďalších 7 dní prácu nevykonáva. Súbežne je aj zamestnancom zamestnávateľa JUDr. O. N. na základe pracovnej zmluvy z 31.10.2016, u ktorého pracuje 5 hodín týždenne s vymeriavacím základom 30,- € za mesiac. Z prehľadu predpisov a platieb vyplýva, že navrhovateľ u zamestnávateľa Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny dosahoval nižšiu výšku vymeriavacích základov v období od januára 2018 do júna 2018 ako u zamestnávateľa OHL ŽS, a.s.. Matka dieťaťa dosiahla vymeriavací základ len za mesiac január 2019. Účelom materského je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do 3 rokov veku v prípade iného poistenca, napríklad otca dieťaťa. Účel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec dieťaťa po nástupe na rodičovskú dovolenku vykonáva prácu v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný príjem ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku. Každý prípad si vyžaduje individuálne posúdenie a zistenie všetkých relevantných skutočností, preto aj dva skutkovo obdobné prípady rovnakého druhu môžu byť vyhodnotené rozdielne. V súvislosti s námietkou diskriminačného rozmeru postupu Sociálnej poisťovne poukázal na odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktoré je verejne dostupné na internetovej adrese uvedenej v rozhodnutí. V predmetnom prípade navrhovateľ 11.09.2018 podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu splnil, keďže u zamestnávateľa Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v tento deň začal čerpať rodičovskú dovolenku a k tomuto dňu bolo súbežne evidované len povinné nemocenské poistenie u zamestnávateľa JUDr. O. N., kde však bola dohodnutá dĺžka pracovného času len 5 hodín týždenne. Túto podmienku spĺňal aj v ďalších dňoch, a to až do začatia výkonu práce u zamestnávateľa OHL ŽS, a.s.. Skutočnosť, že navrhovateľ dňa 19.09.2018 začal vykonávať u tohto zamestnávateľa v rozsahu 40 hodín týždenne, mala za následok, že navrhovateľ od 19.09.2018 prestal spĺňať podmienku poskytovania starostlivosti dieťaťu. Tiež poukázal na to, že matka dieťaťa sa nevrátila do pracovného procesu. Sám navrhovateľ v odvolaní uviedol, že jeho rodina je zadĺžená a snaží sa dohnať finančné manko a zároveň že na možnosť čerpať materské a zabezpečiť tak rodine určitý príjem ho upozornil známy.
3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Namietal, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z § 49 zákona o sociálnom poistení nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa. Tento pojem nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento pojem je však definovaný v zákone o rodičovskom príspevku a pre účely priznania nároku na materské je nutné pojem starostlivosť o dieťa (?, pozn. súdu) v súlade s jeho definíciou podľa zákona o rodinných prídavkoch. Riadnu starostlivosť je teda možné dieťaťu poskytovať osobne, pomocou inou plnoletej fyzickej osoby, by dokonca aj pomocou právnickej osoby napríklad starí rodičia, pestúnka, jasle, škôlka a iné. O tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznávania nároku na materské svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z § 3 ods. 3 zákona o rodinných prídavkoch vypustená s účinnosťou od 01.11.2011. Konštatoval, že aj napriek vyššie uvedenému sa osobne o dieťa stará vo väčšom rozsahu, ako to robí jeho matka. Do práce denne dochádza, takže aj po návrate z nej ešte 3 hodiny je s dieťaťom. Tieto skutočnosti žalovaný neakceptoval a zdôvodnil svoje záporné rozhodnutie, že matka dieťaťa nepracuje na plný úväzok, tak sa o dieťa stará ona. Ďalej namietal duálne posudzovanie žiadostí o materské. Viacerým jeho kolegom z práce bolo materské priznané rovnakou pobočkou Sociálnej poisťovne za rovnakých legislatívnych podmienok. Ako príklad uviedol svojho kolegu, ktorý mu dal súhlas operovať s jeho kladným rozhodnutím a použiť ho v prípadnom súdnom konaní. V tomto rozhodnutí Sociálna poisťovňa uvádza, že žiadateľ spĺňa podmienky tým, že prebral dieťa do svojej starostlivosti. Poukázal na diskriminačný rozmer postupu Sociálnej poisťovne. Je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytovaní príspevku, aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia. Ďalším diskriminačným prvkom sú
kladné rozhodnutia o materskom v prípadoch SZČO, kde Sociálna poisťovňa vôbec neskúma reálne zabezpečovanie starostlivosti o dieťa, ako to robí v prípade zamestnancov, keď je všeobecne známe, že podnikatelia trávia omnoho viacej času prácou ako zamestnanci. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09. októbra 2019. Stotožnil sa so zistením skutkového stavu a právnym posúdením, ako ho uviedol v napadnutom rozhodnutí. Podľa neho nie je dôvod analogickej aplikácie pri pojmoch starostlivosť použitom v zákone o sociálnom poistení a riadna starostlivosť v zákone č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku. Hoci zákon o sociálnom poistení neobsahuje definíciu pojmu starostlivosť o dieťa, berúc právne normy ustanovené v zákone ako jeden celok a posudzujúc ich vo vzájomnej súvislosti, hľadiac na kompenzačný účel zákona, je zrejmé, že zákon o sociálnom poistení vyžaduje faktickú a nielen formálnu starostlivosť o dieťa. V rámci posudzovania nároku na nemocenskú dávku je úlohou Sociálnej poisťovne tiež sledovať aj znaky svedčiace o zneužití systému sociálneho poistenia. Výkon zárobkovej činnosti v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské, pokiaľ dôjde k úprave pracovných podmienok tak, aby bolo možné dieťaťu poskytovať adekvátnu starostlivosť. Pracovná zaťaženosť v pracovnom pomere na plný úväzok však objektívne vylučuje súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo žalobcom. Zároveň bolo preukázané, že matka dieťaťa sa nevrátila do pracovného procesu. Žalovaný tak interpretoval právne normy v súlade so zmyslom a účelom zákona o sociálnom poistení a prihliadol aj na dobré mravy a spravodlivosť. V súvislosti s námietkou diskriminácie poukázal na stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva a taktiež na stanoviská Generálnej prokuratúry SR, ktoré priložil k vyjadreniu. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.
5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 30.10.2019. Uviedol, že keby boli rozhodnutia žalovaného založené na princípe reálnej solidárnosti, tak by mu bolo materské priznané spätne od 01.07.2018 do 18.09.2018, kedy naozaj nemal žiaden príjem. Poukázal na iný prípad (vo veci U. N.), kedy bolo priznané materské, aj keď menovaný vykonával prácu na plný pracovný úväzok. V predchádzajúcom období priznala Sociálna poisťovňa materské v tisícoch podobných prípadoch. Opätovne poukázal na to, že termín skutočná starostlivosť v zákone nie je nijakým spôsobom definovaný, najmä keď v predchádzajúcom období materské poisťovňa priznávala rodičom, ktorí podľa dnešných kritérií už nespĺňajú požiadavky poisťovne o skutočnej starostlivosti. Mal za to, že na vec je potrebné pozerať analogicky podľa zákona o rodičovskom príspevku. Je nevhodné sa vyjadrovať o rodičoch, ktorí len využili možnosti, ktoré im aktuálna legislatíva umožňuje, že zneužívajú sociálny systém. Namietal, že pracuje na zmenený pracovný čas ako v zamestnaní, z ktorého si uplatňuje materské. Pracuje v turnusových týždenných cykloch a má preto podstatne viac času ako pri predchádzajúcom zamestnaní starať sa o dieťa. Ak chce Sociálna poisťovňa zabrániť v zneužívaní systému, je nutné presne špecifikovať, kedy žiadateľ spĺňa nárok a kedy už nie. Nakoniec vyjadril presvedčenie, že súd sa nedá ovplyvniť vydanými rozsudkami súdov z Banskej Bystrice a Trenčína.
6. Žalovaný k replike dupliku nepodal.
7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.
8. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 199 a nasl. SSP v spojení s § 177 a nasl. SSP, pričom nebol viazaný len žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:
9. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca uplatnil žiadosťou o materské doručenou pobočke dňa 13.09.2018 nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 11.09.2018 z poistného vzťahu ku zamestnávateľovi Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Na žiadosti o materské tento zamestnávateľ potvrdil, že rodičovská dovolenka bola žalobcovi poskytnutá od 11. septembra 2018 a žalobca naposledy pracoval 30. júna 2018, od 01. júla 2018 do 10. septembra 2018 mal neplatené voľno. Z dohody rodičov o prevzatí starostlivosti o dieťa O. Z., nar. XX. O. XXXX vyplýva, že rodičia dieťaťa sa dohodli, že starostlivosť o maloletú O. Z., bytom Z.. XXXX/XX, W. G. preberá od 11.09.2018 otec dieťaťa. V spise sa nachádza oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Ružomberok z 25.10.2018, podľa ktorého R. B. (matke dieťaťa) bol odňatý rodičovský príspevok od 01.09.2018 a informácia z Osobného úradu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne zo dňa 15.11.2018, že týždenný úväzok žalobcu u zamestnávateľa ÚPSVaR je 37,5 hodín. Súčasťou administratívneho spisu je tiež rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne zo dňa 20.03.2016 o vymenovaní navrhovateľa do štátnej služby, pracovná zmluva uzavretá 31.10.2016 medzi žalobcom a zamestnávateľom JUDr. O. N. na neurčitý čas, dĺžka pracovného času 5 hodín týždenne a pracovná zmluva uzavretá 13. septembra 2018 medzi žalobcom a zamestnávateľom OHL ŽS, a.s., so sídlom v Brne podnikajúci na Slovenku prostredníctvom organizačnej zložky Bratislava, v ktorej bol dohodnutý deň začatia práce 15. septembra 2018, druh práce skladník. V tomto zamestnaní začal žalobca reálne vykonávať prácu dňom 19.09.2018. Podľa pracovnej zmluvy so zamestnávateľom OHL ŽS, a.s. táto bola uzavretá podľa Zákonníka práce, s miestom výkonu práce v Ružomberku, na dobu určitú do 31.08.2019 a pracovná doba bola určená 40 hodín týždenne. Z dochádzkových lístkov od tohto zamestnávateľa ďalej vyplýva, že reálne začal vykonávať prácu 19.09.2018, pracovnú dobu mal od 06:00 hod. do 18:00 hod.. Prácu vykonával v 7-dňových turnusoch, pričom mal následne 7 dní voľno. V mesiaci tak odpracoval priemerne 170 hodín. Z tohto zamestnania žalobca dosahoval vymeriavacie základy na poistné približne 1.200,- € mesačne za odpracované celé mesiace október, november 2018 a január, február, marec 2019. U svojho zamestnávateľa, z ktorého si uplatnil nárok na materské, dosahoval výšku vymeriavacích základov v období od januára 2018 do júna 2018 v rozpätí od 659,- € do 854,- €. Matka dieťaťa v období od 11. septembra 2018 do 25. marca 2019 (28 týždňov - doba materského) dosiahla vymeriavací základ len v mesiaci január 2019.
10. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (10.06.2019) sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.
Podľa § 13 ods. 1 písm. d) citovaného zákona z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské.
Podľa § 30 písm. b) citovaného zákona zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.
Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Podľa § 49 ods. 2 písm. d) citovaného zákona iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.
Podľa § 51 ods. 2 citovaného zákona ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.
11. Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, ktorá nahrádza mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Nemocenská dávka plní svoj účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu (§ 2 písm. a) citovaného zákona). Účelom materského je tak preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku materstva alebo prevzatia starostlivosti o dieťa poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene a tým dosiahli stratu alebo zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti. Cez tento základný uhol pohľadu je potrebné posudzovať aj prípad žalobcu.
12. Zo zisteného skutkového stavu plynie záver, že podľa pracovnej zmluvy zo zamestnávateľom OHL ŽS, a.s. tento nový pracovnoprávny vzťah bol uzavretý ako riadny pracovný pomer s dĺžkou pracovného času 40 hodín týždenne, pričom nebol dohodnutý kratší pracovný čas v zmysle § 49 Zákonníka práce. Miestom výkonu práce nebolo domáce prostredie žalobcu, ale sídlo prevádzky zamestnávateľa v Ružomberku.
13. Z takto zisteného skutkového stavu je potom zrejmé, že nemohlo dôjsť k naplneniu dikcie § 2 písm. a) v spojení s 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Teleologický výklad týchto ustanovení totiž predpokladá, aby sa iný poistenec (v danom prípade v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) citovaného zákona otec dieťaťa), ktorý dieťa prevzal do svojej starostlivosti, o toto aj staral, čím by mu (v príčinnej súvislosti s touto starostlivosťou) v zmysle § 2 písm. a) citovaného zákona vznikla strata na jeho príjme zo zárobkovej činnosti. Už z tohto ustanovenia pomerne jednoznačne vyplýva, že sa vyžaduje skutočná starostlivosť o dieťa, ktorá nepochybne vedie ku strate príjmu zo zárobkovej činnosti. Výkon pracovnej činnosti v pracovnom pomere na plný úväzok je však priamo v rozpore s uvedeným. Aj z ust. § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva právny záver, že poistenec, ktorý dieťa prevzal do starostlivosti, sa musí o toto dieťa aj osobne starať. Inak by totiž nebolo upravené, že nárok na materské zaniká v prípade, ak by sa táto osoba prestala o dieťa starať. Z tohto dôvodu aj Sociálna poisťovňa správne dospela k záveru, že v danom prípade od nástupu žalobcu do pracovného pomeru s OHL ŽS a.s. dňa 19.09.2018 nebola splnená osobitná podmienka pre priznanie materského, a to starostlivosť o toto dieťa zo strany otca dieťaťa. Ak otec dieťaťa v konkrétnom prípade v priebehu rodičovskej dovolenky riadne pracoval v hlavnom pracovnom pomere na neskrátený týždenný pracovný čas, potom nie je možné konštatovať, že by sa staral o dieťa s takým dôsledkom, ako to predpokladá zákon o sociálnom poistení, teda že mal z tohto dôvodu stratu alebo zníženie jeho príjmu. Bola naplnená dikcia § 51 ods. 2 citovaného zákona, že sa dňom 19.09.2018 prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako nepriaznivého zdravotného stavu a preto mu nárok na materské (ktorý vznikol dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 11.09.2018) zanikol dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa, t.j. dňom 19.09.2018.
14. Podľa názoru správneho súdu tá skutočnosť, že žalobca uzavrel nový pracovný pomer práve v čase začatia čerpania rodičovskej dovolenky, nasvedčuje tomu, že tento slúžil na prekrytie obdobia čerpania rodičovskej dovolenky, aby v tomto období žalobca neutrpel stratu alebo zníženie jeho príjmu zo zárobkovej činnosti. O uvedenom svedčí aj to, že z tohto nového pracovného pomeru plynuli žalobcovi zárobky dokonca vyššie ako z jeho predchádzajúceho pracovného pomeru, z ktorého si uplatnil nárok na materské.
15. K žalobným námietkam správny súd uvádza nasledovné: Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci, pretože z ust. § 49 nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť. Správny súd konštatuje, že § 49 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení vyžaduje nielen prevzatie dieťaťa do starostlivosti, ale aj starostlivosť o toto dieťa. Podľa názoru súdu, pokiaľ má tento termín mať svoj význam, ktorý sa mu vo všeobecnosti prikladá, potom musí byť vyžadovaná starostlivosť v takom rozsahu, aby bolo o dieťa zo strany osoby poskytujúcej starostlivosť v každom ohľade postarané, čo nevylučuje v menších časových úsekoch zabezpečenie starostlivosti u inej fyzickej osoby, najmä nepravidelne ako výnimku. Pojem „kto sa o toto dieťa stará", ktorý je uvedený v § 49 ods. 1, teda musí byť v každom konkrétnom prípade vykladaný individuálne. Hoci z
gramatického výkladu tohto ustanovenia explicitne nevyplýva zákaz vykonávať pracovnú činnosť, pokiaľ však ustanovenie vyžaduje osobnú starostlivosť o dieťa, potom je vylúčené vykonávanie zo strany osoby, ktorá má túto starostlivosť skutočne poskytovať, vykonávanie pracovnej činnosti v takom rozsahu, ktorá by túto starostlivosť vylučovala. Práve posúdenie, či vykonávaná pracovná činnosť je v takom rozsahu, ktorý nebráni poskytovať osobnú starostlivosť o dieťa alebo už je v takom rozsahu, ktorá poskytovanie osobnej starostlivosti vylučuje, je na posúdení správneho orgánu v každom konkrétnom prípade individuálne.
16. V danom prípade u žalobcu bolo preukázané, že tento na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.09.2018 vykonával pracovnú činnosť v takom rozsahu, ktorá mu bránila vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa. Pracovná doba bola dohodnutá na 40 hodín týždenne, pričom z dochádzkových lístkov vyplýva, že žalobca v pravidelných dlhotrvajúcich obdobiach (ktoré trvali nepretržite 7 kalendárnych dní) vykonával prácu od 06:00 hod. rannej do 18:00 hod. večernej. Následne sa presúval z miesta výkonu práce v Ružomberku do miesta, kde maloletá býva (W. G.). V čase nástupu žalobcu na materskú dovolenku mala maloletá 1,5 roka. Za týchto skutkových okolností je nereálne, aby sa v časovom období, keď žalobca vykonával prácu u zamestnávateľa OHL ŽS, a.s. staral o maloletú tak, že by jej zabezpečoval všetky životné potreby, ako ich zabezpečovala matka na materskej dovolenke. Žalobca strávil 12 hodín denne mimo domácnosti (v sídle zamestnávateľa v Ružomberku) bez času na dopravu do a zo zamestnania, a preto nie je možné konštatovať, že by v tomto období bola starostlivosť o dieťa zabezpečovaná zo strany otca v plnom rozsahu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v tomto čase, ktorý je rozsiahly a pravidelne sa opakujúci, žalobca jednoducho nemohol zabezpečovať starostlivosť fyzicky, t.j. starať sa o dieťa. Ide o taký markantný a pravidelný časový úsek, ktorý nemôže riešiť prenechávaním dieťaťa matke dieťaťa, hoci táto nebola v pracovnom pomere, aj keď rodičovskú dovolenku formálne ukončila (pretože podľa dohody medzi nimi preberá starostlivosť o dieťa práve on; v opačnom prípade by bola dohoda len formálna) alebo iným osobám, pretože by išlo o obchádzanie jeho zákonnej povinnosti starať sa o dieťa, ktorú má on a nie tretie osoby. Jeho tvrdenie, že sa o dieťa stará, teda nie je pravdivé v celom jeho rozsahu starostlivosti. Na uvedenom nič nemení tá skutočnosť, že po období 7. kalendárnych dní, počas ktorých sa nemohol o dieťa starať, sa počas ďalších pracovných dní sa o dieťa mohol starať v plnom rozsahu. Zákon totiž predpokladá pravidelnú osobnú starostlivosť o dieťa počas celého obdobia, v ktorom prevezme dieťa do starostlivosti (s výnimkami načrtnutými v bode 15), neprerušovanú časovými obdobiami, kedy táto starostlivosť nie je poskytovaná.
17. Ďalšia námietka spočívala v tom, že zákon o sociálnom poistení pojem starostlivosť o dieťa nedefinuje, a preto je potrebné vychádzať z pojmu riadna starostlivosť v zákone o rodičovskom príspevku, čo by potom predpokladalo, že starostlivosť je možné zabezpečiť aj prostredníctvom iných osôb ako napríklad starí rodičia alebo škôlka. Aj táto námietka je v plnom rozsahu nedôvodná. Podľa názoru správneho súdu je potrebné rozlišovať medzi termínom „riadna starostlivosť v zmysle zákona o rodičovskom príspevku" a „starostlivosť v zmysle zákona o sociálnom poistení". Táto diferenciácia je odôvodnená rozdielnym charakterom jednotlivých príspevkov - rodičovský príspevok nie je nemocenská dávka, ale štátna sociálna dávka a účel tejto dávky sa odlišuje od materského najmä v zmysle § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Pojem riadna starostlivosť podľa zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku umožňuje poskytovanie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej či právnickej osoby, čo zodpovedá účelu rodičovského príspevku, ktorým je zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, ktorá nemusí byť zabezpečená konkrétnou osobou, avšak nezodpovedá vyššie vymedzenému účelu dávky materské, na ktorú má nárok len konkrétna osoba, ktorá samotnú starostlivosť vykonáva a ktorá má z tohto dôvodu znížený príjem zo zárobkovej činnosti. Preto je potrebné trvať na tom, že starostlivosť podľa zákona o sociálnom poistení bude vykonávať tá konkrétna osoba, ktorej sa dávka materské vypláca.
18. V ďalšej námietke žalobca uviedol, že o dieťa sa osobne stará vo väčšom rozsahu ako to robí jeho matka, keď do práce denne dochádza, takže po návrate z nej je ešte 3 hodiny s dieťaťom. Táto námietka súvisí s prvou jeho námietkou, a preto správny súd poukazuje na odôvodnenie v bode 16. Pokiaľ mal žalobca na mysli, že poskytuje dieťaťu starostlivosť vo väčšom rozsahu ako matka preto, že sa oň stará 7 dní, kedy nepracuje + 3 hodiny denne, kedy pracuje, uvedené znamená, že počas dní, kedy má žalobca pracovný turnus, starostlivosť zabezpečuje matka dieťaťa. Takéto ponímanie poskytovania osobnej starostlivosti je v rozpore so zákonom o sociálnom poistení. Ako bolo už vyššie uvedené, pokiaľ žalobca pracuje 7 dní sústavne od 06:00 hod. ráno do 18:00 hod. večer, a to bez času na dopravu na miesto práce a z miesta výkonu práce do bydliska a pokiaľ sa dieťa narodilo v roku 2017, potom je potrebné dať za pravdu žalovanému, že žalobca sa nemôže riadne osobne starať o
toto dieťa. Odôvodňovať svoju starostlivosť tým, že sa o dieťa stará 3 hodiny denne (vo večerných hodinách po príchode z práce), je v rozpore so zásadami elementárnej logiky, keď je zrejmé, že pokiaľ žalobca dôjde z práce o 19:00 hod. (miesto výkonu práce je v Ružomberku, miesto jeho bydliska je v W. G.), vzhľadom na vek dieťaťa potom jeho osobná starostlivosť o dieťa je minimálna. Tieto časové úseky, kedy sa žalobca nemôže o dieťa starať, sú pravidelné a dlhodobé a nevyhnutne musia byť vykrývané starostlivosťou inej osoby (nie je možné, aby dieťa vo veku 1 a pol roka zostávalo samé počas celého dňa až do 19.00 hod.). Neposkytovanie osobnej starostlivosti dieťaťu potom nie je možné kompenzovať tým, že sa otec dieťaťa oň bude starať počas nasledujúcich 7 dní. Osobná starostlivosť otca by mala byť potrebným štandardom počas celého obdobia prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Zákon totiž predpokladá pravidelnú osobnú starostlivosť o dieťa počas celého obdobia, v ktorom prevezme dieťa do starostlivosti. Potom však jednoznačne nie je splnená podmienka osobnej starostlivosti zo strany otca dieťaťa. Preto sa správny súd stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca dieťaťu osobnú starostlivosť riadne neposkytuje. Okrem toho dôležitým momentom pri nepriznaní materského je i tá skutočnosť, že tento pracovný pomer ho zabezpečuje finančne, a preto neprišlo k strate či k zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Práve tá skutočnosť, že žalobca poberá príjem z hlavného neskráteného pracovného pomeru, je indikátorom toho, že sa o dieťa osobne nestará (ani sa objektívne o dieťa starať z tohto dôvodu nemôže). Podmienka starostlivosti o dieťa môže byť totiž naplnená len v prípade, ak má otec dieťaťa dostatok času na túto starostlivosť, čo mu v danom prípade pracovný pomer na neskrátený pracovný čas nemôže umožňovať.
19. Ďalšou námietkou bolo duálne posudzovanie žiadostí o materské, keď viacerým žalobcovým kolegom bolo materské priznané za rovnakých legislatívnych podmienok. Správny súd konštatuje, že nemožno vylúčiť, že sa správny orgán v niektorých rozhodnutiach odkloní od existujúcej rozhodovacej praxe, ktorá však nemusí byť ustálená a v novom rozhodnutí zaujme opačný právny názor, ako zaujal v rozhodnutí v obdobnej právnej veci v predchádzajúcom rozhodnutí. Tento odklon súvisí s vyvíjajúcimi sa právnymi názormi aj na strane správnych orgánov, ktoré nie sú strnulé. Rovnako ako je tomu tak aj v judikatúre súdov, kde taktiež vždy možno pozorovať určitý vývoj. Správnemu súdu neprináleží komentovať skôr vydané rozhodnutia žalovaného v iných právnych veciach iných účastníkov konania. Poukazuje na to, že preskúmava súlad so zákonom konkrétneho rozhodnutia žalovaného, ktoré sa týka práve žalobcu, pričom v tomto konkrétnom prípade nezistil žiadne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Naopak, správne orgány sa vysporiadali so zisteným skutkovým stavom, ako aj s právnym posúdením žalobcu detailne, posudzujúc pritom ustanovenia zákona o sociálnom poistení v ich vzájomnom kontexte vychádzajúc z ich teleologického výkladu, pričom prihliadli na individuálne okolnosti daného prípadu, preto správny súd musí konštatovať, že ani tejto námietke nie je možné priznať úspech.
20. Posledná žalobná námietka sa týkala diskriminácie otcov pri postupe Sociálnej poisťovne, čo žalobca odôvodnil tým, že v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku, aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Správny súd konštatuje, že táto námietka je plne nedôvodná. Žalobca diskrimináciu odvodzuje od priznávania rodičovského príspevku, čo je diametrálne odlišná dávka ako materské. Ako bolo vyššie uvedené (bod 17.), rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka podľa zákona č. 571/2009 Z.z., pričom podľa tohto zákona sa rodičovský príspevok poskytuje aj vtedy, ak sa starostlivosť zabezpečuje pomocou inej fyzickej či právnickej osoby. V tých prípadoch teda nie je potrebné špeciálne skúmať, či sa poberateľ rodičovského príspevku osobne stará o dieťa. To je však podmienkou pre priznanie materského ako sociálnej dávky adresne priznávanej len tým osobám, ktoré spĺňajú podmienky podľa zákona o sociálnom poistení. Ďalší príklad diskriminácie, ktorý uviedol žalobca (rozhodnutie o materskom v prípadoch SZČO), súvisí s predchádzajúcou námietkou, a preto správny súd poukazuje na odôvodnenie v bode 19. s tým, že v predmetnej veci nie je predmetom prieskumu rozhodnutie o materskom pre SZČO, preto sa súd k otázke priznávania materského týmto osobám nemôže vyjadriť.
21. K námietke k replike, že materské mu malo byť priznané aj za obdobie od 01.07.2018 do 18.09.2018, kedy žalobca naozaj nemal žiaden príjem, je nedôvodná z toho dôvodu, že sám poistenec si určuje dátum poistnej udalosti dátumom prevzatia dieťaťa do starostlivosti. To znamená, že pokiaľ žiadateľ ako iný poistenec podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dieťa do starostlivosti neprevezme, nemá nárok na túto dávku. Podľa dohody s matkou dieťaťa dieťa prevzal do starostlivosti dňa 11.09.2018, čo uviedol do žiadosti o materské, preto nemôže požadovať, aby mu bolo materské priznané za obdobie pred týmto dátumom. Za obdobie od 11.09.2018 do 18.09.2019 mu materské priznané bolo. Pokiaľ
žalobca v replike poukazoval na totožné námietky ako v žalobe (termín skutočná starostlivosť analogická aplikácia zákona o rodičovskom príspevku), tieto správny súd vyhodnotil už v predchádzajúcich častiach odôvodnenia. Pokiaľ uviedol, že podstatné je, že pracuje na zmenený pracovný čas ako v zamestnaní, z ktorého si uplatnil materské, súd na to uvádza, že táto zmena sa naopak týkala toho, že oproti zamestnaniu, z ktorého si uplatňuje materské, sa jeho týždenný pracovný čas ešte zvýšil, teda táto námietka je kontraproduktívna. Pokiaľ namietal, že sa o dieťa stará vo väčšom rozsahu ako jeho matka, nakoľko pracuje v turnusových týždenných cykloch, uvedené taktiež správny súd vyhodnotil v odôvodnení vyššie.
22. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
23. O náhrade trov konania bolo rozhodnutie vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že správny súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.