Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/141/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X., XXX XX S., právne zastúpenej JUDr. Ivom Babjakom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 42 227 534, proti žalovanému: I.C.A. s.r.o., so sídlom Bardejovská 747, 089 01 Svidník, IČO: 31 662 013, právne zastúpenej JUDr. Martou Maruniakovou, advokátkou so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník sp.zn. -30 zo dňa 08.08.2019 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa uznesenie.

II. Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd I. inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.: ,,I. Súd v prospech žalobkyne z r i a ď u j e záložné právo za účelom zabezpečenia jej pohľadávky voči žalovanému na základe rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 30.5.2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. zo dňa 28.2.2019 na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne vo výške 1 463,37 € s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 01.07.2017 do zaplatenia a trov konania, zriaďuje sudcovské záložné právo na nehnuteľnosť žalovaného a to parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XXX/X - zastávané plochy a nádvorie vo výmere XXXXX m2, parcelné číslo XXX - zastávané plochy a nádvorie vo výmere X XXX m2, parcelné číslo XXX - zastávaná plocha a nádvorie, budovy s.č. XXX postavenej na parcele č. XXX a budovy s.č. XXX postavenej na parcele č. XXX zapísaných na LV č. XXXX k. ú. W., obec W., okres W., ktorých výlučným vlastníkom je žalovaný. II. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.“ 1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že zo strany žalobkyne bola podaná žaloba na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia formou záložného práva, keď tento vymedzil predmet, ku ktorému žiada zriadiť záložné právo, a taktiež aj osvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená. 1.2. Ďalej uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Poprad v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu, bola žalobkyni právoplatne priznaná jej pohľadávka voči žalovanému, pričom tento svoju povinnosť splnil len z časti. Obava z budúceho zmarenia exekúcie je daná tým, že žalovaný prepustil všetkých zamestnancov, ukončil výrobnú činnosť a smeruje k predaju svojho majetku, vrátané nehnuteľnosti v k. ú. W.. Mal za to, že dané skutočnosti sú verejnosti všeobecne známe, hlavne z médií (regionálna tlač, televízia). 1.3. Konštatoval, že boli naplnené všetky predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach žalovaného, ktorý doposiaľ neuhradil pohľadávky

žalobkyne v plnom rozsahu a zo správania a úkonov žalovaného vyplýva dôvodné obava žalobkyne, že vymoženie jej súdom priznanej pohľadávky, by mohlo byť pri budúcom vedení exekúcie zmarené. 1.4. O trovách konania rozhodol podľa a .

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie pri zriaďovaní záložného práva porušil všetky zásady legálneho zriadenia záložného práva, a to zásadu potreby, naliehavosti a predovšetkým proporcionality záložného práva k zabezpečovanej pohľadávke. Namietal, že na zabezpečenie pohľadávky vo výške 1463,17 eura zriadil záložné právo na majetok v hodnote cca 2.000 000 eur. 2.1. Mal za to, že žalobkyňa žiadnym dôkazom nepreukázala potrebu a naliehavosť zriadenia záložného práva z dôvodu, že budúca exekúcia bude ohrozená. Právny zástupca žalobkyne podal návrh na exekúciu na vymoženie istiny vo výške 1.463,17 eura a úrokov z omeškania. Exekúcia je vedená pod sp. zn. 254Ex 404/2019 súdnym exekútorom JUDr. Hildegardov Laclavíkovou, Prešov. Exekútor vymohol dlžnú sumu hneď pri svojom prvom úkone prikázaním pohľadávky z účtu t.j. zablokovaním finančných prostriedkov na účte žalovaného. 2.2. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla, aby súd vyzval žalovaného, aby mu predložil, koľko mal žalovaný zamestnancov k dátumu vydania uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. 3.1. Uviedla, že jediným dôvodom žalovaného na odvolanie je údajná neprimeranosť medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti, a že žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal potrebu a naliehavosť zriadenia záložného práva. Hodnotu nehnuteľnosti žalovaný vyčísli na 2.000 000 eur. Nevie odkiaľ tento údaj žalovaný zobral, ale podľa žalobkyne je hodnota nehnuteľnosti oveľa oveľa nižšia, ako uvádza žalovaný. Možno v minulom období nehnuteľnosti mali hodnotu uvádzanú žalovaným, ale tým, že spoločnosť v posledných cca 20 rokoch nevykonávala údržbu a opravu svojich nehnuteľností, tak tie schátrali a stratili na svojej hodnote. Žalovaný síce majetok už začal predávať, ale vo svojom vyjadrení neuviedol ktorý, akú mal znaleckú alebo účtovnú hodnotu, za akú sumu bol predaný a prečo z výťažku predaja majetku neuspokojil žalobkyňu. 3.2. Ďalej uviedla, že žalovaný k 30.06.2019 ukončil pracovný pomer so 130 svojimi zamestnancami, či už výpoveďou alebo dohodou z dôvodu uvedeného v ( nadbytočnosti ) a najneskôr do 31.07.2019 im mal vyplatiť odstupné a mzdu za mesiac jún. V skutočnosti všetkým zamestnancom s ktorými ukončil pracovný pomer vyplatil len sumu 215,95 eura. Nevyplatením mzdy a odstupného v stanovenej lehote je ohrozené aj vyplatenie mzdy pre žalobkyňu. Tieto informácie určite pri svojom rozhodovaní mal aj súd, lebo mnohé pracovníčky sa so svojimi nárokmi obrátili aj na súd . 3.3. Mala za to, že žalovaný svojim správaním porušuje okrem iného aj etiku v podnikaní. Flagrantným spôsobom porušil práva žalobkyne ale aj ostatných 130 jej bývalých kolegýň a kolegov, bývalých zamestnancov žalovaného uvedené v , a to tým, že im nevyplatil mzdu a odstupné, na ktoré majú podľa nárok. O tom, že sa s majetkom žalovaného niečo deje, svedčia aj plomby na LV č. XXXX na ktorom je evidovaný majetok žalovaného v k.ú. W., obec W. okr. W..

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky .

6. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné

nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania alebo po jeho skončení.

7. Dôvodom na jeho nariadenie je zabezpečenie reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiaceho zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania dlžníka (resp. z rozhodnutia povinnej osoby) mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti veriteľa (ako osoby z rozhodnutia oprávnenej) úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu k uplatneniu takejto možnosti.

8. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nerozhoduje na základe dokazovania, ako je tomu v konaní vo veci samej, keďže v tomto štádiu konania nie je na vykonanie rozsiahleho dokazovania časový priestor ( v spojení s ). V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhoduje na základe osvedčovania, t. j. prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčené skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú však strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ( a nasl. ). Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a zároveň dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie, resp. výkonu súdneho rozhodnutia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Žalobkyňa - navrhovateľka zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovaným zabezpečovacím opatrením domáhala ochrany zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky priznanej rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 30.05.2018, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 28.02.2019, na základe ktorého bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2 618 eur spolu s príslušenstvom. Žalovaný si rozsudkom uloženú povinnosť v celom rozsahu nesplnil a žalobkyni je aj naďalej dlžný sumu 1 463,37 eura, vrátane náhrady trov konania vo výške 1034,05 eura.

10. Žalobkyňa tak osvedčila dôvodnosť, ako aj trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť v konaní ochrana. Nehnuteľnosti, ku ktorým má byť zriadené záložné právo predmetným zabezpečovacím opatrením, sú spôsobilým predmetom záložného práva, ako to vyplýva z predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXX . 11. Proti žalovanému je vedených viacero súdnych konaní, v ktorých vystupuje na strane žalovaného, nakoľko prepustil všetkých svojich zamestnancov bez toho, aby si vyrovnal svoje záväzky voči ním. 12. Záložné právo zriadené podľa má vo všeobecnosti povahu riadneho záložného práva podľa a nasl. .

13. Podľa platí, že „pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.“ prípadne iný osobitný predpis však vo vzťahu k prevodu alebo prechodu nehnuteľnosti žiadnu špeciálnu úpravu neobsahuje. Záložné právo má vo všeobecnosti vecnoprávny charakter. Z jeho charakteru preto vyplýva, že záložné právo sleduje osud zálohu. Možno teda povedať, že v prípade prevodu nehnuteľnosti, záložné právo zriadené podľa nepredstavuje prekážku prevodu takto zaťaženej nehnuteľnosti a pôsobí aj voči nadobúdateľovi zálohu.

14. Za stavu ak žalovaný nebol schopný splniť povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu v prospech žalobkyne (zaplatiť 1463,37 eura s príslušenstvom) potom vzhľadom na nepreukázaný iný majetok a nesplnenie si svojej povinnosti v prospech slabšej zmluvnej strany ( ) je námietka o neprimeranosti zjavne nedôvodná.

15. Podľa teórie prezentovanej v odvolaní zamestnanci žalovaného by mali sa pravdepodobne spoľahnúť na ľubovôľu žalovaného či a kedy sa odhodlá splniť svoje povinnosti (uložené právoplatným rozhodnutím) z nejakých iných imaginárnych majetkových zdrojov ktoré sám v odvolaní ani len nešpecifikoval.

16. Za takejto situácie ak navyše záložné právo nepredstavuje prekážku prevodu zaťaženej nehnuteľnosti a pôsobí aj voči nadobúdateľovi zálohu je opatrenie súdu nielen proporcionálne ale aj žiaduce.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej a reálnej obavy, že žalovaný rozpredá všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok bez toho, aby uhradil svoj záväzok voči nej.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. , ako vecne správne potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému, ktorý je povinný ich uhradiť, pričom kvantifikáciu trov vykoná súd prvej inštancie samostatným uznesením.

20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).