Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_TT-20S-79-2022.pdf
PDF · 136.02 KB
Case nature
Area
Subarea
TT-20S/79/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a sudkýň JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michaely Machovej, Ph.D., v právnej veci žalobcu: DIAGO SF s.r.o., so sídlom Železničná 7, 977 01 Brezno, IČO: 36 037 443, právne zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101611818/2022 zo dňa 30.05.2022, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Správna žaloba
1. Všeobecnou správnou žalobou, podanou dňa 28.06.2022 na Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101611818/2022 zo dňa 30.05.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trnava (ďalej aj „správca dane“, spolu so žalovaným ďalej aj „daňové orgány“) č. 102274634/2021 zo dňa 15.11.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“, spolu s napadnutým rozhodnutím aj „preskúmavané rozhodnutia“), ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume XX XXX,XX Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie september 2018, splatný do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, s tým, že daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 25.10.2018 bola určená vo výške XX XXX,XX Eur a daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní predstavovala sumu XX XXX,XX Eur.
2. Žalobca v správnej žalobe uplatnil žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v príslušnom znení (ďalej len „SSP“), keďže mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a postupom daňových orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
3. Žalobné dôvody žalobca odôvodnil poukazom na to, že:
- žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie, odmietol vykonať žalobcom navrhované dôkazy, neprihliadal na podané námietky a na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, a nevysporiadal sa s relevantnými skutočnosťami,
- žalovaný nevykonal dostatočné zisťovanie vo vzťahu k overeniu uskutočnenia obchodov, nezrovnalosti neodstránil a v rozpore s § 46 ods. 5, § 24 ods. 2 Daňového poriadku ich použil v neprospech žalobcu,
- v priebehu konania nebol žalobca v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku vyzvaný na odstránenie nedostatkov a rozporov v dokazovaní týkajúcom sa technického nosiča dát obsahujúci súbory MRP, ktoré sa správcovi dane nedali otvoriť, pričom správca dane disponoval externým diskom HDD s úplným účtovníctvom za obdobie 2014 až 2019 a úplné skladové hospodárstvo a na tieto neprihliadal,
- žalovaný odignoroval námietku žalobcu, že správca dane nevypočul bývalého konateľa spoločnosti DIAGO SK s.r.o., aj keď bol navrhnutý vo vyjadrení k protokolu, vydanie protokolu z daňovej kontroly a nevykonanie výsluchu osôb, ktoré túto službu realizovali, je podľa žalobcu zásadným porušením § 24 ods. 2, § 45 ods. 1 písm. c), písm. f) Daňového poriadku,
- z obsahu napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako a kedy správca dane získal kontrolné výkazy dodávateľov, keď s nimi neoboznámil daňový subjekt, pričom sa k tejto otázke nevyjadril, preto je rozhodnutie nepreskúmateľné,
- správca dane bez náležitého odôvodnenia a nevykonania navrhnutých dôkazov považoval dokazovanie za dostatočné, porušil práva žalobcu, pretože mu neumožnil realizovať jeho procesné, zákonom a ústavne garantované práva na spravodlivý proces,
- žalovaný postupoval v rozpore s § 3, § 9, § 24 Daňového poriadku, keď nevykonal dostatočné zisťovanie a neprihliadal na všetky skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, potrebné pre zistenie skutkového stavu veci, úvahy správcu dane sú postavené len na domnienkach,
- žalovaný sa nezaoberal momentom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu obchodu, a teda momentom dodania plnenia s poukazom na naplnenie podmienok vyžadovaných zákonom na odpočet dane,
- správca dane v odôvodnení rozhodnutia neuviedol príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a porušením právnych predpisov,
- žalovaný sa nevysporiadal s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie týkajúce sa zásady neutrality a splnenia hmotnoprávnych podmienok vzniku práva na odpočítanie DPH s poukazom na to, že správca dane v snahe vyhnúť sa podvodnému konaniu za každú cenu hľadal dôvod pre konštatovanie porušenia hmotnoprávnych podmienok, pričom účelovo žiadal splnenie podmienok, ktoré majú len formálny charakter,
- správca dane nepreukázal, na ktoré doklady sa vzťahuje pochybnosť o vzniku práva na odpočet dane, pričom žalobca predložil dostatočné množstvo dôkazov, ktoré boli potvrdené aj výpoveďou konateľa žalobcu a svedkov, čím bolo preukázané, že žalobca postupoval správne,
- žalobca navrhol doplniť dokazovanie vyhodnotením dokladov vo vzájomnej súvislosti, pretože mu boli predložené a získal dôkazy z predloženého HDD, pričom tieto nevyhodnotil úplne, vysporiadaním sa s kontrolnými výkazmi nielen žalobcu, ale aj jeho obchodných partnerov, vysporiadaním sa s platbami za predmetné plnenia a dokladmi k nim predloženými, s momentom prechodu vlastníckeho práva k predmetu plnenia, s predloženými zmluvami, špecifikáciou dodaných plnení, vypočutím svedka – účtovníka spoločnosti k otázkam vedenia účtovných záznamov,
- žalovaný v rozpore s § 63 ods. 5 Daňového poriadku neuviedol dostatočným spôsobom, aké úvahy ho viedli k neprihliadnutiu na výsledky dokazovania a prečo tento postup považuje za správny a s touto námietkou sa nevysporiadal dostatočne,
- nevysporiadaním sa s návrhmi na doplnenie dokazovania žalovaný porušil základné práva žalobcu priznané Daňovým poriadkom a Ústavou,
- žalovaný sa nevysporiadal ani s postupom správcu dane vo vzťahu k neprimeranému prenosu dôkazného bremena;
- správca dane náležite nepreukázal pochybnosti pri prenose dôkazného bremena a žalovaný tento postup považoval za správny,
- kruciálne závery žalovaného sú v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, žalobca v čase realizácie obchodných transakcií konal v dobrej viere a žalovaný nepreukázal opak.
4. Žalobca v rámci žalobného petitu navrhol, aby vzhľadom na uvedené argumenty boli obe napadnuté rozhodnutia zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, pri súčasnom priznaní náhrady trov konania.
Zároveň požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP. Žalobca výslovne uviedol, že nežiada, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie.
II.
Stručný priebeh administratívneho konania
5. Správca dane vykonal u žalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2018 - jún 2018, august 2018 - december 2018 a na dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2018. Daňová kontrola bola začatá dňa 26.09.2019 a jej výsledkom bol Protokol č. 101698418/2020 zo dňa 09.11.2020 (ďalej aj „Protokol“), súčasťou ktorého bola výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 23.11.2020. V deň nasledujúci po doručení Protokolu správca dane začal vyrubovacie konanie, v rámci ktorého sa žalobca vyjadril, a jeho pripomienky boli prerokované dňa 13.10.2021 na ústnom pojednávaní.
6. Dňa 15.11.2021 správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX XXX,XX Eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2018. Žalobcovi neuznal nárok na odpočítanie DPH z faktúr od spoločnosti Diago SK s.r.o. v likvidácii, v rámci ktorých bol deklarovaný predaj tovarov a dodanie služieb (faktúry č. 1804073, 1804074, 180022, 180023, 180024). Správca dane prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tak, že žalobca nepreukázal reálnosť deklarovaných plnení, pričom poukázal na rozporuplné a neúplné skladové evidencie, nedôveryhodný nákup, skladovanie i predaj deklarovaného tovaru, neidentifikované technické zhodnotenie, neúplné montážne denníky, rozporuplné označenie predmetu fakturácie, nepreukázaný účel použitia deklarovaného nákupu a iné, a dodal, že ostatné doklady ako certifikáty, záručné listy, objednávky, doklady pôvodu, technické správy, rozpis výkonov, časový prehľad prác, odsúhlasenie ceny, reklamačný protokol a iné neboli predložené vôbec. Uzavrel, že nedošlo k splneniu podmienok na odpočítanie dane tak, ako to vyžaduje § 49 ods. 1, ods. 2, § 51 ods. 1 zákona o DPH.
7. Na podklade žalobcom podaného odvolania žalovaný dňa 30.05.2022 vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, s ktorého závermi sa stotožnil. Uviedol, že správca dane postupoval v daňovom konaní v súlade so zákonom a rešpektoval zásady daňového konania. Daňovou kontrolou boli zistené porušenia § 49 - § 51 zákona o DPH, ktoré podľa žalovaného odôvodnene spochybňovali oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane žalobcom, pričom ide o hmotnoprávne podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Dokumentácia predložená žalobcom v daňovom konaní podľa žalovaného nepotvrdzuje, že zdaniteľné obchody deklarované spornými faktúrami sa uskutočnili tak, ako žalobca tvrdí. Žalovaný sa vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalobcu, najmä ohľadom technických nosičov dát, súborov MRP, nevypočutia konateľa A. B. C., návrhu na vypočutie účtovníka a iné.
III.
Priebeh konania pred súdom
8. Po podaní správnej žaloby boli krajským súdom vykonané prvotné procesné úkony vo veci, smerujúce k zabezpečeniu splnenia podmienok na vydanie rozhodnutia vrátane zaplatenia súdneho poplatku a doručovania písomností účastníkom konania (§ 105, § 106 SSP).
9. V rámci reakcie na súdom doručenú správnu žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 11.08.2022, v ktorom zopakoval priebeh daňového konania a zotrval na dôvodoch svojho rozhodnutia, ktoré podrobne popísal. Mal za to, že daňové orgány postupovali v súlade s právnymi predpismi i príslušnou judikatúrou, všetky dôkazy obstarali zákonným spôsobom, rešpektovali zásady Daňového poriadku, konali v súčinnosti so žalobcom, dôkazy hodnotili podľa svojej úvahy a na základe rozumnej a logickej úvahy, pričom prihliadli na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Skutkový stav veci zistili riadne a dostatočne a rozhodli v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Žalovaný preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
10. Uznesením krajského súdu č. k. 20S/79/2022-97 z 18.08.2022, právoplatným 06.09.2022, bol z dôvodu splnenia podmienok podľa § 185 písm. a) SSP správnej žalobe priznaný odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
11. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu 26.09.2022 (replika). S argumentáciou žalovaného sa nestotožnil a zotrval na podanej žalobe, na svojej argumentácii v rámci správnej žaloby, i na navrhnutom petite.
12. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril podaním doručeným krajskému súdu 11.10.2022 (duplika). Zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a dodal, že dôkazné bremeno leží primárne na žalobcovi, pričom v daňovom konaní je vždy rozhodujúci faktický stav. Akékoľvek doklady je preto možné akceptovať len vtedy, ak je nesporné, že plnenie v nich uvedené bolo uskutočnené. V danom prípade podľa žalovaného daňový subjekt svoje dôkazné bremeno neuniesol. Žalovaný opätovne navrhol žalobu zamietnuť.
13. Duplika žalovaného bola doručená dňa 27.10.2022 žalobcovi na vedomie.
14. K duplike žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 24.11.2022 (opakovaná replika), v ktorom opätovne zopakoval svoje žalobné námietky a dodal, že z rozhodovacej súdnej praxe vyplýva, že skutočnosť, že nebol preukázaný tok tovaru alebo služby nemôže byť bez preukázania vedomosti žalobcu o daňovom podvode na ťarchu žalobcu. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho nedostatočne odôvodnené, dôvody neboli dostatočne preukázané a majúce oporu v zákone. Žalobca zotrval na požiadavke zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
15. Uznesením krajského súdu č. k. 20S/79/2022-141 zo dňa 03.02.2023, právoplatným 20.02.2023, bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia konania žalovaného vo veci návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
16. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec, v ktorej rovnako došlo k prechodu výkonu súdnictva, bola náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ktorý vo veci ďalej konal.
17. Uznesením správneho súdu č. k. TT-20S/79/2022-180 zo 16.01.2024, právoplatným 01.02.2024, bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní z dôvodu odpadnutia prekážky, pre ktorú bolo konanie prerušené, keďže došlo k späťvzatiu podnetu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
18. Opakovaná replika žalobcu bola správnym súdom dňa 07.02.2024 doručená na vedomie žalovanému.
IV.
Posúdenie veci správnym súdom a relevantná právna úprava
19. Správny súd ako súd s právomocou a príslušnosťou na konanie v danej veci podľa § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z., § 6 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 9, § 10 a § 13 ods. 1 SSP, rozhodujúc v zmysle § 493e SSP podľa procesného predpisu účinného do 30.06.2023, po zistení, že správna žaloba v tomto konaní bola podaná v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), smerovala proti orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku (§ 180 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 182 SSP), bola splnená podmienka povinného právneho zastúpenia (§ 49 ods. 1 SSP), po vykonaní procesných úkonov podľa § 105, § 106 SSP, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) i skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), zohľadňujúc stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1), rozhodujúc za splnenia procesných podmienok bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 137 ods. 4 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
20. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023 „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
21. Podľa § 6 ods. 1 SSP účinného do 30.06.2023 „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“
22. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.“
23. Podľa § 190 SSP účinného do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“
24. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) „(1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“
25. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“
26. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“
27. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“
28. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku „Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.“
29. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku „Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“
30. Podľa § 3 ods. 10 Daňového poriadku „Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.“
31. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku „Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.“
32. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku „Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.“
33. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku „Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.“
34. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu daňových orgánov, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie september 2018 v sume XX XXX,XX Eur z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok pre vznik a uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Správca dane a žalovaný konštatovali, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných hmotnoprávnych podmienok. Žalobcom boli uplatnené žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) SSP, teda že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
35. Správny súd po preskúmaní rozhodnutí daňových orgánov a oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívnych spisov žalovaného a správcu dane dospel k záveru, že daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, svoje rozhodnutia, pre ktoré si zhromaždili dostatok relevantných podkladov, odôvodnili jasne, zrozumiteľne, presvedčivo, pri zohľadnení všetkých skutočností, dôkladnom zhodnotení všetkých dôkazov a vysporiadaní sa so všetkými relevantnými otázkami, výsledkom čoho boli správne právne závery, preto nie je daný dôvod na ich zrušenie v zmysle žalobných dôvodov.
36. Správny súd v rámci svojej úradnej činnosti zistil, že vo veci rovnakých účastníkov konania a totožného predmetu konania, pri existencii obdobných skutkových okolností, boli na tunajšom súde vydané meritórne rozhodnutia, ktorými došlo k zamietnutiu správnej žaloby žalobcu pre jej nedôvodnosť. Išlo o rozhodnutia vydané pod sp. zn. TT-14S/76/2022, TT-14S/79/2022, TT-14S/80/2022. Vzhľadom k tomu, že sú splnené podmienky podľa § 140 SSP, správny súd v danej veci poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu č. k. TT-14S/80/2022 – 152 z 09.10.2023, s ktorým sa čo do výroku napadnutého rozhodnutia, aplikácie zákonných ustanovení i jeho odôvodnenia, vrátane vysvetľujúcich úvah, stotožňuje a už len opakuje jeho dôvody:
„39. Ako prvé súd považuje za potrebné dať do pozornosti účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu, prípadne na vznik nároku na odpočet dane podľa zákona o DPH, ktorý v konečnom dôsledku taktiež ovplyvňuje predmetnú daňovú povinnosť.
40. Podľa zákona o DPH odpočítanie dane nenastáva ex lege (zo zákona), ale je právom platiteľa dane, pričom toto právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). Zákonodarca, v záujme zabránenia zneužívania inštitútu odpočítania dane za prijaté zdaniteľné plnenia, požaduje, aby platiteľ, ktorý si nárok na odpočet dane uplatnil, preukázal naplnenie hmotnoprávnych podmienok, ktoré zákon pre tento nárok stanovil. Podľa § 19 ods. 1, 2 a § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH je, okrem iného, jednou z podmienok aj preukázanie dodania tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Teda pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar a služby reálne dodané (§ 8 a § 9 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre, čo znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, ktorý je uvedený na faktúre. Pretože ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené, naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017).
41. Na druhej strane súčasne možno konštatovať, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu, ktorý preto ako platiteľ dane má možnosť zaobstarať si dostatočný rozsah dôkazov na zabezpečenie preukázania zdaniteľného plnenia správcovi
dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku).
42. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má v prvom rade a predovšetkým daňový subjekt. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, z čoho vyplýva, že správca dane rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa ďalej uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. V zmysle uvedených zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/4/2016zo dňa 27.09.2018).
43. Podstatou sporu medzi daňovými orgánmi a žalobcom bola otázka preukázania materiálnej existencie zdaniteľných plnení deklarovaných spornými faktúrami, ako jednej z hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na odpočítanie dane. Ako prvé žalobca v tejto súvislosti namietal nevykonanie dostatočného dokazovania vo vzťahu k overeniu uskutočnenia obchodov a neprihliadnutie na všetko, čo dokazovaním vyšlo najavo, hlavne na to, čo bolo v prospech žalobcu. Ako vyplýva z administratívneho spisu, žalobca na preukázanie svojich tvrdení, predložil faktúry, dodacie listy, zoznamy pohybov na sklade a príjemku. Z predložených dokladov správca dane zistil nezrovnalosti, spočívajúce v nesediacej a neúplnej skladovej evidencii, v nedôveryhodnom nákupe, skladovaní aj predaji deklarovaného tovaru, neidentifikovateľných meracích prístrojoch, neidentifikovanom technickom zhodnotení, nekontaktnosti dodávateľa žalobcu napriek tomu, že jeho konateľom bol konateľ žalobcu atď., pričom vzhľadom aj na nepredloženie ostatných dokladov ako certifikáty, záručné listy, objednávky, správca dane mal za to, že žalobca nepreukázal reálnosť deklarovaných plnení, a teda nedošlo k splneniu podmienok na odpočítanie dane tak, ako to vyžaduje § 49 ods. 1 a 2 písm. a § 51 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane viackrát počas daňovej kontroly oboznámil žalobcu s uvedenými zisteniami z daňovej kontroly, a to napr. v zápisnici zo dňa 06.10.2020 a zo dňa 27.10.2020 o tom, že nie sú splnené podmienky pre odpočítanie dane, ergo že správca dane týmto spochybnil vierohodnosť a preukaznosť týchto podkladov v priebehu daňovej kontroly. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol oboznámený so zisteniami správcu dane, aj s jeho pochybnosťami o reálnom uskutočnení deklarovaných obchodov. Po uvedených oboznámeniach žalobca mal možnosť sa vyjadriť a predložiť potrebné dôkazy, no žiadne ďalšie relevantné doklady nepredložil. Daňové orgány v tejto súvislosti konštatovali neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu vo vzťahu k podmienkam na priznanie odpočtu dane za prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa Diago SK s.r.o., ako aj to, že predkladanými dôkazmi nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok, predpokladaných v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Súd taktiež po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom zistil, že skutkový stav zistený a popísaný žalovaným v napadnutom rozhodnutí ako aj správcom dane v prvostupňovom rozhodnutí korešponduje zisteniam v správnom konaní, aj obsahu administratívneho spisu. 44. K námietke o opätovnom nevypočutí konateľa žalobcu A. B. C., súd uvádza, že táto je nedôvodná a žalobca ani neuviedol, aké nové a podstatné informácie by mal tento výsluch priniesť. Konateľ žalobcu bol vypočutý v priebehu daňového konania dňa 22.04.2021 a bol mu poskytnutý priestor na podanie vysvetlení. Vyjadril sa k súčinnosti v rámci daňovej kontroly u spoločnosti K-DHA s.r.o., k histórii žalobcu a dodávateľa, k dôvodom odpredania obchodného podielu, uviedol, že dohadoval všetky práce a obchody, ktoré boli vyfakturované za celý rok 2018, a že získanie dokladov pre rekonštrukciu účtovníctva bolo spojené so značnými ťažkosťami. K sporným faktúram sa A. B. C. bližšie nevyjadril.
45. Námietka žalobcu, že správca dane až v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že súbory MRP na technickom nosiči dát nevedel otvoriť a žalobca o tom nebol skôr informovaný, je nepravdivá. K predloženému technickému nosiču dát a MRP súborom sa správca dane vyjadril aj na ústnom pojednávaní dňa 06.10.2020, kedy konštatoval, že súbory MRP sa nedali otvoriť, a že tento technický nosič dát neobsahuje požadované doklady a dôkazy (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 06.10.2020). Bol to žalobca, kto na oznámenie nereagoval predložením dokumentov v inej forme. Podobne to bolo s predloženým externým diskom HDD Verbatim, na ktorom malo byť účtovníctvo za roky 2014 - 2018, preverením ktorého správca dane zistil, že neobsahuje požadované doklady a dôkazy, čo je zachytené v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 27.10.2020. Preto aj námietku žalobcu ohľadne tohto technického zariadenia považoval správny súd za nedôvodnú.
46. Rovnako neopodstatnené sú námietky o nezákonnom použití kontrolných výkazov spoločností vystupujúcich v dodávateľsko-odberateľskom reťazci. Správca dane môže použiť ako dôkazy aj doklady, ktoré získal pri výkone svojej činnosti pri správe daní (§ 24 ods. 4 daňového poriadku). Navyše tieto kontrolné výkazy boli použité ako podporný dôkaz a boli vyhodnotené v kontexte s ostatnými zistenými skutočnosťami.
47. Nemožno prisvedčiť žalobcovmu tvrdeniu, že by bol zaťažený neprimeraným dôkazným bremenom alebo že by mu bola pripisovaná na ťarchu nekontaktnosť dodávateľa a jeho subdodávateľov. Ako uvádzal žalovaný, preverovaný bol dodávateľsko-odberateľský vzťah žalobcu a spoločnosti Diago SK s.r.o. a vyzvaný bol výlučne na preukázanie skutočností, na ktorých sa sám podieľal. O to jednoduchšie malo byť pre žalobcu preukázať uskutočnenie preverovaných obchodov a disponovať potrebnými dokladmi, keď konateľom oboch spoločností (dodávateľa aj žalobcu) bola rovnaká osoba, A. B. C., a bolo v jeho možnostiach disponovať všetkými informáciami týkajúcimi sa deklarovaných zdaniteľných obchodov, ako zo strany odberateľa, tak i dodávateľa. 48. Daňové konanie slúži na to, aby boli verifikované tvrdenia daňového subjektu, ktorý má zvýšené povinnosti vo vzťahu k preukazovaniu splnenia podmienok pokiaľ si uplatňuje nároky, ktoré mu umožňuje zákon o DPH. Vzhľadom k tomu, že správca dane spochybnil dôveryhodnosť predložených dokladov (pozri v bode 43.), bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že k realizácii plnenia došlo tak, ako deklaruje. Ako uvádzajú daňové orgány žalobca toto nepreukázal a žiadne ďalšie dôkazy neprodukoval, ale len argumentačne spochybňoval dostatočnosť dokazovania vykonaného správcom dane a tiež nepreukázal ani účel a použitie deklarovaného nákupu na ním uskutočnené zdaniteľné plnenia. Podľa súdu sa daňovým dokladom predloženým žalobcom nedostalo verifikácie vo vykonanom dokazovaní, resp. správca dane kvalifikovane spochybnil dôveryhodnosť predkladaných dôkazov. Súd má za to, že správna úvaha daňových orgánov ohľadom vyhodnotenia dokazovania v predmetnej veci je dostatočne odôvodnená, logická a udržateľná. Rovnako je odôvodnený a udržateľný záver, že žalobca neuniesol svoje zákonné dôkazné bremeno a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaruje. Namietaný postup daňových orgánov nepredstavuje porušenie procesných ustanovení, ktoré by mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
49. Nakoľko v zmysle napadnutých rozhodnutí v daňovom konaní nebolo preukázané reálne poskytnutie služieb a dodanie tovarov na základe sporných faktúr, nebolo možné na danú vec aplikovať žalobcom zmieňovanú judikatúru Súdneho dvora EÚ o tom, že odpočítanie DPH má byť umožnené, ak sú splnené hmotnoprávne požiadavky, hoci určité formálne boli opomenuté, pretože v tomto prípade neboli splnené ani hmotnoprávne podmienky. Rovnako judikatúra smerujúca k podvodu nebola relevantná pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane v danom prípade. Jedine judikatúra o dôkaznom bremene v daňovom konaní bola relevantná, avšak súd nezistil, že by daňové orgány postupovali v tomto smere v rozpore so zákonom ani judikatúrou, ani že by žalobcu zaťažili neprimeraným dôkazným bremenom.
50. Napokon súd považuje za potrebné podotknúť, že obsah správnej žaloby bol vo vzťahu k viacerým žalobným dôvodom vágny, bez bližšej špecifikácie, majúci skôr povahu všeobecných generických vyjadrení použiteľných pre všetky kontrolované zdaňovacie obdobia, nie konkrétne vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu apríl 2018 (spočívajúci napr. v neoznačení konkrétnych osôb, ktoré mali byť v konaní vypočuté, nevymedzení dôkazných prostriedkov, z ktorých malo vyplývať preukázanie zdaniteľných obchodov). Súd v tejto súvislosti pripomína, že je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a nemôže za žalobcu konkretizovať ním uvedené dôvody, či domýšľať ním naznačené tvrdenia. Správny súd má za to, že sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu, pričom dáva do pozornosti, že v zmysle ustálenej judikatúry (Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva) nie potrebné a ani možné sa zaoberať každým jedným argumentom účastníka konania.
51. Správny súd dáva do pozornosti, že už opakovane rozhodoval vo veciach tohto účastníka konania, vedených na tunajšom súde, a to ohľadom dane z pridanej hodnoty za iné zdaňovacie obdobia roku 2018, napr. v konaní vedenom pod sp. zn. TT-20S/78/2022 a TT-14S/76/2022, v ktorých boli vydané meritórne rozhodnutia a s ktorými závermi sa tunajší súd v tomto konaní stotožňuje.
52. V zmysle vyššie uvedeného mal súd za to, že vo veci vykonané dokazovanie poskytuje dostatočný podklad pre závery prijaté daňovými orgánmi, ktoré zodpovedajú zásadám logického myslenia a
správneho uváženia a že z neho vyplývajúce pochybnosti o priebehu obchodov žalobcom deklarovaným spôsobom odôvodňujú záver o nenaplnení zákonných podmienok odpočítania dane. Daňové orgány sa v konaní nedopustili namietaných procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia a v obsahu svojich rozhodnutí, zrozumiteľne vysvetliac dôvody prijatých záverov, sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu. Súd nezistil žalobcom tvrdené pochybenia ani v zisťovaní skutkového stavu zo strany daňových orgánov a ani nesprávnosť v ich právnom posúdení. Správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil pochybenia namietané žalobcom ako majúce za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.“
37. K citovanej argumentácii správny súd zároveň dodáva, že pokiaľ ide o návrh na vypočutie účtovníka daňového subjektu, s tým sa žalovaný vysporiadal na str. 25 napadnutého rozhodnutia, pričom dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré nebolo takémuto návrhu vyhovené. Žalobca v tejto súvislosti neuviedol žiadne argumenty, ktoré by vyvracali tvrdenia žalovaného. Za neopodstatnenú treba označiť aj námietku žalobcu, že daňové orgány sa nevysporiadali s otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva s poukazom na to, že predmetnými rozhodnutiami bola spochybnená materiálna existencia plnenia, čo samo osebe vylučuje skúmanie ďalších nadväzujúcich hmotnoprávnych podmienok, teda aj otázku nadobudnutia vlastníckeho práva k plneniu, ku ktorému nedošlo.
38. K námietke, týkajúcej sa povinnosti správcu dane v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku, správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu je preukázané, že žalobca bol správcom dane riadne priebežne oboznámený so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole s tým, že nie sú splnené podmienky pre odpočítanie dane, a tieto skutočnosti boli aj obsahom výstupných materiálov z daňovej kontroly, vyhotovených správcom dane (protokol, zápisnice). Námietka žalobcu, že nebol vyzvaný na odstránenie nedostatkov a zrejmých rozporov, je preto neopodstatnená, keďže z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol o stave veci a dôkaznej núdzi informovaný a mal možnosť vyjadriť sa, pričom túto aj využil. Pokiaľ ide o žalobcom namietaný neprimeraný prenos dôkazného bremena, ani túto námietku nemožno považovať za relevantnú, keďže správca dane a žalovaný v priebehu daňového konania a následne i vo svojich rozhodnutiach jasne deklarovali svoje výhrady voči predloženým dôkazom a konkrétne sa vyjadrili aj k dokladom, ktorých predloženie by bolo relevantné z hľadiska unesenia dôkazného bremena žalobcu. Skutočnosť, že takýmito dokladmi žalobca nedisponoval, je možné zaradiť k absencii primeranej opatrnosti či nedbanlivosti v obchodných vzťahoch zo strany žalobcu.
39. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že v čase realizácie obchodných transakcií konal v dobrej viere, správny súd poukazuje na to, že správca dane skúmal hmotnoprávne podmienky odpočítania dane podľa zákona o DPH, nie podvodné konanie, čo sú dva rôzne inštitúty. Na splnenie hmotnoprávnych podmienok musí žalobca preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar a služby boli reálne dodané v deklarovanom množstve, v čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch a zdaniteľnou osobou. Dobromyseľnosť daňového subjektu v prípade nesplnenia hmotnoprávnych podmienok nemá právnu relevanciu.
40. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí, keďže tieto z hľadiska ich obsahu, skutkovej i právnej analýzy danej veci, považuje za dostatočne odôvodnené, poskytujúce odpoveď na všetky nastolené otázky i námietky žalobcu uplatnené v rámci daňového konania.
41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má správny súd za to, že preskúmavané rozhodnutia daňových orgánov boli vydané v súlade so zákonom, pri súčasnom zachovaní zákonnosti postupu daňových orgánov, a žalobné námietky žalobcu sa nepreukázali ako dôvodné, preto v súlade s § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168, keď žalovanému aj napriek úspechu v konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže nevzhliadol existenciu výnimočných okolností, za ktorých by bolo možné ju orgánu verejnej správy priznať, a tento si ich náhradu ani neuplatňoval.
43. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná účastníkom konania, v neprospech ktorého bol rozsudok vydaný, to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správnom súde v Bratislave [§ 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a), § 444 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023]. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP v znení účinnom do 30.06.2023). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok [§ 446 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023].
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [§ 449 ods. 1, ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023].
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť aj: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa podáva (sťažnostné body), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 57, § 445 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 2, § 441 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).