Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3To-156-2019.pdf
PDF · 69.3 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/156/2019
Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.01.2020 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Slavoja Sendeckého a JUDr. Mária Šuleja prejednal odvolanie obžalovanej Q. Y. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 02.09.2019 sp. zn. 4T/54/2018 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej Q. Y. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bola obžalovaná Q. Y. uznaná za vinnú v bodoch 1/ a 2/ rozsudku z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., v bode 2/ formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. s už odsúdenou Z. G. na tom skutkovom základe, že
v bode 1/ obžaloby obžalovaná 1/ Q. Y.
v období od 24.05.2015 do 24.08.2015 v meste J., okres J. postupne vylákala od M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., O. XXX/XX pod rôznymi zámienkami finančné prostriedky v celkovej výške 820 € s prísľubom ich vrátenia, pričom tak konala s vedomím, že M. B. finančné prostriedky nikdy nevráti, čím M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., O. XXX/XX uviedla do omylu a spôsobila jej škodu vo výške 820 €,
v bode 2/ obžaloby obžalovaná 1/ Q. Y. a obžalovaná 2/ Z. G.
dňa 01.06.2015 v meste J., okres J. po predchádzajúcej vzájomnej dohode vylákali od M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., O. XXX/XX finančné prostriedky v celkovej výške 1 400 € s prísľubom ich vrátenia formou mesačných splátok do rúk M. B. tak, že presvedčili M. B., aby dňa 01.06.2015 v meste J. uzatvorila so spoločnosťou Provident Financial s.r.o. so sídlom na adrese Mlynské nivy 49, Bratislava, IČO: 35805731 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v zmysle ktorej boli M. B. poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1 400 €, z ktorých následne odovzdala obžalovanej Q. Y. finančné prostriedky vo výške 700 € a obžalovanej Z. G. finančné prostriedky vo výške 700 €, pričom tak konali s vedomím, že M. B. finančné prostriedky nikdy nevrátia a nebudú jej uhrádzať ani mesačné splátky úveru, čím M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., O. XXX/XX uviedli do omylu a spôsobili jej škodu vo výške 1 400 €.
Za to bola odsúdená podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 49 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bola pre výkon tohto trestu zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste uložený obžalovanej Q. Y. rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 10.01.2018 sp. zn. 5T/74/2017 právoplatným dňa 10.01.2018, ktorým bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a výkon tohto trestu jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky, zároveň boli zrušené všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná Q. Y., čo do výroku o treste. Domáhala sa zrušenia napadnutého rozsudku v tejto časti a zohľadnenia poľahčujúcich okolností, hlavne že má 4 maloleté deti, ktoré ju potrebujú, aby im zabezpečila riadnu starostlivosť. Poukázala na to, že je u nej prevaha poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, keď sa k spáchaniu trestnej činnosti doznala a urobila na hlavnom pojednávaní vyhlásenie a tiež bola nápomocná pri objasňovaní trestnej činnosti. Za týchto okolností pri ukladaní trestu z pohľadu ustanovenia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. jej mohol byť uložený trest odňatia slobody podstatne miernejší, hlavne trest na slobode s primeranou dĺžkou skúšobnej doby, ktorý by bol postačujúci na jej prevýchovu.
Krajský súd na základe odvolania obžalovanej preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1, 2 Tr. por. zákonnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podala obžalovaná odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré v tejto časti predchádzalo napadnutému rozsudku a zistil, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa u obžalovanej Q. Y. konal na hlavnom pojednávaní v súlade s vyhlásením obžalovanej o uznaní o vine, pričom toto vyhlásenie bolo prijaté a bolo vykonané vo vzťahu k tejto obžalovanej dokazovanie len čo do výroku o treste a náhrade škody.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal na všetky významné skutočnosti v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., hlavne prihliadol na rozsah trestnej činnosti, za ktorú ukladal obžalovanej trest, jej závažnosť, prihliadajúc na predchádzajúci spôsob života obžalovanej, keď obžalovaná bola doposiaľ 7-krát súdne trestaná, má 7 záznamov v registri trestov, z toho niektoré sú súhrnné, pritom vo väčšine, teda v štyroch prípadoch ide o situáciu, kedy sa na obžalovanú pozerá, akoby trestaná nebola. Nebolo však možné prehliadnuť, že obžalovaná v podstate sústavne pácha trestnú činnosť a predchádzajúce tresty na slobode aj za trestnú činnosť toho istého druhu nesplnili zákonom sledovaný účel. Má sa teda na mysli majetková trestná činnosť, ktorej sa dopustila čiastočne počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, kde jej skúšobná doba končila 04.07.2018. Nebolo možné prehliadnuť trestnú činnosť vo veci 5T/74/2017, vzhľadom na ktorú bol obžalovanej ukladaný súhrnný trest. Išlo o trestný čin ohrozovania mravnej výchovy v zmysle § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zák., za ktorý jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky, ktorá mala trvať do 11.01.2020 a súd správne ukladal obžalovanej súhrnný trest a zrušil výrok o treste v uvedenej veci, pretože obžalovaná sa tejto veci posudzovanej trestnej činnosti dopustila pred vyhlásením rozsudku okresného súdu vo veci 5T/74/2017 a boli splnené podmienky na zrušenie výroku o treste a uloženie súhrnného trestu za celú trestnú činnosť.
Aj keď súd prvého stupňa a rovnako odvolací súd nemohol prihliadať na predchádzajúcu trestnú činnosť, kde sa na obžalovanú hľadí, akoby nebola odsúdená, ako na priťažujúcu okolnosť, túto skutočnosť aj v týchto veciach prehliadnuť nemohol, pretože je zjavné, že aj keď sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v minulosti viackrát osvedčila, krátko po uplynutí skúšobnej doby páchala ďalšiu trestnú činnosť, teda tresty na slobode u nej nesplnili zákonom sledovaný účel. Odvolací súd neprihliadol ani skutočnosť, na ktorú kládla dôraz obžalovaná v odvolaní, že je u nej zistená prevaha poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, jej postoj k spáchaniu trestnej činnosti, aj to, že je matkou 4 detí, na tieto skutočnosti však mala v prvom rade myslieť obžalovaná v čase, keď sa dopúšťala trestnej činnosti a nie sústavne sa spoliehať na dobrozdanie súdu s prihliadnutím na túto objektívnu skutočnosť.
Po zhodnotení všetkých skutočností dospel odvolací súd k zhodnému záveru, že u obžalovanej môže zákonom sledovaný účel z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie splniť jedine nepodmienečný trest odňatia slobody, uložený pri dolnej hranici trestnej sadzby.
Obžalovaná bola pre výkon trestu odňatia slobody správne zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin.
Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.