Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_14C-32-2019.pdf
PDF · 65.93 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/32/2019
Uznesenie
Okresný súd Levice v spore žalobcu: F. O., nar.: XX.XX.XXXX, bytom V. I. X, J., zast.: JUDr. Jana Ondrášiková, advokátka, so sídlom Bernolákova 12, Levice, proti žalovanej: X. V., nar.: XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, o zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.10.2019 domáhal, aby súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu č. 12 nachádzajúce ho sa vo vchode č. 3, na 5. Poschodí v bytovom dome súpisné č. XXXX, na ulici V. I. X, B. J., pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva. Žiadal, aby súd určil, že výlučným nájomcom a členom družstva bude naďalej žalobca a uplatnil si nárok na náhradu trov konana.
2. Podaním doručeným súdu dňa 31.12.2019 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil s poukazom na okolnosť, že účastníci sporu uzavreli dňa 27.12.2019 dohodu o predmete veci. Trovy si nežiadal priznať.
3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže viať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
4. Súd reagoval na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý vzal žalobu v celom rozsahu späť, a konanie zastavil. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania, súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nie je potrebný podľa § 146 ods. 1 CSP a preto ho súd nezisťoval.
5. Podľa § 256 ods. 1, 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
6. V prípade zastavenia konania je nárok na náhradu trov konania upravený v ust. § 256 CSP, v ktorom je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie. Je to inštitút procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi v dôsledku čoho
žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal a len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie obdobné § 146 ods. 1 písm. c) OSP, v zmysle ktorého v prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platilo, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existovali dve výnimky, ktoré sa do ustanovenia § 256 ods. 1 CSP premietli ako pravidlo. Súd o trovách konania preto rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, hoci mu nárok na ne vznikol, keďže žalovaná uzatvorila dohodu o predmete sporu, nakoľko si však žalobca trovy nežiadal súd vyslovil, že mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej nepriznáva v súlade so zásadou hospodárnosti konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej Inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.