Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/47/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, pobočka Galanta, Z. Kodálya 1629/48, Galanta, IČO: 30 807 484, proti povinnému: O. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. J. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Lukášom Liščákom, so sídlom Exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5/A, Hlohovec pod sp. zn. EX 1682/2012, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 337,98 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. - 23 zo dňa 23. septembra 2019, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vedenú na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. zastavil a oprávneného zaviazal povinnosťou zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 67,25 Eur. Rozhodnutie odôvodnil použitím ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 200 ods. 2, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku. Vecne potom mal zato, že z obsahu exekútorského spisu vyplýva, že súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinného a zistil, že povinný nevlastní žiaden exekvovateľný majetok a to z dôvodu neexistencie takéhoto majetku, respektíve z dôvodu skôr začatých exekúcií, ktoré bránia vymáhaniu pohľadávky v predmetnom exekučnom konaní. Povinný má spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti avšak je zaťažený niekoľkými záložnými právami, má založený bankový účet v Prvej stavebnej sporiteľni a. s., ktorý je blokovaný inými exekútorskými úradmi. Povinný nemá žiaden legálny príjem z ktorého by bolo možné vykonávať zrážky, pričom sa voči povinnému vedie 25 exekučných konaní. Preto súd prvej inštancie exekúciu z úradnej moci v zmysle zákonného ustanovenia v celosti zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov konania súdnemu exekútorovi.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Oprávnený svoje odvolanie odôvodnil tým, že povinný je vlastníkom nehnuteľnosti - LV XXX, Okres Galanta, k. ú. W. J., spoluvlastnícky podiel 1/2, počet záložných práv nemusí znamenať nevymožiteľnosť pohľadávky predajom nehnuteľnosti, nakoľko nie je známa výška pohľadávok, ktoré sú zabezpečené exekučným záložným právom. Oprávnený taktiež poukázal, že od júla2018 sú na účet oprávneného poukazované čiastkové úhrady pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní začatom na návrh zo dňa 10.10.2013, ktoré je vedené na exekútorskom úrade JUDr. Viery Kučerovej, a preto z uvedeného vyplýva, že povinný disponuje finančnými prostriedkami na postupné splatenie pohľadávok oprávneného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a pokračovať v ďalšom konaní.

3. Podľa Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

4. Podľa (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ( až ,), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne.

6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia neuviedol náležité odôvodnenie výrokovej časti. Napadnuté uznesenie obsahuje konštatovanie, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, bez toho, že by sa zaoberal úvahou, či nejde len o prechodný jav nemajetnosti a či nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie zaoberal právnou otázkou, či by predčasné zastavenie exekúcie upieralo oprávnenému právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí.

9. Z napadnutého uznesenia nemožno vyvodiť akými úvahami sa súd riadil pri zastavení exekúcie a takýmto postupom súd prvej inštancie odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, keďže tento má podstatne sťažené právo podať opravný prostriedok a argumentovať proti uzneseniu bez jeho náležitého odôvodnenia. Oprávnený vo svojom odvolaní poukázal, že povinný vlastní nehnuteľný majetok aj keď je zaťažený viacerými záložnými právami tak to neprezumuje skutočnosť, že nič nevlastní. Taktiež je potrebné skúmať opätovne všetky príjmy povinného či sa znova nezamestnal. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných práv, ktoré mu priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania vrátane výsledku takéhoto procesu (pri rozhodovaní). Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako tieto vyplývajú z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd (uvedenej ústavným ), ako aj článku 46 (ústavného v znení neskorších ústavných zákonov). Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na riadny proces a vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní je i povinnosť súdov odôvodniť svoje rozhodnutia ( ). Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa napadnuté uznesenie vôbec neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z týchto ustanovení, došlo k porušeniu práva oprávneného na riadny proces so všetkými jeho atribútmi (vrátane práva dozvedieť sa, prečo konkrétne bola exekúcia zastavená).

10. Na základe uvedeného odvolací súd v zmysle a napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V prípade záujmu súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť, bude nutné rozhodnutie náležite odôvodniť (najmä jednoznačným uvedením, či ide o nemajetnosť prechodnú, či nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti, a aký dopad bude mať rozhodnutia na právo oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu).

11. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0 ( v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).