Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-79-2019.pdf
PDF · 89.03 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/79/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Mareka Kotoru, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: Š. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. X, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michala Bulku, so sídlom Nám. sv. Egídia 95, Poprad pod sp. zn. EX 2521/2009, o vymoženie 9,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25.07.2019, č. k. 5Er/785/2009-14, takto
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie.
II. O d m i e t a odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie.
III. Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 51,34 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že mu súdny exekútor predložil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný v priebehu exekučného konania zomrel nemajetný. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie.
3. Súd prvej inštancie citoval § 243h ods. 1, § 57 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), § 61, § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. a uviedol, že z obsahu dedičského spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7S/151/2018 zistil, že povinný Š. F. zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie bolo uznesením zo dňa 21.05.2019 zastavené, nakoľko poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.06.2019. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že vzhľadom na to, že povinný zomrel, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle citovaných ustanovení. Súd prvej inštancie preto z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, konanie zastavil.
4. Súd prvej inštancie preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekučného konania ako aj spis EX 2521/2009 v zmysle vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi do 3 dní odo dňa doručenia uznesenia trovy exekúcie, ktoré boli účelne vynaložené vo výške 51,34 Eur, pričom odmena exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení
vyhl. č. 141/2008 Z. z. v prípade, ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur. Podľa § 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 8,80 Eur, ktorá pozostáva z poštovných poplatkov za 5 doručovaných zásielok a lustrácií. Súd prvej inštancie nepriznal súdnemu exekútorovi náklady za úkon označený ako náhrada za kancelársky materiál (spisový obal, obálky..) a telekomunikačné náklady, nakoľko ide o náklady, ktoré súvisia s prevádzkou podnikateľského subjektu a súdny exekútor nepreukázal, že ide o náklady, ktoré vznikli v súvislosti s exekučným konaním ako aj skutočnosť, že súdu nepreukázal ich výšku. Súd prvej inštancie nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnené budúce výdavky, ktoré pozostávajú z poštovného za doručenie vyúčtovania a vrátenie poverenia, nakoľko v tomto štádiu konania nie je preukázané, že tieto výdavky boli vznikli a či vôbec tieto trovy vzniknú, a ak vzniknú, či vzniknú v takej výške ako si ich súdny exekútor uplatnil. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznaná odmena + hotové výdavky sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 % z odmeny 42,79 Eur, čo činí 8,55 Eur. Odmena súdneho exekútora spolu 33,19 € + náhrada hotových výdavkov v sume 8,80 Eur + 20 % DPH vo výške 8,55 Eur predstavujú nevyhnutné trovy exekúcie v celkovej výške 51,34 Eur.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal uznesenie zmeniť tak, že odvolací súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlási exekúciu za neprípustnú, túto zastaví a účastníkom trovy exekúcie neprizná, alternatívne v zmysle § 389 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie s tým, že jeho účastníci nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Oprávnený v prvom rade namietal vylúčenie možnosti podania odvolania proti výroku o trovách exekúcie. Mal za to, že vzhľadom na to, že Exekučný poriadok neupravuje možnosť resp. nemožnosť podania odvolania proti výroku o trovách exekúcie, vylučuje len možnosť podania dovolania, preto je pre posúdenie tejto otázky potrebné použitie všeobecného procesnoprávneho predpisu, ktorým je CSP, podľa ktorého § 357 písm. m) je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o trovách konania. Oprávnený zároveň súhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu uvedeného v § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a týmto dôvodom je strata pasívnej subjektivity povinného byť účastníkom exekučného konania z dôvod úmrtia. Ide o neodstrániteľnú prekážku pokračovania v exekučnom konaní, ku ktorej musí súd prihliadať ex offo. Keďže k zastaveniu exekúcie nedôjde z dôvodov uvedených v ustanovení § 203 Exekučného poriadku, oprávneného nie je možné zaviazať na úhradu trov exekúcie, rovnako ani povinného, z dôvodu straty spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania (úmrtie), navrhol v uznesení o zastavení exekúcie náhradu trov konania súdnemu exekútorovi, ako aj účastníkom konania nepriznať. Oprávnený považoval za dôležité, že v prebiehajúcej exekúcii sa má vymôcť sankcia - trest, ktorá sa viaže výlučne na osobu priestupcu. Ide podľa jeho názoru o sankciu - trest za spáchaný priestupok, čo je zavinené protispoločenské a protiprávne konanie fyzickej osoby povinného, ktorým dochádza k ohrozeniu záujmu chráneného zákonom o priestupkoch. Z uvedeného dôvodu by nebolo možné ďalej konať v exekučnom konaní s dedičmi poručiteľa - povinného ani v prípade, ak by zanechal majetok, pretože suma uloženej nevymoženej sankcie za priestupok nie je poručiteľovým dlhom, ktorý na dedičov prechádza poručiteľovou smrťou podľa § 470 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť povinného za spáchanie priestupku zanikla smrťou a trest uložený povinnému nemožno vykonať na inej fyzickej osobe. Záverom konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že k zastaveniu exekúcie nedôjde zavinením oprávneného, z dôvodu že majetok povinného nepostačuje na úhradu jej trov, resp. vyhlásením konkurzu na majetok povinného, nemožno zaviazať oprávneného na znášanie trov exekučného konania.
7. K odvolaniu oprávneného sa povinný nevyjadril, vyjadril sa však súdny exekútor a podaním zo dňa 02.10.2019, navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutému výroku uznesenia, zaoberal sa otázkou prípustnosti podaného odvolania a zistil, že odvolanie smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia /výrok o zastavení exekúcie/ a proti výroku, rozhodnutia proti ktorému podanie odvolania nie je prípustné /výrok o trovách exekúcie/ a teda odvolanie je potrebné v oboch výrokoch, v ktorých smeruje proti napadnutému uzneseniu v zmysle § 386 písm. c/ CSP odmietnuť.
9. Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť podľa inej právnej normy. Súd prvej
inštancie v napadnutom uznesení exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojitosti s ustanovením § 63 ods. 1 CSP. Oprávnený síce so zastavením konania súhlasil, ale bol toho názoru, že súd prvej inštancie mal exekúciu vyhlásiť za neprípustnú z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a zastaviť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a následne trovy exekúcie nepriznať. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom prvoinštančného rozhodnutia.
10. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
11. Podľa ust. § 9a ods. 1 v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa ust. § 9b ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.
13. Podľa ust. § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
14. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
15. Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
16. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
17. Odvolací súd preto uvádza, že podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné a podľa ust. § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti dôvodom rozhodnutia týkajúcich sa zastavenia exekúcie a podľa citovaných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd v tejto časti toto odvolanie odmietol.
18. Civilný sporový poriadok v citovanom ustanovení § 355 stanovuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave obsiahnutej v Občianskom súdneho poriadku účinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Citované ustanovenie § 357 CSP, taxatívne vymedzujúce, voči ktorým ustanoveniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o trovách exekúcie. Súčasne od 1.7.2016 (novela uverejnená v Zbierke
zákonov SR pod č. 2/2017 Z.z.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok (t.j. aj odvolanie).
19. Oprávnený v rámci svojho odvolania namietal vylúčenie možnosti podania odvolania proti výroku o trovách exekúcie, nakoľko trovy exekúcie stotožňoval s trovami exekúcie, pričom podľa ustanovenia § 357 písm. m) CSP je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o trovách konania. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že je potrebné dôrazne odlíšiť inštitút trov konania, ktoré sú definované v zmysle § 251 CSP tak, že ide o všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Naproti tomu trovy exekúcie sú definované v § 200 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku a to tak, že trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Rozdielny charakter týchto inštitútov potvrdzuje aj tá skutočnosť, že v prípade trov konania podľa CSP súd rozhoduje najprv o prípustnosti nároku na náhradu trov konania a až po právoplatnosti vo veci samej, rozhoduje vyšším súdnym úradníkom o výške týchto trov. V prípade trov exekúcie, ktoré predstavujú odmenu súdneho exekútora za jeho vykonanú exekučnú činnosť súd rozhoduje jedným výrokom o nároku ako aj o výške týchto trov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie poučil strany tohto konania o nemožnosti podania odvolania proti výroku o trovách exekúcie vecne správne, nakoľko ani Exekučný poriadok, ani CSP v ustanovení § 355 v spojitosti s § 357 CSP neustanovuje prípustnosť na podanie odvolania proti rozhodnutiu súd o trovách exekúcie.
20. Pretože odvolanie oprávneného bolo podané aj proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (proti trovám exekúcie), odvolací súd podľa § 386 písm. c) CSP odvolanie oprávneného v tejto časti odmietol.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.
22. Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).