Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/208/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: VAON, s.r.o., Sibírska 6945/15, 080 01 Prešov, IČO: 51 208 008, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Mikloš, advokát, so sídlom Vodná 6, 040 01 Košice, IČO: 31 309 909, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/4375, O-285/2019 zo dňa 22. augusta 2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 08.10.2019 na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/4375, O-285/2019 zo dňa 22.08.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. 74/19-1.0/pok/r. IPBB_KHIP/KON/2019/2059 zo dňa 06.06.2019, ktorým bola žalobcovi za porušenie o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v nadväznosti na Zákona o nelegálnom zamestnávaní uložená pokuta vo výške 7.500,- Eur.

2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa (ďalej len ,P") a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok. Uvedený návrh žalobca odôvodnil tým, že vydané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, a preto žalobcovi hrozí možné začatie exekučného konania na podklade súdom ešte nepreskúmaného rozhodnutia. V exekúcii by tak žalobcovi hrozila nenapraviteľná ujma na právach a majetku. Žalobca zároveň uviedol, že nie je povinný preukazovať, že ujma bezprostredne nastala, je však presvedčený, že pokiaľ by nebol správnej žalobe priznaný odkladný účinok, prípadným výkonom rozhodnutia by došlo k zásahu do práv žalobcu vlastniť majetok. Ako hlavný dôvod na priznanie odkladného účinku žalobca uviedol hrozbu exekúcie, ktorá by mohla viesť k ohrozeniu jeho existencie ako podnikateľského subjektu. Uloženú pokutu vo výške 7.500,- Eur považuje za neprimerane vysokú, likvidačnú a jej zaplatenie by spôsobilo žalobcovi závažnú ujmu na jeho majetku, najmä ak žalobcovi už bola predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím Inšpektorátu práce Trnava č. R 318/2018/SE, , 2019/2612 zo dňa 13.02.2019 uložená pokuta vo výške 10.000,- Eur. Žalobca poukázal na to, že uložená pokuta je vzhľadom na veľkosť podniku a rozsah činnosti žalobcu mimoriadne vysoká, pričom už len čiastočná úhrada tejto sumy by mala za následok úplný zánik podniku. Úhradou pokuty by došlo k ohrozeniu daňového inkasa dane z príjmu, z už existujúcich daňových plnení a k úplnej nemožnosti plniť svoje daňové a odvodové povinnosti v budúcnosti. Na podporu svojich tvrdení žalobca správnemu súdu predložil daňové priznanie za rok 2018 a výpisy z účtov žalobcu za posledné mesiace. Žalobca tiež poukázal na princíp „presumptio boni viri“ a na , ktoré podľa názoru žalobcu treba aplikovať aj v správnom práve pri posudzovaní zodpovednosti za správne delikty a priestupky. Z týchto dôvodov žalobca správnemu súdu navrhol, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že výška uloženej pokuty nepredstavuje takú sumu, ktorá by pri jej okamžitom zaplatení, či nútenom vymožení znamenala závažnú ujmu či značnú hospodársku alebo finančnú škodu pre žalobcu. Uviedol, že žalobca má možnosť za účelom splatenia uloženej sankcie požiadať inšpektorát práce o splátkový kalendár. Z týchto dôvodov preto žalovaný navrhol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť.

4. Podľa zákona ; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa ; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa ; o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa ; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, hrozila značná hospodárska škoda alebo finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

9. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

10. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil iba vlastnými úvahami o možných dôsledkoch okamžitého výkonu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Žalobca ako hlavný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol hrozbu exekúcie, v dôsledku ktorej by došlo k zásahu do práv žalobcu vlastniť majetok. Poukázal pri tom na skutočnosť, že by okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného mohla byť ohrozená jeho existencia ako podnikateľského subjektu a úhradou pokuty by bolo ohrozené daňové inkaso dane z príjmu, z už existujúcich zdaniteľných plnení a k došlo by k úplnej nemožnosti plniť svoje jeho daňové a odvodové povinnosti v budúcnosti. Žalobca správnemu súdu na podporu svojich tvrdení predložil daňové priznanie za rok 2018 a výpisy z účtu za mesiac 3/2019, výpisy z účtov za obdobie od 01.06.2019 - 15.07.2019, výpis z účtu ku dňu 28.06.2019 a výpis z účtu ku dňu 02.07.2019, ktoré mali podľa názoru žalobcu preukazovať jeho finančnú situáciu. Správny súd však ani z predložených listín nezistil také okolnosti, ktoré by dostatočne preukazovali tvrdenia žalobcu o tom, že okamžitým výkonom rozhodnutia by mu hrozila závažná ujma.

11. Koncepcia odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie

je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Na uvedenom nič nemení ani zásada prezumpcie neviny, či princíp „presumptio boni viri“, pretože zákonodarca neupravil žiadne výnimky pre rozhodovanie o odkladnom účinku pri správnych žalobách vo veciach správneho trestania, obdobne ako napr. v azylových veciach. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. alebo b) . Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.

12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. zo dňa 30.05.2018.

13. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. Za podstatnú správny súd považuje aj skutočnosť, že žalovaný nevylučuje dohodnúť splátkový kalendár na postupné (nie okamžité) zaplatenie pokuty.

14. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v alebo b) . V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa . Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v , rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa .

15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).