Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_44Cb-39-2019.pdf
PDF · 84.45 KB
Case nature
Subarea
44Cb/39/2019
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: NATURPRODUKT spol. s r.o., so sídlom Nádražná 20, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 31 341 187, zastúpeného: URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Lekáreň sv. Michala, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 28, 015 01 Rajec, IČO: 36 438 448, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Gelatka, s. r. o., Námestie SNP 17, 015 01 Rajec, IČO: 46 633 154, o zaplatenie 1.055,36 € s príslušenstvom, v časti o späťvzatí žaloby, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 36,06 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 11.06.2019, doručenou súdu dňa 12.06.2019, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 055,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 804,90 € od 23.12.2018 do zaplatenia a zo sumy 250,46 € od 08.02.2019 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80 €. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že žalovanému na základe jeho objednávky dodal tovar špecifikovaný v objednávke. Tovar vyúčtoval faktúrou č. 1309678 na sumu 804,90 €, splatnou dňa 22.12.2018 a faktúrou č. 1312620 na sumu 250,46 €, splatnou dňa 07.02.2019. Žalovaný uvedené faktúry do dňa podania žaloby neuhradil ani len čiastočne. Žalobca si žalobou uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne s odkazom na to, že takáto výška úroku z omeškania vyplýva zo znenia priložených faktúr, na ktorých bolo uvedené, že v prípade nezaplatenia bude za každý deň oneskorenia účtovaný úrok z omeškania 0,05 % z ceny. S poukazom na znenie § 369c ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník si žalobca uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80 €.
2. Dňa 17.07.2019 bola žalobcovi doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu, ktorý žalobca vo vyrubenej výške aj zaplatil.
3. Dňa 07.08.2019 bola žalobcovi doručená výzva týkajúca sa výšky uplatneného úroku z omeškania, keďže súd nemal z predložených listín preukázanú existenciu dohody o uplatnenej výške úroku z omeškania.
4. Dňa 14.08.2019 bol súdu doručený návrh žalobcu na pripustenie zmeny žaloby, ktorý je podľa obsahu späťvzatím časti žaloby, v ktorom žalobca uviedol, že namiesto úroku z omeškania 0,05 % denne sa domáha úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z nezaplatených súm.
5. Dňa 09.09.2019 bol vo veci vydaný platobný rozkaz. Žalovaný v ňom bol zaviazaný na zaplatenie istiny 1 055,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 804,90 € od 23.12.2018 do
zaplatenia a zo sumy 250,46 € od 08.02.2019 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov vo výške 80 € a na úhradu trov konania.
6. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalovanú sumu 804,90 € uhradil dňa 07.06.2019, t. j. ešte pred spísaním a podaním žaloby a sumu 250,46 € uhradil dňa 20.09.2019. Žalovaný uhradil žalobcovi dňa 02.10.2019 aj úrok z omeškania vo výške 47,82 € (9 % zo sumy 804,90 € od 23.12.2019 do 10.06.2019 a zo sumy 250,46 € od 08.02.2019 do 23.09.2019) a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80 €. Žalovaný v podanom odpore ďalej uviedol, že je zrejmé, že v časti sumy 804,90 € nebola žaloba podaná dôvodne. Z tohto dôvodu žalobcovi nepatrí náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ale len v rozsahu 23,74 % z čoho vyplýva, že žalovanému patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,26 %.
7. V dôsledku podaného odporu bol platobný rozkaz zrušený v celom rozsahu.
8. Dňa 02.12.2019 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby, v ktorom žalobca uviedol, že vzhľadom na úhradu celej žalovanej pohľadávky nie je dôvod na pokračovanie v konaní. Argumentáciu žalovaného v podanom odpore týkajúcu sa otázky priznania náhrady trov konania považuje za absurdnú, s cieľom získať finančné prostriedky od žalobcu napriek tomu, že žalovaný si riadne a včas nesplnil svoje povinnosti. Faktúry za dodaný tovar boli žalovanému riadne doručené, ten sa s nimi oboznámil, napriek tomu ich neuhradil. Žalobca poskytol žalovanému dostatočne dlhý časový priestor na dodatočné plnenie, keďže nie je v jeho záujme viesť súdne konania a zvyšovať finančné výdavky. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou sumy 804,90 € viac ako 6 mesiacov a s úhradou sumy 250,46 € viac ako tri mesiace. Žalobca nemal inú možnosť ako sa obrátiť na súd prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Skutočnosť, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 804,90 € dňa 07.06.2019 nebola žalobcovi v čase podania žaloby známa, keďže žalovaný uvedené žalobcovi nijako neoznámil. Žalobca pred podaním žaloby overoval, či dlžná suma bola alebo nebola uhradená lustráciou svojho bankového účtu. Nakoľko zistil, že žalovaný neplnil, dňa 10.06.2019 poveril svojho právneho zástupcu vypracovaním žaloby a jej podaním na súd. Právny zástupca žalobcu dňa 11.06.2019 podal na konajúci súd predmetnú žalobu, keďže v čase jej podania nemohol objektívne disponovať informáciou, že žalovaný v časti svoj záväzok splnil. Žalobca ani jeho právny zástupca nemohli predpokladať, že medzičasom bude na účet žalobcu pripísaná predmetná suma. Podľa žalobcu bolo povinnosťou žalovaného v okamihu vykonania úhrady informovať o tom žalobcu, keďže bol v omeškaní viac ako 6 mesiacov a mohol sa domnievať, že žalobca si svoj nárok bude uplatňovať súdnou cestou. Podľa žalobcu by bolo nespravodlivé, aby laxný prístup žalovaného bol pripísaný na ťarchu žalobcu. Žalovaný sa snaží svojou argumentáciou vzbudiť dojem, že si časť svojho záväzku splnil riadne a aj napriek tomu sa žalobca domáha jeho uhradenia v súdnom konaní. Podľa žalobcu by takáto argumentácia obstála v prípade, ak by medzi pripísaním predmetnej sumy na bankový účet žalobcu a podaním žaloby uplynulo aspoň pár dní. Žalobca ani pri vynaložení všetkého úsilia nemohol vedieť či predpokladať, že dňa 07.06.2019 došlo k úhrade, keďže žalovaný ho o tom neinformoval a v tento deň peňažné prostriedky ani neboli pripísané na účet žalobcu. Aj napriek tomu, že žalovaný pred podaním žaloby čiastočne uhradil žalovanú sumu, žalobca má s poukazom na vyššie uvedené nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia a žiada, aby mu súd voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V prípade, že súd nebude rovnakého názoru, žalobca sa domnieva, že žalovanému neprináleží žiaden nárok na náhradu trov konania, keďže práve žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Žalobca opakovane zdôraznil, že laxný prístup a konanie žalovaného je nutné premietnuť do rozhodovania o nároku na náhradu trov konania.
9. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
12. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
15. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Nakoľko žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, súd s poukazom na § 145 ods. 1 CSP rozhodol o zastavení konania. Súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr než sa začalo predbežné prejedanie sporu alebo pojednávanie.
20. S poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP rozhodoval súd v tomto uznesení aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že časť žalovanej pohľadávky vo výške 804,90 € uhradil ešte pred podaním žaloby dňa 07.06.2019. Žalobca neuviedol, v ktorý deň presne došlo k pripísaniu uhradených peňažných prostriedkov na jeho účet, zároveň však nerozporoval tvrdenie žalovaného, že k úhrade tejto časti pohľadávky došlo ešte pred podaním žaloby. Z podaného odporu vyplýva, že suma 804,90 € mala byť zaplatená (pripísaná na účet žalobcu) dňa 10.06.2019 a suma 250,46 € dňa 23.09.2019 (do týchto dátumov žalovaný počítal úroky z omeškania, čo žalobca rovnako nerozporoval). Žaloba bola podaná na súde dňa 12.06.2019. Procesné zavinenie na zastavení konania v časti sumy 804,90 € preto nesie žalobca, nakoľko žaloba bola podaná v tejto časti nedôvodne. Žalobca argumentoval tým, že pred podaním žaloby, dňa 10.06., riadne preveril či uvedená pohľadávka nebola uhradená a až následne poveril svojho právneho zástupcu vypracovaním žaloby. Žalobca uvádza, že v čase podania žaloby nemohol objektívne disponovať informáciou či žalovaný svoj záväzok medzičasom splnil, keďže žalovaný toto žalobcovi nijako neoznámil. V prvom rade súd konštatuje, že nebolo povinnosťou žalovaného žalobcu osobitne informovať o splnení časti záväzku. Naopak bolo v záujme žalobcu zistiť, či v čase podávania žaloby pohľadávka bola alebo nebola uhradená. Ak by aj súd zobral do úvahy argumentáciu žalobcu a prihliadol na krátkosť času medzi úhradou pohľadávky a podaním žaloby, súd konštatuje, že žalobca mal dostatočný časový priestor od podania žaloby do vydania platobného rozkazu na úhradu časti žalovanej pohľadávky zodpovedajúcim procesným spôsobom reagovať. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola žalobcovi doručená dňa 17.07.2019, teda viac ako mesiac po úhrade časti žalovanej pohľadávky. Žalobca bol pred vydaním platobného rozkazu vyzývaný aj v súvislosti s uplatneným úrokom z omeškania, na čo reagoval podaním zo dňa 14.08.2019, ktorým žalobu vzal v časti úrokov z omeškania späť. Žalobca dva mesiace po vykonanej čiastočnej úhrade o úhrade musel, resp.mohol vedieť a v prípade, že ju prehliadol, je táto skutočnosť na jeho ťarchu. Súd osobitne poukazuje na znenie ustanovenia § 145 ods. 3 CSP. V prípade, ak by žalobca vzal žalobu v časti späť pred vydaním platobného rozkazu, keďže až s platobným rozkazom bola žaloba žalovanému doručovaná, súd by konal iba o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania a späťvzatie žaloby v tejto časti by nemalo vplyv na výšku náhrady trov konania, ako tomu nakoniec je aj v prípade pôvodne uplatneného úroku z omeškania 0,05 % denne. Žalobca však v konaní nijakým spôsobom na vykonanú čiastočnú úhradu v čase, kedy by ešte nemusel znášať náhradu trov konania, nereagoval. Žalobca v rámci svojej argumentácie uvádza aj to, že žalovaný sa snaží vzbudiť dojem, že si časť svojho záväzku splnil riadne. S týmto sa však súd nemôže stotožniť, nakoľko je zrejmé, že žalovaný si svoj záväzok riadne nesplnil a niesol za to aj sankciu v podobe úhrady úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky na súde. Žalovaný teda bol za úhradu pohľadávky po lehote jej splatnosti sankcionovaný. Naopak, žalobca bol nedostatočne bdelý keď v období medzi udelením poverenia svojmu právnemu zástupcovi na spísanie žaloby a jej podaním neoveril, či nedošlo k úhrade pohľadávky a na vykonanú čiastočnú úhradu nereagoval ani do vydania platobného rozkazu.
Preto súd nemohol dospieť k inému záveru ako k takému, že procesné zavinenie na zastavení konania v časti vykonanej úhrady pred podaním žaloby nesie žalobca a nie žalovaný. Zároveň súd nevidel dôvod na aplikáciu § 257 CSP, kedy by výnimočne náhradu trov konania z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal.
21. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1055,36 € a úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 804,90 € od 23.12 2018 do zaplatenia, zo sumy 250,46 € od 08.02.2019 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80 €. K úhrade sumy 804,90 €, ako vyplýva z nesporného skutkového tvrdenia žalovaného, došlo dňa 10.06.2019 a k úhrade sumy 250,46 € došlo dňa 23.09.2019. K uvedeným dňom teda súd počítal výšku úrokov z omeškania, ktorých sa žalobca podanou žalobou domáhal. Výška úrokov z omeškania súhrnne predstavuje sumu 47,82 €. Žalobca sa teda podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1055,36 € titulom istiny, sumy 47,82 € titulom úrokov z omeškania a sumy 80 € titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, celkovo teda sumy 1 183,18 €. Ako bolo uvedené, sumu 804,90 € uhradil žalovaný pred podaním žaloby na súd. Procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania v tejto časti súd pre potreby rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania analogicky podľa § 255 ods. 2 CSP zohľadňoval ako úspech žalovaného, resp. neúspech žalobcu. V zostávajúcej časti uplatneného nároku zavinil zastavenie konania žalovaný, nakoľko k úhrade zvyšku žalovanej pohľadávky a jej príslušenstva došlo až po podaní žaloby. Toto súd zohľadňoval ako úspech žalobcu, resp. neúspech žalovaného. Žalobca sa teda domáhal podanou žalobou zaplatenia sumy 1 183,18 €. Procesné zavinenie na zastavení konania žalobca nesie v časti sumy 804,90 €. V časti sumy 378,28 € (časť istiny 250,46 € + úroky z omeškania 47,82 € + paušálna náhrada nákladov 80 €) nesie procesné zavinenie na zastavení konania žalovaný. Analogickou aplikáciou § 255 ods. 2 CSP možno teda konštatovať, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 31, 97 % (378,28 €) a žalovaný v rozsahu 68,03 % (804,90 €), z čoho vyplýva čistý úspech žalovaného v konaní 36,06 % (68,03% - 31,97%). Preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,06%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.