Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_CA-8C-33-2023.pdf
PDF · 93.82 KB
Case nature
Area
Subarea
CA-8C/33/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ž i l i n a sudkyňou JUDr. Laurou Vojtášovou v spore žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., o náhradu škody vo výške 1 815,67 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 815,67 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 815,67 € od 30. 01. 2022 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, súdu doručenou dňa 29. 03. 2023, domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 1 815,67 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z uvedenej sumy od 30. 01. 2022 do zaplatenia s odôvodnením, že dňa 05. 04. 2020 utrpel príslušník PZ npráp. E. F. služobný úraz pri služobnom zákroku, za ktorý mu bola rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Žiline zo dňa 11. 05. 2021 priznaná náhrada za bolesť vo výške 1 092,00 €, a to na základe lekárskeho posudku G. H. I., v ktorom bolo zranenie poškodeného ohodnotené 25 bodmi. Náhrada za bolesť vo výške 1 092,00 € bola určená ako súčin 25 bodov a sumy 21,84 € (za jeden bod) krát 2, nakoľko podľa § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. patrila poškodenému náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške. Poškodený bol v dôsledku služobného úrazu dočasne neschopný na výkon štátnej služby, v trvaní od 05. 04. 2020 do 17. 04. 2020, preto žalobcovi vznikla i škoda v súvislosti s vyplatením služobného platu poškodenému vo výške 723,67 €. V zmysle § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov má služobný úrad právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, čo bolo v danom prípade splnené. Preto bola žalovanému žalobcom zaslaná výzva na náhradu škody, ktorú prevzal dňa 30. 12. 2021, avšak túto neuhradil. Žalobca sa teda so svojím nárokom obrátil na súd.
2. Žalobca k žalobe pripojil tieto dôkazy: Rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Žiline o priznaní náhrady za bolesť zo dňa 11. 05. 2021, Potvrdenie Ministerstva vnútra SR (sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia) o vyplatení náhrady za bolesť zo dňa 15. 07. 2021, Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 09. 07. 2020, Správu o ošetrení v Ambulancii úrazovej chirurgie urgentného príjmu Kysuckej nemocnice s poliklinikou zo dňa 05. 04. 2020, Záznam Ministerstva vnútra SR (sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor zdravotníctva) o kontrole posudku bodového ohodnotenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 20. 07. 2020, Oznámenie Ministerstva vnútra SR – Centrum podpory Žilina (oddelenie miezd a platov) zo dňa 02. 12. 2021 o úhrade sumy 723,67 € poškodenému z titulu práceneschopnosti
v dňoch 05. 04. 2020 – 17. 04. 2020 /13 kalendárnych dní/, Záznam nstržm. J. F. z vykonaného služobného zákroku zo dňa 08. 05. 2020, Záznam npráp. E. F. z vykonaného služobného zákroku zo dňa 22. 06. 2020 a Výzvu Ministerstva vnútra SR na zaplatenie regresnej náhrady zo dňa 22. 12. 2021.
3. Súd Platobným rozkazom č. k. 8C/33/2023-30 zo dňa 25. 04. 2023 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní od dňa doručenia platobného rozkazu istinu vo výške 1 815,67 €, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 815,67 € od 30. 01. 2022 do zaplatenia alebo podať v tej istej lehote odpor.
4. Platobný rozkaz bol zrušený v dôsledku žalovaným podaného odporu, v ktorom uviedol, že s ním nesúhlasí, nakoľko si príslušník policajného zboru spôsobil úraz vlastným zavinením pri neprimeranom zákroku voči žalovanému. Žalovaný k odporu nepripojil žiadne dôkazy.
5. S takýmto tvrdením žalobca vo svojom vyjadrení nesúhlasil, poukázal na to, že žalovaný vo veci nepodal žiadny podnet ani sťažnosť, nebolo vedené ani žiadne konanie o nezákonnosti, či neprimeranosti služobného zákroku. Žalovaný svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi, na základe ktorých by bolo možné preukázať, že k vzniku služobného úrazu a zraneniam poškodeného došlo jeho vlastnou vinou.
6. Medzi stranami bolo nesporné, že poškodený npráp. E. F. dňa 05. 04. 2020 utrpel pri služobnom zákroku voči žalovanému poškodenie zdravia. Poškodenému bola v dôsledku úrazu stanovená diagnóza – Podvrtnutie krčnej chrbtice, ohodnotená 25 bodmi, a to podľa § 9 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pracovná neschopnosť bola určená od 05. 04. 2020 do 17. 04. 2020. Uvedené vyplýva z Lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vyhotoveného G. H. I. dňa 09. 07. 2020. Správnosť priznaného bodového ohodnotenia za bolesť pri úrazoch bola potvrdená posudkovým lekárom MV SR G. K. I., čo vyplýva zo Správy o kontrole ohodnotenia služobného úrazu zo dňa 20. 07. 2020. Nesporná bola aj celková výška bolestného a výška náhrady služobného platu počas PN poškodeného, t. j. suma 1 815,67 € a že táto čiastka bola žalobcom vyplatená poškodenému. Tieto tvrdenia žalobca zároveň preukázal predloženými listinnými dôkazmi. Z Potvrdenia MV SR zo dňa 15. 07. 2021 vyplýva, že Odbor sociálneho zabezpečenia Úradu MV SR dňa 12. 07. 2021 na základe rozhodnutia z 11. 05. 2021 vyplatil poškodenému náhradu za bolesť vo výške 1 092,00 €. Z titulu práceneschopnosti poškodeného v dňoch 05. 04. 2020 – 17. 04. 2020 /t. j. za 13 kalendárnych dní/ mu bola MV SR uhradená suma 723,67 € (Správa o vyčíslení náhrady Oddelenia miezd a platov MV SR zo dňa 02. 12. 2021).
7. Sporné však medzi stranami bolo, či zranenia, ktoré poškodený utrpel pri služobnom zákroku, zavinil žalovaný alebo si ich zavinil sám poškodený.
8. Žalobca vlastné zavinenie poškodeného na služobnom úraze namietal nielen vo vyjadrení k odporu žalovaného, ale aj na konanom pojednávaní, kde na podanej žalobe zotrval v celom rozsahu.
9. O vykonanom služobnom zákroku voči žalovanému spísali poškodený ako aj L. J. F. Záznamy (Záznam nstržm. J. F. z vykonaného služobného zákroku zo dňa 08. 05. 2020 a Záznam npráp. E. F. z vykonaného služobného zákroku zo dňa 22. 06. 2020). Vyplýva z nich, že poškodený utrpel služobný úraz pri služobnom zákroku dňa 05. 04. 2020, keď bol v rámci hliadkovej činnosti, spolu s nstržm. J. F., operačným strediskom na podnet oznamovateľky (starej matky žalovaného) vyslaný k výkonu asistencie RZP. Na mieste samom, v rodinnom dome č. XXX J. D., žalovaný odmietal komunikáciu s RZP i s hliadkou polície, odmietal sa dať vyšetriť, odmietal komunikovať, jeho agresivita i nervozita voči hliadke a RZP sa stupňovala. Z obavy napadnutia iných osôb bolo potrebné použiť donucovacie prostriedky – hmaty, chvaty a putá. Následne poškodený ako aj záchranár RZP chytili žalovaného za ruky, ten sa však neustále mykal, na čo spoločne spadli na zem, na čo nstržm. J. F. priložila žalovanému putá a žalovaný bol RZP eskortovaný na hospitalizáciu na psychiatrické oddelenie do Žilinskej nemocnice. Počas jeho prevozu cítil poškodený bolesť krčnej chrbtice a rebier, v dôsledku čoho absolvoval vyšetrenie na urgentnom príjme Kysuckej nemocnice.
10. Žalovaný vlastné zavinenie poškodeného pri služobnom úraze tvrdil nielen v podanom odpore, ale na tomto tvrdení zotrval i na pojednávaní kde doplnil, že si incident nepamätá, ale čo mu bolo povedané, tak policajt bol obutý vo vychádzkovej obuvi, len sa mu šmyklo, agresívny nebol on, ale
jeho sestra, ktorá tam vtedy robila bodrel. Na preukázanie tohto tvrdenia navrhol vypočuť ako svedkov jeho strýka a starú matku. Účasť starej matky na pojednávaní zabezpečil. Účasť strýka na pojednávaní nezabezpečil. Zároveň uviedol, že ich výsluch nenavrhol skôr preto, lebo keď písal odpor, bol vo väzbe, vtedy s nimi veľmi nekomunikoval. Keď už bol z väzby doma, tak im povedal, že je súd a oni mu povedali, ako to bolo.
11. Súd výsluch strýka žalovaného nevykonal, nakoľko žalovaný jeho výsluch navrhol až na pojednávaní, na ktorom jeho prítomnosť nezabezpečil. Súd vyhodnotil, že žalovaný tento dôkaz nezabezpečil včas, jeho vykonanie by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, preto súd na tento dôkazný návrh v zmysle § 153 ods. 2 CSP neprihliadol a výsluch svedka nevykonal.
12. Svedkyňa p. G. B., stará matka žalovaného, vypočutá na návrh žalovaného, vypovedala, že policajtov volali pre nepríčetnosť žalovaného, ktorý v tom čase chodil k psychiatričke M. a zrejme pojedol viac liekov. Keď prišla z kostola, videla, že žalovaný bol nepríčetný, ruky mal prekrížené, oči navrchu a divne sa pozeral. Policajtov aj so žalovaným čakali vonku, kde bola aj sestra žalovaného, ktorá robila kriky, skákala do policajtov a nedala sa upokojiť. Keď sa ju podarilo zavrieť do garáže, syn svedkyne prišiel aj so záchranárom k žalovanému, išli ho spacifikovať, lebo bol pri jazierku. Tam prišiel aj policajt, ktorý mu chcel dať putá a vtedy, keď mu nasadzoval putá, sa pošmykol tak, až sa mu vyzula botaska. Syn so záchranárom dal žalovaného na zem a keď policajt šiel nad neho, dať mu putá, tak sa pošmykol. Bola to taká trma-vrma. Potom dali žalovanému putá a vzali ho do sanitky a odviezli na psychiatriu do Žiliny. Putá dávali žalovanému asi preto, že tak musia urobiť, keďže sa díval nepríčetne a keď mu povedali, aby s nimi šiel, tak len stál a nešiel.
13. Z uvedených dôkazov mal súd preukázané, že k žalovanému bola privolaná RZP i hliadka polície, pretože sa, pravdepodobne v dôsledku nadmernej konzumácie liekov (čo uviedla stará matka vo svojej výpovedi), správal nepríčetne. Vstup do sanitky na výzvu RZP neučinil. Odmietal sa podrobiť i príkazom hliadky polície. Je preto nepochybné, že žalovaný kládol odpor voči služobnému zákroku. V odpovedi na otázku, či bol odpor žalovaného voči služobnému zákroku aktívny alebo pasívny, sa dôkazy líšia. Odpoveď na túto otázku preto nebolo možné jednoznačne ustáliť. Kým stará matka žalovaného tvrdila, že žalovaný počas zákroku len stál pri jazierku, smial sa a mal prekrížené ruky, žalobca tvrdil, že žalovaný bol voči RZP i hliadke polície agresívny, verbálne ich napádal, jeho agresivita sa stupňovala a počas použitia donucovacích prostriedkov sa stále mykal. Ustálené však bolo, že žalovaný počas služobného zákroku určitý odpor kládol, pretože výzvy, aby nastúpil do sanitky nerešpektoval. V dôsledku toho museli byť počas zákroku použité donucovacie prostriedky v zmysle § 52 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 171/1993 Zb., t. j. hmaty, chvaty a putá, pričom pri ich použití utrpel poškodený úraz. Navyše, ak príslušníci privolanej hliadky v záznamoch o služobnom zákroku konštatovali, že sa žalovaný počas služobného zákroku, resp. počas použitia donucovacích prostriedkov stále mykal a stará matka žalovaného sa počas výsluchu vyjadrila, že pri použití donucovacích prostriedkov voči žalovanému bola na mieste „trma-vrma“, uvedené nasvedčuje tomu, že odpor žalovaného bol aktívny a nie len pasívny.
14. Súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka, ustanovenia § 173 ods. 1 až 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ustanovenia § 51 ods. 1 a 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Na to, aby bol žalobca v konaní úspešný, muselo byť preukázané, že ku škode, ktorá žalobcovi vznikla výplatou dávok definovaných v § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. vo výške celkom 1 815,67 €, došlo v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa zodpovednosti za škodu zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. V prípade preukázania protiprávneho konania sa môže žalovaný zbaviť zodpovednosti, ak preukáže, že škodu nezavinil.
16. Protiprávny úkon je ľudské konanie priečiace sa objektívnemu právu, ak napríklad došlo k porušeniu právnej povinnosti porušením všeobecne záväzných právnych predpisov, prípadne iných noriem,
ktoré mal škodca zachovávať. Z tohto hľadiska môže ísť o predpisy občianskoprávne, trestnoprávne, správnoprávne a iné. Jedná sa o predpisy rôzneho obsahu, ktoré sú prijaté na ochranu života, zdravia, a majetku občanov. Žalovaný porušil právnu povinnosť tým, že sa odmietal podrobiť príkazom hliadky polície pri služobnom zákroku. V dôsledku takéhoto protiprávneho konania žalovaného a obavy z napadnutia iných osôb i vzhľadom k narastajúcej agresivite žalovaného, museli byť privolanou hliadkou použité donucovanie prostriedky v zmysle § 52 ods. 1 písm. a) a písm. c) zákona č. 171/1993 Zb., t. j. hmaty, chvaty a putá, počas použitia ktorých boli zasahujúcemu poškodenému spôsobené zranenia, na základe ktorých mu žalobca vyplatil žalovanú sumu, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi výplatou dávok poškodenému v celkovej výške 1 815,67 €.
17. Žalovaný sa mohol tejto zodpovednosti zbaviť, ak by preukázal, že škodu nezavinil. Dôkazné bremeno niesol v otázke viny za spôsobenú škodu žalovaný. Jediným dôkazom, vykonaným na návrh žalovaného, a to výpoveďou starej matky žalovaného, nebolo preukázané, že by žalovaný škodu spôsobenú žalobcovi nezavinil. Výpoveď starej matky žalovaného bola totiž v otázke viny za úraz spôsobený poškodenému rozporná. Na jednej strane vypovedala, že žalovaný počas použitia donucovacích prostriedkov len neaktívne stál a smial sa, na druhej strane vypovedala, že použitie donucovacích prostriedkov bolo sprevádzané „trmou-vrmou“, teda zmätkom. Z takejto výpovede nemožno jednoznačne vyvodiť, že by si poškodený spôsobil úraz počas služobného zákroku sám a že by žalovaný v tom dôsledku škodu spôsobenú žalobcovi nezavinil. Iný dôkaz na návrh žalovaného v konaní vykonaný nebol a žalovaný iný dôkaz v konaní nepredložil. Výpoveďou starej matky dôkazné bremeno žalovaný neuniesol. Nezavinenie škody spôsobenej žalobcovi v dôsledku úrazu poškodeného počas služobného zákroku tak, ako to na zbavenie sa zodpovednosti za škodu vyžaduje ustanovenie § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, žalovaný nepreukázal. Služobný zákrok, pri ktorom došlo k služobnému úrazu poškodeného a dôsledkom ktorého vznikla žalobcovi škoda, sa nepochybne udial. Žalovaný počas služobného zákroku na výzvy príslušníkov privolanej hliadky nereagoval. Ich výzvy dobrovoľne nerešpektoval. Výkon služobného zákroku príslušníkmi privolanej hliadky bol potrebný nielen za účelom ochrany života a zdravia, ale aj z preventívnych dôvodov, keďže ďalšie správanie žalovaného nebolo možné, s ohľadom na jeho stav, predvídať. Ak by žalovaný ovládal rozumom svoje konanie, teda bol príčetný, jeho rodinní príslušníci by pre jeho stav nemuseli privolať RZP, ani hliadku polície. Služobný zákrok by sa nevykonal a k služobnému úrazu poškodeného, a tým ani ku škode žalobcu, by nedošlo. Keďže k služobnému zákroku nepochybne došlo v dôsledku správania sa žalovaného, ktorý súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že vznik škody žalobcu nezavinil, zodpovednosti za škodu sa nezbavil. Súd preto žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
18. Súd zároveň žalovaného, v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania k prvému dňu omeškania žalovaného s úhradou dlžnej sumy, t. j. od 30. 01. 2022 do zaplatenia. Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, ako služobný úrad, vyzvalo žalovaného v zmysle § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. na náhradu škody, ktorá škoda mu vznikla výplatou úrazového zabezpečenia v dôsledku porušenia prevenčnej povinnosti žalovaného pri zákroku zo dňa 05. 04. 2020. Žalovaný bol na úhradu škody vo výške 1 815,67 € vyzvaný v lehote 30 dní od doručenia výzvy, ktorá mu bola doručená dňa 30. 12. 2021 (List Ministerstva vnútra SR zo dňa 22. 12. 2021). Lehota 30 dní na úhradu dlžnej sumy žalovanému uplynula dňa 29. 01. 2021. Prvým dňom omeškania bol teda deň 30. 01. 2022. Výška úrokov z omeškania 5 % ročne bola stanovená v súlade s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
19. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu, preto žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.