Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_14CoP-25-2024.pdf
PDF · 110.7 KB
Case nature
Subarea
14CoP/25/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. A., nar. XX.XX.XXXX a B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matky A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, t. č. bytom D., E. XX a otca F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpeného Advokátka kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 54P/233/2023-69 zo dňa 6. decembra 2023, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 54P/233/2023-69 zo dňa 6. decembra 2023 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, doručený okresnému súdu dňa 07.11.2023, zamietol.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd poukázal na § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 329 ods. 2 CSP a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Okresný súd uviedol, že z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o procesný inštitút, ktorého účelom je bezodkladne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Dokazovanie pred rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pretože rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Pri rozhodovaní o dôvodnosti predbežného opatrenia okresný súd nevyhnutne riešil otázku potreby dočasnej úpravy pomerov maloletých detí, vychádzal pritom z tvrdení matky a otca a zo správy šetrenia pomerov v rodine Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 21.11.2023.
3. Okresný súd konštatoval, že nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom mimosporovom poriadku a v Civilnom sporovom poriadku prípustné a opodstatnené len vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Inštitút neodkladného opatrenia slúži na okamžitý zásah v prípadoch, kedy dochádza k ohrozeniu maloletého dieťaťa, či už v zanedbávanej starostlivosti alebo dôvodnou obavou o zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa, prípadne, ak je nevyhnutné upraviť dočasne pomery účastníkov. Neodkladné opatrenie nie je prostriedok na urýchlené rozhodnutie o úprave pomerov, ak na to nie je kvalifikovaný dôvod. Okresný súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia. Navrhovateľka - matka neosvedčila zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to naliehavosť a bezodkladnosť. Z vyjadrení rodičov, ako aj zo správy zo šetrenia pomerov vyplývalo, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 03.11.2023. Matka sa s maloletými deťmi odsťahovala do nájomného bytu, avšak otec sa s maloletými deťmi pravidelne stretáva a zabezpečuje starostlivosť o nich počas víkendov. Ohľadom starostlivosti sa vedia rodičia dohodnúť a bez problémov prebieha aj preberanie maloletých detí v čase stretnutia s otcom. Maloleté deti majú radi oboch rodičov a matka neosvedčila, že zo strany otca im hrozí nebezpečenstvo alebo by boli maloleté deti otcom ohrozené na živote a zdraví, chcú sa s ním stretávať, chcú s ním tráviť čas. Z vyjadrenia otca mal okresný súd osvedčené, že otec sa podieľa a bude podieľať na výdavkoch spojených s hypotékou a taktiež nemá problém uhrádzať náklady spojené s potrebami maloletých detí priamo z jeho účtu. Samotná matka potvrdila, že otec maloletým deťom kúpil oblečenie, rovnako tak hradí náklady spojené s pobytom maloletých detí v jeho domácnosti počas víkendov. Vzhľadom na skutočnosť, že matka s maloletými deťmi nebýva s otcom v spoločnej domácnosti len od 03.11.2023, nebolo možné overiť matkine tvrdenia, že otec neprispieva na výživu maloletých detí a nehradí náklady na zabezpečenie základných potrieb maloletých detí. Vzájomné nezhody medzi rodičmi, domnienky a obavy, ktoré neboli osvedčené, nie sú dôvodom na okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia.
4. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala odvolanie matka, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím okresného súdu. Mala za to, že zistený skutkový stav okresným súdom nezodpovedá skutočnosti, skutkové zistenia sú zavádzajúce a neúplné a okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Okresný súd prihliadol na vyjadrenia právneho zástupcu otca maloletých, ktorý uviedol zavádzajúce informácie, na ktoré má mať matka dôkazy - potvrdenie Policajného zboru Žilina OR PZ-ZA-OPP4-781/2023.P, lekársku správu zo dňa 17.10.2023 a fotodokumentácia o fyzickom napadnutí. V súvislosti s napadnutým uznesením zdôraznila mylné informácie, ktoré uviedol otec. Matka udávala fyzické napadnutie 11.10.2023, o čom má mať aj dôkazy a 03.11.2023 odišla z domu, pričom ku slovnému konfliktu nedošlo. S deťmi sa pravidelne otec stretáva, avšak maloletá B. tam nechce chodiť každý víkend. Po návšteve sociálnej kurátorky došlo k zmenám v časti preberania detí. Čo sa týka víkendov a preberania detí, konzultuje otec tieto s deťmi a nie s matkou, čím narúša psychickú pohodu detí, matka v súlade s ich psychickým zdravím prihliada na ich požiadavky a režim detí. Je problém dohodnúť sa s otcom na určitej hodine, kedy má deti priviesť. Neustále mení časy príchodu a nerešpektuje čas na prípravu do školy. Deti štve proti matke, keď vie, že sú jej slabou stránkou a zniesla by im modré z neba. Vznikajú problémové situácie, najmä keď deti prídu neskoro, matka ich nestihne dôkladne pripraviť na ďalší deň v škole. Deti sú po príchode ku matke uplakané, A. odmieta matku a život s ňou, keďže otec ho stavia proti matke. Celý týždeň kontroluje otec matku prostredníctvom telefonátov s deťmi, deti nerozumejú takémuto správaniu a nie je to vhodné na ich psychický stav v daných okolnostiach. Z tohto dôvodu musela matka maloletému A. vyhľadať psychologickú pomoc, aby sa netrápil so svojimi emóciami. Otec maloletých po odsťahovaní sa matky neprispieva na deti. O všetky financie týkajúce sa detí sa stará jedine matka, ako sa starala aj predtým. Žiadala zrušiť napadnuté uznesenie vo veci starostlivosti o maloleté deti, prehodnotiť nanovo, podľa uvedených skutočností, neodkladné opatrenie.
5. K doručenému odvolaniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom právneho zástupcu (č.l.83 a nasl. spisu), ktorý spochybnil tvrdenia matky v odvolaní. Uviedol, že matka účelovo koná v neprospech maloletých detí, matka sústavne prespáva a berie deti mimo svojho terajšieho bydliska, a to u svojej kamarátky, pričom zatajuje miesto svojho pobytu s deťmi, deťom vypína mobilný telefón tak, aby sa otec s nimi nevedel skontaktovať. Je podľa otca normálne a bežné, že sa otec chce s deťmi stretávať, mať pravidelný každodenný kontakt, aspoň jeden telefonát, čo matka deťom zakazuje. Nie je pravda, že by deti chodili do školy nepripravené, práve naopak, pretože aj otec sa s nimi snaží pripravovať do školy a je smutné, že matka si myslí, že keď je učiteľka, tak všetko vie najlepšie. S matkou sa momentálne veľmi ťažko dohaduje na pravidelnom stretávaní, pretože matka sa snaží vždy robiť len schválnosti. Otec tieto schválnosti nerobí, snaží sa konštruktívne riešiť veci. Otec nesúhlasil s tvrdením matky, že dcéra nechce k otcovi chodiť, práve naopak, aj dcéra aj syn chodia k otcovi veľmi radi a tešia sa k nemu. Majú zabezpečené kompletné pohodlie, starostlivosť v 100 % rozsahu. Odvolanie matky je pre otca absolútnym prekvapením. Podľa otca je nelogické, pretože matka, keby o niečo lepšie komunikovala a snažila sa hľadať cesty spoločnej komunikácie, tak by nedochádzalo k žiadnym nedorozumeniam. Matka sa zatajuje, napr. keď jej otec išiel odovzdať deti, hovorila, že je doma. Otec prišiel trošku skôr, volal matke, kde sa nachádza, pretože doma nebola a až následne otcovi uviedla, že
je na káve u svojej kamarátky, pričom takto otca klame. Sústavne sa zatajuje, nedvíha telefóny, nemá záujem o plnohodnotnú komunikáciu a komunikácia by bola najlepšia pri striedavej starostlivosti. Otec nerozumie, prečo matka kvôli maloletým deťom nemá záujem komunikovať na úrovni prislúchajúcej jej vysokoškolskému vzdelaniu. Ako pedagogička by si mala uvedomiť, ako nepriaznivo pôsobí stres a nepohoda na deti, a preto by mala naozaj zvážiť komunikáciu na adekvátnej úrovni. K uvedeným fotkám otec uviedol, že sa matky nikdy nedotkol, nikdy na ňu fyzicky nevystúpil a toto sa nezakladá na pravde, ide o účelové tvrdenia v snahe očierniť otca. Otec má s maloletými deťmi vrúcny, dobrý vzťah, tento vzťah chce naďalej prehlbovať a udržiavať.
6. Z obsahu spisu, a to z č.l. 87 spisu podľa zistení odvolacieho súdu vyplýva Záznam z informatívneho stretnutia s rodičmi zo dňa 11.01.2023 za prítomnosti matky, otca, jeho právneho zástupcu, kolíznej opatrovníčky, pri ktorom matka uviedla, že na návrhu zo dňa 07.11.2023 trvá, s deťmi sa odsťahovala do bytu. A. bol s otcom viacej u otca. A. je momentálne u otca. Podľa matky A. chce, aby sa rodičia vrátili k sebe. Matka nechce, aby deti kvôli rodičom trpeli. Deti išli k otcovi od piatku do nedele, v nedeľu ich otec doviezol neskoro, mali sa pripraviť do školy, bolo to o šiestej, pol siedmej. A. nechcel ísť k mame do bytu, nebola to jeho domácnosť. Deti chceli každý týždeň byť s otcom. Jeden alebo dva víkendy tam neboli. Matka našla psychologičku pre A., ktorý začal mať agresívne sklony. Medzitým otec podal návrh na rozvod manželstva. Prvý víkend bol A. u otca, B. s ním nebola. Otec uviedol, že A. mal špinavé veci, nafajčené. A. nechodí na futbal, podľa otca matka nedodržiava tréningy. Raz doviezla matka detí, keď ich otec nemal mať. Matka rozhodla, kedy mu dá deti. Právny zástupca otca uviedol, že maloletý A. má teraz negatívny vzťah k matke. Chcú, aby boli aj s mamou aj s otcom, preto chcú striedavú starostlivosť. Otec chcel spoločnú starostlivosť, ale rodičia nevedia spolu komunikovať. Rodičom bolo ponúknuté odborné poradenstvo, rodičom bol ponúknutý režim dočasného stretávania, rodičia sa dohodli, že deti si budú striedať, maloleté deti po štyroch dňoch, tento režim mal začať platiť od pondelka. Ďalšie informatívne stretnutie sa má konať dňa 29.02.2024.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal subjektívne legitimovaný účastník konania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 7 ods. 1 CMP a § 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z § 65 CMP až 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku potvrdil podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1, 2 CSP.
8. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
9. Podľa § 324 ods. 1 a 2 zákona č. 160/20015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 336 ods. 1, 2, 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
13. V zmysle Čl. 24 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). 14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 330 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
17. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa.
18. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
19. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
20. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
21. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
22. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
23. V zmysle § 361 CSP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
24. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej; pri relevantných skutočnostiach, z ktorých súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn. stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.
25. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
26. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré sú predmetom riadneho (plnohodnotného) dokazovania v meritórnom konaní. O otázke konečnej úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu súd vykoná riadne dokazovanie a vo veci rozhodne až v meritórnom konaní. Zo samotnej podstaty konania o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nevykonáva dokazovanie ohľadom tvrdených skutočností. Súd môže vychádzať iba z údajov uvedených v návrhu, prípadne osvedčených priloženými listinami alebo dôkazmi predloženými navrhovateľom. Mieru pravdepodobnosti, s akou sú uvedené údaje pravdivé, pritom súd vyhodnocuje vzhľadom na individuálne okolnosti návrhu. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi, pričom na splnenie tejto povinnosti sa vyžaduje, aby navrhovateľ súdu navrhoval aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý ma byť dočasne chránený neodkladným opatrením. Pod potrebou neodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie taký stav vzťahov účastníkov, pri ktorom aktívna korekcia zo strany súdu neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je totiž umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu.
27. Jednou z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorá by primárne mala vyplývať z naliehavosti situácie, a v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých i z existencie záujmu maloletých detí.
28. Odvolací súd, v zhode s okresným súdom, po vykonanom odvolacom prieskume dospel k záveru, že zo strany matky v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú osvedčené a ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by preukazovali existenciu takých okolností odôvodňujúcich potrebu okamžitého zásahu práve formou vydania neodkladného opatrenia, obzvlášť, ak sa maloleté deti majú zdržiavať aj u otca, a to v čase od rozchodu rodičov a opustenia matkou spolu s deťmi spoločnej domácnosti. Navrhovateľka v podanom návrhu nezdôvodnila v čom má spočítať naliehavosť navrhovanej úpravy, obzvlášť ak skutková situácia, ktorou dôvodila, nemala do podania návrhu dlhotrvajúci charakter. Nemožno prehliadnuť, že správnosť záverov okresného súdu, ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, v konečnom dôsledku dotvrdzujú i závery z informatívneho stretnutia s rodičmi zo dňa 11.01.2024 (čl. 87 spisu), v zmysle ktorého sa rodičia dohodli, že mal. deti si budú striedať po štyroch dňoch, ktorý režim mal začať platiť „od pondelka“, ďalšie informatívne stretnutie má prebehnúť dňa 29.2.2024, pričom rodičia zhodnotia priebeh dočasného stretávania a absolvovanie poradenstva na RPPS.
29. V tomto štádiu konania, o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorý návrh matky- navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, tak krajský súd dospel k záveru, že nebola v zákonom požadovanej miere a intenzite osvedčená jedna zo zákonom vyžadovaných podmienok pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie takých skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Tiež odvolací súd nemohol konštatovať naplnenie podmienok stanovených § 361 CMP. S ohľadom na potrebu kumulatívneho naplnenia zákonom stanovených podmienok pre možnosť vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak za konštatovaného nesplnenia kumulatívne vyžadovaných podmienok a ani podmienok § 361 CMP, bolo potrebné krajským súdom, vo vyvolanom odvolacom konaní napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdiť v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd pritom považuje za potrebné zvýrazniť, že jeho závery sú konštatované výlučne pre toto štádium konania a výhradne pre účely rozhodovania o návrhu navrhovateľky na nariadenie ňou požadovaného neodkladného opatrenia.
30. Krajský súd teda v zhŕňajúcom závere uvádza, že doposiaľ zistené skutočnosti (k momentu rozhodovania odvolacieho súdu) nepreukazujú naliehavú potrebu okamžitého zásahu súdu, keďže práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, predovšetkým maloletých, neboli bezprostredne ohrozené. Akcentuje sa na tomto mieste, že zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci, pričom nepredstavuje samo o sebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a
aké skutkové zistenia z nich vyvodí, preto sú jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia údaje a informácie obsiahnuté v spise, predovšetkým v návrhu a listinách predložených navrhovateľkou neodkladného opatrenia. Vzhľadom na rýchlosť konania o neodkladnom opatrení vyžadovanú procesnými predpismi (CSP, CMP), nemôže byť aktivita navrhovateľky neodkladného opatrenia nahradzovaná ani v rámci vyšetrovacej zásady, ktorá ovláda mimosporové konanie aktivitou súdu. V tomto smere je potrebné podotknúť, že zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, o ktorom súd má rozhodnúť v zákonnej lehote, mal vykonávať dokazovanie. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie povahu osvedčenia, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva, legitimizuje vyhovujúci výrok, resp. výrok zamietavý. Posúdenie, či je v konkrétnom prípade nevyhnutná bezodkladná ingerencia do pomerov účastníkov, je ponechaná výlučne na úvahe súdu, pričom v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti súd posudzuje nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia z hľadiska záujmov maloletého dieťaťa, ktoré však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
31. Pre komplexnosť posúdenia odvolací súd ešte uvádza, že vyššie uvedené závery odvolacieho súdu sú primerane základom i rozhodnutia odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa výživného. V súlade s § 366 CMP, podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy oprávnených, v tomto prípade maloletých detí, v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcich zo zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Podstatným je preukázanie, že potreby oprávnených detí nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa deti nachádzajú, uspokojované ani v nevyhnutnej miere. Uvedená skutočnosť však z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani z obsahu spisu rozhodne, podľa odvolacieho súdu, nevyplýva.
32. Krajský súd na záver zdôrazňuje, že inštitút neodkladného opatrenia je výnimočným procesným prostriedkom, preto sa v prvom rade majú ohľadne maloletých detí dohodnúť rodičia a za účelom prijatia najlepšieho rozhodnutia pre svoje deti náležite komunikovať (nestavať jeden druhého pred hotovú vec, neodsúvať riešenie problému všeobecnými frázami) a prípadne stavať maloleté deti do ťaživých situácií.
33. Krajský súd vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu pripomína, že neodkladným opatrením podľa § 366 CMP sa nevychádza z pomerov povinnej a oprávnenej osoby zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákona o rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania. Keďže v preskúmavanej veci je vo svojej podstate predmetom konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a v tej súvislosti aj úprava vyživovacej povinnosti rodičov na maloleté deti, na preukázanie týchto skutočností je nepochybne nevyhnutné vykonať dokazovanie, ktoré presahuje možnosti, ktoré má súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
34. Na základe uvedeného nebol ani jeden z odvolacích dôvodov matky zhodnotený ako relevantný, a preto vo vyvolanom odvolacom konaní neboli splnené podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia okresného súdu, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Krajský súd preto uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
35. O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.