Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-122-2019.pdf
PDF · 85.6 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/122/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou, v spore žalobcu: O. R., G.. XX.X.XXXX, K. XX. B. X, XXX XX O., právne zastúpený: JUDr. PhDr. Martin Onderko, advokát so sídlom Kpt. Nálepku 5, 080 01 Prešov, proti žalovanej: ANLÓRA, s.r.o., so sídlom Slovenská 39, 080 01 Prešov, IČO: 36 506 940, právne zastúpenej: JUDr. Ladislav Riedl, advokát so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, o zaplatenie 7 723,40 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu sa z a m i e t a.
II. P r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.5.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 7 723,40 eur s príslušenstvom. V podanej žalobe tvrdil, že v lete 2017 žalovaná nedisponovala dostatkom finančných prostriedkov, preto ho požiadala o finančnú výpomoc za účelom zaplatenia nájomného. Preto žalovanej poskytol pôžičku formou vkladu na bankový účet, žalovaná mu však dlžnú sumu nevrátila, hoci ju viackrát vyzval na vrátenie finančných prostriedkov. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil potvrdenia o vklade hotovosti na účet žalovanej.
2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Poprela skutočnosť, že by jej žalobca niekedy poskytol pôžičku, nikdy ju na vrátenie pôžičky nevyzýval, nesprával sa tak, že by jej bol poskytol pôžičku. Uviedla, že priestory, ktoré jej boli prenajaté, v skutočnosti užíval žalobca a suma zaslaná žalobcom na jej účet slúžila ako odplata za toto užívanie. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označila a predložila výpis z mobilnej komunikácie, faktúry za nájom, výpis z účtu, zmluvu o prenájme nebytových priestorov s dodatkami. Zároveň navrhla, aby súd doplnil dokazovanie výsluchom svedka, štatutárneho zástupcu prenajímateľa.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 8.1.2020, prejednal vec za účasti sporových strán a ich právnych zástupcov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom svedka. Z vykonaného dokazovania, v spojení s nespornými skutočnosťami zistil tento skutkový stav:
4. Žalovaný je konateľom spoločnosti CIPEX s.r.o., žalovaná je obchodnou spoločnosťou. V apríli 2017 začala spolupráca žalobcu (ešte ako fyzickej osoby) a žalovanej za účelom spoločného podnikania v oblasti predaja nábytku.
5. Na základe dohody medzi prenajímateľom a žalobcom bola dňa 6.2.2017 medzi žalovanou ako nájomcom a spoločnosťou LEDEKON s.r.o. ako prenajímateľom uzatvorená nájomná zmluva, predmetom ktorej bol prenájom priestorov multifunkčného objektu na ulici B. O. T.. c.č X Z. O. U. Z. XXX m2 (celé druhé nadzemné podlažie) ako aj 1/3 vonkajších parkovacích miest za účelom predaja nábytku a bytových doplnkov, ako aj prevádzka kaviarne. Strany si dohodli cenu nájmu vo výške 1 833 eur bez DPH mesačne. Žalovaná sa zároveň zaviazala uhrádzať aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním nebytových priestorov vo výške 163 eur bez DPH mesačne. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú od 1.5.2017. Na základe dodatku č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 20.2.2017 žalovaná zložila na účet prenajímateľa sumu 5 499 eur ako zábezpeku na úhradu nájomného. Nájomný vzťah trval do 31.7.2017.
6. Už v priebehu mesiaca apríl 2017 žalovaná spolu so žalobcom zariaďovala priestory prevádzky, pričom na úhrade potrebných investícií sa podieľali spoločne. V máji 2017 žalovaná oznámila žalobcovi, že už nemá záujem na spoločnom podnikaní. Žalobca navrhol žalovanej, aby nájom nezrušila s tým, že on si založí vlastnú spoločnosť, ktorá si od prenajímateľa prenajme priestory, avšak do toho času bude uhrádzať cenu za užívanie priestorov.
7. Dňa 1.6.2017 prenajímateľ vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXX za nájom vo výške 4 399,20 eur, ktorá bola splatná dňa 15.6.2017. Dňa 15.6.2017 ráno medzi žalobcom a štatutárnou zástupkyňou žalovanej prebehla krátka textová komunikácia, v ktorej žalobca uvádza, že žalovaná bude mať nájom do dvoch hodín na účte. V ten istý deň o 9:22 hod. žalobca vložil v hotovosti na účet žalovanej sumu 4 400 eur s poznámkou „Cibrík vklad nájom“ ako úhradu za užívanie priestorov prenajatých žalovanej. Dňa 15.6.2017 bola z bankového účtu žalovanej odoslaná suma 4 399,20 eur prenajímateľovi za nájom priestorov.
8. Dňa 30.6.2017 bola v obchodnom registri zapísaná spoločnosť CIPEX s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalobca.
9. Dňa 1.7.2017 prenajímateľ vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXX za služby spojené s nájmom vo výške 391,20 eur, ktorá bola splatná dňa 15.7.2017. Dňa 17.7.2017 žalobca vložil v hotovosti na účet žalovanej sumu 3 321,40 eur s poznámkou „CIPEX s.r.o.“, s uvedením variabilného symbolu XXXXXX a špecifického symbolu XXXXXX.
10. Od 1.8.2017 bola nájomcom predmetných priestorov spoločnosť CIPEX s.r.o., nájomný vzťah trval približne rok a skončil dohodou z finančných dôvodov na strane nájomcu. 11. Žalobca v trestnom konaní v pozícii svedka dňa 30.10.2017 pred vyšetrovateľom Policajného zboru uviedol, že ako fyzická osoba nemá voči žalovanej, ani voči jej štatutárnej zástupkyni žiadne nevysporiadané pohľadávky.
12. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou súd posúdil ako občianskoprávny, nakoľko na začiatku právneho vzťahu žalobca vystupoval ako fyzická osoba.
13. Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
14. Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
15. Tým, že právny poriadok umožňuje zmluvným stranám upraviť aj zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená či už v Občianskom zákonníku, alebo inom zákone, zákonodarca vytvára legislatívne prostredie na realizáciu zmluvnej autonómie. Nepomenovaná zmluva má rovnakú záväznosť ako zmluva pomenovaná a záväzky z nej vyplývajúce sú súdne vynútiteľné. Keď pri zmluvných typoch pomenovaných zákonodarca upravuje, na ktorých bodoch sa musia strany zhodnúť, aby zmluva vznikla, pri nepomenovaných zmluvách táto vznikne až na základe dohody strán o podstatných náležitostiach zmluvy, ale tých, ktoré nie sú pre zákonodarcu dôležité, ale pre zmluvné strany. Pre právne vzťahy vyplývajúce z tzv. inominátnych zmlúv je rozhodujúci obsah zmluvy (vlastného zmluvného dojednania), teda to, ako sú definované vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Takto stanovené povinnosti sú potom pre ne záväzné.
16. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti.
17. Pojem dobré mravy nie je v zákone definovaný. Ústavný súd Slovenskej republiky judikoval, že dobrými mravmi je potrebné rozumieť pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.2.2011).
18. Základom sporu je zlyhanie komunikácie medzi žalobcom a žalovanou, resp. jej konateľkou, ktorá za krátky čas upustila od myšlienky spoločného podnikania so žalobcom. Bolo nesporné, že žalobca vložil v hotovosti na účet žalovanej sumu spolu 7 723,40 eur. Sporné bolo, či titulom pôžičky alebo titulom úhrady za užívanie priestorov.
19. Z predložených listinných dôkazov a z výpovede svedka mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola ústnou formou uzatvorená tzv. nepomenovaná zmluva, pričom si strany dohodli predmet užívania, aj cenu za jeho užívanie, pričom cena za užívanie predmetných priestorov bola vo výške 7 723,40 eur za dva mesiace. Strany si zároveň dohodli, že po získaní oprávnenia na podnikanie žalobca odkúpi od žalovanej všetky tovary a zariadenia do svojho vlastníctva. Dohoda o cene za užívanie je preukázaná výpismi z účtu žalovaného, nakoľko v júni 2017 žalobca vložil v hotovosti na účet žalovanej sumu 4 400 eur s poznámkou Cibrík vklad nájom, v júli 2017 vložil žalobca na účet žalovanej sumu 3 321,40 eur s poznámkou CIPEX s.r.o. Na základe tejto nepomenovanej zmluvy žalovaná umožnila žalobcovi po dobu dvoch mesiacov (jún, júl 2017) užívať priestory, ktoré mala prenajaté, keďže žalobca mal záujem o prenájom týchto priestorov, avšak potreboval čas na založenie vlastnej spoločnosti, keďže nemal oprávnenie na podnikanie. Z užívanie týchto priestorov zaplatil žalovanej spolu 7 723,40 eur. Žalobca žalovanú pred podaním žaloby nevyzýval na vrátenie pôžičky, v pozícii svedka v trestnom konaní (vedomý si trestnoprávnych následkov krivej výpovede) ešte dňa 30.10.2017 tvrdil, že ako fyzická osoba nemá voči žalovanej, ani voči jej štatutárnej zástupkyni žiadne nevysporiadané pohľadávky. Uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi stranami nebolo preukázané.
20. Z výsluchu svedka, konateľa spoločnosti, ktorá prenajala priestory žalovanej bolo preukázané, že žalovaná v týchto priestoroch pôsobila len pár dní v mesiaci máj 2017, v mesiacoch jún a júl 2017 tam už s jeho súhlasom pôsobil výlučne žalobca a tieto priestory aj užíval, pričom nájomné platila žalovaná. Po založení vlastnej obchodnej spoločnosti si žalobca predmetné priestory skutočne prenajal od prenajímateľa a v týchto priestoroch vykonával podnikateľskú činnosť po dobu približne jedného roka.
21. Nárok uplatnený žalobou je tak v rozpore s požiadavkou dobrých mravov, nakoľko žalovaná nad rámec svojich povinností z dobrej vôle umožnila žalobcovi užívať priestory jej prenajaté, o ktoré už nemala záujem (so súhlasom prenajímateľa), aby žalobca mal dostatočný časový priestor na založenie vlastnej obchodnej spoločnosti a získanie podnikateľského oprávnenia tak, aby mohol mať prevádzku v priestoroch, na rekonštrukcii ktorých sa finančne podieľal a o nájom ktorých mal záujem. Žalobca však platby vložené v hotovosti na účet žalovanej v súčasnosti označuje ako tzv. pôžičky. Nakoľko súd prvej inštancie nezistil žiaden právom daný akceptovateľný dôvod, aby nárokom žalobcu voči žalovanej vyhovel, jeho žalobu v plnom rozsahu zamietol.
22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bola žalovaná vo veci plne úspešná, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
23. Podľa § 262 odsek 1 a 2 zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Prešov, dňa 8. januára 2020