Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_46C-29-2018.pdf
PDF · 76.19 KB
Case nature
Area
Subarea
46C/29/2018
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: O. G., D.. XX.X.XXXX, H. N. G. XX, D. Z., Š. P. Z., právne zastúpený: Mgr. Ing. Ronaldom Kočiščákom, IČO: 42207967, advokátom so sídlom Farská 12, Nitra, proti žalovanej: U. A., D.. XX.X.XXXX, H. N. Z. XXX, Š. P. Z., právne zastúpená: Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s.r.o., IČO: 36 421 910, so sídlom Hviezdoslavova 6, Žilina, o zaplatenie 3.550,76 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje medzi stranami sporu zmier v nasledovnom znení:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.500,- Eur, a to do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
II. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
:
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.7.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3.550,76 Eur a náhrady trovy konania.
2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 6.5.2015 ako spoludlžníci zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1436493 0 04 s veriteľom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru v celkovej výške 45.000,- Eur. Žalovaná bola hlavným dlžníkom uvedeným na tejto zmluve. Napriek dohode žalobcu a žalovanej, že žalovaná bude uhrádzať splátky úveru, žalovaná splátky úveru neuhrádzala, a tak žalobca musel uhradiť splátky v celkovej výške 7.101,52 Eur. Na základe uvedeného je žalovaná povinná uhradiť časť úveru, ktorú za ňu uhradil žalobca, a to v zmysle § 511 ods. 2 OZ, vo výške polovice uhradenej dlžnej sumy, t.j. sumu 3.550,76 Eur.
3. Dňa 11.3.2019 doručila žalovaná vyjadrenie k žalobe (č.l. 60), v ktorom konštatovala, že uzatvorila spolu so žalobcom ako spoludlžníkom a Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.5.2015 na sumu 45.000,- Eur, avšak so žalobou nesúhlasí. V čase uzavretia zmluvy žili žalobca a žalovaná v spoločnej domácnosti ako druh a družka od roku 2011 do januára 2016. Z ich spolužitia pochádzajú dve maloleté deti, ktoré boli rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti žalovanej a žalobcovi bola uložená povinnosť platiť výživné k rukám matky, čo neplnil riadne a včas. Žalovaná ďalej tvrdila, že po rozchode sa strany sporu dohodli, že splátky úveru bude uhrádzať žalobca, nakoľko väčšinu finančných prostriedkov použil pre vlastnú potrebu. Žalovaná preto mala za to, že splácaním úveru žalobca iba plnil svoj dlh, pretože jeho podiel na dlhu je v podstatnej miere vyšší ako podiel žalovanej, preto žalobcovi ani nevznikol nárok na regresnú náhradu voči žalovanej. Samotný úver v sume 45.000,- Eur bola zaslaný priamo na účet žalobcu, ktorý s ním
výlučne disponoval. Podľa jej vedomostí z úveru zaplatil sumu 500,- Eur na splátku výživného na dieťa z predchádzajúceho vzťahu, sumu 850,- Eur na lízingovú splátku na motorové vozidlo žalobcu, sumu 2.300,- Eur na nákup prevodovky na vozidlo žalobcu, sumu 1.000,- Eur na spracovanie webovej stránky žalobcu, sumu 1.000,- Eur na zaplatenie správneho poplatku na podnikanie žalobcu. Od roku 2016 žalovaná nemá vedomosť, na čo žalobca úver spotreboval. Okrem toho uviedla, že nie je schopná plniť voči žalobcovi z dôvodu nemajetnosti, nakoľko jej mesačný príjem predstavuje 219,- Eur v čistom, pretože pracuje na polovičný úväzok a stará sa o dve maloleté deti. Z uvedených dôvodov žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň požiadala, aby ju súd v zmysle § 257 CSP oslobodil od platenia trov konania, nakoľko nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, býva v sociálnom byte a má nízky príjem a na účely tohto konania jej bola Centrom právnej pomoci priznaná bezplatná právna pomoc.
4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replika č.l. 74) doručenom súdu dňa 24.4.2019 uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej. Ako reakciu na vyjadrenia žalovanej ohľadom jej nepriaznivej finančnej situácie uviedol, že v čase ich vzťahu sa staral o finančné zabezpečenie oboch v podstate výlučne on, žalovaná bola v tom čase na materskej dovolenke. Obaja bývali v spoločnej domácnosti u jej rodičov, žalovaná mala nároky, ktoré bolo pre žalobcu náročné splniť, a tak sa postupne začali spoločne zadlžovať až museli riešiť túto situáciu jedným úverom poskytnutým Prvou stavebnou sporiteľnou, a.s. vo výške 45.000,- Eur. Sumu vo výške 7.000,- Eur použili na kúpu chaty v Mojšovej Lúčke, ktorú aj začali v lete roku 2015 búrať a stavať novú. Vzťah účastníkov skončil na začiatku roku 2016, pričom nepoužité finančné prostriedky z úveru vo výške 8.000,- Eur vybral žalobca z účtu a na účet žalovanej poslal sumu 1.000,- Eur. Zostávajúcu sumu 7.000,- Eur si po dohode so žalovanou ponechal žalobca z dôvodu, že žalovanej zostala vo vlastníctve uvedená chata spolu s investíciami do chaty, ktoré vynaložil žalobca. Rovnako žalovanej zostalo vo vlastníctve všetko, čo nadobudli účastníci spoločne z predmetného úveru, dokonca aj z prostriedkov nad rámec tohto úveru. Finančné prostriedky z úveru teda použili spoločne, žalobca nebol počas vzťahu so žalovanou ani jeden mesiac bez príjmu, a teda nepoužil žiadnu sumu peňazí z úveru pre vlastnú potrebu ako to uvádza žalovaná. V dobe, kedy boli žalobca a žalovaná vo vzťahu podnikal žalobca ako fyzická osoba, jeho príjmy boli pravidelné, žiadnu časť úveru nepoužil pre vlastnú potrebu, naopak zo svojho príjmu v celosti prispieval na spoločnú domácnosť. Žalobca považuje požiadavku žalovanej na predloženie výpisu z jeho účtu za nedôvodnú. Predloženie takéhoto dôkazu nemá žiadnu súvislosť s týmto konaním, týmto dôkazom by nebolo preukázané nič vo vzťahu k tomu, čo je nesporné a to, že žalovaná je spoludlžníčkou úveru, ako aj to, že rovnako ako žalobca použila tieto finančné prostriedky spoločne s ním. Žalobca tiež nesúhlasí s opisom životnej situácie žalovanej, tak ako ju opísala vo svojom vyjadrení. Žalovaná sama seba vo vyjadrení opisuje ako osobu vo finančnej núdzi. Žalovaná pritom už v začiatkoch vzťahu so žalobcom mala spoločne s ním podanú žiadosť o pridelenie sociálneho bytu v blízkosti jej rodiny, a to z dôvodu, že žalovaná nechcela bývať v jednej domácnosti s jej rodičmi. Z tohto dôvodu sa ešte počas vzťahu žalobcu so žalovanou snažili spoločne o zabezpečenie vlastného bývania formou pridelenia sociálneho bytu a tiež sa aj spoločne rozhodli kúpiť už spomínanú chatku, ktorá zostala po rozchode účastníkov vo vlastníctve žalovanej. Pre lepšie objasnenie nepriaznivej finančnej situácie žalovanej, ktorú sa snaží prezentovať súdu, žalobca uvádza, že dňa 29.08.2018 ponúkla sama žalovaná žalobcovi dohodu ohľadom finančného vysporiadana sa s predmetným úverom a to tak, že žalobcovi ponúkla zaplatenie sumy 13.000,- Eur za čo požadovala následné splatenie celého úveru výlučne žalobcom. Konanie kedy žalovaná absolútne ignoruje svoje povinnosti ako dlžníka teda nevyplývajú z jej finančnej núdze ako to predstiera pred súdom, ale iba z jej špekulatívnosti a spoliehania sa na žalobcu v tom smere, že za ńu bude platiť všetky jej záväzky žalobca aj napriek tomu, že je to jej povinnosť. Pre úplnosť tiež žalobca uvádza, že v poslednom období má závažné zdravotné problémy, pre ktoré prišiel aj o značnú časť svojho príjmu, teda nie žalovaná ale práve žalobca jej ten, kto má finačné problémy spôsobené jeho nepriaznivým zdravotným stavom, a nie jeho vlastným zavinením. Žalobca preto žiadal o pripustenie rozšírenia žaloby tak, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 4.377,62 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a tiež, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
5. Dňa 20.8.2019 doručila žalovaná vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu (č.l. 95), v ktorom zotrvala na svojom predošlom vyjadrení a doplnila objasnenie situácie ohľadom čerpania úveru. Z úveru čerpaného v sume 45.000,- Eur bolo Prvou stavebnou sporiteľňou vyplatených najskôr 36.000,- Eur na účet žalobcu. Z tejto sumy bolo použitých 7.000,- Eur na kúpu záhradnej chaty, suma 2.000,- Eur na vybudovanie základov záhradnej chaty a suma 500,- Eur na kúpu detského kočíka. Zvyšok úveru použil žalobca na vlastnú spotrebu. V roku 2016 bola vyplatená zvyšná časť úveru v sume 8.400,- Eur, o ktorej spôsobe použitia žalovaná nemá vedomosť. Zotrvala na pripojení výpisu z účtu žalobcu v Slovenskej sporiteľni
na účely preukázania použitia finančných prostriedkov z úveru. Žalovaná opätovne poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu a starostlivosť o dve maloleté deti, pričom konanie žalobcu považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi.
6. Po vykonaní procesných úkonov v zmysle § 167 CSP, súd vo veci nariadil a dňa 8.1.2020 vykonal pojednávanie. Pred otvorením pojednávania súd pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu zo dňa 24.4.2019 a následne právni zástupcovia strán sporu súdu oznámili, že strany sporu v rámci rokovaní dospeli k dohode o predmete sporu a žiadali schváliť zmier, na základe ktorého bude žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 2.500,- Eur do 60 dní od právoplatnosti uznesenia.
7. Podľa ust. § 148 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
8. Podľa ust. § 148 ods. 2 C.s.p., súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
9. V zmysle ust. § 148 C.s.p. súd môže schváliť súdny zmier, ak to nie je v rozpore s právnymi predpismi. Pod týmto treba rozumieť predovšetkým prípustnosť hmotnoprávnej dispozície predmetom konania. Z hľadiska procesných dôsledkov má zmier účinky rozsudku, preto sa vyžaduje jeho schválenie súdom. Tieto dôsledky však umožňujú súdu, aby schválil iba zmier o takom predmete konania, o akom by inak mal právomoc rozhodnúť. Ak je navrhovaný zmier v súlade s právnymi predpismi, súd ho v zmysle ust. § 148 ods. 2 C.s.p. schváli vždy a contrario.
10. Súd mal za to, že v konaní boli splnené všetky podmienky, stanovené v ust. § 148 C.s.p., aby mohol byť schválený zmier, t. j. že súd mal právomoc rozhodnúť o tomto predmete konania a že tento nie je ani v rozpore so všeobecne záväznými právnymi prepismi. Preto súd schválil medzi stranami sporu súdny zmier tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
11. Nakoľko dohoda strán sporu o predmete konania obsahovala aj dohodu o náhrade trov konania, súd o trovách konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 357 C.s.p.).
Ak povinnosť stanovená týmto uznesením nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.