Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Pc-10-2023.pdf
PDF · 118.7 KB
Case nature
Area
Subarea
14Pc/10/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci navrhovateľky: C. A., R.. X.X.XXXX, D. D. XXX, zastúpená: U. A., R.. XX.X.XXXX, D. D. XXX, proti osobe povinnej platiť výživné: N. K., R.. XX.X.XXXX, D. B. XXX, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Vyživovacia povinnosť osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, voči navrhovateľke sa z v y š u j e zo sumy 115 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne s účinnosťou od 14.6.2023, ktoré výživné je osoba povinná výživným povinná platiť vopred vždy do 20. dňa každého mesiaca.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .
III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 14.6.2023 do 31.1.2024 vo výške 113,50 eur sa osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, p o v o ľ u j e zaplatiť navrhovateľke v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.
IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/171/2016-138 zo dňa 26.4.2018 v časti určenia bežného výživného na navrhovateľku.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 14.6.2023 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné na ňu zo sumy 115 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne od podania návrhu, z dôvodu zmeny pomerov na jej strane.
2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/171/2016-138 zo dňa 26.4.2018 bolo rozhodnuté o povinnosti osoby povinnej platiť výživné prispievať na jej výživu mesačne sumou 115 eur. Od posledného určenia výšky výživného prešlo päť rokov. V tom čase bola žiačkou základnej školy, teraz študuje na Strednej pedagogickej škole v Trnave, čím sa jej zvýšili náklady hlavne so štúdiom. Celú starostlivosť o ňu zabezpečuje jej matka, povinný jej okrem výživného neprispieva ničím. Matka jej zaplatila vodičský preukaz, kúpila osobné auto na ktorom jazdí do školy, zaplatila jej ročnú dialničnú známku, poistku na auto a hradí údržbu vozidla. Zabezpečuje jej stravu a platí ďalšie výdavky ako pohonné hmoty 100 eur, životnú poistku 29,30 eur, mobilný telefón 20 eur, turistický výlet zo školy 61 eur, výlet do Talianska zo školy 320 eur a vreckové 200 eur k tomu, splátku na stužkovú 20 eur, obedy v škole 35 eur, hygienické potreby a lieky 40 eur, ošatenie 50 eur, povinnú prax zo školy 20 eur. Z toho dôvodu žiadala zvýšiť výživné povinného na sumu 300 eur mesačne.
3. Povinný platiť výživné sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 6.2.2024 a uviedol, že s výškou požadovaného výživného nesúhlasí. Žije v rodinnom dome v jeho vlastníctve spolu s partnerkou, ich spoločnou ročnou dcérou a so 16 ročným partnerkiným synom. Príjmy rodiny pozostávajú z jeho mzdy vo výške cca 700 eur mesačne a z rodičovského príspevku partnerky vo výške 345 eur. Majú výdavky na domácnosť, a to na vodu 10 eur, elektrinu 53 eur, plyn 5 eur, palivové drevo 50 eur, wifi 16 eur, satelit 8 eur, poistenie domu 9 eur, telefón 40 eur pre oboch, PHM 100 eur, strava a drogéria 345 eur, výživné na navrhovateľku 115 eur mesačne. Na dcéru Olíviu má výdavky na plienky 30 eur, mlieko 30 eur, oblečenie 30 eur, poistku 29,05 eur a ďalšiu stravu pre dieťa. Okrem toho majú výdavky aj na výživu syna partnerky Adriána. Keďže dňa 22.11.2022, kedy sa mu narodila dcéra Olívia, došlo na jeho strane k podstatnej zmene, žiadal o ponechanie výšky výživného v sume 115 eur mesačne.
4. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky v rámci svojho prednesu na pojednávaní zdôvodnila návrh tým, že navrhovateľka je študentkou 4. ročníka Strednej pedagogickej školy v Trnave a má záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom bola žiačkou základnej školy. Už nástupom na strednú školu sa jej zvýšili výdavky, aktuálne sú to výdavky na stravu v škole v priemere 35 eur mesačne. Sporila si na stužkovú 20 eur mesačne, tento výdavok už nemá. Povinne sa zo školy musela zúčastniť praxe animátora, za čo zaplatila 20 eur a zúčastnila sa aj turistického výletu zo školy, ktorý stál 61 eur. Ďalšie výdavky navrhovateľky sú na oblečenie, hygienické potreby a lieky, mobilný telefón a životnú poistku vo výške uvedenej v návrhu. Okrem toho má výdavky na pohonné hmoty na cestu autom do školy 100 eur mesačne. Navrhovateľka má možnosť cestovať do školy aj vlakom, prípadne autobusom, vlak má zadarmo a jedna cesta autobusom vyjde na 1,20 eur. V súvislosti s ďalším štúdiom si navrhovateľka podala 3 prihlášky na vysokú školu, a to v Prahe, v Brne a v Olomouci, pričom za jednu prihlášku zaplatila 20,70 eur. Prijímacie skúšky v Brne už absolvovala, tam mala ďalší výdavok na vycestovanie do Brna. Navrhovateľka má záujem o štúdium literatúry a anglického jazyka. Tento odbor má možnosť študovať aj v Bratislave na Univerzite Komenského, kde si však prihlášku nepodala, pretože chce študovať v Českej republike z toho dôvodu, že sa jedná o viacej uznávané školy a má tam lepšiu perspektívu. Navrhovateľka je zdravá, nemá zvýšené výdavky. Povinný jej výživné vo výške 115 eur mesačne riadne platí. Splnomocnená zástupkyňa uviedla, že navrhovateľka žije s ňou a jej manželom T. A. S. v spoločnej domácnosti. Zástupkyňa ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 988,80 eur mesačne, ďalší príjem nemá, jej manžel je dobrovoľne nezamestnaný. Splnomocnená zástupkyňa reagovala na výpoveď povinného a uviedla, že podľa jej názoru má povinný vyšší príjem ako uvádza jeho zamestnávateľ, i keď túto skutočnosť preukázať nevie. Pri tejto úvahe vychádza z toho, že povinný má fotovoltyku na celom svojom dome, čo nie je lacná záležitosť.
5. Povinný platiť výživné v rámci svojho prednesu potvrdil, že na strane navrhovateľky síce došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, nesúhlasil však s požadovanou výškou výživného. K zmene pomerov prišlo aj na jeho strane tým, že dňa 22.11.2022 sa mu narodila dcéra V.. Žije v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v jeho vlastníctve s matkou maloletej V., priateľkou K. Š. a s jej 16 ročným synom O.. Je zamestnaný a dosahuje v priemere čistý mesačný príjem 723,26 eur, ďalší príjem nemá. Priateľka poberá rodičovský príspevok vo výške 345,20 eur a prídavky na dve deti. Svoje výdavky na domácnosť uviedol už vo svojom písomnom vyjadrení, sám na seba zvýšené výdavky nemá žiadne. Pokiaľ ide o námietku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky ohľadom fotovoltyky na jeho dome, túto mu v celom rozsahu financoval jeho otec J. K..
6. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
7. Podľa § 62 ods. 5 Zákon o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
8. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
10. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
12. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
15. Súd vykonal dokazovanie výsluchom splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky a povinného platiť výživné, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými do spisu, najmä s potvrdením o štúdiu navrhovateľky v školskom roku 2023/2024, s potvrdením o pracovnom príjme povinného, s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava o výške invalidného dôchodku vyplácaného matke navrhovateľky, s rodným listom maloletej V. K.P., s potvrdením o poberaní rodičovského príspevku v roku 2023 K. Š. a zistil nasledovný skutkový stav veci.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bolo o výživnom na v tom čase ešte maloletú C., t.č. plnoletú navrhovateľku, rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/171/2016-138 zo dňa 26.4.2018 v dobe, keď navrhovateľka mala 13 rokov, bola žiačkou základnej školy, bývala s matkou, a otcovi bola určená povinnosti prispievať na jej výživu mesačne sumou 115 eur. V súčasnej dobe je navrhovateľka študentkou 4. ročníka strednej školy, po ukončení ktorej má záujem ďalej študovať na vysokej škole literatúru a anglický jazyk. Z toho dôvodu si podala prihlášky na 3 vysoké školy, všetky v Českej republike, keď v čase rozhodovania súdu už mala absolvované prijímacie skúšky na školu v Brne, pričom prijatá na štúdium na vysokej škole ešte nebola. Navrhovateľka naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a jej manželom, jej matka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 988,80 eur mesačne. Povinný platiť výživné žije so svojou partnerkou, matkou svojho dieťaťa, a s ich spoločnou ročnou dcérou V.. Okrem nich v domácnosti žije aj 16 ročný partnerkin syn. Je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere s príjmom v priemernej výške 723,26 eur. Jeho partnerka poberá rodičovský príspevok vo výške 345,20 eur a prídavky na dve deti. Matka navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť len voči navrhovateľke, povinnému dňa 22.11.2022 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletej V..
17. Predmetom konania bolo posúdenie návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného zo strany povinného, a to zo sumy 115 eur mesačne na 300 eur mesačne. V priebehu konania medzi účastníkmi nebolo sporné, že návrh na zvýšenie výživného navrhovateľky je dôvodný, sporným však bolo, na akú výšku je dôvodné výživné zvýšiť.
18. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného je dôvodný s poukazom na to, že od posledného rozhodovania súdu o výške výživného, došlo k zmene pomerov na jej strane plynutím času ako aj nástupom na štúdium na strednej škole.
19. K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd pristúpiť len vtedy, ak sa podstatne zmenia pomery na strane oprávnenej osoby alebo na strane povinných osôb. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovná okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťuje, či sa podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej
úpravy vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného súd porovná okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťuje, či sa podstatne zmenili, a či ide o takú zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/171/2016-138 zo dňa 26.4.2018, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky odôvodňujúcej zmenu výšky výživného zo strany povinného platiť výživné. Je však potrebné skonštatovať, že k zmene pomerov došlo aj na strane povinného, a to pribudnutím vyživovacej povinnosti voči maloletej V., ktorú skutočnosť súd musel zohľadniť pri zvyšovaní výživného.
20. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, v tomto prípade navrhovateľky, a jednak na strane povinného platiť výživné. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby dieťaťa pritom nezahŕňajú iba najzákladnejšie potreby, za ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné, kultúrne, súvisiace s dochádzkou do školy, prípravou na budúce povolanie, strávenie voľného času, pričom tieto závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné nepravidelné výdavky. Na strane povinného rodiča sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet vyživovaných osôb. Prihliadne sa najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, t.j. na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takomto prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
21. Po porovnaní okolností dôležitých pre určenie výživného, tak v čase posledného rozhodnutia, ako aj v súčasnosti, dospel súd k záveru, že na strane navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov, za ktorú súd považoval jednak plynutie času, keď navrhovateľka je staršia, medzičasom dosiahla plnoletosť, ako aj štúdium na strednej škole, ktorá skutočnosť (napr. prechod na vyšší stupeň školského systému) už sama o sebe je podstatnou zmenou pomerov, nakoľko so štúdiom na strednej škole sú spojené vyššie výdavky v porovnaní s výdavkami na základnej škole. Navrhovateľka v čase posledného rozhodnutia mal 13 rokov, toho času má 19 rokov a je dospelou ženou, výdavky ktorej sú vyššie ako výdavky dieťaťa, od posledného rozhodnutia do začatia tohto konania zároveň uplynula doba piatich rokov, uplynutie ktorých podľa názoru súdu má za následok nárast životných nákladov, ktoré skutočnosti samé o sebe možno považovať za podstatnú zmenu pomerov na strane navrhovateľky.
22. Navrhovateľka uvádzala zvýšenie svojich nákladov v súvislosti so štúdiom na strednej škole v priemernej výške 95,10 eur mesačne (obedy 35 eur, povinná prax zo školy 20 eur ktorú sumu súd rozpočítal na 10 mesiacov trvania školského roka, takže mesačný výdavok predstavuje po prepočítaní 2 eurá, turistický výlet 61 eur po prepočítaní 6,10 eur na mesiac, výlet do Talianska 320 eur a vreckové k tomu 200 eur po prepočítaní 52 eur na mesiac), keď v návrhu uvádzaný výdavok na splátku stužkovej 20 eur už nemá. Navrhovateľke však v priebehu konania pribudli ďalšie, v návrhu neuvádzané výdavky, a to za prihlášky na tri vysoké školy vo výške 20,70 eur za každú, spolu 62,10 eur, a keďže opäť ide o jednorazové výdavky v priebehu posledného ročníka strednej školy, bolo potrebné výdavok prepočítať na celý školský rok v trvaní 10 mesiacov, čo predstavuje mesačný výdavok na prihlášky v sume 6,21 eur. Navrhovateľka uvádzala aj ďalšie výdavky, a to na stravu, na ošatenie 50 eur, hygienické potreby a lieky 40 eur, mobilný telefón 20 eur a životnú poistku 29,30 eur. Nakoľko sa jedná o bežné výdavky v súvislosti s výživou navrhovateľky, a povinný ich výšku, prípadne dôvodnosť vynaloženia týchto výdavkov nenamietal, súd výdavky v takejto výške uznal, keď aj podľa názoru súdu sú uvádzané v primeranej výške vzhľadom na vek a odôvodnené potreby navrhovateľky. Navrhovateľka však ako dôvod pre zvýšenie výživného uvádzala aj potrebu vynakladania ďalších výdavkov, a to na pohonné
hmoty 100 eur mesačne, pretože matka jej kúpila auto, na ktorom jazdí do školy. Okrem toho jej matka zaplatila aj ročnú diaľničnú známku, poistku na auto a hradí údržbu vozidla. Výdavok v tejto výške, ktorý je vynakladaný na pohonné hmoty na cestu navrhovateľky do školy, súd však za výdavok odôvodňujúci zvýšenie výživného, uznať nemohol. Ako vyplýva z vyššie citovaného § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd (okrem iného) na odôvodnené potreby oprávneného. Za odôvodnené potreby oprávneného (v tomto prípade navrhovateľky) možno považovať len tie výdavky, ktoré sú nevyhnutne potrebné vynaložiť na jej výživu a starostlivosť, bez vynaloženia ktorých by neboli zabezpečené jej potreby minimálne v takej výške, aby mohla riadne študovať, stravovať sa, obliekať sa, venovať sa svojim záujmom. Nie je možné za odôvodnené výdavky považovať také, bez vynaloženia ktorých oprávnená osoba môže naďalej riadne žiť a študovať bez vážnejšieho obmedzenia týchto činností (v tomto konkrétnom prípade cestovanie do školy a zo školy). Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní riadne ozrejmila súdu, že navrhovateľka v prípade, ak by necestovala do školy vlastným autom, sa do školy vie dopraviť autobusom a dokonca aj vlakom (čo nie je z niektorých miest a obcí bežné, keďže nie cez každú obec vedie aj železničné spojenie). Autobusom by ju vyšla jedna cesta 1,20 eur a vlakom má cestu ako študentka zadarmo. Z toho dôvodu súd nemôže zohľadniť výdavok 100 eur mesačne na pohonné hmoty na cestu do školy, pretože tento výdavok považuje za nadštandardný, keď bez ohrozenia toho, že by sa navrhovateľka nemohla dostaviť do školy, môže využiť bezplatnú cestu vlakom, alebo cestu autobusom za výdavok cca 50 eur mesačne (cestovné 1,20 eur na jednu cestu, 2 x do dňa, pri priemernom počte pracovných dní 21 do mesiaca). Z rovnakého dôvodu, nemožno uznať ani tvrdenia navrhovateľky o jej dôvodných výdavkoch na poistku za auto, na údržbu vozidla, prípadne na ročnú diaľničnú známku, keď súdu ani nie je zrejmá potreba zakúpiť ročnú diaľničnú známku na cestu z Boroviec do Trnavy, nakoľko by bolo možné využiť cestu mimo diaľničných úsekov. Z takto tvrdených výdavkov súd potom ustálil sumu, ktorá podľa jeho názoru predstavuje odôvodnené výdavky na výživu navrhovateľky v rozhodnom období a ktoré zohľadňujú jej zvýšené výdavky v súvislosti so štúdiom na strednej škole, na sumu vo výške do 300 eur mesačne. Zohľadnil pritom výdavok na obedy 35 eur, prax 2 eurá, turistický výlet 6,10 eur, výlet do Talianska 52 eur, prihlášky na vysoké školy 6,21 eur, ošatenie 50 eur, hygiena a lieky 40 eur, telefón 20 eur, poistka 29,30 eur, cestovné do školy 50 eur. Na výdavkoch v tejto výške sa potom majú podieľať primerane a v závislosti od svojich možností a schopností obaja rodičia navrhovateľky, keďže vzhľadom na dospelý vek navrhovateľky, si už nevyžaduje osobnú starostlivosť svojej matky, v domácnosti ktorej aktuálne býva.
23. Súd z dokazovania vyvodil právny záver, že návrhu navrhovateľky je možné čiastočne vyhovieť, keď vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka je síce plnoletá, avšak študuje na strednej škole dennou formou a stále sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Navrhovateľka je teda naďalej odkázaná na výživné od svojich rodičov, keďže nie je schopná sama sa živiť. Pri rozhodovaní súd vychádzal z príjmu povinného, ktorý v zmysle potvrdenia od jeho zamestnávateľa dosahuje v priemernej výške 723,26 eur mesačne. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní síce vyjadrila svoj názor, že povinný dosahuje vyšší príjem ako to jeho zamestnávateľ uvádza, toto svoje tvrdenie však nevedela ničím preukázať a súd nevidel dôvod k tomu, aby mal pochybnosti o správnosti potvrdenia zamestnávateľa povinného, pokiaľ ide o údaje o výške jeho mesačného príjmu. Z takto preukázaného príjmu povinného, potom bolo možné zvýšiť výživné povinného na navrhovateľku zo sumy 115 eur na sumu 130 eur, vychádzajúc aj z preukázaných odôvodnených výdavkov navrhovateľky v priemernej výške do 300 eur mesačne. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odporúčaní Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov k deťom, ktorá upravuje postup súdov pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti, pričom zohľadňuje nielen vek oprávneného na výživné a jeho štandardné mesačne výdavky, ale aj príjem povinného a počet jeho vyživovacích povinností. V danom prípade, keď neboli preukázané žiadne nadštandardné alebo špecifické výdavky oprávnenej, súd vychádzal z tabuľky pre výpočet výživného v zmysle tejto metodiky, v zmysle ktorej určil, že povinný sa má podieľať na výžive navrhovateľky sumou vo výške 18 % zo svojho čistého príjmu, čo predstavuje sumu 130,18 eur (18 % z príjmu 723,26 eur mesačne). V súvislosti s postupom výpočtu výživného súd poukazuje na to, že aj v prípade, ak by postupoval podľa doteraz zaužívanej súdnej praxe, v zmysle ktorej výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky svoje deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25 - 30 % jeho čistého príjmu s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu, by nebolo možné určiť vyššie výživne. Z príjmu povinného 723,26 eur predstavuje 25 % sumu 180,81 eur. Je potrebné však zohľadniť aj skutočnosť, že povinnému pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej Olívii, ktorá má 1,5 roka, na výžive ktorej sa musí rovnako podieľať. Preto z tejto sumy 180 eur, pokiaľ aspoň sumu 50 eur bude povinný vynakladať na výživu Olívie, ktorá suma by mala byť postačujúca vzhľadom na vek
tohto dieťaťa a jeho potreby, povinnému ešte stále zostáva suma 130 eur, ktorou môže prispievať na výživu navrhovateľky.
24. Vzhľadom na v konaní preukázané tvrdenia je potrebné uviesť, že na výživu plnoletého dieťaťa, majú rovnakým dielom prispievať obaja jeho rodičia, samozrejme v závislosti od svojich možností a majetkových schopností. V konaní nebolo sporné, že matka navrhovateľky je poberateľkou invalidného dôchodku vyplácaného jej od 1.1.2024 vo výške 988,80 eur. Ako bolo uvedené vyššie, vzhľadom na vek navrhovateľky, ktorá je dospelá a nevyžaduje si už osobnú starostlivosť svojej matky, ktorou starostlivosťou by bolo kompenzované výživné zo strany matky, je potrebné, aby sa aj matka podieľala na jej potrebách hradením výživného. S prihliadnutím na výšku invalidného dôchodku, ktorý je matke navrhovateľky vyplácaný vo výške 988,80 eur, dospel súd k záveru, že je dôvodné, aby potreby navrhovateľky vo zvyšnej časti, ktoré nie sú pokryté výživným od povinného, boli hradené z výživného od jej matky, keď matka má k tomu dostatočný príjem a okrem navrhovateľky nemá už žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.
25. Súd zobral do úvahy všetky zistené skutočnosti a návrhu na zvýšenie výživného vo výroku I. čiastočne vyhovel, keď mal preukázané, že sú splnené podmienky na zmenu výšky výživného, pretože od poslednej úpravy výživného uplynula už značná doba, navrhovateľka je vekovo staršia, študuje na strednej škole a tak aj jej náklady sa zvýšili, pričom zároveň súd dospel aj k záveru, že výživné bolo určené v takej výške, v ktorej ho povinný môže riadne a včas uhrádzať. Na druhej strane, takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky navrhovateľky a prídavkami na dieťa, je podľa názoru súdu v postačujúcej výške a umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby navrhovateľky v celej miere, keď v konaní neboli preukázané potreby navrhovateľky v takom rozsahu, aby odôvodňovali určiť výživné až v takej výške ako žiadala. Z toho dôvodu súd jej návrh na zvýšenie výživného v rozsahu nad určené výživné 130 eur ako nedôvodný, vo výroku II. zamietol.
26. Súdu sa tu len na okraj žiada doplniť, že pokiaľ splnomocnená zástupkyňa v konaní tvrdila, že výdavky navrhovateľky stúpnu nástupom na štúdium na vysokej škole, v ktorom rozhodnutí navrhovateľku ona plne podporuje, súd musel pri svojom rozhodovaní o výške výživného vychádzať zo stavu, ktorý bol aktuálny v čase vyhlásenia rozsudku. V tej dobe navrhovateľka na vysokú školu prijatá ešte nebola a mala absolvované len jedny prijímacie skúšky z troch škôl, na ktoré si prihlášky podala. Výdavky na prihlášky, ktoré v čase rozhodovania súdu navrhovateľka už vynaložila, jej boli súdom zohľadnené pri určení výšky jej odôvodnených nákladov. Nebolo možné súdom zohľadniť ani ďalšie tvrdenia o nákladoch na štúdium na vysokej škole v Českej republike, ktoré budú vyššie z dôvodu vzdialenosti, keď súd v tejto súvislosti uvádza, že i keby v čase rozhodovania tieto náklady by boli známe (čo nebolo, pretože ešte žiadne ani nevznikli), nedali by sa zohľadniť. Navrhovateľka má záujem študovať literatúru a anglický jazyk, ktorý študijný odbor má možnosť študovať aj na Slovensku. Uvedené potvrdila priamo jej splnomocnená zástupkyňa na pojednávaní. Ak sa potom navrhovateľka rozhodne študovať odbor, štúdium ktorého je prístupný aj na Slovensku s vynaložením nižších výdavkov, je potom na navrhovateľke, aby si takéto zvýšené výdavky na štúdium v zahraničí znášala sama z vlastných zdrojov. Nie je možné požadovať zvýšenie výživného z dôvodu takýchto výdavkov, nakoľko nie sú účelne vynaložené. Nie je možné uvedené považovať ani za bránenie navrhovateľke v štúdiu na vysokej škole, keď takúto možnosť preukázateľne má, a to za vynaloženia nižších výdavkov priamo na Slovensku, vo vzdialenosti do 100 km od jej bydliska. Neobstojí tu ako dôvod ani tvrdenie, že školy v Českej republike sú viac uznávané školy s lepšou perspektívou uplatnenia, keď študijný odbor o ktorý má navrhovateľka záujem, má možnosť podľa vyjadrenia jej splnomocnenej zástupkyne študovať aj na Univerzite Komenského v Bratislave, ktorá univerzita je nepochybne medzinárodne uznávanou univerzitou.
27. Súd zvýšil výživné povinného voči navrhovateľke odo dňa 14.6.2023 tak, ako to žiadala a to s poukazom na citované ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď minimálne od tohto dňa preukázateľne došlo na strane navrhovateľky k zmene pomerov tým, že študovala na strednej škole, takže rozhodné obdobie z ktorého súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, bolo obdobie od tohto dátumu.
28. Povinný v tomto rozhodnom období platil navrhovateľke výživné v sume 115 eur mesačne, z toho dôvodu mu vzniklo zročné výživné za obdobie od 14.6.2023 do 31.1.2024 v sume 113,50 eur (za 7 mesiacov od júla 2023 do januára 2024 v sume po 130 eur mesačne spolu v sume 910 eur + alikvótna časť za 17 dní mesiaca jún 2023 zo sumy výživného 130 eur, t.j. 73,66 spolu v sume 983,66
eur), po zohľadnení výživného, ktoré na základe doterajšieho rozhodnutia za rovnaké obdobie povinný navrhovateľke zaplatil (za 7 mesiacov od júla 2023 do januára 2024 v sume po 115 eur mesačne spolu v sume 805 eur + alikvótna časť za 17 dní mesiaca jún 2023 zo sumy výživného 115 eur, t.j. 65,16 spolu v sume 870,16 eur). Preto súd umožnil povinnému zaplatiť popri bežnom výživnom aj toto zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia, keď súd zohľadnil výšku určeného bežného výživného, výšku zročného výživného, zistené osobné a majetkové pomery povinného a tiež skutočnosť, aby bol dlh zaplatený do troch rokov.
29. Týmto rozsudkom súd v súlade s § 121 Civilného mimosporového poriadku zmenil vo výroku IV. rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/171/2016-138 zo dňa 26.4.2018 v časti výšky výživného na navrhovateľku.
30. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď vo výroku V. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).