Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-6C/58/2019

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v spore žalobkyne: M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpenej splnomocneným zástupcom M.. M.. M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX C. proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov Toporcerova 1327/17, 19, 21, so sídlom Toporcerova 1327/17, 19, 21, 060 01 Kežmarok, IČO: 42 080 843 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa návrhom doručeným súdu dňa 11.12.2019 žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania v súvislosti s vymáhaním finančných prostriedkov a výkonu dražby záložného práva a akokoľvek nakladať s predmetom, na nehnuteľnosti vedené katastrálnym odborom Okresného úradu Kežmarok, okres Kežmarok, obec Kežmarok, katastrálne územie Kežmarok, zapísané na LV č. XXXX ako zastavaná plocha a nádvorie reg. „C“ s parc. č. XXXX o výmere 515 s prideleným súp. č. XXXX druh stavby Obytný dom, vchod č. XX, X. poschodie na byt č. XX, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že dňa 29.5.2015 nadobudla nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy č. vkladu Z. XXXX/XX - XXX/XX, v okrese Kežmarok, obec Kežmarok, katastrálneho územia Kežmarok vedenú na LV č. XXXX, parc. číslo XXXX, o výmere 515 m2, druhy pozemku zastavané plochy a nádvorie s prideleným súpisným číslom XXXX, popis stavby Obytný dom, vchod č. XX, X. poschodie byt č. XX. Dlhodobo žije v zahraničí a po príchode na Slovensko, v júli 2019 navštívila p. C. (predsedníčku Spoločenstva vlastníkov bytov E. XXXX/XX, XX, XX), aby sa oboznámila s výškou nedoplatku, ktorá ju oboznámila s nedoplatkom vo výške 2.468,41 eur, o čom jej aj odovzdala vyúčtovanie nájomného zo dňa 10.05.2019. Spoločenstvo ju žiadnym spôsobom nekontaktovalo a neoboznámilo ju s výškou nedoplatku a ani návrhom na výkon dražby. Dňa 13.10.2019 sa mala uskutočniť schôdza vlastníkov bytov, o konaní ktorej nebola oboznámená a ani v bodoch o priebehu schôdze nebola uvedená žiadna zmienka o návrhu na vymáhanie pohľadávky voči nej formou dobrovoľnej dražby. Dňa 23.10.2019 splnomocnený zástupca žalobkyne obdŕžal oznámenie o začatí výkonu záložného práva, zmluvu o vykonaní dražby, rozpis nedoplatkov od Spoločenstva vlastníkov bytov E. XX, XX, XX, 060 01 C. vo výške 9.151,45 eur. Po oboznámení sa s návrhom na vykonanie dražby spoločnosťou Finlegal services, s. r. o. splnomocnený zástupca žalobkyne navštívil p. C., ktorá mu oznámila, že vyúčtovanie odovzdala žalobkyni a keďže ju nikto nekontaktoval, nemala dôvod ani ona nikoho kontaktovať. Uviedla, že p. predsedníčka týmto konaním porušila ustanovenie , ktorým nebolo dohodnuté a nebolo určené presné obdobie uhradenia záväzku. Žalobkyňa uviedla, že po preštudovaní podkladov, celková výška nedoplatkov za byt č. 13 predstavovala sumu 3.876,86 eur, ktorá bola v plnej výške uhradená a penále za omeškanie vo výške 5.274,59 eur. Po

márnom oboznámení žalovaného o odstránení a oprave výšky penále, podala na príslušnom Okresnom riaditeľstve PZ v Kežmarku trestné oznámenie vo veci vymáhania ne, pretože sám žalovaný nedokázal odôvodniť výpočet penále z omeškania. Považuje preto konanie žalovaného za neodôvodnený zásah do jej vlastníckeho práva, čím jej vznikla škoda v zmysle vo výške nákladov spojených s výkonom práv záložcu.

3. Žalobkyňa ako dôkazy označila a predložila list vlastníctva č. XXXX, k. ú. Kežmarok, rozpis nedoplatkov, vyúčtovanie nájomného zo dňa 10.05.2019, zmluvu o vykonaní dražby, potvrdenie ORPZ Kežmarok o podaní trestného oznámenia, oznámenie o začatí výkonu záložného práva a potvrdenia o úhrade sumy 3.876,86 eur.

4. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

7. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

10. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočností, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.

12. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

13. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

14. Hlavným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného právneho vzťahu, t. j. či žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami, pretože neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. žalobca ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právny vzťahov.

15. Žalobca musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem, čiže musí osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalovaného. Relevantnosť právneho záujmu je dôležitá práve kvôli tomu, aby sa neskúmali iné, napr. morálne záujmy na takomto rozhodnutí, prípadne, aby nešlo len o záujem týkajúci sa faktického stavu vládnuceho medzi sporovými stranami. Iný, než právny záujem sa pri rozhodovaní medzi stranami nemôže brať do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter. Z podaného návrhu vyplýva, že žalobkyňa žiada súd o poskytnutie ochrany jej právam ako osoby, ktorá je vlastníčkou bytu v bytovom dome, na ktorom je podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov zriadené zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu v dome, ktoré urobil vlastník bytu v dome; a to aby žalovaný ako záložný veriteľ sa zdržal akéhokoľvek konania v súvislosti s vymáhaním finančných prostriedkov a výkonu dražby záložného práva a akokoľvek nakladať s predmetom, teda s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobkyne do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pravdepodobne v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním a jej pochybnosťou o výške dlhu na byte voči spoločenstvu ako žalovanému, ktoré je zároveň záložným veriteľom vo vzťahu k nej ako dlžníkovi. Práve týmto vzájomným vzťahom dlžníka a veriteľa preukázala žalobkyňa existenciu právneho vzťahu, t. j. vzťahu upraveného právom medzi stranami.

16. V podanom návrhu žalobkyňa tvrdila, že bola oboznámená s výškou nedoplatku, ktorý podľa jej tvrdenia v zákonnej výške uhradila, nebola oboznámená s konaním schôdze vlastníkov bytov, v ktorej programe nebola žiadna zmienka o návrhu na vymáhanie pohľadávky voči nej, ďalej tvrdila, že jej splnomocnený zástupca prevzal oznámenie o začatí výkonu záložného práva a poukázala na porušenie ustanovenia , , na vznik škody podľa a taktiež na porušenie ustanovenia nariadenia č. Tvrdenia týkajúce sa porušenia citovaných ustanovení ani tvrdenia o vzniku škody však žiadnym spôsobom neosvedčila, t. j. neosvedčila okolnosti, z ktorých by súd mohol vyvodiť opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

17. V prvom rade súd považoval za potrebné vysporiadť sa s navrhovaným petitom. Vychádzajúc z citovaného v spojení s z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že sa domáha nenakladania s určitými vecami alebo právami, pričom v navrhovanom výroku žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania.... a akokoľvek nakladať s predmetom. Neodkladným opatrením možno strane uložiť v zásade akékoľvek plnenie či zdržanie sa

úkonov, avšak je nevyhnutné, aby navrhovaný petit neodkladného opatrenia bol dostatočne konkrétny, špecifický a určitý, t. j. aby sa absolútne presne dalo špecifikovať a konkretizovať plnenie, prípadne zdržanie sa úkonov, ktoré sa od protistrany očakáva. Čo i len malá nekonkrétnosť a všeobecnosť robí petit návrhu nevykonateľným, čo už samo o sebe je dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa v petite neodkladného opatrenia len všeobecne uviedla, že žiada, aby sa žalovaný zdržal akéhokoľvek konania v súvislosti s vymáhaním finančných prostriedkov a výkonu dražby záložného práva a akokoľvek nakladať s predmetom do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Z takejto formulácie však nie je možné dostatočným spôsobom určiť, akého konania by sa mal žalovaný zdržať, ako by nemal nakladať s predmetom (t. j. napr. akým spôsobom by mu malo byť zakázané nakladať s predmetom) a ani do kedy, do rozhodnutia súdu v akej veci samej, keďže súdu z podania žalobkyne nie je zrejmé, aký spor vo veci samej má na mysli. V dôsledku toho, že žalobkyňa dostatočne nešpecifikovala spôsoby zákazu nakladania s nehnuteľnosťou a formy konania, ktorých by sa mal žalovaný zdržať, je petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nekonkrétny a neurčitý a v dôsledku toho aj nevykonateľný. Nakoľko ide o návrhové konanie, súd nemohol upravovať petit návrhu, prípadne rozhodnúť nad rámec podaného návrhu. Už táto skutočnosť je dôvodom, pre ktorý súd nemohol vyhovieť podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto ho zamietol.

18. Súd však považuje za potrebné poukázať aj na ďalšie okolnosti, pre ktoré nemohol vyhovieť predmetnému návrhu. Povinnosťou súdu je v prípade podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy dôsledne vyhodnotiť či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorým je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Napriek skutočnosti, že zákon neukladá navrhovateľovi v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ním tvrdené skutočnosti dokázať, zákonnou povinnosťou je osvedčenie tvrdených skutočností čo je síce nižšia úroveň než dokázanie, avšak napriek tomu žalobca musí poskytnúť súdu na svoje tvrdenia určité dôkazy, z ktorých vo vzájomnej súvislosti sa ním tvrdené skutočnosti musia javiť nanajvýš pravdepodobnými.

19. V liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Kežmarok je v poznámke zapísaný dražobník- Finlegal services, s. r. o., so sídlom Štefánikova 23, Bratislava, IČO: 46283421 a Oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby B 83/2019 zo dňa 20.09.2019 v prospech: Spoločenstvo vlastníkov bytov Toporcerova 1327/17, 19, 21, Toporcerova1327/17, 19, 21, 060 01 Kežmarok, ICO 42080843, na byt č. XX, vchod XX, X.p., súpisné č. stavby XXXX na parc. č. KN C XXXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX na spol. častiach a zariadeniach domu a na pozemku parc. KN C č.XXXX - O. XXX/ XXXX - XXXX/XX. V rozpise nedoplatkov zo dňa 17.09.2019 je uvedený nedoplatok 3.876,86 eur za nájomné a vyúčtovanie a v rozpise nedoplatkov zo dňa 17.09.2019 je uvedený nedoplatok spolu s penále vo výške 9.151,45 eur. Z vyúčtovania nájomného zo dňa 10.05.2019 vyplýva nedoplatok zo rok 2017 vo výške 619,56 eur a celkové vyúčtovanie za rok 2018 vo výške -810,85 eur. Oznámením o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ- žalovaný oznámil žalobkyni ako dlžníkovi začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby v súlade so Z predložených potvrdení o úhrade mal súd preukázané, že žalobkyňa uhradila žalovanému sumu vo výške 3.942,- eur.

20. Z predložených dôkazov vyplýva, že žalobkyňa si bola vedomá svojho dlhu, dlh ako taký nepopierala ani nepopiera, hoci z neho časť vo výške 3.876,86 eur podľa tvrdenia v návrhu uhradila, čo osvedčila predloženými potvrdeniami o úhrade. Práve toto jej konanie svedčí o tom, že žalovaný bol oprávnený postupovať v súlade so zákonom a realizovať zákonné záložné právo.

21. Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že žalobkyňa neosvedčila podmienky dôvodnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie uplatňovaného neodkladného opatrenia, t.j. neuviedla a neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce záver o uloženie - povinnosti žalovanému, ak by sme vychádzali z obsahu návrhu a neurčitého petitu, tak zrejmé zdržaniu sa výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach v bytovom dome zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Kežmarok. Súdu v tomto smere nedá neuviesť, že záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov bolo zriadené v zmysle zákona ( ). Vlastníci bytov a nebytových priestorov si v predmetnom bytovom dome so súpisným číslom XXXX v C. zabezpečili správu domu prostredníctvom spoločenstva (žalovaný). Správou domu, ktorú vykonáva spoločenstvo je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a nárokov ( ). Predseda spoločenstva navrhuje vykonanie dobrovoľnej dražby, sleduje

plnenie úhrad a pod. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je zákonný, a to bez ohľadu na to, že sa jedná o obydlie žalobkyne, ktorého ochrana nemôže byť vnímaná tak, že každá dražba bytu predstavuje porušenie ústavného práva na ochranu obydlia. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že „neoprávneným zásahom do obydlia je zásah, u ktorého absentuje opora v príslušných právnych predpisoch, nie je ním sledovaný legitímny cieľ a zároveň nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody, alebo nie je nevyhnutným a primeraným na dosiahnutie legitímneho cieľa. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave, sleduje legitímny cieľ, ktorým je splnenie uhradzovacej funkcie záložného práva, teda ju možno považovať za primerané a legitímne opatrenie.“

22. Už v predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré sa týkalo žalobkyne, súd uznesením sp. zn. zo dňa 07.11.2019 zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenie a v bode 18 odôvodnenia uviedol: „že samotná skutočnosť, že žalovaný oznámil žalobkyni začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, nie je bez ďalšieho dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Zo žalobkyňou uvedených skutočností nevyplýva, že by dobrovoľná dražba ako taká bola voči nej v rozpore so zákonom a neoprávnená. Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkovo-právneho vzťahu, plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Je legitímnym právnym inštitútom, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách, teda má oporu v zákone a sleduje legitímny cieľ, splnenie uhradzovacej funkcie záložného práva. V prípade, ak by boli pri dobrovoľnej dražbe (v čase rozhodovania súdu a ani z podaného návrhu nie je zrejmý termín dražby, čo okrem iného nenapĺňa princíp opodstatnenosti) porušené práva žalobkyne, má možnosť uplatniť ochranu svojich práv žalobou o neplatnosť dražby na príslušnom súde.“ Tento záver platí aj pri posudzovaní predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Súd dáva do pozornosti žalobkyne možnosť domáhať sa po realizácii dobrovoľnej dražby jej neplatnosti v zmysle o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Teda v prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

24. V závere súd opätovne poukazuje na to, že neodkladné opatrenie na základe návrhu nariadi len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v , pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v . Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Žalobkyňa okrem toho, že neuviedla čoho konkrétne sa svojim návrhom domáha, neosvedčila ani okolnosti opodstatňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. Súd jej zároveň uviedol, že má k dispozícii iný prostriedok nápravy stavu, a to žalobu o určenie neplatnosti dražby. Je síce pravda, že v takom prípade musí najskôr prebehnúť dražba, a teda (v prípade vydraženia predmetu dražby) dôjde k formálnej zmene vlastníctva bytu, avšak o dobrovoľných dražbách má inštitúty, ktorých účelom je práve ochrana pôvodného vlastníka pre prípad neplatnosti dražby (, ) a právo na bývanie je chránené aj tým, že vysťahovanie (aj po zmene vlastníctva bytu príklepom na dražbe) je možné len so súhlasom súdu. Tieto inštitúty podľa názoru súdu dostatočne chránia práva a právom chránené záujmy žalobkyne, pričom táto ochrana je súčasne vyvážená s ochranou oprávnených subjektov tak, aby nedochádzalo k opakovanému mareniu výkonu dražby bez toho, aby bolo súdom rozhodnuté o jej neplatnosti. Keďže teda existuje inštitút (žaloba o určenie neplatnosti dražby), ktorý zabezpečí ochranu práv a právom chránených záujmov žalobkyne, pričom do práv iných oprávnených subjektov (v tomto prípade najmä do práva záložného veriteľa zákonným spôsobom speňažiť predmet zálohu) zasiahne menej, než by tomu bolo pri nariadení neodkladného opatrenia navrhovaného žalobkyňou. Aj s ohľadom na princíp proporcionality a všetky ostatné vyššie uvedené skutočnosti bolo potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

25. Aj v tomto rozhodnutí dáva súd žalobkyni do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.09.2014, v ktorom posudzoval súlad ustanovenia o dobrovoľných dražbách s článkom 1 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 a 4

SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na to sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách) a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je podľa názoru Ústavného súdu oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

26. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa v spojení s , keď žalovaný bol v konaní úspešný, avšak podľa obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevznikli. Súd vychádzal z Základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu, keď rozhodovanie o trovách konania najskôr podľa o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane- žalovanému žiadne trovy v konaní o neodkladnom opatrení nevznikli by bolo nielen nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho procesu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Kežmarok. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.