Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9Co-1-2020.pdf
PDF · 98.92 KB
Case nature
Subarea
9Co/1/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne: G.. H. D., A.. E., U.. X. X. XXXX, R. H. F. U. R., T. Z. Č.. XXX/XX, zast. advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Košice, Štúrova 20, proti žalovanému: G. D., U.. X. X. XXXX, R. H. F. U. R., T. Z. Č.. XXX/XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 12C/274/2019 z 15. 11. 2019
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Súd u k l a d á žalovanému, aby dočasne nevstupoval na nehnuteľnosti v k.ú F. U. R., O. F. U. R., O. L. - O. U. M. Č.. XXX K. N., E.. Č.. XXX, stojaci na parcele registra „V. č. XXXX/X, a ako parcela registra „V. Č.. XXXX/X, záhrada vo výmere XXX G. a ako parc. registra „V. Č.. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 500 m2, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej v prípade podania žaloby vo veci samej. Ak žaloba vo veci samej podaná nebude, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.
II. U k l a d á žalobkyni povinnosť podať voči žalovanému v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia žalobu vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti.
III. Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu.
2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložiť žalovanému, aby dočasne nevstupoval na nehnuteľnosti, ktorých sú bezpodielovými spoluvlastníkmi, z dôvodu, že sa voči nej, aj spoločným deťom opakovane dopúšťal fyzického a psychického násilia, pričom psychické násilie spočívalo vo vyhrážkach ublížením na zdraví, ale aj zabitím.
3. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovala tým, že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 9P/235/2018 z 09. 09. 2019, avšak nemá vedomosť o tom, či tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, pretože i keď proti tomuto rozsudku ona nepodala odvolanie, nemá vedomosť, či a kedy rozsudok prevzal žalovaný. Ďalej poukázala na to, že ešte pred rozhodnutím o návrhu na rozvod
manželstva rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 19P/114/2018 z 22. 06. 2018 maloleté deti C., Q., R. boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Tento rozsudok neupravoval styk maloletých detí so žalovaným. Uviedla, že so žalovaným sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k.ú. F. U. R., O. F. U. N. R., O. L. - O., H. U. M. Č.. XXX. Žalovaný bol trestne stíhaný v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 2T/99/2018 pre prečin nebezpečného vyhrážania na tom skutkovom základe, že sa dňa XX. XX. XXXX jej vyhrážal zabitím, a to tým spôsobom, že jej povedal: “Čakám iba na jednu príležitosť, aby si bola spolu so všetkými deťmi a všetkých Vás potom pozabíjam“. V súvislosti s týmto skutkom bol podaný návrh prokurátorom Okresnej prokuratúry Košice - okolie na vzatie žalovaného do väzby, uznesením Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 4Tp/75/2018 z 08. 07. 2018 bol žalovaný prepustený na slobodu a týmto uznesením mu o.i. bolo zakázané vstupovať a zdržiavať sa v blízkosti rodinného domu F. U. R., T. XXX/XX (ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu
- poznámka odvolacieho súdu). Uznesením Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 2T/99/2018 zo 14. 03. 2019 trestná vec bola postúpená na prejednanie ako priestupok. Sťažnosť prokurátora proti tomuto uzneseniu bola uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/62/2019 z 11. 09. 2019 zamietnutá. Dňa 13. 11. 2019 žalovaný vstúpil do bytu (správne rodinného domu - poznámka odvolacieho súdu), priniesol si veci, ktoré si odsťahoval po vydaní uznesenia o zákaze vstupu a zdržiavania sa v blízkosti rodinného domu, v dôsledku čoho s deťmi prežila noc plnú hrôzy, keďže ani prostredníctvom polície nebolo možné zabezpečiť, aby žalovaný opustil rodinný dom. Poukazovala na to, že žalovaný v roku 2018 sa opakovane dopúšťal násilného konania voči nej a deťom, či už vo forme verbálneho násilia vo vzťahu k dcére C. alebo dcére Q., ktorú 03. 04. 2018 zbil tak, že jej spôsobil zmliaždenie tváre, zmliaždenie nosa a krvácanie z nosa. Ďalej poukazovala na to, že žalovaný pravidelne prichádza za dcérou B. na jej pracovisko (reštauračné zariadenie) a vyvoláva veľmi nepríjemné situácie, keď pred jej kolegami a hosťami vykrikuje, že za všetko môže poškodená (žalobkyňa v tomto konaní - poznámka odvolacieho súdu). Obdobným spôsobom atakuje aj dcéru C. vykonávajúcu v reštauračných zariadeniach školskú prax. Zdôrazňovala, že nielen ona, ale aj maloleté deti pochádzajúce z manželstva majú pred žalovaným doslova panický strach. Majú neustálu obavu, že žalovaný svoje hrozby o ublížení na zdraví a zabití uskutoční. K návrhu pripojila listinné dôkazy LV č. XXX L..Ú. F. U. R., rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 19P/114/2018 z 22. 06. 20418 (správne 2018 - poznámka odvolacieho súdu), predvolanie OÚ Košice - okolie, odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku vo veci sp. zn. OU-KS-OVVS-2018/009832 zo 04. 07. 2018, uznesenie Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 4Tp/75/2018 z 08. 07. 2018, uznesenie Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 2T/99/2018 zo 14. 03. 2018, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/62/2019 z 11. 09. 2018, lekársku správu z 03. 04. 2018 o vyšetrení Q. D. (dcéry strán sporu - poznámka odvolacieho súdu).
4. Po právnom posúdení veci podľa § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. e), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1, 2 a § 336 ods. 1, 2, 3 C.s.p., vychádzajúc z obsahu spisu dospel k záveru, že návrh je dôvodný a žalobkyňa osvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobkyňou opísané skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením o dočasnom nevstupovaní do domu a to v záujme telesnej a duševnej integrity žalobkyne a maloletých detí pred možnými ďalšími útokmi zo strany bývalého manžela, minimalizovaniu jej strachu o svoje zdravie a život a zabezpečenie pokojného práva na bývanie v dome. Z uvedených dôvodov vyhovel návrhu a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil bývalému manželovi žalobkyne dočasne nevstupovať do rodinného domu, ktorý majú so žalobkyňou v bezpodielovom spoluvlastníctve. Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pred začatím konania, uložil žalobkyni podať žalobu vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti, a to v lehote 30 dní od doručenia uznesenia s tým, že pokiaľ tak neurobí, aj bez návrhu neodkladné opatrenie zruší.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, priznal jej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Poukazoval na nepravdivé a vymyslené údaje a to, že sú manželia, poukazujúc na to, že manželmi nie sú už dva mesiace. Za nepravdivé označil tvrdenie, že so žalovanou (správne žalobkyňou - poznámka odvolacieho súdu) normálne nekomunikoval a nestretával sa s deťmi tvrdiac, že sa viackrát stretol so žalobkyňou osobne a niekoľkokrát spolu telefonovali, aj s deťmi sa viackrát stretol. Po telefonických dohovoroch mu žalobkyňa dávala najmenšiu dcéru na víkendy v období od júla 2018 do apríla 2019 asi raz za mesiac, po tomto období mu ju už na víkend nedala, proti čomu nič neurobil, rešpektoval
jej rozhodnutie. Namietal, že 13. 11. 2019 nevstúpil do bytu, ale do rodinného domu s právoplatným rozhodnutím krajského súdu. K tvrdeniu o prežití noci plnej hrôzy uvádzal, že asi o 03.00 hod. ráno vstal a šiel na „záchod“, tak aby nikoho nezobudil, pričom všade bola tma, každý spal, v dome bolo ticho a po návrate asi dvakrát počul žalobkyňu chrápať cez stenu. V ďalšej časti odvolania poukazoval na to, že dcéra B. a syn D. nebývajú spolu so žalobkyňou, pretože syn D. študuje v Brne, domov chodí sporadicky, dva až trikrát ročne, dcéra B. už tri roky žije v Košiciach v podnájme, kde aj pracuje. Poprel pravdivosť tvrdenia o fyzickom ublížení dcére Q., tvrdiac, že dňa 03. 04. 2018 k jej zraneniu došlo pri hre so sestrou R., kedy R. spadla z gauča, pričom si rozbila bradu na tri stehy a Q. pri páde z gauča si spôsobila zranenie sama. Poukazoval na to, že žalobkyňa pri udalosti vôbec nebola, bola v práci v Košiciach. Za nepravdivé označil tvrdenie, že pravidelne chodí za dcérou B. a obťažuje ju v práci, pretože od 10. 08. 2018 nie je s dcérou v osobnom alebo telefonickom kontakte. Dcéru C. stretol v Gastrodome v reštaurácii, kde bol na obede, keď išiel z práce a ani nevedel, že tam pracuje. V tom čase tam bola prítomná jej majsterka výcviku a po skonzumovaní obeda odišiel preč. Napokon za nepravdivé označil tvrdenie, že sa nechcel stýkať s maloletými deťmi, o deti má stále záujem, ale vedel, že po rozvode a vysporiadaní BSM nebudú mať u neho vytvorené vhodné podmienky na žitie a bývanie, preto sám navrhol, aby súd styk s deťmi neupravil.
7. Opis odvolania žalovaného bol žalobkyni doručený 11. 12. 2019. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
9. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
10. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
11. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 a § 325 ods. 1 písm. e) C.s.p.
12. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
15. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
16. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
19. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
20. Pred nariadením neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. postačuje, ak je osvedčené aspoň dôvodné podozrenie z násilia, prípadne ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobcu. O osvedčení dôvodného podozrenia z násilia alebo ohrozenia telesnej či duševnej integrity svedčia ponúknuté dôkazné prostriedky, ktorými súd zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, ak je osvedčená skutočnosť, že sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí potreba nariadenia neodkladného opatrenia ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a ohrozenie telesnej či duševnej integrity sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže konanie o nariadenie predbežného opatrenia je z hľadiska procesného maximálne zrýchlené (§ 328 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
21. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby. Nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie a nemusí sa ani zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania.
22. Násilie je možné vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily, ale aj sily psychickej alebo takejto moci proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickej ujmy a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie fyzického alebo psychického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Ide o telesnú aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany partnera. Preto v
súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete.
23. Účelom neodkladného opatrenia v danom prípade je poskytnúť oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršeniu jeho postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.
24. Pre naplnenie hypotézy právnej normy uvedenej v ust. § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. stačí osvedčiť, že žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni alebo mal. deťom žijúcim v spoločnej domácnosti dôvodne podozrivý z násilia, že ohrozuje ich telesnú a duševnú integritu, pričom pre naplnenie tejto právnej normy stačí, že ide o rodinný dom alebo byt, v ktorom býva takáto osoba, vo vzťahu ku ktorej sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia.
25. Odvolací súd s poukazom na dôkazy v spise zastáva identický názor so súdom prvej inštancie. Skutkové okolnosti zistené zo žaloby a z pripojených dôkazov, predovšetkým z uznesenia Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 2T/99/2018, v ktorej veci bolo podávané znalecké dokazovanie, odôvodňujú záver, že správanie sa žalovaného odôvodňuje záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia dočasného nevstupovania do domu v záujme telesnej a duševnej integrity žalobkyne a maloletých detí pred možnými ďalšími útokmi zo strany žalovaného. Vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce zo záverov znaleckého posudku, v ktorom bolo zistené patologické hráčstvo u žalovaného, čo je porucha kontroly impulzov, je to chronická a celoživotná porucha, je to závislosť vedúca k poškodeniu sociálnych, pracovných, materiálnych a rodinných hodnôt a k zadlženiu, u žalobkyne bol zdiagnostikovaný masívny strach zo žalovaného a jej obava z konania žalovaného, takže neumožnenie mu tipovať môže u neho, tak ako to bolo 05. 07. 2018, aj v budúcnosti vyvolať neprimeranú reakciu, čo osvedčuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by sa zabránilo opätovnému opakovaniu správania sa žalovaného. V podstate žalovaný v odvolaní ani nenamieta tvrdenia žalobkyne o charaktere jeho správania sa vo vzťahu k nej, ako ho popísala v žalobe, iba poukazoval na nepravdivosť tvrdení týkajúcich sa zranenia dcéry Q., uvádzajúc skutočnosti o pôvode a spôsobe zranenia odlišne, ako vyplývajú z predloženej lekárskej správy a tvrdenia o prežití noci plnej hrôzy v čase, keď sa opätovne vrátil do rodinného domu. Pravdivosť týchto tvrdení však žiadnym spôsobom neosvedčil.
26. Odvolací súd upriamuje pozornosť na dočasnosť neodkladného opatrenia, ktoré bude trvať iba do doby právoplatného skončenia konania veci o vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu, keďže žalobkyňa predmetnú žalobu, tak ako jej to uznesením súdu prvej inštancie bolo uložené, v lehote 30 dní podala. V konaní vo veci samej môže žalovaný uplatniť všetky prostriedky procesnej obrany na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení.
27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov a dôvodov, ktoré obsahuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).