Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cb-7-2017.pdf
PDF · 165.23 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cb/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu N. R. A..P..U.., C. XX, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, advokát, Dlhý rad 16, Bardejov, proti žalovanému A.L. V. Q. G..U.., K., O. O. XX, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, o zaplatenie 64.052,46 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 64.052,46 Eur , paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur , všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobca m á nárok na náhradu trov konania od žalovaného v pomere úspechu vo veci, ktorý činí 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí a ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v konaní návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.2.2017 domáha od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 64.052,46 Eur, paušálnej náhrady spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodňuje tým, že dňa 14.12.2010 bola medzi žalovaným ako objednávateľom a spoločnosťou I. A.. A. P..U.. ako zhotoviteľom uzavretá zmluva o dielo, v súvislosti s ktorou zhotoviteľ vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXX žalovanému za vykonané práce dňa 5.11.2012 sumu vo výške 478.003,43 Eur, ktorá bola splatná dňa 3.2.2013. Súčasťou faktúry č. XXXXXXXX boli aj krycie listy čerpania. Žalovaný v lehote splatnosti predmetnú faktúru neuhradil a učinil tak až 30.10.2013. Zhotoviteľovi bola povolená reštrukturalizácia a bola mu ustanovená správkyňa majetku, ktorá dňa 16.11.2012 vyslovila súhlas s úkonom, na základe ktorého zhotoviteľ postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, čo sa realizovalo zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2012. V zmluve o dielo medzi žalovaným a spoločnosťou I. A.. A. P..U.. bolo v článku IX ods. 2 dohodnuté denné úroky z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania a predmetom nároku žalobcu sú tak kapitalizované úroky z omeškania zo sumy 478.003,43 Eur od 4.2.2013 do 30.10.2013.
2. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že vzťah medzi postupcom a žalovaným je občianskoprávnym vzťahom a jeho charakter sa nezmenil ani postúpením pohľadávky na žalobcu, pričom nárok žalobcu je zároveň plynutím premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka premlčaný. navyše nie je platná ani dohoda o ich 0,05% dennej výške, keďže odporuje § 517 ods. 2 OZ a nariadeniu vlády 87/1995 Zb. Žalovaný neporušil žiadne ustanovenie zmluvy, ktoré by zakladalo nárok zhotoviteľa na úroky z omeškania, pretože dielo bolo financované z nenávratného finančného príspevku žalovaného a pre stanovenie splatnosti so dohodol termín 7 dní po pripísaní finančných prostriedkov z nenávratného finančného príspevku žalovanej, čo vyplýva z článku IV. ods. 11 Zmluvy. Žalovanému bola úhrada z štátneho
rozpočtu pripísaná dňa 25.10.2013 a dňa 30.10.2013 bola vykonaná úhrada v prospech žalobcu. Z výpovedi svedkov v priebehu konania nevyplýva, žeby nezrozumiteľnosť alebo možnosť rôzneho výkladu zmluvy vo vzťahu k splatnosti faktúry zavinil žalovaný. Text zmluvy predložil zhotoviteľ teda A.U. I. A..P..U... Vykonané dokazovanie neumožňuje skutkový záver, že text zmluvy, ktorý pripúšťa rôzny výklad použil alebo zahrnul do zmluvy ako prvý žalovaný. Svedok M.. I. je celkom zjavne v nepriateľskom vzťahu so štatutárnym zástupcom žalovaného a jeho výpoveď mala celkom zjavne za cieľ podporiť žalobcu. Pred spoľahlivý záver o tom, čo skutočne strany mysleli dohodnutou lehotou splatnosti 90 dní a zároveň 7 dní od pripísania prostriedkov z NFP na účet žalovaného, je potrebné mať na zreteli skutočnosť, ktorú ani svedok I. vo svojej výpovedi nespochybnil a to vedomosť zhotoviteľa o tom, že dielo je financované z prostriedkov nenávratného fin. prostriedku. Spôsob financovania diela a jeho známosť stranám konania vyplýva výslovne aj z ustanovenia zmluvy, konkrétne z článku 4 resp. 3 bod 11, kde je výslovne uvedené, že objednávateľ je poberateľom nenávratného finančného príspevku z príslušných fondov Európskych spoločenstiev. Svedok M.. I.Q. dňa 4.12.2017 výslovne uviedol, že podmienku si dalo ministerstvo, že 7 dní musí byť pripočítaných, čiže 90+7 dní od pripísania peňazí na účet Q. z ministerstva. Nie je možné mať teda žiadne pochybnosti o tom, že účastníci zmluvy o dielo pri jej uzatváraní vedeli o tom, že žalovaný bude uhrádzať cenu diela zhotoviteľovi z prostriedkov nenávratného finančného príspevku. Ak teda žalovaný previedol tieto prostriedky v lehote 7 dní od ich pripísania na jeho účet zhotoviteľa, nemohol sa dostať do omeškania zo zreteľom na dôvod a zmysel uvedenej lehoty splatnosti v zmluve o dielo. Je výkonom práv , ktorý je v priamom rozpore z obsahom zmluvy a s významom, ktoré zmluvné strany v lehote 7 dní prikladali, ak žalobca v súčasnosti uplatňuje zmluvnú pokutu za údajné porušenie dohody o splatnosti faktúry napriek tomu, že zmluvné strany v čase uzatvárania zmluvy výslovne podmienili úhradu faktúry pripísaním prostriedkov nenávratného finančného prostriedku na účet žalovaného. Svedok M.. I. túto skutočnosť potvrdil aj na pojednávaní konanom 27.11.2019. Zo zmluvy o dielo bol zhotoviteľ oprávnený vystaviť faktúru najmenej na sumu 540.000 Eur s DPH. Faktúra od ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok, je vystavená na sumu 478.003,43 Eur. Teda túto faktúru vystavil zhotoviteľ pred tým, než bola splnená podmienka dohodnutá v zmluve a to vznik objemu peňažných prostriedkov na ktoré mal nárok zhotoviteľ voči žalovanému za zrealizované práce a zabudované materiály vo výške 540.000 Eur s DPH. Zhotoviteľ teda vystavil faktúru predčasne bez toho, aby bola splnená odkladacia podmienka na jej vystavenie. Vzhľadom nato, že túto faktúru vystavil bez splnenia odkladacej podmienky nemôže sa teraz domáhať nároku z údajného oneskoreného zaplatenia predmetnej faktúry, ktorú v skutočnosti nemal právo vystaviť. V bode 12 v článok 4 zmluvy, je výslovne uvedené, že v zmysle zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku
- objednávateľ podá žiadosť o platbu v minimálnej výške 20 % z celkovo oprávnených výdavkov na realizácii aktivít projektu. Uvedené ustanovenie zmluvy, ktorú zhotoviteľ a žalovaný zhotovili, zrozumiteľne a jednoznačne deklarovali, kedy bude žalovaný žiadať o platbu z nenávratného finančného prostriedku. Zhotoviteľ si teda bol vedomý toho, že bez toho, aby bola naplnená požiadavka minimálne 20 % z celkových oprávnených výdavkov na realizácii výdavkov projektu, objednávateľ žiadosť o platbu nepredloží. Na túto skutočnosť nadväzovalo oprávnenie zhotoviteľa fakturovať vykonané práce a dodané materiály až po dosiahnutí objemu 540.000 Eur. Bez ohľadu na tieto súvislosti, toto zmluvné ustanovenie je platným ustanovením, ak by aj nenadväzovalo na iné ustanovenia, a ak by aj žalovaný neposkytol vysvetlenie z akého dôvodu k takejto dohode došlo.
3. Nahliadnutím do Obchodného registra, ktorý je verejne prístupný na webovej stránke orsr.sk súd zistil, že žalobca je spoločnosťou s ručením obmedzeným ako obchodnou spoločnosťou a vznikol zapísaním do Obchodného registra dňa 4.3.2010, pričom do dnešného dňa nezanikol. Spoločnosť I. A.. A. P..U.. ako obchodná spoločnosť vznikla zapísaním do obchodného registra dňa 9.1.1996 a zanikla vymazaním z obchodného registra dňa 20.12.2018, pričom zániku predchádzalo jej zrušenie k 11.1.2017. Nahliadnutím do registra neziskových organizácií, ktorý je verejne prístupný na webovej stránke https://ives.minv.sk›rez›registre›pages›start, súd zistil, že žalovaný je neziskovou organizáciou založenou podľa zákona č. 213/1997 Z.z., zapísanou do registra neziskových organizácií, ktorý vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a ktorý do dnešného dňa nezanikol.
4. Dňa 14.12.2010 bola medzi žalovaným ako objednávateľom a I. A.. A. P..U.. ako zhotoviteľom uzatvorená zmluva o dielo č. XX/XX/XXXX. V článku zmluvy označenom ako článok IV Cena je uvedené, že zhotoviteľ zhotoví dielo v rozsahu, kvalite a lehotách podľa tejto zmluvy. Dohodnutá zmluvná cena za zhotovenie diela je stanovená v zmysle zákona NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, vyhlášky MF SR č. 87/1996 Z. z„ ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách
v znení neskorších predpisov. Cena za predmet zmluvy je: Cena bez DPH: 1 894 462,62 Eur, DPH 19% 359 947,90 Eur a cena vrátane DPH 2 254 410,52 Eur. Zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ bude uhrádzať čiastkové faktúry vždy k termínu splatnosti, t.j. 97 dni odo dňa jej doručenia objednávateľovi Čiastkové faktúry budú zhotoviteľom vystavované po dosiahnutí objemu minimálne 540.000 EUR s DPH na základe zhotoviteľom predložených a určeným zástupcom objednávateľa (podľa bodu 8 tohto článku) odsúhlasených súpisov skutočne zrealizovaných prác resp. zabudovaných materiálov (ďalej len „Súpis prác“). Zhotoviteľ je oprávnený po odsúhlasení súpisu prác vystaviť čiastkovú faktúru Splatnosť čiastkových faktúr je 97 dní odo dňa jej doručenia objednávateľovi Čiastkové faktúry bude zhotoviteľ vystavovať postupne až do hodnoty 95% z celkovej ceny diela, podľa čl. IV. tejto zmluvy. Zostávajúcich 5% ceny diela bude vysporiadaných v záverečnej faktúre. Zaplatenie čiastkovej faktúry neznamená prevzatie časti diela objednávateľom. Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek súpisy skutočne zrealizovaných prác ako aj odsúhlasenie naviac prác bude právoplatne potvrdené v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy len po písomnom odsúhlasení osobou oprávnenou konať za objednávateľa vo veciach zmluvných a technických. Faktúra bude obsahovať okrem náležitostí uvedených v § 71 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH aj tieto údaje: a/ označenie faktúra a jej číslo, b/ názov a adresu sídla objednávateľa a zhotoví teľa a adresu, na ktorú má byť faktúra zaslaná, IČ pre DPH a IČO objednávateľa a zhotoviteľa, c/ číslo zmluvy a označenie časti diela, d/ označenie banky a číslo účtu na ktorý sa má platiť, e/ deň vystavenia a odoslania faktúry a lehotu jej splatnosti, f/ výšku fakturovanej čiastky, g/ náležitosti pre účely dane z pridanej hodnoty, najmä dátum vzniku daňovej povinnosti, h/ pečiatku a podpis vystavovateľa, i/ odpočet skonta v prípade, že bola poskytnutá záloha podľa bodu 4 tohto článku zmluvy, j/ v prílohe: súpis vykonaných prác a dodávok potvrdený zástupcom objednávateľa oprávneným konať vo veciach technických (stavebný dozor). V prípade, že faktúra nebude obsahovať náležitosti uvedené v písm. a) - j) tohto bodu zmluvy alebo bude obsahovať nesprávne uvedené údaje je objednávateľ oprávnený vrátiť ju zhotoviteľovi na prepracovanie alebo doplnenie s tým, že nová lehota splatnosti začne plynúť dňom doručenia takto opravenej alebo doplnenej faktúry. Záverečná faktúra bude vystavená do 14 dní od protokolárneho odovzdania a prevzatia diela objednávateľom, podľa čl. VIII tejto ZoD a bude obsahovať: a/ označenie: Záverečná faktúra, b/ vyúčtovanie celého rozsahu prác tvoriacich predmet zmluvy podľa čl. II tejto zmluvy - na základe súpisov vykonaných prác a dodaných materiálov podpísaných zástupcom objednávateľa oprávneným konať vo veciach zmluvných a technických, c/ započítanie všetkých čiastkových faktúr a platieb objednávateľa v priebehu výstavby, d/ vyúčtovanie všetkých odsúhlasených prác naviac, resp. zníženie ceny diela vyplývajúce z nerealizovaných prác podľa jednotkových cien uvedených v prílohe č. l (cenovej špecifikácii prác a dodávok zhotoviteľa), e/ vyúčtovanie všetkých zmluvných pokul podľa čl. IX tejto ZoD. ako aj oprávnených zákonných a zmluvných nárokov objednávateľa na náhradu škody, vyúčtovanie nárokov na náhradu zvýšených nákladov spôsobených objednávateľovi činnosťou zhotoviteľa, f/ vyúčtovanie prípadných služieb a prác, ktoré objednávateľ zhotoviteľovi poskytol resp. pre zhotoviteľa vykonal počas realizácie prác zhotoviteľom. Zhotoviteľ bude vystavovať faktúry podľa tejto zmluvy, pričom pre stanovenie splatnosti faktúry sa dohodol termín 7 dní po pripísaní finančných prostriedkov z NFP na účet objednávateľa, teda celkovo sa dohodla splatnosť faktúry 97 dní. Objednávateľ sa zaväzuje, že všetky doručené faktúry s prílohami od zhotoviteľa predloží poskytovateľovi NFP ihneď na predfinancovanie, a to tak, aby každá žiadosť o platbu mohla byť preskúmaná poskytovateľom NFP najneskôr do 20 dní od doručenia faktúry zhotoviteľa k rukám objednávateľa. Objednávateľ je poberateľom nenávratného finančného príspevku (NFP) z príslušných fondov Európskych spoločenstiev. V zmysle zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (NFP) objednávateľ podá žiadosť o platbu v minimálnej výške 20% z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu. V prípade, že záverečná faktúra nebude obsahovať náležitosti uvedené v bode 8. a 9. tohto článku zmluvy alebo bude obsahovať nesprávne uvedené údaje je objednávateľ oprávnený vrátiť ju zhotoviteľovi na prepracovanie alebo doplnenie s tým, že nová lehota splatnosti začne plynúť dňom doručenia takto opravenej alebo doplnenej faktúry.
5. V článku IX bod 2 zmluvy, označenom ako zmluvné pokuty a sankcie si zmluvné strany dohodli, že V prípade omeškania objednávateľa s platením faktúry uhradí objednávateľ zhotoviteľovi úroky z omeškania vo výške 0,05 % z neuhradenej sumy za každý deň omeškania. V článku IX bod 5 zmluvy je uvedené, že objednávateľ je upovedomený o tom, že zhotoviteľ za účelom prefinancovania stavebnej činnosti zaviazal sa úverovým vzťahom s bankou. V prípade, ak objednávateľ neuhradí zhotoviteľovi fakturovanú sumu, vzniknú zhotoviteľovi sankcie a pokuty voči banke. Zhotoviteľ predloží objednávateľovi k nahliadnutiu zmluvu s bankou a odovzdá mu kópiu tej Časti zmluvy s bankou, obsahujúcu dohodu o sankciách, V prípade vzniku omeškania s platením zo strany objednávateľa bez zavinenia zhotoviteľa a v tomto dôsledku vzniknutých sankcii voči zhotoviteľovi. zaväzuje sa
objednávateľ nahradiť zhotoviteľovi všetky náklady a výdavky, ktoré mu vznikli a ktoré uhradí banke. Lehota na vykonanie náhrady (odškodnenia) sa stanovuje na dobu 7 dní po preukázaní vynaložených výdavkov na sankciách, ktoré boli zhotoviteľom uhradené voči banke. Týmto nie je dotknuté právo zhotoviteľa na náhradu škody. Tento záväzok odškodnenia zo strany objednávateľa je neodvolateľný a podľa dohody zmluvných strán zaväzuje aj prípadných právnych nástupcov objednávateľa
6. V článku XII označenom ako Ostatné dojednania si zmluvné strany v bode 3 dohodli, že ak dôjde medzi nimi k nezhodám, ktoré nerieši táto zmluva, budú sa riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zároveň si v bode 7 predmetného článku dojednali, že dofinancovania projektu zhotoviteľ prefinancuje stavebné práce poskytnutým úverom z finančnej inštitúcie. Objednávateľ aj Zhotoviteľ, na základe podnetu Objednávateľa, za účelom zachovania modelu prefinancovania priebežných nákladov na stavebnú činnosť úverom zaťažujúcim Zhotoviteľa, sa dohodli tak že, prerozdelenie nákladov na bežné vzniknuté úroky z úveru, a tiež aj prípadne vzniknuté sankčné úroky a iné pokuty z úveru, budú Zhotoviteľom počas celého, trvania zmluvného vzťahu vyúčtované na ťarchu dotknutým subdodávateľom podieľajúcim sa na stavebnej činnosti, a to pomerným prepočtom podľa objemu prevedených prác v jednotlivých etapách výstavby vždy z výšky 20% z celkového objemu úveru, a to v prípade, ak dotknutí subdodávatelia požiadajú o úhradu faktúr z úverových zdrojov Zhotoviteľa.
7. Článok XIII zmluvy označený ako Záverečné ustanovenia obsahuje bod 1 a 2, z ktorých vyplýva, že zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpísania štatutárnymi zástupcami oboch zmluvných strán. Meniť alebo dopĺňať text tejto zmluvy je možné len formou písomných dodatkov, ktoré budú platné, ak budú riadne potvrdené a podpísané štatutárnymi zástupcami zmluvných strán.
8. Z faktúry, ktorá je v spise vedená na čísle listu 7 vyplýva, že zhotoviteľ dňa 5.11.2012 vyhotovil faktúru č. XXXXXXXX, ktorá bola splatná dňa 3.2.2013 a ktorou vyúčtoval žalovanému sumu vo výške 478.003,43 Eur s DPH na základe zmluvy o dielo č. XX/XX/XXXX zo dňa 14.12.2010 prevedené práce na stavbe A. V. Q., súčasťou ktorej bol aj súpis prác a krycí list čerpania. Žalovaný túto faktúru v stanovenej lehote splatnosti neuhradil, čo v konaní nebolo sporné.
9. Z listiny, uvedenej v spise na čísle listu 48 vyplýva, že uznesením Okresného súdu O. sp. zn. 2R/2/2012 zo dňa 20.4.2012 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka I. A.. A. P..U.. a za správcu bola určená T.. N. U.. Z listiny, uvedenej v spise na čísle listu 50 vyplýva, že správkyňa dňa 16.11.2012 súhlasila s postúpením pohľadávky dlžníka voči žalovanému na základe zmluvy o dielo č. XX/XX/XXXX zo dňa 14.12.2010 v znení neskorších dodatkov, z ktorej vyplýva nárok na zaplatenie faktúry číslo XXXXXXXX vo výške 478.003,43 Eur zo dňa 5.11.2012 so splatnosťou 14.2.2013.
10. Dňa 19.11.2012 uzatvorili I. A.. A. P..U.. v reštrukturalizácii ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bola pohľadávka postupcu voči žalovanému vo výške 478.003,43 Eur na základe zmluvy o dielo č. XX/XX/XXXX zo dňa 14.12.2010 v znení neskorších dodatkov, z ktorej vyplýva nárok na zaplatenie faktúry číslo XXXXXXXX zo dňa 5.11.2012 so splatnosťou 14.2.2013. Postupca postúpil postupníkovi celú pohľadávku spoločne s príslušenstvom a všetkými právami s pohľadávkou spojenými. Žalovaný uhradil na účet žalobcu dňa 30.10.2013 dlžnú sumu vo výške 478.003,43 Eur, čo vyplýva z výpisu z účtu žalobcu, ktorý je v spise tohto súdneho konania vedený na čísle listu 55. Žalobca následne dňa 2.11.2016 vyúčtoval žalovanému faktúrou splatnou dňa 7.11.2016 ( v spise na čísle listu 5) sumu vo výške 64.052,46 Eur ako úroky z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania vyplývajúci zo zmluvy o dielo číslo XX/XX/XXXX zo dňa 14.12.2010 a z faktúry číslo XXXXXXXX zo dňa 5.11.2012 vo výške 478.003,43 Eur. Táto faktúra bola žalovanému doručená dňa 3.11.2016, pričom žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu časť z vyúčtovanej sumy.
11. Z emailovej komunikácie a jej príloh, ktoré sú v spise evidovaná na čísle listov 196 - 198 vyplýva, že ŽoP ( Žiadosť o preplatenie) č. XXXXXXXXXXXXXX s nárokovanou sumou vo výške 495.470,09 Eur v systéme ITMS 2007-2013 je identifikovaná ako „zrušená“, pričom bola importovaná v systéme ITMS 2007-2013 dňa 02.07.2013 a zrušená 10.09.2013. V zmysle postupov pri administrácii žiadostí o preplatenie dochádza k zrušeniu, resp. zamietnutiu žiadosti o preplatenie na základe žiadosti prijímateľa alebo z technických príčin, ak nebola začatá kontrola formálnej správnosti. Záznam z administratívnej kontroly sa nevypracuje, ak bola žiadosť o preplatenie v ITMS zrušená a nebola predložená jej písomná forma. Zo zdrojov ITMS 2007-2013vyplýva, že žiadosť o preplatenie č. XXXXXXXXXXXXXX obsahuje
presne tie isté faktúry ako žiadosť o preplatenie č. XXXXXXXXXXXXXX, pričom boli pridané ďalšie 2 faktúry. Na základe uvedené je možné skonštatovať, že prijímateľ nahral žiadosť o preplatenie č. XXXXXXXXXXXXXX do ITMS a posunul ju do stavu „Importovaná“ , čím ju z jeho strany uzavrel a znemožnil si tak akúkoľvek editáciu alebo úpravu. Následne zistil, že by bolo možné zahrnúť do nej ešte ďalšie 2 faktúry. Z dôvodu nemožnosti editácie nebolo možné tieto faktúry zahrnúť do pôvodnej žiadosti o preplatenie č. XXXXXXXXXXXXXX. Následne prijímateľ požiadal o zrušenie pôvodnej žiadosti o preplatenie č. XXXXXXXXXXXXXX, aby bolo možné importovať novú doplnenú žiadosť o preplatenie č. XXXXXXXXXXXXXX. Zo zdrojov ITMS vyplýva, že prijímateľom bola predložená žiadosť o preplatenie č. XXXXXXXXXXXXXX aj faktúra dodávateľa I. A.. A. P..U.. č. XXXXXXXX na sumu 478.003,43 Eur. Zo zdrojov ITMS 2007-2013 vyplýva, že prijímateľom bola dňa 09.09.02013 predložená žiadosť o preplatenie XXXXXXXXXXXXXX. Súčasťou nej bola aj faktúra č. 12100057 dodávateľa I. A.. A. P..U.. v sume 478.003,43 Eur. Ako dátum úhrady zo strany RO pre ROP sa uvádza 25.10.2013.
12. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že predmetná zmluva o dielo bola odsúhlasená a preverená, pričom pripravoval ju pán I.. Žalovaný ako objednávateľ nemal priestor meniť resp. dopĺňať do tejto zmluvy akékoľvek citácie alebo texty, prípadne doplnenia. Zmluva bola zaslaná aj na Ministerstvo pôdohospodárstva SR do Bratislavy, kde po prijatí a prekontrolovaní akceptovali určité sekcie ministerstva a došlo ku podpísaniu zmlúv medzi Ministerstvom pôdohospodárstva SR ako vyzývateľom projektu a žalovaným, ktorý bol úspešný pri výberovom konaní. Čo sa týka faktúr, resp. úhrad za prevedené práce, vždy po zapracovaní a po prevedení prác určených rozpočtom k zmluve, sa daná faktúra predložila na kontrolu stavebnému dozoru a štatutárnemu zástupcovi žalovaného ako objednávateľovi. On každý jeden krycí list odkontroloval, práce na stavbe preveril. Ak sa to zhodovalo s vyfakturovaním, tak to následne podpísal. Takto prekontrolované doklady boli zaslané na Ministerstvo pôdohospodárstva a kontrolné zložky tohto ministerstva odsúhlasili alebo neodsúhlasili predloženú faktúru. Po predložení faktúr na preplatenie k žiadosti o nenávratný finančný príspevok nedokázal prikázať riadiacemu orgánu uhradiť na základe faktúry danú sumu, resp. poukázať ju na špeciálny účet žalovaného. Celý tento proces bol výlučne na kontrolnej zložke ministerstva a príslušného vedúceho riadiaceho orgánu. Faktúr bolo niekoľko, ale O. I. ich niekoľkokrát opravoval. Takáto faktúra bola najskôr kontrolovaná stavebným dozorom a potom predložená ministerstvu na odkontrolovanie a odsúhlasenie, pričom na ministerstve sa tejto činnosti venovalo niekoľko odborov - odbor finančný, odbor kontrolný, a ďalšie. Ak bola nejaká chyba, tak žalovaného kontrolný odbor na ministerstve vyzval, aby to dali do poriadku. Existuje kontrolný model v zmysle pravidiel finančného hospodárenia s euro fondmi v zmysle ktorého je povinnosť čerpateľa uhradiť ich do 5 dní po obdržaní. Takýto model splatnosti nebol dohodnutý medzi ministerstvom a žalovaným, ale vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý určuje takýto postup v obdobných prípadoch vždy. Vždy je pravidlom, že podmienky musia byť splnené, ako boli nastavené v zmluve. Žalovaný podal vždy včas, ak boli odkontrolované dodacie listy, krycie listy a faktúra spĺňala všetky náležitosti, na preplatenie, konkrétne na Ministerstvo pôdohospodárstva. Nebolo by možné získať takýto nenávratný príspevok, ak by žalovaný nesplnil niektoré kritérium. Po predložení žiadosti o preplatenie s faktúrami a so všetkými podkladmi, ktoré sú potrebné, ako sú krycie listy, dodacie listy, vyjadrenia stavebného dozoru, žalovaný ako objednávateľ resp. prijímateľ nenávratného finančného prostriedku nemal možnosť ovplyvniť čas preplatenia konkrétnej faktúry a poukázania finančných prostriedkov na špeciálny účet žalovaného. Tento špeciálny účet je určený len na príjem nenávratného finančného prostriedku a peňažné prostriedky sa nesmú používať na iné transakcie. Vždy mali kontrolné dni, kde na týchto kontrolných dňoch boli subdodávatelia, aj generálny zhotoviteľ, kde každý jeden z nich vedel aká je vlastne situácia s prípravou faktúr alebo faktúry na preplatenie, a že úhrada oficiálne nastane po všetkých kontrolách. Na týchto stretnutiach, ktoré zvolával stavebný dozor s generálnym zhotoviteľom, boli vždy deklarované jasné vyjadrenia, ako stavba pokračuje, či sa stíhajú termíny podľa harmonogramu prác a preukázalo sa, že doba realizácie sa oproti podpísanej zmluve nesplní. Takže v dôsledku toho aj žiadosť, ktorú podal na ministerstvo s faktúrami, bola tak ako je uvedené v dátumoch na faktúre, a odoslaná doporučenou poštou. Nevedel uviesť, kedy prevzal faktúru, ale O. I. v danom čase už mal problémy a zaoberal sa ich riešeniami, pričom dobre vedel, že čím skôr predloží faktúru, žalovaný ju následne odkontroluje, odsúhlasí a bezodkladne predloží ministerstvu na preplatenie. Určite neexistoval dôvod na vyčkávanie s podaním žiadosti. Bolo v záujme žalovaného, aby čím skôr podal žiadosť a čím skôr dostal prostriedky na dostavbu. Bol viazaný určeným termínom v zmluve nenávratný finančný prostriedok, ktorá presne určovala začiatok a koniec stavby. Na otázku zástupcu žalobcu "aké kroky podnikol žalovaný, keď vedel, že daná faktúra nebude zaplatená v lehote splatnosti 3.2.2013", štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že bol na riadiacom orgáne, pýtal sa, aké
sú dôvody, pričom mu bolo povedané, že je to na výlučnom posúdení a v gescii ministerstva. Vždy bol konateľ zhotoviteľa informovaný o každom kroku a vyvíjal aj samostatné aktivity mimo žalovaného.
13. Svedok L. I., ktorý bol štatutárnym zástupcom I. A.. A..P..U.., na pojednávaní uviedol, že boli podpísané zmluvy o dielo a postupovalo sa v zmysle zmluvy. Nespomenul si, kto navrhoval znenie zmluvy. Mali v zmluve dohodnutú splatnosť 90 dní a ďalších 7 dní bolo na uhradenie faktúry. Posledná faktúra nebola zaplatená načas a to jeho spoločnosť dostalo do konkurzu, nezaplatená časť bola okolo 500 000 Eur. Žalovaný nepožiadal o úhradu ministerstvo, vždy keď požiadal, tak ministerstvo mu poslalo peniaze, a on to mal do 7 dní zaplatiť. Svedok sa sám na ministerstve dopytoval, pretože mal subdodávky v K., ktoré neplatil, lebo nemal peniaze od žalovaného. Bolo ich asi desať. Celý proces sa naťahoval a vznikli z toho veľké problémy. Nemal informácie, kedy boli finančné prostriedky pripísané na účet žalovaného. Na ministerstvo volal aj pred tým, lebo vždy sa meškalo so zaplatením. Celý projekt bol postavený tak, že sa to prefinancovalo postupne po 20 % t.z. celkovo 5-krát, čo znamená, že sa urobili nejaké práce, ktoré boli následne podpísané stavebným dozorom - súpis vykonaných prác, na základe toho bola vystavená faktúra a tú faktúru svedok doručil objednávateľovi. Nevedel, kedy žalovaný získal peniaze z ministerstva. Robil aj nejaké práce naviac, ktoré boli podpísané objednávateľom, ale neboli nikdy zaplatené, dokopy okolo 14.000 Eur. Potom sa nezaplatila ani predmetná faktúra a jeho 15 ročné úsilie padlo na jednej zákazke. Žalovaný mal podmienku, aby v 90 dňoch mu boli pripísané peniaze na účet, následne 7 dní bolo na úhradu jemu. Toto bola podmienka ministerstva pri uzatváraní zmluvy. Všetko bolo odkonzultované medzi zmluvnými stranami. Nevedel, že mu nebudú peniaze pripísané na účet skôr, než budú poskytovateľom príspevku pripísané investorovi, teda A. V. Q.. Bol v tom, že 90 dní a 7 dní, že je splatnosť, ináč by to bolo likvidačné. Vždy vychádzal z toho že v 90 dňovej lehote budú peniaze pripísané. Napríklad faktúra bola vystavená 1.1. a splatná bola 30.3. čo je 90 dní, objednávateľ už pred termínom požiadal o úhradu ministerstvo, čo bolo v prvom prípade, kedy peniaze aj došli, ostatné obštrukcie ohľadne druhej úhrady nevie, či žalovaný niečo porušil, to už je medzi ministerstvom a objednávateľom, tam musia byť splnené určité podmienky, svedok mal zato, že nebude problém. Spochybnil prevzatie listu zo dňa 26.12.2010, ako aj listu zo dňa 23.1.2013. Uviedol, že zo strany žalovaného žiadna snaha nebola, pretože pred ukončení stavby svedok zvolal kontrolný deň za účasti všetkých subdodávateľov, kde bol pozvaný aj objednávateľ, ktorý ich ignoroval a správal sa, že ich nevidí. Nechcel riešiť problémy, pretože neboli poplatené veci, preto sa nemohli vyriešiť tie veci, ktoré neboli poplatené. Žalovaný porušoval zmluvu aj tak, že si objednal práce cez iné firmy, čo bolo hrubé porušenie zmluvy. Harmonogram išiel podľa platieb, keď sa platilo, robilo sa, nikto nechcel robiť, keď sa neplatilo. Subdodávatelia boli na základe odporúčania štatutára žalovaného, svedok to rešpektoval, čo si on s nimi dohodne, s tým, že platby išli cez neho. Zároveň bol vypočutý aj mimo pojednávania, kedy uviedol, že bol víťazom verejného obstarávania. Dňa 14.12.2010 bola podpísaná zmluva s žalovaným, v ktorej mali dohodnutú splatnosť 90 dní + 7 dní mal žalovaný na to, keď mu budú doručené finančné prostriedky na účet, je povinný do 7 dní ich previesť. Svedok uviedol, že si myslí, že mali osobitnú zmluvu na to, aby tie peniaze previedol, a ak by ich nepreviedol, tak by to bol trestný čin. On tú zmluvu nevidel. V prvom prípade bola vystavená faktúra, to už si nepamätal, tá bola zaplatená do 7 dní, aj tá druhá bola do 7 dní, lenže jej splatnosť nebola dodržaná. Možno po pol roku žalovaný zaplatil tú faktúru. Povinnosť žalovaného bola pri vystavení faktúry podať žiadosť, z ministerstva mala prísť do 20 dní odpoveď, či je to v poriadku a potom následne bežala od prvého dňa, kedy prevzal faktúru. Všetko je zaprotokolované v stavebnom denníku, práce boli prevzaté, odrobené, faktúry boli podpísané, na krycom liste faktúry je napísané ktorý deň prevzal žalovaný faktúru, podpísal to a overil to aj stavebný dozor. 7 dňovú lehotu si svedok vysvetľoval tak, že pred podpisom konzultoval jednotlivé články aj so svojím právnikom, je jasne napísané splatnosť 97 dní, 90 dní odo dňa vystavenia faktúry.
14. Svedok T.. C., ktorý bol do roku 2016 štatutárnym zástupcom žalobcu, na pojednávaní uviedol, že žalobca mal pohľadávky voči spoločnosti I. A. A. P..U.. a zároveň bol vyšším subdodávateľom na danej stavbe v objeme približne 98 % prác, tak sa dohodli na takej forme vyrovnania. Jednalo sa o dielo, kde spoločnosť I. uspela na základe výberového konania a ktoré bolo financované prostredníctvom fondov ROP - regionálneho operačného programu. Od pána I. a od pána Ž. mal svedok informácie, že nezisková organizácia údajne bola v omeškaní so zaplatením, pretože neboli podpísané dodatky o platení. Vedel, že dielo bolo financované z nenávratného príspevku.
15. Svedok Ing. Ľ. V., ktorý vypracoval žalovanému žiadosť o nenávratný finančný príspevok, ktorá bola adresovaná ministerstvu výstavby v roku 2010 ( pričom jednotlivé žiadosti o platbu ministerstvu
predkladal T.. C., ktorý vykonával externý manažment pre žalovaného, čo spočívalo aj v príprave žiadosti o platby a svedok, ktorý nebol zamestnanec pána C., mal spolu s ním ústnu dohodu, na základe ktorej svedok spolupracoval so žalovaným pri realizácii projektu A. V.) na pojednávaní uviedol, že po schválení žiadosti svedok participoval na príprave a vyhodnocovaní verejného obstarávania, v podstate jedným z obstavaní bola aj súťaž na obstaranie dodávateľa stavby. Jedným z účastníkom bol aj pán I., ktorý bol podľa zmluvným podmienok uznaný ako výherca. Jednou z úloh svedka bola príprava resp. zhromaždenie všetkých podkladov, ktoré boli následne zaslané príslušnému ministerstvu na posúdenie. Súčasťou týchto podkladov bola aj zmluva , všetky návrhy zmlúv boli zasielané zo strany O. I., oni ich kontrolovali a zasielali príslušnému ministerstvu. Väčšina návrhov išla emailom, oni ich už len upravovali. Svedok nebol pri dohadovaní zmluvných podmienok medzi zmluvnými stranami. Zmluvu pripravoval pán I., ktorý im zaslal podklady a tie boli preposlané žalovanému, ktorý namietal, alebo nežiadal upraviť nejaké zmluvné podmienky. Samotné verejné obstarávanie na výber dodávateľa stavebných prác prebehol tak, že bola zverejnená výzva na výber dodávateľa stavebných prác, v rámci týchto prác boli stanovené podmienky, ktoré musel splniť každý z uchádzačov. Bol tam stanovený nejaký časový harmonogram, kedy sa môžu uchádzači zapojiť do výzvy, po uplynutí času nasleduje vyhodnotenie výzvy, kde sa posúdili všetky kritérií a úspešný uchádzač bol vybratý pán I.. Súčasťou týchto podmienok resp. na overenie podmienok musel uchádzač predložiť návrh zmluvy o dielo s tým, že pán I. tento návrh zmluvy predložil ako súčasť jednotlivých príloh a vlastne následne, keď ho oslovili a keď sme mu oznámili, že je úspešný, došlo zo strany príjemcu nenávratného príspevku ku podpisu tejto zmluvy o dielo. Boli vykonávané kontroly zo strany poskytovateľa nenávratného finančného príspevku vo vzťahu k verejnému obstarávaniu k prijímateľovi tohto príspevku. Po ukončení procesu verejného obstarávanie poslali na riadiaci orgán celú dokumentáciu verejného obstarávanie, kde riadiaci orgán po preštudovaní materiálu podal stanovisko, že je možné pristúpiť ku podpisu zmluvy. Následne došlo k podpisu zmluvy. Kontroly sa realizovali stále. Potom sa začala realizácia tohto projektu - výstavba. K čerpaniu príspevku došlo tak, že v zmluve bol stanovený spôsob financovania ako predfinancovanie, čo znamená, že za zrealizované práce sa vystavia faktúry a tak ministerstvo na základe vystavených faktúr a po zrealizovaní príslušných dokumentov, pristúpi k vyplateniu faktúr. S tým, že ministerstvo uhrádza sumu prijímateľovi pomoci, a ten ich má vyplatiť do 7 dní od do dňa pripísania prostriedkov na účet prijímateľa, inak hrozia dodatočné sankcie prijímateľovi. Bolo by porušením zmluvy, ak by žalovaný ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku uhradil predložené faktúry pred tým, než by došlo k ich posúdeniu a skontrolovaniu zo strany ministerstva. Od začiatku výstavby došlo k insolventnosti pána I., vyplávali nejaké problémy s financovaním, kedy vlastne reálne hrozila situácia, že ani sa neukončí celý projekt, došlo aj k narušeniu harmonogramu prác, ten sa musel meniť a z toho titulu aj ministerstvo ako poskytovateľ pomoci chcel si byť istý, že ten projekt pôjde ďalej. Zo strany ministerstva neboli žiadne problémy a prieťahy, čo sa týka financovania. Pán I. vystavil faktúru, pán Ž. ju predložil ministerstvu a to ho na základe kontroly a posúdenia preplatilo na účet prijímateľa pomoci, ktorý musel financie do 7 dní zrealizovať na účet zhotoviteľa. Svedok nemal vedomosť o finančných nezrovnalostiach medzi I. A.. A..P..U.. a žalovaným. Podľa svedka nedošlo k nejakému porušeniu zmluvných povinností žalovaného vo vzťahu k ministerstvu. Príjemca príspevku v žiadnom prípade nemá nijakú možnosť platbu na jeho účet ovplyvniť. Pri samostatnom procese realizácie diela sa postupuje tak, že predtým sa ministerstvu pošlú všetky súvisiace údaje vrátane rozpočtu, a na základe jednotlivých žiadostí o refundáciu faktúr ministerstvo posiela platby. Pán I. predložil faktúry a dokumentáciu s tým súvisiacu ako napr. krycie listy, rekapitulácie, predložil ich žalovanému a ten ich preposlal ministerstvu so žiadosťou o preplatenie. V podkladoch pre verejné obstarávanie bol uvedený aj údaj , že sa jedná o stavbu financovanú nenávratným finančným príspevkom.
16. Z výsluchu svedka T.. T. I., ktorý bol predseda správnej rady žalovaného v čase výstavby a ktorý osobne pozná svedka I., keďže rokovali spolu pred začatím výstavby, súd zistil, že podľa svedka návrh zmluvy predložil pán I.. Svedok sa ďalších rokovaní nezúčastňoval a informoval ho o tom len generálny riaditeľ. Vyjadril sa aj k samotnému procesu verejného obstarávania, kedy pred samotným verejným obstarávaním sa vypracuje návrh zmluvy a iné podklady vyžadované pre splnenie všetkých podmienok verejného obstarávania. Tie sa zverejňujú v jednotlivých vestníkoch. Po vyhodnotení verejného obstarávania a jeho výsledku obstarávateľ vyzve na predloženie návrhu a zhotoviteľ predloží návrh, ktorý sa následne podpíše . Všetko to podlieha verifikácii na kontrolnom orgáne, ktorým je obvykle agentúra zriadená príslušným ministerstvom. Tá kontroluje nielen žiadosť o platbu a súvisiace prílohy, ale aj správnosť jednotlivých údajov a použitie týchto prostriedkov. Tento kontrolný orgán najskôr informuje žiadateľa o príspevok a až tak, po informovaní, že žiadosť je v poriadku, poskytne financie. Nevedel však uviesť, ako to bol v konkrétnom prípade, ani o žiadnych finančných problémoch vo vzťahu
poskytovať a prijímateľ príspevku. Posudzovanie žiadosti o poskytnutie príspevku obvykle trvá 30 dní, ale ako to bolo v tomto prípade nevedel uviesť.
17. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
18. Podľa §261 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20190701>, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
19. Podľa § 340 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
20. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
21. Podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 22. Podľa § 387 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
23. Podľa § 391 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
24. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
25. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
26. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
27. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
28. Podľa § 536 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
29. Žalovanému vznikol záväzok voči veriteľovi spoločnosti I. A.. A. P..U.. v súvislosti s prácami na základe platnej zmluvy o dielo č. XX/XX/XXXX, ktorý si veriteľ vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 5.11.2012, ktorá bola splatná 3.2.2013, ktorú žalovaný prevzal, nenamietal jej vystavenie a nevrátil ju veriteľovi na prepracovanie alebo doplnenie, pre nedostatok náležitostí alebo v nej nesprávne uvedené
údaje, ktoré si zmluvné strany dohodli v článku IV bode 8 zmluvy ( keďže bod 9 chýba). Táto skutočnosť je v tomto prípade rozhodujúca, pretože žalovaný okrem iného namietal aj to, že v rozpore s bodom 6 článku IV. zmluvy zhotoviteľ vystavil faktúru na sumu nižšiu než 540.000 Eur ( vystavil ju na sumu 478.003,43 Eur) a preto splatnosť takejto dlžnej sumy nemohla nastať a žalovaný sa nedostal do omeškania s jej zaplatením. Podľa názoru súdu žalovaný akceptoval faktúru na túto sumu tým, že ju nevrátil, aj keď mal takéto oprávnenie podľa zmluvy, a pre omeškanie sa s jej zaplatením je preto rozhodujúca práve táto skutočnosť, keďže žiadna iná prepracovaná, doplnená resp. opravená faktúra zhotoviteľom na ním realizované práce už nebola žalovanému predložená. Navyše žalovaný túto faktúru predložil na preplatenie, najskôr samotnú a neskôr po vymazaní žiadosti zo systému doplnenú s inými dvoma faktúrami, pričom požadoval spolu 515.794,07 Eur, čo je menej než 540.000 Eur a oprávnený štátny orgán mu ju preplatil vo výške 515.964,89 Eur, čo je rovnako menej, než 540.000 Eur. Je teda nepochybné, že ak záväzok existoval v nižšej, než vo výške 540.000 Eur, nebolo to dôvodom preto, aby ho príslušný štátny orgán neprefinancoval z nenávratného príspevku na to určeného v jej skutočnej a uplatnenej výške. Žalovaný si navyše uplatnil nižšiu sumu, než 540.000 Eur dokopy 6 krát z 10 žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Nie je podľa súdu možné, aby záväzok so všetkými právnymi následkami nevznikol len preto, že nedosahoval dohodnutú minimálnu hranicu na fakturáciu, pretože v priebehu zmluvného záväzkovo - právneho vzťahu môžu nastať rôzne právne skutočnosti, ktoré majú vplyv na právne postavenie zmluvných strán ( ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď zhotoviteľ najskôr požiadal o reštrukturalizačné konanie a neskôr bol na jeho majetok vyhlásený konkurz) a s tým súvisiace vzájomné zmluvné práva a povinnosti. Ak teda nastane situácia, že zhotoviteľ vykonal časť diela, vyúčtoval si vykonané práce a neskôr v diele pokračoval iný zhotoviteľ, nemôže sa objednávateľ brániť jednak nároku na zaplatenie vykonaných prác prvému zhotoviteľovi, ktoré ten reálne vykonal a zároveň úhrady aj príslušenstva takejto pohľadávky ( napríklad úrokov z omeškania), ak svoj záväzok neuhradil v stanovenej lehote splatnosti. V tomto prípade bola žalovaným vystavená faktúra zo strany objednávateľa v clom rozsahu, teda aj s dátumom splatnosti 3.2.2013 akceptovaná, o čom svedčí podpis štatutárneho zástupcu žalovaného na faktúre, žalovaný ju zhotoviteľovi nevrátil, požiadal o jej preplatenie ( oneskorene ) a v lehote splatnosti do 3.2.2013 ju zhotoviteľovi neuhradil. Od 4.2.2013 sa žalovaný dostal so zaplatením dlžnej sumy zhotoviteľovi do omeškania a tomu podľa článku IX. bodu 2 zmluvy začal plynúť aj nárok na príslušenstvo jeho pohľadávky v podobe úrokov z omeškania a to vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania sa žalovaného, čo činí 239 Eur za každý deň omeškania. Keďže žalovaný uhradil tento záväzok až 30.10.2013, vznikol oprávnenej osobe nárok na úroky z omeškania za obdobie od 4.2.2013 do 30.10.2013, spolu za 269 dní po 239 Eur za deň, čo dokopy predstavuje 64.291 Eur. Predmetná pohľadávka zhotoviteľa voči žalovanému vo výške 478.003,43 Eur bola na žalobcu bola platne postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky medzi zhotoviteľom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom a spolu s ňou aj všetky práva a príslušenstvo, medzi ktoré patrí aj nárok na úroky z omeškania. Postupníkovi žalovaný istinu vo výške 478.003,43 Eur aj uhradil dňa 30.10.2013. Žalobca sa teda stal veriteľom žalovaného ako dlžníka a je aktívne legitimovaný uplatňovať nárok na príslušenstvo svojej pohľadávky voči žalovanému ako svojmu dlžníkovi, spočívajúceho z úrokov z omeškania. Keďže si žalobca uplatnil menej, než mohol ( namiesto 64.291 Eur si uplatnil len 64.052,46 Eur), súd mu túto sumu v zmysle zásady dispozičnosti priznal.
30. Predmetný právny vzťah založený zmluvou o dielo číslo XX/XX/XXXX zo dňa 14.12.2010 medzi žalovaným a I. A.. A. P..U.. je obchodno - záväzkovým právnym vzťahom, na základe ustanovenia článku zmluvy č. XII bod 3 a jeho právny charakter sa nezmenil ani uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a I. A.. A. P..U... Zmluvné strany si jasne v zmluve dohodli, že ak nastane situácia, ktorú nerieši táto zmluva a bude viesť k nezhodám medzi zmluvnými stranami, použije sa Obchodný zákonník. Bolo teda oboma zmluvnými stranami dohodnuté, že ak sa na "nezhody" ( teda na sporné skutočnosti) nepoužije zmluva, použije sa Obchodný zákonník. Aj samotná zmluva o dielo je uzavretá podľa § 536 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Ak teda zmluvné strany uzatvorili zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka a zároveň si písomne v tejto zmluve dohodli, že ak dôjde k nezhodám, tak na ich posúdenie budú postupovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, je tento právny predpis použiteľný na všetky sporné situácie, ktoré môžu nastať a ktoré sú aj predmetom tohto konania, pretože pod slovné vyjadrenie nezhody možno podradiť nielen všetky právne situácie, ktoré sú medzi stranami sporné, ale aj tie, ktoré neupravuje zmluva a súvisia s právami a povinnosťami zmluvných strán, ako napríklad posúdenie premlčania úhrady záväzku, alebo aj samotného charakteru záväzkového právneho vzťahu, pokiaľ sa na ich výklade a
na vzájomných právach a povinnostiach z nich plynúcich nedohodnú. Zmluva výslovne neupravuje, že medzi zhotoviteľom a objednávateľom došlo k obchodno právnemu vzťahu. Vzhľadom na povahu účastníkov, kedy zhotoviteľ je obchodná spoločnosť a objednávateľ nezisková organizácia, sa nejedná o prípad, uvedený v § 261 Obchodného zákonníka, čo by znamenalo obchodno záväzkový právny vzťah ex lege. Je tu teda spor, či výklad článku XII bod 3 znamená, že na záväzkový vzťah medzi účastníkmi sa použije Obchodný zákonník. A presne tento článok ponúka aj riešenie tejto spornej situácie a to použitie Obchodného zákonníka. Navyše priamo v základnom ustanovení zmluvy na prvej strane zmluvy je uvedené, že sa uzatvára zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka. Toto dojednanie je samo o sebe dohodou o tom, že záväzkový vzťah medzi zhotoviteľom a objednávateľom (zmluva o dielo) je obchodno
- právnym záväzkovým vzťahom. Nie je možné, aby zmluva bola uzavretá podľa obchodného zákonníka a ostatné vzťahy, zmluvne neupravené by sa spravovali občianskym právom. Zákon v ustanovení § 262 Obchodného zákonníka neurčuje, ako má vyzerať dohoda o použití Obchodného zákonníka. ustanovuje, že strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. teda výslovne uvedené zmluvné ustanovenie explicitne ustanovuje takéto použitie, pretože na zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka, ktorej zmluvný typ je výslovne v takom predpise upravený, sa iný právny predpis nepoužije a tento vzťah medzi zmluvnými stranami je obchodným vzťahom, pretože zo zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka nemôže vzniknúť občianskoprávny záväzkový vzťah.
31. Nárok na úroky z omeškania začal plynúť dňa 4.2.2013 a uplynul dňa 30.10.2013 zánikom záväzku žalovaného tým, že ho žalovaný uhradil. Žaloba bola podaná na súde dňa 2.2.2017. V ustanovení § 397 Obchodného zákonníka je určená všeobecná 4 ročná premlčacia lehota, ktorá sa vzťahuje na tento spor, keďže pre úroky z omeškania nie je v Obchodnom zákonníku určená iná premlčacia lehota. Podľa § 391 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde a zákon pre úroky z omeškania neustanovuje inú úpravu. V danom prípade sa každý denný samostatný nárok spravuje samostatnou 4 ročnou premlčacou dobou. Nárok na úroky z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 478.003,43 Eur za deň 4.2.2013 začal plynúť 5.2.2013 a premlčal by sa dňa 4.2.2017. Nárok na úroky z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 478.003,43 Eur za deň 5.2.2013 začal plynúť 6.2.2013 a premlčal by sa dňa 5.2.2017. Nárok na úroky z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 478.003,43 Eur za deň 6.2.2013 začal plynúť 7.2.2013 a premlčal by sa dňa 6.2.2017. Takto rovnako by sa dalo pokračovať až do posledného dňa 30.10.2013 (kedy žalovaný uhradil dlžnú sumu a kedy nárok na denné úroky z omeškania skončil) a kedy by nárok na úroky z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 478.003,43 Eur za deň 30.10.2013 začal plynúť 1.11.2013 a premlčal by sa dňa 30.10.2017. Keďže žiaden dielčí denný nárok na úroky z omeškania ( uplatnený súhrnne za celé obdobie od 4.2.2013 do 30.10.2013 v kapitalizovanej výške) nebol uplatnený na súde neskoršie, než za obdobie 4 rokov od jeho vzniku, nie je teda premlčaná ani len časť žalobcom uplatneného nároku. Námietka premlčania žalovaného teda nie je dôvodná ani len z časti. Zmluvné strany si dohodli 0,05% denný úrok z omeškania, čo je 18,25% ročne. Takýto nárok na ne nie je ani v rozpore s dobrými mravmi, ani v rozpore s obvyklými obchodnými zvyklosťami, keďže podľa ustálenej judikatúry sa zvyknú považovať za dovolené aj 1% denné úroky z omeškania v obchodno záväzkových právnych vzťahoch, čo je 20 krát viac, než 0,05% denne. Keďže súd uzavrel daný vzťah ako obchodno právny, nie je dôvodná námietka žalovaného, že dohoda o úrokoch z omeškania je v rozpore s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keďže tieto predpisy upravujú maximálnu výšku úrokov v občianskoprávnych záväzkových vzťahoch, čo nie je vzťah ani medzi účastníkmi tohto súdneho konania, ani medzi zmluvnými stranami.
32. Žalovaný namieta aj neurčitosť nároku na začatie plynutia lehoty splatnosti, od ktorej sa odvíja aj nárok na úroky z omeškania. Súd už v jednom z predchádzajúcich častí tohto rozhodnutia vysvetlil, že faktúru podpísal aj zhotoviteľ aj žalovaný, ktorý tak svojim prejavom vôle súhlasil so splatnosťou dlžnej sumy na 3.2.2013. To samo o sebe zakladá nárok na úroky z omeškania od 4.2.2013, pretože žalovaný mohol namietať faktúru v tejto časti z dôvodov zmluvnými stranami dohodnutými v článku IV zmluvy a vrátiť ju zhotoviteľovi, čo však neurobil a nakoniec o túto sumu nielen požiadal, ale ju aj žalobcovi zaplatil. Vedel, že lehota splatnosti končí 3.2.2013, o poskytnutie príspevku v tejto sume však nielenže nepožiadal do konca splatnosti, teda nie do určených 20 dní od vystavenia, ani do konca lehoty splatnosti 90 dní od vystavenia, ale ani do 190 dní, až 9.9.2013, čo ho samo o sebe usvedčuje zo správania v rozpore so zmluvou, pretože o preplatenie mal požiadať bezodkladne čo vyplýva z článku IV bod 11 zmluvy - ... Objednávateľ sa zaväzuje, že všetky doručené faktúry s prílohami od zhotoviteľa predloží
poskytovateľovi NFP ihneď na prefinancovanie a to najneskôr 20 dní od doručenia faktúry. Na faktúre je dátum vyhotovenia 5.11.2012, pričom žalovaný ju prevzal bez uvedenia dátumu. Na krycích listoch čerpania je však dátum prevzatia žalovaného 9.11.2012 a keďže tieto tvoria súčasť faktúry, čo bolo dohodnuté v zmluve ( článok IV bod 8 písm. j ), svedkovia ani žalovaný nevedeli uviesť deň prevzatia faktúry žalovaným, je podľa názoru súdu tento deň, odkedy mal žalovaný 20 dní na podanie žiadosti na preplatenie a to uplynulo 29.11.2012. Žalovaný požiadal o nenávratný najskôr 2.7.2013, žiadosť však sám zrušil 10.9.2017 a opätovne požiadal až 9.9.2013, pričom príspevok mu bol poskytnutý dňa 25.10.2013. Žalovaný teda vedome čakal s uplatnením príspevku až do 9.9.2019, čo je viac než 10 mesiacov potom, čo vedel termín splatnosti faktúry č. XXXXXXXX vystavenej mu zhotoviteľom I. A.. A. P..U.. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že splatnosť dohodnutá medzi zmluvnými stranami v článku IV bod 4 a 11 je rovnaká a to najviac 97 dní od doručenia faktúry. Termín 7 dní znamená, že potom, čo na účet objednávateľa budú pripísané finančné prostriedky z nenávratného finančného príspevku, musí najneskôr do 7 dní od pripísania tieto financie previesť na zhotoviteľa a v takom prípade je irelevantné, či má ešte 7 dní do splatnosti, alebo 70. Ak by finančné prostriedky za vystavenú faktúru č. XXXXXXXX boli hypoteticky pripísané na účet žalovaného 1.1.2013, mal by povinnosť do 8.1.2013 previesť ich na účet zhotoviteľa, teda do 7 dní od pripísania na vlastný účet. Termín 97 dní je maximálny možný čas, dokedy mali byť peniaze z nenávratného finančného príspevku zaplatené zhotoviteľovi od vystavenia faktúry. Tak to vysvetlil svedok I. a keďže ten pripravoval zmluvu, bol oprávnený poskytnúť vysvetlenie týchto lehôt. Je to však irelevantné, pretože v tomto prípade nebola konkrétne dohodnutá lehota splatnosti dodržaná žalovaným, pričom obe zmluvné strany sa svojim určitým prejavom vôle, ktorý je preukázaný ich vzájomným podpisom na faktúre č. XXXXXXXX dohodli splatnosť do 3.2.2013, teda nie viac než maximálne 97 dní od doručenia faktúry, čo určuje zmluva a čo je aj v súlade s § 340 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd na pojednávaní dňa 12.9.2017 v rámci predbežného právneho prejavu podľa § 171 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. posúdil nárok žalobcu ako nedôvodný pretože nárok na úroky nebol splatný, keďže zmluvné strany si dohodli splatnosť 97 dní, ktorá začína plynúť až po pripísaní finančných prostriedkov na účet žalovaného. Tento názor sa neskorším dokazovaním, najmä výsluchom svedka, ktorý pripravoval zmluvu, ukázal ako predčasný a nesprávny a súd neskôr tento názor korigoval a upravil, pričom s tým oboznámil sporové strany a umožnil im poskytnúť priestor na ďalšie dokazovanie sporných aspektov tohto konania. Zo zmluvy vyplýva počiatok lehoty splatnosti od vystavenia faktúry a nie od pripísania finančných prostriedkov na účet žalovanému.
33. Výsluchmi svedkov V. Q. I. neboli zistené žiadne významné právne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na vyššie uvedené závery súdu. Svedok I. mal iba sprostredkované informácie od žalovaného a vedel sa priamo vyjadriť iba k tomu, že zmluvu pripravil zhotoviteľ. Nič z toho však nemalo význam na skutočnosť, že splatnosť spornej faktúry bola dohodnutá na 3.2.2013 a žalovaný svojim správaním porušil zmluvu, neuplatnil si žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku za účelom preplatenia faktúry zhotoviteľovi včas a tým nielen porušil zmluvu, ale vedome neuhradil splatnú faktúru v lehote splatnosti. Svedok V. a čiastočne aj svedok I. vypovedal najmä o okolnostiach samotného procesu obstarávania, o podmienkach, realizácii a svojou výpoveďou reagovali hlavne na skutkové a právne aspekty zmluvného vzťahu medzi žalovaným a poskytovateľom príspevku, čo nie je predmetom tohto konania. Ich výpovede o problémoch s činnosťou zhotoviteľa neboli predmetom tohto konania a zjavne neboli ani vecné, keďže žalovaný uhradil vstavenú faktúru v celom rozsahu bez akýchkoľvek námietok, započítaní, alebo výhrad.
34. Súd nakoniec nedospel ani k záveru, že nárok žalobcu je zneužitím práva. Nárok na úroky z omeškania je zákonným nárokom, ktorý tvorí príslušenstvo pohľadávky žalobcu. Naopak, práve omeškaním sa žalovaného so splnením svojej povinnosti, ku ktorej sa sám v zmluve zaviazal a to do 20 dní od predloženia faktúry požiadať o poskytnutie nenávratného finančného príspevku za účelom preplatenia vystavenej faktúry zhotoviteľom, mu určite nepomohlo v reštrukturalizačnom konaní, ktoré ho mohlo zachrániť pred konkurzom a nakoniec aj zánikom. Nie je dôvod neveriť svedkovi I., že práve toto bola nakoniec príčina krachu podnikania spoločnosti I. A.. A. P..U.., keďže sa jednalo o spoločnosť, ktorá svoju činnosť realizovala dovtedy viac než 17 rokov a priamo z článku IX bodu 5 zmluvy vyplýva vedomosť žalovaného o tom, že zhotoviteľ za účelom prefinancovania stavebnej činnosti sa zaviazal úverovým vzťahom v banke a v prípade, ak objednávateľ neuhradí zhotoviteľovi fakturovanú sumu, vzniknú zhotoviteľovi sankcie a pokuty voči banke, ktoré v prípade vzniku omeškania s platením objednávateľovi bez zavinenia zhotoviteľa sa zaväzuje nahradiť objednávateľ. Žalobca si mohol teda navyše okrem úrokov z omeškania uplatniť tento nárok a takisto nárok na zmluvnú pokutu vo výške 50 Eur za každý začatý deň omeškania podľa článku IX bodu 1 zmluvy. Neučinil to. Aj z týchto dôvodov
nie je námietka žalovaného na zneužitie práva zo strany žalobcu namieste. Súd sa týmto nezaoberá inými súvislosťami, než sú podstatné pre toto konanie, iba poukazuje na všetky súvislosti tohto prípadu.
35. O nároku na trovy konania súd rozhodol v zmysle §§ 255 a 262 zákona č. 160/2015 Z.z. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, má preto právo, aby mu žalovaný nahradil všetky účelne vynaložené trovy tohto konania v pomere jeho úspechu v konaní, ktorý činí 100%. Žalovaný nebol v konaní v žiadnej časti úspešný, jeho nárok na náhradu trov konania teda nie je dôvodný ani len z časti. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.