Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/174/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, proti žalovanému Obec Selec, so sídlom Selec 73, IČO: 00 311 952, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r. o., so sídlom Nám. sv. Anny 361/20, Trenčín, IČO: 36 839 132, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. júna 2019, č.k. -104, takto

rozhodol:

Odvolací súd zmenu žaloby n e p r i p ú š ť a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.000 eur ako odškodného za vyprojektovanie verejného osvetlenia obce s chybami a za jeho realizáciu cez pozemok v jeho vlastníctve a tiež za stratu dôvery v spravovanie obce a za hospodárenie v podobe daní za majetok. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom parcele č. XXX. Ponad túto parcelu vedie elektrické zariadenie, kde sú dve vedenia po 380 V bez izolácie. Pred asi 3 rokmi musel začať platiť popri platbe za elektrinu aj za distribúciu elektrickej energie. Uvedomil si, že ak je rozvod elektriny vedený ponad jeho pozemok, stáva sa distribútorom, a preto požiadal Západoslovenskú distribučnú o riešenie vecného bremena tromi spôsobmi, avšak bez úspechu. Vie, že novoprojektované osvetlenie má projektové chyby. Poukázal na ustanovenia zákona č. 79/1957 Sb. a vyjadril názor, že prechod elektrického zariadenia cez jeho pozemok, aj keď na jestvujúcom zariadení, musí byť riešený v projektovej dokumentácii, vo výkrese aj v technickej správe, s riešením odškodnenia alebo znárodnenia, či vecného bremena aj s podmienkami pre údržbu. Tiež poukázal na ustanovenia §§ 22 - 33 uvedeného zákona s tým, že si myslí, že v prvom rade musí byť dohoda medzi vlastníkom nehnuteľnosti a investorom a nie výhovorka, ktorou starosta obce posúva zodpovednosť na energetický podnik. Na jeho parcele č. 183 bolo uvedené osvetlenie zrušené na začiatku roku 2016 a následne nainštalované novoprojektované elektrické osvetlenie a rozvody, pričom toto bolo namontované o 1 meter nižšie ako pôvodné. Krátko po uvedení do skúšobnej prevádzky porast pred obraním úrody orezal, čím mu i do budúcna vzniká škoda z dôvodu ochranného pásma. Je jednoduchšie toto vykonávať vtedy, keď porast a stromovie nedosahuje už ochranné pásmo, aby nemusela byť odstavovaná dodávka energie. Alebo si nemusel hľadať voľno, keď by energetická spoločnosť chcela vstupovať na jeho pozemok za účelom odstraňovania stromovia.

Teda nenastane prípad, že by bolo stromovie odstraňované na náklady energetického podniku. Aj preto trvá na dohode o odškodnení od majiteľa a investora elektrického zariadenia a nie od Západoslovenskej distribučnej, ktorá je vlastníkom rozvodov nad novými svetelnými rozvodmi a stĺpov. Navrhoval riešenie v podobe vecného bremena a odškodnením 300 eur, ale nebolo mu vyhovené. Zdôraznil, že zlé technické riešenie môže viesť až k dodatočnému odňatiu eurofondov na elektrické osvetlenie. Žalobca opakovane uvádzal, že jeho práva boli porušené v 3 prípadoch: a) v projektovej dokumentácii nebol vyprojektovaný rozvod osvetlenia ponad jeho pozemok. Ale projekt bol odsúhlasený stavebným úradom, čo je nezákonné, b) keď verejné osvetlenie bolo namontované fyzicky nad jeho pozemok, bolo opätovne narušené jeho vlastnícke právo, c) má právo sa dohodnúť o výške odškodnenia voči investorovi za narušenie jeho vlastníckych práv v projekte i fyzicky jeho realizáciou. Nesúhlasil, že rekonštrukcia verejného osvetlenia je v súlade s právnymi predpismi, lebo vecné bremeno vzniklo vyprojektovaním nového elektrického rozvodu nového osvetlenia na jestvujúcich podperných stĺpoch za zmluvného súhlasu Západoslovenskej distribučnej, a. s., bez fyzickej kontroly skutkového stavu, za účasti všetkých dotknutých strán, pred vyhotovením svetelno - technickej štúdie. Tento stav mal byť riešený takým spôsobom, aby sa k tomu vyjadril i stavebný úrad. Ak sa to nestalo a technické riešenie bolo riešené ako nová stavba riešená ponad pozemky fyzických osôb, mal stavebný úrad na to prísť a rozporovať to. Štúdia bola vyhotovená od stola, čo dokazuje nedoloženie situácie podperných bodov v pôdoryse, čím nebolo možné na prvý pohľad vidieť, že ak sú podperné body v zákrute, ide svetelný rozvod po cudzom pozemku. Zo zmluvy vyplýva, že kto osvetlenie užíva, musí byť zodpovedný za odstraňovanie porastu pod elektrickým osvetlením, v tomto prípade na jeho pozemku. Alebo v prípade nebezpečného náklonu podpery opravu financuje obec. Žalobca ďalej vyjadril ľútosť, že technická štúdia nedodržala podmienky Západoslovenskej distribučnej, a. s., lebo keby ich dodržala a konzola by mala 1 meter dĺžky, vedenie osvetlenia by šlo mimo jeho pozemok. Musel orezať dva stromy sliviek, lebo na nich mu viedol izolovaný kábel osvetlenia. Poznamenal, že pôvodné vedenie osvetlenia nebolo doposiaľ odstránené a je pod napätím a slúži jemu neznámemu účelu. Zdôraznil, že stĺp je nahnutý do jeho parcely, a to tak, že i elektrické vedenie 380 V vedie a zasahuje nad jeho dom vo veľkosti asi 10 cm. Podotkol, že stĺp je nahnutý, vyosený a na takomto stĺpe je neesteticky a netechnicky zavesené vedenie. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že v rámci výkonu správy obce a jeho majetku mal vo svojom územnom obvode zriadené verejné osvetlenie, ktoré slúžilo obyvateľom už niekoľko desiatok rokov. Pôvodné osvetlenie bolo už technicky zastarané, a preto sa rozhodol obnoviť toto osvetlenie. Bola vypracovaná svetelno - technická štúdia a následne požiadal Západoslovenskú distribučnú, a.s., o súhlas na rekonštrukciu a modernizáciu verejného osvetlenia ako vlastníka podperných bodov distribučného vedenia, na ktorom bolo osvetlenie umiestnené. Dňa 11.06.2015 ohlásil na príslušnom stavebnom úrade - Obec Trenčianske Stankovce - uskutočnenie stavebných úprav. Dňa 12.06.2015 stavebný úrad oznámil, že proti uskutočneniu stavebných úprav nemá žiadne námietky. Západoslovenská distribučná, a. s., listom zo dňa 15.06.2015 udelila súhlas s využívaním podperných bodov pre navrhované účely a vyjadrila súhlas s rekonštrukciou verejného osvetlenia. Dodal, že so Západoslovenskou distribučnou, a. s., uzavrel zmluvu o užívaní časti podperných bodov za účelom úpravy užívania podperných bodov elektrického vedenia vo vlastníctve Západoslovenskej distribučnej, a. s., v súvislosti s umiestneným verejným osvetlením, pričom táto zmluva nahradila všetky predchádzajúce dohody týkajúce sa umiestnenia verejného osvetlenia. Záväzkový vzťah bol uzavretý na dobu neurčitú s účinnosťou od 01.11.2015. Má preto za to, že postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a stanoviskami oprávnených subjektov, so zachovaním odbornej starostlivosti verejného subjektu a v rámci jeho dostupných možností. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že pôvodné osvetlenie bolo zrušené v roku 2016 a nové nanovo naprojektované osvetlenie bolo umiestnené na pôvodné elektrické rozvody. Rekonštrukciu obecného osvetlenia nemožno považovať za dva samostatne existujúce systémy osvetlenia, nakoľko rekonštrukciou došlo len k modernizácii pôvodného systému osvetlenia v súlade s platnými technickými a legislatívnymi požiadavkami, ktoré boli zapracované do projektovej dokumentácie. Nová projektová dokumentácia však neznamená zavedenie nového systému obecného osvetlenia. Zdôraznil, že žalobca doteraz nemal k osvetleniu, ktoré bolo umiestnené na podperných betónových bodoch niekoľko desiatok rokov, žiadne výhrady a v súvislosti s ním sa ani do roku 2016 nedomáhal žiadneho odškodnenia. Preto sa mu javí žaloba účelová a umelo vykonštruovaná. V zmysle § 32 Elektrizačného zákona má za to, že i v prípade vzniku nároku na primerané finančné odškodnenie bol žalobca oprávnený na jeho žiadanie len do 3 mesiacov odo dňa, keď sa obecné osvetlenie v minulosti uviedlo do trvalej prevádzky. V prípade neuplatnenia si nároku v stanovenej lehote dochádza k jeho zániku v zmysle jeho preklúzie. Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenia žalobcu o nerešpektovaní ochranných pásiem v rámci vypracovanej projektovej dokumentácie a namietanie umiestnenia nového vedenia o 1 meter nižšie ako bolo pôvodné, sú úplne bezpredmetné,

nakoľko ustanovenia platných právnych predpisov o ochranných pásmach sa nevzťahujú na zriadenie verejného elektrického osvetlenia a o umiestnení elektrického vedenia v tej ktorej výške rozhoduje Západoslovenská distribučná, a. s., ako vlastník elektrického vedenia. Pokiaľ sa žalobca domáhal zriadenia vecného bremena, k tomu žalovaný poznamenal, že vecné bremeno na umiestnenie verejného osvetlenia vzniklo Západoslovenskej distribučnej, a. s., už povolením stavby vedenia umiestnením týchto stĺpov. Dal do pozornosti, že bolo vykonané skutkové polohopisné zameranie plotov, domov, elektrických stĺpov, vedenia verejného osvetlenia a krajných vodičov nadzemného vedenia, z ktorého vyplynulo, že ponad pozemok žalobcu nevedú ani vodiče verejného osvetlenia umiestnené na elektrických stĺpoch. Meraním bolo zistené, že žalobcovo oplotenie stavby je umiestnené na obecnom pozemku. S poukazom na uvedené má za to, že žalobca nie je osobou oprávnenou na uplatňovanie práva na náhradu škody. Žalovaný ďalej dodal, že čo sa týka tvrdenia žalobcu, že podperný stĺp je nahnutý nad pozemok žalobcu, podperné stĺpy sú vo vlastníctve Západoslovenskej distribučnej, a.s., a v zmysle zmluvy o užívaní časti podperných bodov, môžu s prvkami distribučnej sústavy manipulovať a vykonávať na nich práce výlučne pracovníci Západoslovenskej distribučnej, a.s.. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.06.2019 zmenil pôvodne podanú žalobu tak, že žiadal od žalovaného vyrovnanie vyoseného stĺpa, a to i v prípade, že jeho parcela bude mimo pôdorysného vedenia elektriny a 30 kg ovocia za každý rok čakania na súdne konanie. Žalovaný sa so zmenou žaloby oboznámil, pričom sa vyjadril, že nemá výhrady proti zmene žaloby. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 24.06.2019 pripustil zmenu žaloby v navrhovanom znení.

3. Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav. Zmluvou o užívaní časti podperných bodov prenechal vlastník, Západoslovenská distribučná, a. s., žalovanému do užívania časti podperných bodov elektrických vedení nízkeho napätia. Zmluva je podpísaná zástupcom žalovaného. Zástupcami Západoslovenskej distribučnej, a.s., podpísaná nie je. Listom zo dňa 15.06.2015 udelila Západoslovenská distribučná, a. s., súhlas s využitím podperných bodov. Zo skutkového polohopisného zamerania stĺpov, vodičov elektrických vedení a okolia geodeta Ing. Michala Murana vyplýva, že stĺpy elektrického vedenia sa nenachádzajú na pozemku žalobcu a vodiče verejného osvetlenia nie sú vedené ponad pozemok žalobcu. Listom zo dňa 06.06.2019 oznámila Západoslovenská distribučná, a. s., žalobcovi, že podperný bod č. 70 existujúcej distribučnej siete NN v obci Selec je vyosený minimálne a v súčasnosti neohrozuje bezpečnosť ani spoľahlivosť dodávky elektrickej energie.

4. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca sa po zmene žaloby domáhal od žalovaného vyrovnania vyoseného podperného bodu. Podperné body sú súčasťou distribučnej sústavy. Súd sa na prvom mieste zaoberal vecnou legitimáciu strán sporu. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a druhá strana je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia povinnosť zabezpečiť bezpečné, spoľahlivé a účinné prevádzkovanie sústavy má prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Je preto úlohou prevádzkovateľa distribučnej sústavy udržiavať distribučnú sústavu a jej súčasti v stave, v ktorom môžu bezpečne slúžiť svojmu účelu. Inak povedané, pri zistení vyosenia podperného bodu distribučnej sústavy len prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný tento nedostatok odstrániť. Žalovaný nie je oprávnený nijakým spôsobom zasahovať do distribučnej sústavy; toto oprávnenie mu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, či vzájomnej dohody s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, a preto možno konštatovať, že žalovaný v danom spore nie je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, a teda nie je pasívne vecne legitimovaný. Žalobca sa ďalej od žalovaného domáhal 30 kg ovocia za každý rok čakania na súdne konanie. V tejto súvislosti súd poznamenal, že žalovaný nezodpovedá za dĺžku súdneho konania, ktoré je plne v dispozícii konajúceho súdu, a preto nie je ani povinný na akési odškodnenie žalobcu či už v naturálnej alebo inej podobe. Žalovaný teda ani v tejto časti žaloby nie je pasívne vecne legitimovaný. S poukazom na uvedené, keď súd konštatoval nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú. Žalovaný bol v konaní stranou s plným úspechom v spore, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia ( ).

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd zamietol žalobu, ktorú ani neposudzoval a ani nijako nekonzultoval na pojednávaní, lebo v odôvodnení v popise žalobcu vynecháva fakty zo žaloby. O zariadenia pre verejné osvetlenie v zmysle zákona, sa starajú výkonné orgány (obce), pričom energetické podniky nie sú ani investormi, nehradia ani stavebné, prevádzkové a udržiavacie náklady. Toto hradia obce a teda sú aj zodpovedné za vyprojektovanie osvetlenia v

dokumentácii. A keďže ako žalobca žalobu podal v čas do 2 mesiacov po namontovaní verejného osvetlenia a vecné bremeno vyplýva podľa , preto jeho písomné požiadanie obce o vyrovnanie vecného bremena je zákonné. Vedenie el. osvetlenia je nad jeho pôdou, aj keď obec vraví, že je na jej pozemku. Toto nedoložila kótami v zameraní. Rozsudok je nesprávny, pretože jeho odškodnenie z montáže nového vedenia verejného osvetlenia musí riešiť a hradiť obec ako investor. Odpoveď starostu obce Selec, že nevyhovuje jeho žiadosti o jednorazovú finančnú náhradu za vecné bremeno, nakoľko riešenie vecného bremena prislúcha energetickým podnikom, je klamstvo a zavádzaním občana. Poukázal na to, že jeho pozemok je v oblúku cesty, ďalší stĺp je umiestnený cca 15 m v smere cesty pri ceste za jeho pozemkom. Spojnica osou konca stĺpa pri prvej montáži v minulosti viedla mimo jeho pozemok, parcelu č.183 a teda aj mimo jeho dom. Stalo sa keď obec Selec vyprojektovala kanalizáciu v minulosti pri jej zhotovovaní pred jeho parcelou sa im zosunulo paženie a tento stav spôsobil enormné nahnutie stĺpa č.70 nad jeho pozemok a drôtov el. vedenia nad dom. Škodu k cudzím nehnuteľnostiam možno žiadať do 3 mesiacov od uvedenia zariadenia do prevádzky z vecného bremena, čo urobil a od obce ako investora elektrického osvetlenia, novo namontovaného či už po rekonštrukcii alebo novo namontovaného žiadal o nápravu vecného bremena na jeho parcele č.183. Stĺp nie je osadený zvisle podľa pôvodného projektu, slúži zatiaľ bezpečne svojmu účelu, no obmedzuje jeho práva v užívaní jeho pozemku. Ďalej namietal, že žalovaného vyjadrenia, že jeho oplotenie stavby je umiestnené na obecnom pozemku, nie sú pravdivé, nakoľko meranie nebolo nariadené súdom ako znalecké. Rovnako nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného, že ponad pozemok žalobcu nevedú ani vodiče verejného osvetlenia umiestnené na el. stĺpoch. Nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, že pôvodné osvetlenie bolo zrušené v roku 2016 a nové naprojektované osvetlenie bolo umiestnené na pôvodné elektrické rozvody. El. vedenia zavesené na stĺpe č.70 ako aj rozsudok okresného súdu mu bránia užívať jeho vlastníctvo, lebo neriešia pôvodnú žalobu. Nemôže si napríklad namontovať bleskozvod, nadstaviť, respektíve zvýšiť strechu na podchodnú výšku. Pani sudkyňa ho zavádzala na pojednávaní, podstrkávala mu zmenu žaloby a úplne odignorovala na pojednávaní preverenie faktov z podanej žaloby. Obec platí projekt cez fondy, tak nech sú projekty bezchybné. Keď obec nechce odškodňovať nech si zabezpečí kvalitný projekt, hoci aj s doplnkami. Nemôže oberať občanov o práva vlastniť a užívať vlastníctvo uponáhľanými projektmi (kanalizácie, osvetlením) a pochybnými firmami.

6. Následne žalobca v písomnom doplnení odvolania uviedol, že nie je jediný cez koho pozemok vedie rekonštrukcia osvetlenia, ktorého detaily neboli zohľadnené v projektovej dokumentácii el. osvetlenia. Elektrické vedenie vedie nielen cez pozemok, ale i ponad stavebné objekty(budovy) iných majiteľov parciel, teda narušujú nielen súkromné vlastníctvo a práva majiteľov pozemku, ale sú netechnickým riešením rozvodov v zmysle zákona (noriem SR).Toto riešenie nemá povoľovať ani stavebný úrad ako odsúhlasovateľ projektovej dokumentácie, ani v prípade rekonštrukcie ani v novoprojektovanej časti. Toto sú evidentné chyby v projekte, napĺňajúce podstatu trestného činu zneužitie právomocí verejného činiteľa, starostu obce Selec, lebo obec bráni súkromnej osobe v používaní práva -užívať a vlastniť pozemok a stavebný objekt a obmedzuje majiteľa v právach. Preto žiadal doplnenie petitu na krajskom súde a to aby bolo zákonom učinené zadosť, v projekte dodatku dohodnúť odškodnenia: riešením vecného bremena v prípade verejného osvetlenia, čo vyrieši obec Selec; každý majiteľ parcely cez ktoré visí vedenie NN, ale aj vedenie el. osvetlenia, má byť zbavený poplatku distribúcie vo vlastnej spotrebe, lebo sa na nej podieľa, čo vyrieši obec Selec v spolupráci zo Západoslovenskou distribučnou a.s.. 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že trvá na všetkých doterajších vyjadreniach uvedených vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.10.2016, v doplnení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 20.06.2018 a vo vyjadrení žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 10.01.2019. Tvrdenia žalobcu o jeho práve na vyrovnanie vecného bremena z dôvodu včasne podanej žaloby v lehote dvoch mesiacov po namontovaní verejného osvetlenia ako i s ohľadom na vyjadrenie spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s., zo dňa 01.04.2016, že vecné bremeno v zmysle z. č. nemusí byť zapísané v pozemkovej knihe, považuje za nesprávne a žalobcom zle pochopené. V tejto súvislosti poukázal na o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon) (ďalej len „elektrizačný zákon). K uvedenému uvádza, že rekonštrukciou verejného osvetlenia v obci Selec došlo k modernizácii pôvodného systému osvetlenia, ktoré bolo umiestnené na existujúcom elektrickom zariadení vo vlastníctve Západoslovenskej distribučnej, a.s. už niekoľko desiatok rokov, t. j. rekonštrukciou osvetlenia v obci Selec nevznikol žalobcovi nárok na uplatňovanie si jednorazovej finančnej náhrady v zmysle elektrizačného zákona, keďže žalobca bol oprávnený podať žiadosť o priznanie danej finančnej náhrady do troch mesiacov od dňa, keď bolo verejné osvetlenia obce Selec uvedené do trvalej prevádzky resp. užívania, teda pred niekoľko desiatkami rokov. Z tvrdení žalobcu zároveň vyplýva, že zjavne nechápe pojem a význam „rekonštrukcia“, nakoľko ide len o modernizáciu

pôvodného systému osvetlenia, pričom tomu nasvedčuje i fakt, že finančný príspevok poskytnutý Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky v prospech obce Selec, ako majiteľovi osvetlenia, bol poskytnutý v rámci operačného programu „Konkurencieschopnosť a Hospodársky rast“ po zverejnení výzvy v roku 2015 na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok štrukturálnych fondov Európskej únie na rekonštrukciu a modernizáciu verejného osvetlenia v mestách a obciach, t. j. v prípade ak by išlo o zriadenie úplne nového osvetlenia v obci, tento by nemohol byť poskytnutý. Má za to, že žalobca si nárok na primeranú finančnú náhradu za zriadenie verejného osvetlenia v obci Selec uplatnil po uplynutí zákonnej lehoty, t. j. toto právo zaniklo jeho neuplatnením v prekluzívnej lehote. K námietkam žalobcu o vzniku škody z dôvodu nahnutia elektrických stĺpov a elektrických drôtov nad jeho pozemok uvádza, že stĺpy ako i drôty sú vo vlastníctve iného subjektu, spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s., pričom tá ako prevádzkovateľ distribučnej siete, je v zmysle o energetike povinná zabezpečiť spoľahlivé, bezpečné a účinné prevádzkovanie danej siete, a teda na opravu, resp. iné zásahy týkajúce sa udržiavania distribučnej sústavy, ktorej súčasťou sú elektrické stĺpy a elektrické drôty, v stave požadovanom príslušnými právnymi predpismi, je príslušná spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s.. V súlade so Zmluvou o užívaní časti podperných bodov č. 4523000733 uzatvorenej medzi Západoslovenskou distribučnou, a.s., v postavení vlastníka, a žalovaného, v postavení užívateľa, v súvislosti s užívaním podperných bodov (elektrických stĺpov), na ktorých je umiestnené verejné osvetlenie, je žalovaný oprávnený predmetné stĺpy užívať len za účelom umiestnenia a prevádzkovania verejného osvetlenia, pričom na akékoľvek iné zásahy do predmetných stĺpov nie je oprávnený. Je teda zrejmé, že nápravu nahnutého stĺpu, a s tým súvisiace nahnutie elektrických drôtov nad pozemok žalobcu, je oprávnená vykonať len spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s.. Má za to, že uplatňovanie náhrady škody z titulu nahnutia elektrických stĺpov a drôtov nad pozemok žalobcu vo vzťahu k žalovanému nie je možné, nakoľko žalovaný neporušil vo vzťahu k žalobcovi žiadnu povinnosť, ktorou by bola žalobcovi spôsobená akákoľvek škoda. K námietkam žalobcu k vykonaným meračským prácam v zmysle Technickej správy zo dňa 20.07.2018 a Polohopisného plánu zo dňa 04.07.2018 uvádza, že predmetné meračské práce boli vykonané autorizovaným geodetom a kartografom. Skutočnosti uvedené v predmetných listinách je nevyhnutné považovať za pravdivé, riadne osvedčené podpisom a pečiatkou autorizovaného geodeta a kartografa. K uplatňovaniu nároku na 30 kg ovocia za každý rok čakania na súdne konanie uvádza, že žalovaný nie je žiadnym spôsobom zodpovedný za dĺžku trvania súdneho konania, pričom počas tohto konania žalovaný nevykonal žiadne úkony, ktoré by mali za následok predlžovanie súdneho sporu, a z tohto dôvodu nie je povinný uhradiť žalobcovi akékoľvek odškodnenie z titulu dĺžky trvania súdneho konania. V zmysle pripustenia zmeny žaloby na uskutočnenom ústnom pojednávaní na okresnom súde dňa 24.06.2019 v spojitosti so všetkým vyššie uvedeným, má za to, že žalovaný v predmetnom konaní nie je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, t. j. nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Je názoru, že nároky žalobcu uplatňované v tomto konaní nie sú dôvodné a jeho tvrdenia považuje za zavádzajúce, až absurdné, smerované voči nesprávnemu subjektu, a z tohto dôvodu žalovaný nie je v predmetom konaní subjektom hmotnoprávnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, a teda nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom. Má za to, že rozsudok okresného súdu je v celom rozsahu vecne správny a s jeho odôvodnením sa stotožňuje v celom rozsahu. Má za to, že tak ako uviedol súd vo vyššie uvedenom rozhodnutí, žaloba žalobcu je nedôvodná a žalovaný v predmetnom spore nie je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, nakoľko v prípade vyosenia podperného bodu distribučnej siete je tento nedostatok povinný odstrániť prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorým však žalovaný nie je, a takáto povinnosť mu nevyplýva ani zo žiadnej vzájomnej dohody s prevádzkovateľom distribučnej siete, či právneho predpisu. Rovnako sa stotožňuje s tvrdením súdu, že žalovaný nezodpovedá za dĺžku súdneho konania, ktoré je plne v dispozícii toho -ktorého súdu, na základe čoho žalovaný nie je povinný z tohto titulu na akékoľvek odškodnenie žalobcu, t.j. ani v tejto časti nie je žalovaný vecne pasívne legitimovaným subjektom sporu. S ohľadom na uvedené navrhoval, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. 8. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalobu podal určite po viac ako 2 mesiacoch po namontovaní lampy pred jeho domom na stĺpe č. 70, takže žaloba ani nemohla byť podaná do 2 mesiacov. Nikto ho neinformoval o začatí montáže, tak aj o konci revízie osvetlenia. Dôvod porušenie zákona možno žalovať v neobmedzenom období. Ako oprava tak rekonštrukcia na hociktorom bode zavesenia nového osvetlenia musí byť vyprojektovaná, staticky posúdená a vedenia či zavesenia rozkreslené v pôdoryse a to detailne, čo pre unáhlenosť bolo projektantom a obcou zanedbané. Tu by sa bolo prišlo (pri riadnom postupe v zmysle stavebnej vyhlášky) na porušenie zákona, ktorý vznikol až po uvedení do prevádzky pred desiatkami rokov užívaného vedenia NN. A teda po zapracovaní nových práv a zákona o osobnom vlastníctve by práve oprava, rekonštrukcia el. osvetlenia v obci bola umožnením

dodržiavaním nových zákonov (práva vlastniť a užívať majetok). Poukázal na to, že úmyselné porušenie vyhlášok vyústilo do porušenia zákona o ochrane osobného vlastníctva. Samozrejme, že opravu závesného bodu č.70 je oprávnený vykonať majiteľ- Západoslovenská distribučná, ale na žiadosť obce (ako majiteľa pozemku a investora osvetlenia), ktorej by z toho vyplývalo vecné bremeno voči majiteľovi pozemku č.183 po montáži osvetlenia. A toto si mala vyžiadať obec v projekte verejného osvetlenia. To je jedno či ako rekonštrukciu, opravu, či uvedenie do pôvodného stavu. K nahnutiu oporného bodu č.70. došlo v čase užívania pôvodného závesného bodu bez namontovaného svetla pri výkope pre kanalizáciu (v úplne inej stavbe). Pre iné domy v obci mali byť riešené závesné body lámp v rekonštrukcii osvetlenia obce, ale trochu inak. Meračské práce nariadené starostom obce boli prevedené neskoro, pretože pozemok užíva viac ako 10 rokov a teda je jeho majiteľom v zmysle zákonov, boli prevedené 1,5 roka po podaní žaloby, ako zúfalý čin pre ospravedlnenie starostu a jeho do neba volajúceho klamstva, že vedenie vedie ponad obecné pozemky. Geodeti sfalšovali TS kde tvrdia nameraním pôdorysov stĺpov, že vedenie na nich míňa jeho pozemok. Žalovaný je zodpovedný za dĺžku konania, lebo nepristúpil na zmier, riešenie vecného bremena, nevyplatenie vecného bremena, a to je škoda na ovocí v jeho záhrade po dobu 3 roky do teraz. Myslí si, že naklonený stĺp mal v prvom rade vyrovnať, či jeho vyrovnanie zabezpečiť ten čo to spôsobil ( firma vykonávajúca výkopy kanalizácie- investor obec Selec); majiteľ oporného bodu zo súhlasom majiteľa stĺpa a pozemku (ZS Distribučná ak vadí technickému riešeniu ); ten, čo prvý zasahuje stavebne do oporného bodu. Žiadal, aby súd nariadil obci doprojektovať opravu vyosenia stĺpa, na ktorý, ako bod č. 70 zavesili osvetlenie, ako aj skutočné prevedenie ako aj dodať mu stratu ovocia od doby podania žaloby. 9. Následne žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného neuvádza žiadne nové skutočnosti a evidentne nemá vo veci celkom jasno. V prvom rade upozornil, že dôkazné bremeno nesie žalobca a nie žalovaný. Žalobcove podania sú v zásade zmätočné, chaoticky a nesystematicky písané, v mnohom zavádzajúce (napr. statické posúdenie verejného osvetlenia - do stĺpu ako takého sa nezasahovalo) a klamlivé. Jedná sa o tvrdenia, ktoré nemajú ani oporu v právnych predpisoch. Určité tvrdenia môžu napĺňať skutkovú podstatu priestupku - urážka na cti, a niektoré hraničia, aj so skutkovou podstatou trestného činu krivého obvinenia v zmysle právnej úpravy . Hlavným a de facto i jediným dôvodom zamietnutia žaloby bolo nesplnenie procesných podmienok - nesprávne označenie pasívne legitimovanej osoby, ktorá má niesť zodpovednosť za porušenie povinnosti v dôsledku, ktorej mala vzniknúť škoda. Žalovaný nie je vlastníkom predmetného osvetlenia ani stĺpu a teda nemá oprávnenie do osvetlenia zasahovať ani ho udržiavať. Rekonštrukciu osvetlenia vykonal na základe výslovného súhlasu jeho vlastníka. Dokončením rekonštrukcie osvetlenia sa jeho vzťah k osvetleniu skončil. Žalobca ani vo svojom ďalšom vyjadrení zo 07.11.2019 otázku pasívnej legitimácie nerieši. Neuviedol žiadne nové fakty ani ustanovenia príslušných zákonov, ktoré by preukazovali zodpovednosť žalobcu za vzniknutú škodu. Podľa doterajšieho dokazovania škoda ani nevznikla a nie je čo nahrádzať. Je preukázané, že stĺp sa dokonca nachádza na pozemku, ktorý je vo vlastníctve obce, a nie vo vlastníctve žalobcu. Žalobca hovorí o úmyselnom porušení vyhlášok, čo vyústilo do porušenia zákona o ochrane osobného vlastníctva. Neuvádza však ktorých vyhlášok. Ochranu vlastníckeho práva ako takého nám upravuje . Žalobca uvádza, že pozemok bol prevedený na neho - no nepredložil nijaký dôkaz o tom, že prevedený na neho naozaj bol. Dokedy to nepreukáže, platí stav zapísaný v katastri nehnuteľností. Ani v tom nezvládol uniesť dôkazné bremeno. Žalobca iba tvrdí, že rekonštrukcia osvetlenia prebehla nezákonne a projektová dokumentácia bola takisto vypracovaná v rozpore s platnou legislatívou. Nič z toho, ale nepodložil dôkazom potvrdzujúcim pravdivosť tohto tvrdenia. S ohľadom na doterajšie dokazovanie má za to, že rozsudok okresného súdu je vecne správny a vydaný v súlade právnymi predpismi, a z toho dôvodu žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a uvedený rozsudok v celom rozsahu potvrdil. 10. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na , odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. 11. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z až 194 . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto

stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle . 12. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.000 eur ako odškodného za vyprojektovanie verejného osvetlenia obce s chybami a za jeho realizáciu cez pozemok v jeho vlastníctve a tiež za stratu dôvery v spravovanie obce a za hospodárenie v podobe daní za majetok. Následne žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.06.2019 zmenil pôvodne podanú žalobu tak, že žiadal od žalovaného vyrovnanie vyoseného stĺpa, a to i v prípade, že jeho parcela bude mimo pôdorysného vedenia elektriny a 30 kg ovocia za každý rok čakania na súdne konanie. Žalovaný so zmenou žaloby súhlasil a súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 24.06.2019 pripustil zmenu žaloby v navrhovanom znení. Teda predmetom konania po zmene žaloby bol nárok žalobcu, ktorým sa domáhal od žalovaného vyrovnania vyoseného podperného bodu a 30 kg ovocia za každý rok čakania na súdne konanie. Súd prvej inštancie sa správne v prvom rade zaoberal vecnou legitimáciu strán sporu. Správne konštatoval, že vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a druhá strana je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie mal pritom aj odvolací súd za preukázané, že podperné body sú súčasťou distribučnej sústavy, pričom z ustanovenia o energetike vyplýva, že povinnosť zabezpečiť bezpečné, spoľahlivé a účinné prevádzkovanie sústavy má prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Je preto úlohou prevádzkovateľa distribučnej sústavy udržiavať distribučnú sústavu a jej súčasti v stave, v ktorom môžu bezpečne slúžiť svojmu účelu. Teda pri zistení vyosenia podperného bodu distribučnej sústavy len prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný tento nedostatok odstrániť, preto správne dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný nie je oprávnený nijakým spôsobom zasahovať do distribučnej sústavy; toto oprávnenie mu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, či vzájomnej dohody s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, a preto správne konštatoval, že žalovaný v danom spore nie je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, a teda nie je pasívne vecne legitimovaný. Žalobca sa ďalej od žalovaného domáhal 30 kg ovocia za každý rok čakania na súdne konanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, tak ako správne uviedol i súd prvej inštancie, že žalovaný nezodpovedá za dĺžku súdneho konania, ktoré je plne v dispozícii konajúceho súdu, a preto nie je ani povinný na akési odškodnenie žalobcu či už v naturálnej alebo inej podobe. Žalovaný teda ani v tejto časti žaloby nie je pasívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne konštatoval nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného a správne žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

13. Čo sa týka návrhu žalobcu v doplnenom odvolaní, aby odvolací súd doplnil petit tak, že v projekte dodatku sa musia dohodnúť odškodnenia: riešením vecného bremena v prípade verejného osvetlenia, čo vyrieši obec Selec; každý majiteľ parcely cez ktoré visí vedenie NN, ale aj vedenie el. osvetlenia, má byť zbavený poplatku distribúcie vo vlastnej spotrebe, lebo sa na nej podieľa, čo vyrieši obec Selec v spolupráci zo Západoslovenskou distribučnou a.s.., odvolací súd posúdil tento návrh ako zmenu žaloby, nakoľko ide o návrh, ktorým žalobca rozširuje uplatnené právo a keďže v zmysle žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť, odvolací súd nepripustil zmenu žaloby a teda sa ani týmto zmeneným návrhom nezaoberal. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd nepovažoval námietky žalobcu za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).