Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoE-35-2019.pdf
PDF · 104.88 KB
Case nature
Subarea
5CoE/35/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, IČO 31 383 408, zastúpeného advokátom JUDr. Branislavom Zubercom, so sídlom Bratislava, Michalská 9, proti povinnému E. E., bytom 9. mája XXX/X, T. nad T., zastúpeného G. E., bytom 9. mája XXX/X, T. nad T., o vymoženie 234 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4Er/213/2017-35 zo dňa 08. augusta 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil s poukazom na § 46 ods. 3, § 46 ods. 8, § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 3, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods. 1 Exekučného poriadku). V odôvodnení uviedol, že Okresný súd Bánovce nad Bebravou poveril súdneho exekútora Mgr. Martina Kostku poverením č. 5301 031037 zo dňa 10.04.2017 vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou - platobného rozkazu č. k. 5Csp/110/2016-19 zo dňa 26.10.2016. Povinný prostredníctvom svojho zástupcu doručil Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 24.09.2018 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že zaplatil celú dlžnú sumu vypočítanú podľa upovedomenia o začatí exekúcie, avšak nedopatrením neuhradil úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 234 eur od 17.01.2015 do zaplatenia. Povinný to zistil až vtedy, keď mu bol doručený exekučný príkaz zo dňa 28.08.2018, v ktorom súdny exekútor vyčíslil celkový vymáhaný nárok k 28.08.2018 na sumu 174,21 eur + dopočítaný úrok z omeškania od 29.08.2018 do zaplatenia. Povinný zaplatil sumu 43,18 eur, ktorá ku dňu 24.09.2018 predstavovala úroky z omeškania. Povinný nesúhlasil s navýšením trov súdneho exekútora, keďže tieto tak, ako bolo vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie uhradil a navýšenie trov ako bolo uvedené v exekučnom príkaze nebolo žiadnym spôsobom odôvodnené a považoval ho za nedôvodné. Povinný predložil potvrdenie o zaplatení sumy 458,14 eur na účet súdneho exekútora zo dňa 02.08.2018 a potvrdenie o zaplatení sumy 43,18 eur na účet súdneho exekútora zo dňa 24.09.2018. Súd zaslal súdnemu exekútorovi podanie povinného na vyjadrenie. Súdny exekútor oznámil, že exekúciu vedie v rozsahu vydaného poverenia na vykonanie exekúcie. Spôsob vykonania exekúcie bol určený prikázaním pohľadávky z účtu v banke. V konaní povinný uhradil dňa 07.08.2018 sumu 458,14 eur a dňa 24.09.2018 sumu 43,18 eur. Zo sumy 458,14 eur bola na pohľadávku oprávneného započítaná suma 371,74 eur a zo sumy 43,18 eur bola na pohľadávku oprávneného započítaná suma 32,82 eur. Súdny exekútor ďalej uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 01.08.2018, pričom lehota podľa ustanovenia § 47 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 povinnému uplynula dňa 15.08.2018. Keďže vymáhaná pohľadávka na úhradu v lehote na podanie námietok vo výške 499,75 eur bola uhradená len čiastočne
vo výške 458,14 eur, nebol daný dôvod na upustenie od vykonania exekúcie. Oprávnený sa vyjadril tak, že z podania povinného bolo zrejmé, že povinný platbu na danú exekúciu vykonal po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, pričom neuhradil úroky z omeškania. Oprávnený evidoval v danej veci celkovo platbu v sume 315,08 eur. Súd po preštudovaní návrhu povinného, vyjadrenia súdneho exekútora, vyjadrenia oprávneného a exekučného spisu dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie doručený Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 24.09.2018 bol dôvodný. Súd zistil, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol ako dôvod na zastavenie exekúcie zaplatenie istiny, úrokov, poplatkov, trov exekúcie a ostatného príslušenstva pohľadávky. Súd mal za preukázané, že povinný zaplatil dňa 07.08.2018 v danej veci súdnemu exekútorovi sumu 458,14 eur, a to potom, ako mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 24.07.2017 (príkaz na úhradu sumy 458,14 eur bol odoslaný dňa 02.08.2018) v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia. Celková čiastka, ktorú mal povinný uhradiť podľa upovedomenia o začatí exekúcie predstavovala sumu 499,75 eur, teda povinný neuhradil z celkovej sumy čiastku 41,61 eur a dňa 24.09.2018 povinný uhradil súdnemu exekútorovi sumu 43,18 eur (po lehote na podanie námietok). Podľa vyjadrenia súdneho exekútora zo dňa 27.09.2018 suma uhradená povinným dňa 07.08.2018 bola súdnym exekútorom rozúčtovaná tak, že na pohľadávku oprávneného bola započítaná suma 371,74 eur, ktorá bola poukázaná oprávnenému dňa 12.08.2018 a zvyšná suma 86,40 eur bola započítaná na trovy exekúcie. Pohľadávka, ktorú povinnému ukladá rozhodnutie, v tomto prípade platobný rozkaz Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 5Csp/110/2016-19 zo dňa 26.10.2016 predstavovala sumu 367,49 eur a pozostávala z istiny vo výške 234 eur, úrokov z omeškania, ktoré ku dňu 07.08.2018 predstavovali sumu 41,61 eur, trov súdneho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 72,38 eur. Povinný teda uhradil dňa 07.08.2018 úhradou vo výške 458,14 eur do uplynutia lehoty na podanie námietok (do 15.08.2018) celú pohľadávku, ktorú mu ukladá rozhodnutie a bolo už len potrebné uhradiť trovy exekúcie. Súd bol toho názoru, že ustanovenie § 46 ods. 8 Exekučného poriadku je osobitným ustanovením vo vzťahu k odseku 4, ktoré upravuje započítanie prijatých alebo vymožených plnení exekútorom a odsek 8 sa aplikuje vtedy, ak povinný uhradí to, čo mu ukladá rozhodnutie. Z tohto dôvodu stačilo, ak do uplynutia lehoty na podanie námietok povinný uhradil pohľadávku, ktorú mu ukladá rozhodnutie a exekútor bude následne povinný upustiť od vykonania exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo nesporné, že odsek 8 nedáva priestor na započítanie prijatých alebo vymožených plnení na trovy súdneho exekútora. Tento názor bol vyslovený v komentári k Exekučnému poriadku, s ktorým sa súd stotožnil. Z uvedených skutočností vyplývalo, že súdny exekútor mal upustiť od vykonania exekúcie podľa § 46 ods. 8 Exekučného poriadku, nakoľko povinný v lehote na podanie námietok uhradil celú pohľadávku, ktorú mu ukladá rozhodnutie (exekučný titul). Keďže z doterajšieho priebehu exekúcie nevyplývalo, že došlo k upusteniu od vykonania exekúcie zo strany súdneho exekútora a povinný sa domáhal zastavenia exekúcie, bolo potrebné z vyššie uvedených dôvodov exekúciu zastaviť, pretože exekúcia sa už toho času vykonávala v širšom rozsahu. Povinný teda v celom rozsahu uhradil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v lehote na podanie námietok a exekútor aj napriek tejto skutočnosti od exekúcie podľa § 46 ods. 8 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 neupustil a preto už bola toho času exekúcia neprípustná a ďalej ju nebolo možné vykonávať. Súd uviedol, že o zostatku prípadných neuhradených trov exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, pretože v čase rozhodnutia nebola súdu známa ich celková a konečná výška. Z upovedomenia o začatí exekúcie bola zrejmá len výška predbežných trov exekúcie a tak v čase tohto rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie okrem trov exekúcie oprávneného a odmeny exekútora nebola súdu známa výška skutočne vzniknutých a účelných trov exekútora, pretože ich súdny exekútor do rozhodnutia súdu nevyčíslil.
2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, v ktorom uviedol, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 20.02.2017 sa oprávnený domáhal uhradenia dlžnej sumy vo výške 234 eur spolu s príslušenstvom titulom nároku na dlžné poistné priznané platobným rozkazom č. k. 5Csp/110/2016-19 zo dňa 26.10.2016. V upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 24.07.2017 súdny exekútor oznámil povinnému, že začalo exekučné konanie a vyzval povinného, aby v lehote 14 dní od doručenia uhradil pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie. Zároveň upozornil povinného, že v prípade neuhradenia celej dlžnej sumy vykoná exekúciu, pričom trovy exekúcie môžu byť vyššie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 01.08.2018. Povinný dňa 07.08.2018 uhradil sumu 458,14 eur. Z uvedenej sumy bolo 371,74 eur poukázaných oprávnenému a 86,40 eur bolo započítaných na trovy súdneho exekútora. Uhradená suma nepokryla celú vymáhanú sumu, preto súdny exekútor vydal dňa 28.08.2018 exekučný
príkaz, ktorým vydal príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke vo výške 174,21 eur. Následne povinný uhradil ešte sumu 43,18 eur a požiadal súd o zastavenie exekúcie. Okresný súd Bánovce nad Bebravou exekúciu zastavil, pričom ako dôvod svojho rozhodnutia uviedol, že povinný uhradil do uplynutia lehoty na podanie námietok celú pohľadávku, ktorú mu ukladá exekučný titul. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ustanovenie § 46 ods. 8 nedáva priestor na započítanie prijatých alebo vymožených plnení na trovy súdneho exekútora. Stačí, ak do uplynutia lehoty na podanie námietok povinný uhradí pohľadávku, ktorú mu ukladá exekučný titul a exekútor bude následne povinný upustiť od vykonania exekúcie. Súd uviedol, že povinný to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie už uhradil a preto bola exekúcia neprípustná. Oprávnený považoval rozhodnutie súdu za nesprávne. Súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 46 ods. 8 Exekučného poriadku a súd uviedol, že toto je osobitným ustanovením k ustanoveniu § 46 ods. 4 Exekučného poriadku. Podľa názoru okresného súdu ustanovenie § 46 ods. 4 Exekučného poriadku predstavuje všeobecný právny predpis aplikujúci sa generálne na všetky exekúcie a ustanovenie § 46 ods. 8 Exekučného poriadku predstavuje osobitný právny predpis, ktorý ustanovuje výnimky z tohto všeobecného právneho predpisu. Oprávnený uviedol, že v skutočnosti však každé z týchto ustanovení upravuje inú situáciu. Ustanovenie § 46 ods. 4 Exekučného poriadku určuje spôsob zaúčtovania plnenia povinného. Osobitným ustanovením k tomuto ustanoveniu by bolo len také ustanovenie, ktoré určuje iný postup, resp. pomer pri zaúčtovaní prijatých plnení. Ustanovenie § 46 ods. 8 Exekučného poriadku sa nezaoberá použitím prijatých plnení. Toto ustanovenie určuje postup súdneho exekútora potom, ako prijal od povinného plnenie, ktoré po započítaní pokryje celý predmet exekúcie. Tieto ustanovenia nemajú voči sebe osobitné postavenie, ale na seba logicky nadväzujú. Ukladajú súdnemu exekútorovi povinnosť započítať prijaté plnenie určitým spôsobom a následne, keď prijaté plnenie pokryje celú vymáhanú sumu, povinnosť upustiť od exekúcie. Na základe uvedeného súdny exekútor postupoval v zmysle Exekučného poriadku, keď upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy. Povinného upozornil na výšku trov exekúcie, pričom ich predbežnú výšku vyčíslil na sumu 217,20 eur. Súdny exekútor následne rozpočítal platby povinného v zmysle ustanovenia § 46 ods. 4 Exekučného poriadku. Nakoľko úhrada povinného nepredstavovala celkovú dlžnú sumu, súdny exekútor nemohol ďalej postupovať podľa § 46 ods. 8 a zastaviť exekúciu, ale postupoval podľa § 52 Exekučného poriadku a vydal exekučný príkaz. Nakoľko povinný do dnešného dňa neuhradil celú vymáhanú sumu, súdny exekútor nemal dôvod upustiť od exekúcie a rovnako nebol dôvod, aby okresný súd exekúciu zastavil. Podľa § 46 ods. 8 Exekučného poriadku exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil to, čo mu ukladá rozhodnutie. Okresný súd považuje za rozhodnutie len exekučný titul, na podklade ktorého bolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi. Exekučný poriadok však v danom ustanovení nehovorí o exekučnom titule, ale o rozhodnutí. Z formulácie predmetného ustanovenia je zrejmé, že rozhodnutím môže byť aj iné rozhodnutie, nielen exekučný titul, v závislosti od štádia konania. Upovedomenie o začatí exekúcie je rovnako rozhodnutie, v ktorom bola povinnému uložená povinnosť, povinný v ňom bol zaviazaný uhradiť pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie. Okresný súd tak v napadnutom uznesení aplikoval zužujúci výklad pojmu rozhodnutie, ktorý je v rozpore s účelom samotného exekučného konania. Účelom exekúcie je nielen vymoženie pohľadávky uloženej exekučným titulom, ale aj vymoženie trov exekúcie, a to tak trov oprávneného a jeho právneho zástupcu ako aj trov súdneho exekútora, ktoré vznikli v súvislosti s vymáhaním uloženej povinnosti. Výklad ustanovenia § 46 ods. 8 Exekučného poriadku prezentovaný okresným súdom v napadnutom rozhodnutí rovnako znamená, že ak povinný v lehote na podanie námietok uhradí povinnosť uloženú v exekučnom titule, tak oprávnený nemá nárok na náhradu súdneho poplatku a právny zástupca oprávneného nemá nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Takýto výklad súdu je preto v rozpore s ustanovením § 200 ods. 4, ktorý jednoznačne oprávnenému priznáva nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, a to aj do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom rovnako ide o nárok, ktorý nie je priamo uvedený v exekučnom titule, ale vyplýva z exekučného poriadku a povinnému je táto povinnosť uložená až v upovedomení o začatí exekúcie. Tvrdenie okresného súdu, že súdnemu exekútorovi nepatria trovy exekúcie, resp. že nie je priestor na započítanie platieb povinného na trovy exekúcie je zároveň v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, kde sa jednoznačne uvádza, že ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako uplynula lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania. Odôvodnenie uznesenia okresného súdu teda hovorilo, že do uplynutia lehoty na podanie námietok stačí, ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného uvedenú v exekučnom titule, čo v zásade znamená, že do uplynutia lehoty na podanie námietok nie je povinný hradiť žiadne trovy exekúcie, a to ani trovy oprávneného, jeho právneho zástupcu, ani súdneho exekútora. Takáto aplikácia a výklad Exekučného poriadku je neodôvodnene zužujúca, odporuje viacerým ustanoveniam Exekučného poriadku, je v rozpore s poverením súdneho exekútora aj s účelom exekučného konania.
Súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že ešte rozhodne o samotných trovách exekúcie. V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku súd nemôže zaviazať na náhradu trov konania oprávneného, nakoľko nezavinil zastavenie exekučného konania. Rovnako súd nemôže zaviazať na náhradu trov povinného, nakoľko trovy exekučného konania znáša povinný a súdny exekútor trovy exekúcie vymôže v danom exekučnom konaní. Ak by súd zaviazal povinného na náhradu trov exekučného konania, išlo by zrejme o nový exekučný titul, na základe ktorého by bolo možné iniciovať ďalšie exekučné konanie. Takýto postup je nielen nelogický, ale aj v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku, nakoľko povinný znáša trovy exekúcie priamo v danom exekučnom konaní. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo zrejmé, že súd mal návrh povinného na zastavenie exekúcie odmietnuť ako neopodstatnený, a to aj z dôvodu, že povinný nesplnil celý vymáhaný nárok v lehote na podanie námietok. Súdny exekútor v konaní pokračoval oprávnene a vydal exekučný príkaz. Do dnešného dňa nedošlo k úplnému zaplateniu celkovej dlžnej sumy tvorenej pohľadávkou oprávneného, trovami exekučného konania oprávneného a trovami exekúcie súdneho exekútora. Oprávnený žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a aby zaviazal povinného na náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.
3. Povinný sa písomne vyjadril k odvolaniu oprávneného prostredníctvom svojho zástupcu a uviedol, že s odvolaním oprávneného a jeho dôvodmi nesúhlasí. V celom rozsahu sa stotožnil s napadnutým uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4Er/213/2017-35 zo dňa 08.08.2019. Súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, svoje rozhodnutie po právnej stránke posúdil a dostatočne svoje rozhodnutie odôvodnil. Ustanovenie § 46 ods. 8 Exekučného poriadku je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 46 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Na základe doručeného upovedomenia o začatí exekúcie povinný dňa 07.08.2018 uhradil uvedenú sumu. Povinný tak urobil do uplynutia lehoty na podanie námietok. Postup exekútora o rozdelení zaplatenej sumy a jej započítaní čiastočne na pohľadávku priznanú exekučným titulom a čiastočne na trovy súdneho exekútora bol nesprávny. Keďže povinný zaplatil celú pohľadávku z exekučného titulu, mal súdny exekútor upustiť od exekúcie, k čomu však nedošlo. Preto súd prvej inštancie rozhodol správne, ak exekúciu vedenú pod sp. zn. EX 1180/2017 vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne potvrdil napadnuté uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4Er/213/2017-35 zo dňa 08.08.2019.
4. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, plnenie exekútorovi má rovnané účinky, ako keby povinný plnil oprávnenému. Splnenie dlhu preukáže povinný písomným potvrdením o splnení dlhu alebo jeho časti podľa § 36 ods. 10 alebo exekútor poukázaním prijatých plnení oprávnenému.
8. Podľa § 46 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na úhradu pohľadávky použijú v tomto poradí: a) trovy exekútora, b) istina vymáhanej pohľadávky, c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom, d) trovy oprávneného.
9. Podľa § 46 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 prvá a druhá veta, exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať
11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že oprávnený dňa 24.03.2017 doručil súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Kostkovi návrh na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora Mgr. Martina Kostku dňa 10.04.2017 vykonaním exekúcie na základe platobného rozkazu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 5Csp/110/2016-19 zo dňa 26.10.2016, ktorý sa stal vykonateľný 26.01.2017. Povinnému bolo dňa 01.08.2018 doručené upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie. V upovedomení o začatí exekúcie bol vyčíslený vymáhaný nárok celkovo vo výške 499,75 eur, ktorý pozostával z pohľadávky oprávneného vo výške 234 eur, úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 234 eur od 17.01.2015 do zaplatenia, súdneho poplatku vo výške 16,50 eur, súdneho poplatku za vydanie poverenia vo výške 16,50 eur, trov právneho zastúpenia vo výške 72,38 eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 34,16 eur a predbežných trov exekúcie vo výške 84,60 eur. Súdny exekútor zároveň v upovedomení o začatí exekúcie upozornil povinného, že ak v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia neuspokojí pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie, vydá exekučný príkaz na vykonanie exekúcie, pričom trovy exekúcie môžu byť vyššie a predbežne ich vyčíslil na 217,20 eur. Povinný uhradil na účet súdneho exekútora dňa 02.08.2018 (v lehote na podanie námietok) sumu vo výške 458,14 eur uvedenú v upovedomení o začatí exekúcie, pričom neuhradil úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 234 eur od 17.01.2015 do zaplatenia (41,61 eur). Zo sumy 458,14 eur bola na pohľadávku oprávneného započítaná suma 371,74 eur a na trovy exekúcie súdneho exekútora bola započítaná suma 86,40 eur. Následne súdny exekútor doručil povinnému exekučný príkaz zo dňa 28.08.2018. V exekučnom príkaze bol vyčíslený vymáhaný nárok, ktorý pozostával z istiny vo výške 234 eur, úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 234 eur od 17.01.2015 do 07.08.2018 vo výške 41,61 eur, súdneho poplatku vo výške 16,50 eur, súdneho poplatku za vydanie poverenia vo výške 16,50 eur, trov právneho zastúpenia vo výške 72,38 eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 34,16 eur a trov exekúcie vo výške 217,20. Z uvedeného vymáhaného nároku bola odpočítaná evidovaná úhrada zo dňa 02.08.2018 vo výške 458,14 eur. Na základe uvedeného celkový vymáhaný nárok v exekučnom príkaze (po odpočítaní evidovanej úhrady) tak ku dňu 28.08.2018 predstavoval sumu vo výške 174,21 eur + dopočítaný úrok z omeškania od 29.08.2018 do zaplatenia. Povinný uhradil na účet súdneho exekútora dňa 24.09.2018 sumu vo výške 43,18 eur, z ktorej bola na pohľadávku oprávneného započítaná suma 32,82 eur a na trovy exekúcie súdneho exekútora bola započítaná suma 10,36 eur. Na Okresný súd Bánovce nad Bebravou bol dňa 24.09.2018 doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zaplatil dlžnú sumu uvedenú v upovedomení o začatí exekúcie. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 3 v spojení s § 46 ods. 8 Exekučného poriadku.
13. Oprávnený v odvolaní namietal, že povinný neuhradil celý vymáhaný nárok a uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že súd prvej inštancie použil v danom prípade ustanovenie Exekučného poriadku o upustení od vykonania exekúcie, ktoré nesprávne interpretoval a dospel tak k nesprávnym právnym záverom.
14. Uhradenie celého vymáhaného nároku je dôvodom na upustenie od vykonania exekúcie tak, ako to predpokladá ustanovenie § 46 ods. 8 Exekučného poriadku. Nemožno totiž vylúčiť, že povinný kedykoľvek po podaní návrhu, pred a aj po vydaní exekučného príkazu dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie a v takom prípade exekútor upustí od vykonania exekúcie a súčasne vráti poverenie na jej vykonanie. K upusteniu od vykonania exekúcie vedie faktická nečinnosť exekútora, ktorú netreba konštatovať v rozhodnutí. Vonkajším prejavom upustenia od vykonania exekúcie je vrátenie poverenia s poukazom na dobrovoľné splnenie exekvovanej povinnosti. Upustenie od vykonania exekúcie je však podmienené tým, že povinný dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, avšak sem patrí aj náhrada trov exekúcie, vrátane odmeny a nákladov exekútora ku dňu dobrovoľného splnenia. Ak teda povinný nenahradí trovy exekúcie, nemožno použiť pravidlo správania o upustení od vykonania exekúcie. Inak by sa exekučné konanie zbytočne predlžovalo alebo by sa vykonávalo duplicitne len na trovy exekúcie, čo by znamenalo ďalšie trovy novej exekúcie. Preto v preskúmavanej veci skutočnosť, že povinný neuhradil celý vymáhaný nárok nemá za následok, že by mohlo dôjsť k upusteniu od vykonania exekúcie práve z toho dôvodu, že ako predpokladá ustanovenie § 46 ods. 4 Exekučného poriadku, plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na úhradu pohľadávky použijú v tomto poradí: a) trovy exekúcie, b) istina vymáhanej pohľadávky, c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom, d) trovy oprávneného.
15. Odvolací súd v predmetnej veci konštatuje, že pohľadávka oprávneného bola len čiastočne uspokojená po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko povinný uhradil na účet súdneho exekútora dlžnú sumu len vo výške 458,14 eur, a to v lehote na podanie námietok, aj napriek tomu, že celkový vymáhaný nárok uvedený v upovedomení o začatí exekúcie predstavoval sumu vo výške 499,75 eur. Súdny exekútor správne postupoval, keď následne povinnému doručil exekučný príkaz z dôvodu, že vymáhaný nárok bol len čiastočne uhradený. Povinný bol riadne poučený o následku nezaplatenia celého vymáhaného nároku uvedeného v upovedomení o začatí exekúcie. Súdnemu exekútorovi sa vydaním exekučného príkazu navýšili trovy exekúcie a celkový vymáhaný nárok tak ku dňu vydania exekučného príkazu (dňa 28.08.2019), po odpočítaní evidovanej úhrady, predstavoval sumu vo výške 174,21 eur + dopočítaný úrok z omeškania od 29.08.2018 do zaplatenia. Povinný po vydaní exekučného príkazu uhradil na účet súdneho exekútora sumu len vo výške 43,18 aj napriek tomu, že mal uhradiť vymáhaný nárok (po odpočítaní evidovanej úhrady) tak, ako bol vyčíslený v exekučnom príkaze. Nakoľko povinný len čiastočne uhradil vymáhaný nárok uvedený v upovedomení o začatí exekúcie a v exekučnom príkaze, nebol dôvod na to, aby súd prvej inštancie vyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie a exekúciu zastavil.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou bude v ďalšom konaní vysporiadať sa s vyššie uvedenými skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu spisu.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).