Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15C-62-2019.pdf
PDF · 93.3 KB
No categories available
15C/62/2019
Uznesenie
Okresný súd Trenčín, v právnej veci žalobcu : Z. turizmu, s.r.o., so sídlom M. námestie 3, J., W.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Margita Hrivňáková, advokátka, so sídlom Májkova 3, P.O. BOX 76, Bratislava, proti žalovaným: 1/ W.. C.. T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, X., 2/ S., s.r.o., so sídlom O. B. XXX, W.: XX XXX XXX, 3/ C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sv. C. XXX/XX, P., 4/ I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, K. nad E., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, tu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd ukladá žalovanému 3/ povinnosť zdržať sa konania, ktorým by došlo k predaju, darovaniu, zámene, zaťaženiu, vloženiu ako nemajetkového vkladu do iného právneho subjektu, alebo scudzeniu akýmkoľvek spôsobom vo vzťahu k nehnuteľnostiam:
- zapísaným na LV č. XXXX pre okres W., obec K. nad E., k.ú. K. nad E., a to bytu č. 7, nachádzajúcemu sa na prízemí, vo vchode č. XX bytového domu súp.č. XXX postavenom na parcele T. č. XXXX/XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XX/XXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
- zapísaným na LV č. XXXX pre okres W., obec K. nad E., k.ú. K. nad E., a to spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XX/XXX na pozemku T. parc.č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, to všetko až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
O náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí o veci samej.
odôvodnenie:
1.Žalobca ako záložný veriteľ v piatom rade sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2019 ako osoba dotknutá na svojich právach v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách domáhal, aby súd určil neplatnosť dobrovoľnej dražby , ktorej priebeh bol osvedčený C.. G. K., notárom so sídlom v Nových Zámkoch do Notárskej zápisnice pod č. N 815/2019, NZ 29853/2019, NCRls 30693/2019 zo dňa 18. 9. 2019, vykonaná dňa 18. 9. 2019 o 10:00 hod. v priestoroch kultúrneho domu na adrese Bratislavská 435/12, 018 41 Dubnica nad Váhom, ktorej predmetom bola dražba nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre okres W., obec K. nad E. k.ú. K. nad E., a to byt č. 7, nachádzajúci sa na prízemí, vo vchode č. XX bytového domu súp.č. XXX postavenom na parcele T. č. XXXX/XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XX/XXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a zapísaných na LV č. XXXX pre okres W., obec K. nad E. k.ú. K. nad E., a to spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXX na pozemku T. parc.č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 418 m2 (ďalej len dotknuté „nehnuteľnosti“). Poukázal na to, že navrhovateľ dražby bol žalovaný 1/ (manžel žalovanej 4/) , žalovaný 2/ je dražobníkom, žalovaný 3/ je vydražiteľom a synom žalovanej 4/ a žalovaná 4/ je pôvodným vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Neplatnosť dražby namietal pre porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, pre porušenie Občianskeho zákonníka a aj pre neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo zo dňa 24. 1. 2014 a jej dodatku č. 1 zo dňa 12. 3. 2014.Mal za to, že dôvodom konania
dražby bolo v skutočnosti uspokojenie neexistujúcej (fiktívnej) pohľadávky, zabezpečenej neplatnou záložnou zmluvou, a to zastieranými úkonmi v zhode blízkych osôb s jediným účelom - ukrátiť zaplatenie judikovanej pohľadávky žalobcu a ďalších (zabezpečených) veriteľov. Súhra úkonov s personálnym obsadením blízkych osôb účastníkov dražby viedla k zmenšeniu majetku dlžníka - žalovanej 4/, k jej absolútnej nemajetnosti s následkom, že žalobca objektívne nebude môcť uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku z majetku tejto dlžníčky. Poukázal na špekuláciu účastníkov dražby vedúcej k zbaveniu sa majetku. Uviedol, že rozsudkom Okresného sudu Žilina sp. zn. 10Cb/184/2013 zo dňa 5. 12. 2014 sud uznal právny dôvod a výšku pohľadávky a zaviazal dlžníka Q. (kde žalovaný 1/ bol spoločník a žalovaná 4/ spoločníčka a konateľka) zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 13 277,57 Eur spolu s príslušenstvom a trovami konania. V čase po začatí vymáhania pohľadávky žalobcu od dlžníka - spoločnosti Q., žalovaná 4/ ako jediná konateľka spoločnosti Q. s.r.o. uskutočnila úkony v rozpore so zákonom v prospech manžela (žalovaného 1/), keď dňa 5. 2.2013 uzatvorila Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva všetkého aktívneho (bonitného) nehnuteľného a hnuteľného majetku z vlastníctva spoločnosti Q.. na žalovaného 1, s úmyslom ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky. Žalovaná 4/sa vzdala funkcie jedinej konateľky a iniciovala konanie o výmaz spoločnosti, v dôsledku čoho Okresný súd Žilina aj začal konanie o zrušení spoločnosti pod sp. zn. 26CbR/124/2014. Z dôvodu vyššie uvedených špekulatívnych úkonov, žalobca svoju pohľadávku voči Q. nemohol reálne vymôcť, a preto si žalobca uplatnil voči žalovanej 4/ , náhradu škody podľa § 135a ods. 5 Obch. zak. v súdnom konaní na Okresnom sude Trenčín pod sp. zn. 37Cb/360/2015. Konajúci súd dňa 18. 5. 2018 zriadil záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky voči žalovanej: Janka V. vo výške 13 277,57 Eur s príslušenstvom až do jej úplného zaplatenia, na nehnuteľnosti LV č. XXXX a LV č. XXXX v kat. úz. K. nad E., ktoré boli predmetom dotknutej dražby. Neplatnosť dražby videl žalobca v tom, že vydražiteľ je synom žalovanej 4/, študent vysokej školy, ktorý nemohol mať dostatok finančných prostriedkov na úhradu dražobnej zábezpeky a úhradu ceny dosiahnutej vydražením, k čomu mohol použiť zrejme iba prostriedky svojej matky, z čoho vyplýva, že vydražiteľ konal v mene a záujme svojej matky a jej manžela, čo je v rozpore s ustanovením § 5 ods. 9 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaná 4/ zriadila záložné právo na nehnuteľnosti v jej vlastníctve (LV č. XXXX a LV č. XXXX, kat. uz. K. nad E.) v zmysle Záložnej zmluvy a mandátnej zmluvy zo dňa 24. 1. 2014 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 12. 3. 2014 v prospech jej manžela - žalovaného 1/, čo je však zastretý právny úkon. Žalovaný 1/ si požičal finančne prostriedky vo výške 31.000 Eur od ČSOB, a.s. v zmysle Zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX. zo dňa 28. 3. 2011, a to so zaťažením dotknutej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej 4/ ako záložcu, hoci ona nebola dlžníčkou. Následne v zmysle fingovanej zmluvy o pôžičke zo dňa 6. 6. 2011 požičal žalovaný 1/ uvedené finančne prostriedky vo výške 35.000 Eur, s dohodnutým príslušenstvom žalovanej 4/. Dňa 24. 1. 2014 žalovaný 1/ a žalovaná 4/ medzi sebou uzatvorili Zmluvu o zriadení záložného práva a mandátnu zmluvu a jej Dodatok č. 1 zo dňa 12. 3. 2014, ktorou záložca ako mandant (žalovaná 4/ ) poveruje a zároveň splnomocňuje záložného veriteľa uskutočniť všetky úkony potrebné k výkonu záložného práva predmetnej dražby (Časť III čl. 1), k dotknutým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej 4/, aby sa žalovaný 1/ (jej manžel) dostal do výhodnej pozície záložného veriteľa a takto uchránil nehnuteľnosti pred prípadným núteným výkonom nárokov ostatných veriteľov. Zmluva o zriadení záložného práva k predmetu spochybňovanej dražby a mandátna zmluva zo dňa 24. 1. 2014 v znení jej Dodatku č. 1zo dňa 12. 3. 2014 je neplatná, nakoľko mala slúžiť na zabezpečenie neexistujúceho dlhu žalovanej v 4/ voči žalovanému 1/. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že predmetná zmluva svojim obsahom a účelom neodporuje zákonu, a ani ho neobchádza, tak podľa názoru žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom na nespochybniteľný zámer účastníkov tejto zmluvy - ukrátiť a poškodiť iných veriteľov, ako to už vyplýva z okolností, za ktorých bola zmluva uzatvorená, ako aj z charakteru účastníkov tejto zmluvy. Predmet dražby bol ohodnotený Znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 27. 7.2019, vypracovaným znalcom Ing. I. L., pričom žalobca mal za to, že uvedená suma nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľností v mieste a čase konania dražby podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.
2. Súčasne so žalobou podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnil tým, že jeho rozsudkom súdu právoplatne priznaná pohľadávka je aktuálne vyčíslená na sumu 40.742,38 eur. Vykonaním dražby zo dňa 18. 9. 2019, ktorou boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a Občiansky zákonník a z dôvodu neplatnej záložnej zmluvy, došlo k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu, ktorá bola zabezpečená súdom zriadeným záložným právom k dotknutým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej 4/. Jeho nariadením sa má zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia spôsobeného konaním žalovanej 4/ a jej blízkych osôb a tiež ho žiada nariadiť z dôvodu obavy o výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej, nakoľko snaha zbavovať sa nehnuteľného majetku významne ovplyvňuje postavenie žalobcu. Zabráni sa tomu, aby sa žalobcove
postavenie v dôsledku prípadného ďalšieho prevodu na tretiu osobu ešte ďalej nezhoršovalo. Potreba jeho nariadenia je daná aj tým, že žalovaný 1/, žalovaný 3/ a žalovaná 4/ sú blízkymi osobami a ich konanie v zhode môže viesť k ďalšiemu prevodu s cieľom vyhnúť sa tak plneniu žalobcovi. Potreba úpravy pomerov účastníkov vyplýva tiež z potreby zachovania stavu veci existujúceho v čase uplatnenia nároku do skončenia konania vo veci samej. Je totiž nutné zamedziť takým úkonom žalovaných, v dôsledku ktorých by ani úspech požiadavky uplatnenej žalobou vo veci samej nemohol viesť k reálnej vymožiteľnosti nároku v prípade prevodu majetku na 3. osobu. Žalobca mal za to, že obava z možného ďalšieho prevodu nehnuteľnosti nemá charakter len fiktívnej obavy, ale je založená na konkrétnej negatívnej skutočnosti.
3. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
4. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú rýchlu a efektívnu úpravu a súčasne sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami. Z uvedeného vyplýva, že medzi stranami musí existovať právny vzťah a okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované.
5. Súd sa v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pričom mal z LV č. XXXX a XXXX pre k.ú. K. nad E. osvedčené, že žalovaný 3/ je aktuálnym vlastníkom dotknutých nehnuteľností, pričom, ako to vyplýva zo samotného listu vlastníctva, nehnuteľnosti boli nadobudnuté na základe žalobou napadnutej dobrovoľnej dražby.
6. Súd mal tiež osvedčené, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/184/2013-418 zo dňa 23.06.2017 právoplatným dňa 18.04.2018 bol žalobcovi priznaný proti spol. Q., s.r.o. nárok na zaplatenie sumy 13.277,57 eur s úrokom z omeškania 7,25% ročne z tejto sumy od 11.03.2006 do zaplatenia a úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 01.01.2011 do zaplatenia a uznesením č.k. 10Cb/184/2013-538 zo dňa 10.07.2018 právoplatným dňa 31.07.2018 aj trovy konania v sume 5.850,66 eur.
7. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/360/2015 zo dňa 18.05.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/61/2018-265 zo dňa 28.08.2018 bolo o.i. súdom zriadené záložné právo v prospech žalobcu ako záložného veriteľa na zabezpečenie peňažnej pohľadávky voči žalovanej (tu žalovaná 4/) v sume 13.077,57 eur s príslušenstvom na dotknutých nehnuteľnostiach ( v tom čase - ešte pred dobrovoľnou dražbou) vo vlastníctve žalovanej 4/.
8.Z obsahu spisu vyplýva, že došlo k úspešnému vydraženiu vyššie uvedenej dotknutej nehnuteľnosti v prospech žalovaného 3/, pričom podľa názoru žalobcu, je dražba, na základe ktorej žalovaný 3/ nadobudol vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti, z viacerých dôvodov neplatná. Pri nariadení neodkladného opatrenia sa vyžaduje, aby žalobca aspoň osvedčil, že jeho nárok je ohrozený. Podľa názoru súdu žalobca v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že jeho nárok je ohrozený a je mu
potrebné poskytnúť ochranu navrhovaným spôsobom. Cieľom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade je dosiahnuť stav, aby iné, tretie osoby, ktoré podľa názoru žalobcu nadobudli dotknutú nehnuteľnosť (teda tu žalovaný 3/ ako vydražiteľ) v rozpore so zákonom, nemal právo dočasne s nehnuteľnosťou disponovať. Nariadením neodkladného opatrenia v uvedenom rozsahu nevznikne žalovanému 3/ žiadna ujma, pretože jeho súčasný právny vzťah k nehnuteľnosti sa nezmení (naďalej zostáva vlastníkom nehnuteľnosti), iba sa dočasne obmedzí jedno z oprávnení vlastníka, a síce dispozícia s nehnuteľnosťou. Žalobca osvedčil reálnosť obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia pre prípad, že by v konaní vo veci samej o neplatnosť dražby, ktorú súčasne podal, bol úspešný. Ak by došlo do času právoplatnosti rozhodnutia vo veci k prevodu nehnuteľnosti na tretie osoby, prípadný výkon tohto rozhodnutia by bol v prípade takéhoto ďalšieho prevodu nehnuteľnosti ohrozený. 9.Za stavu, keď je sporné, či žalovaný 3/ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, v súlade so zákonom, je podľa súdu daný záujem žalobcu na ochrane jeho nároku i formou neodkladného opatrenia. Rozsah nariadeného neodkladného opatrenia je pritom taký, ktorý je možné akceptovať (dočasný zákaz nakladania s bytom) a takýto zákaz nie je neproporcionálny prostriedok ochrany, keď žalovaný 3/ musí len dočasne odložiť dispozície s nehnuteľnosťou, pričom súčasný právny stav k nehnuteľnosti ostane nezmenený. Samotná žaloba o neplatnosť dražby sama osebe nebráni tomu, aby vydražiteľ s nehnuteľnosťou ďalej nakladal. Súd má za to, že ani prípadná informatívna poznámka o začatí konania o neplatnosť dražby (§ 21 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách) neplní ten účel, ktorý plní iba neodkladné opatrenie, keďže ani táto nerieši problematickosť prípadného „nabaľovania sa „ následkov protiprávneho stavu (ak tento bude rozhodnutím vo veci vyslovený), ktoré sa znásobujú každým ďalším prevodom vlastníckeho práva alebo zaťažením vydraženej veci právami tretích osôb a pre prípad vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vyvolávajú iba ťažko riešiteľný stav reštitúcie pomerov do pôvodného stavu s množstvom osôb poškodených na majetkových právach. Za takéhoto stavu je preto súd toho názoru, že nariadenie neodkladného opatrenia za stavu, keď je napadnutá platnosť procesu dobrovoľnej dražby a súčasne aj platnosť zmluvy o zriadení záložného práva, na základe ktorej navrhovateľ dražby vôbec dražbu inicioval, je nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení namieste. Aj vzhľadom na fakt, že žalovaní 1/, 3/, 4/ sú blízkymi osobami pritom nie je vylúčené aj s poukazom na doteraz vylíčený skutkový stav (ktorý bude však dôsledne predmetom prieskumu až v konaní vo veci samej), že by do úvahy mohol pripadať aj prevod dotknutej nehnuteľnosti na inú osobu, než je vydražiteľ.
10. Súd má pritom za to, že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zriadením zabezpečovacieho opatrenia, čo by prípadne vylučovalo v zmysle § 324 ods. 3 CSP nariadenie neodkladného opatrenia. Zo zákonnej formulácie ust. § 343 ods. 1 CSP možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: a/ zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Zabezpečovacie opatrenie nebude prichádzať do úvahy v prípadoch, kde predmetom konania bude určenie vlastníckeho práva, prípadne iný určovací nárok. V danom prípade je predmetom konania určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom žalovaný 3/ ako aktuálny vlastník dotknutej nehnuteľnosti nie je dlžníkom žalobcu, ale je osobou, ktorá je vydražiteľom, a preto by nebol splnený ani tento predpoklad pre jeho nariadenie. Preto účel sledovaný žalobcom podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nedá dosiahnuť ani prípadným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
11. Vychádzajúc z vyššie opísaných úvah tak súd preto dospel k záveru, že bolo osvedčené splnenie všetkých predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto podanému návrhu vyhovel.
12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O nároku na náhradu trov konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia súd bude rozhodovať až v konečnom rozhodnutí vo veci samej v súlade s cit. ustanovením a o ich výške následne samostatným uznesením po právoplatnosti konečného rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.