Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Em-1-2019.pdf
PDF · 106.53 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PE-3Em/1/2019
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v právnej veci oprávneného: H.. U. P., X.. XX.XX.XXXX, L. X. B., V.. D.. H. XX proti povinnej: E. D., X.. XX.XX.XXXX, L. M., X. P. XX/XX, o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia súdu o úpravu styku s maloletým dieťaťom: H. P., X.. XX.XX.XXXX, L. M., X. P. XX/XX, v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske
rozhodol:
I. Návrh otca maloletého na nariadenie výkonu rozhodnutia zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
(1) Otec maloletého sa návrhom na výkon rozhodnutia doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 04.03.2015 domáha výkonu rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14P/29/2014-19 zo dňa 14.10.2014. V návrhu uviedol, že predmetným rozsudkom Okresný súd Nové Zámky schválil rodičovskú dohodu o styku oprávneného - otca s maloletým a to tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým synom Matejom každý párny týždeň v čase od piatka 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a v každom týždni pondelok a štvrtok od 17:00 hod. do 19:00 hod.. Matka s takouto úpravou súhlasila a bola povinná dieťa na styk s otcom pripraviť. Matka maloletého otcovi od septembra 2014 odmieta syna odovzdať a umožniť mu styk so synom a tento stav trvá aj po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu k stretávaniu sa s dieťaťom využil všetky dostupné spôsoby a možnosti - od (neúspešných) pokusov o komunikáciu s matkou dieťaťa až po intervenciu kolízneho opatrovníka, avšak bezúspešne. Matka maloletého bola ÚPSVaR ako kolíznym opatrovníkom vyzvaná na dodržiavanie súdneho rozhodnutia.
(2) Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14.10.2014, č.k. 14P/29/2014-19, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2014 a vykonateľnosť dňa 18.11.2014 súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej sa maloletý H. P., X.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky E. P., X.. XX.XX.XXXX, a to odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode s tým, že zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otec maloletého U. P., X.. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 125,- eur mesačne vždy do 17-teho dňa príslušného mesiaca k rukám matky odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Otec maloletého je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v roku od piatka 18.00 hod do nedele do 18.00 hod. a v každom týždni pondelok a štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod.. Odhliadnuc od uvedeného otec je oprávnený stýkať sa s maloletým v každom párnom roku v čase vianočných prázdnin od 16.00 hod. dňa 24.12. do 18.00 hod. dňa 26.12. a každoročne v čase veľkonočných sviatkov od 10.00 hod. Veľkonočnej soboty do 18.00 hod. Veľkonočnej nedele. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každoročne v čase letných prázdnin od 10.00 hod. dňa 16.7. do 18.00 hod. dňa 31.7. a čase od 10.00 hod. dňa 16.8. do 18.00 hod. dňa 31.8..
(3) Okresný súd Nové Zámky výzvou k plneniu práv a povinností na základe vykonateľného súdneho rozhodnutia zo dňa 16.04.2015 vyzval matku maloletého, aby v zmysle vykonateľného rozhodnutia umožnila styk otca s maloletým dieťaťom.
(4) Uznesením zo dňa 12.05.2015, č. k. 7Em/1/2015-14 Okresný súd Nové Zámky ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky za opatrovníka pre maloletého Mateja na zastupovanie dieťaťa v konaní o výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletým dieťaťom.
(5) Otec maloletého Okresnému súdu Nové Zámky dňa 24.11.2015 oznámil, že v období od 1. júla do 31. augusta 2015 dochádzalo k čiastočnému styku, ktorý bol ochotný tolerovať.
(6) Otec maloletého Okresnému súdu Nové Zámky dňa 18.08.2017 oznámil, že v roku 2017 do 25.06.2017 dochádzalo k pravidelnému stretávaniu s maloletým, od toho dňa sa neuskutočnilo žiadne stretnutie. V období styku od 16.7.2017 do 31.7.2017 si matka maloletého naplánovala dovolenku, ktorú po naliehaní maloletého akceptoval. Na obdobie od 16.8.2017 do 31.8.2017 otec naplánoval spoločnú dovolenku s maloletým, po oznámení jeho zámeru dostal informáciu, že dovolenka so synom nie je možná. Toto dáva na vedomie len súdu a žiada, aby súd nepodnikol žiadne represívne opatrenia voči povinnej alebo jeho synovi.
(7) Otec maloletého Okresnému súdu Nové Zámky dňa 08.09.2017 oznámil, že posledné dva mesiace nedochádza k žiadnemu stretávaniu s maloletým a otec trvá na podanom návrhu.
(8) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky Okresnému súdu Nové Zámky doručil správu zo dňa 14.12.2017, v ktorej uviedol, že rodičia maloletého boli predvolaní na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za účelom zistenia, z akého dôvodu sa nerealizuje styk otca s maloletým. Z adresy matky sa vrátila zásielka s označením adresát neznámy, otec sa na predvolanie nedostavil.
(9) Matka maloletého dňa 06.08.2018 doručila Okresnému súdu Nové Zámky vyjadrenie, v ktorom uviedla, že k styku otca s maloletým nedochádza z dôvodu, že otca odmieta a nechce a výslovne si neželá s ním udržiavať akýkoľvek kontakt. V ďalšom vyjadrení uviedla, že ona ako matka nemá právo nútiť, fyzickými atakmi alebo psychickým nátlakom vyvíjať na dieťa k stretávaniu sa so žiadnou osobou a to aj napriek súdnemu rozhodnutiu. S otcom maloletého sa snažili komunikovať, no pri stretávaní, ak bolo, tak dochádzalo neustále k vyhrážkam synovi zo strany otca. Ďalšou dôležitou skutočnosťou, ku ktorej dochádzalo pri stretávaní sa s otcom boli návštevy u matky otca dieťaťa, ktoré boli pre maloletého náročné (urážky babkou alebo sestrou otca maloletého, časté chodenie do kostola, časté návštevy hrobu starého otca, chodenie do krčmy, zamedzenie telefonátu matke, stávalo sa, že maloletý bol pri počítači a nikto sa mu nevenoval). Prílohami matkinho vyjadrenia boli:
- oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky o zmene trvalého bydliska,
- oznámenie adresované Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky dňa 29.12.2014 o zhoršení vzťahu medzi otcom a maloletým
- e-maily z adresy hostovecka.jana@gmail.com na adresu adriana.vackova@gmail.com o stretnutiach maloletého s otcom,
- e-maily z adresy jana.gondekova@zoznam sk na adresu jana.benova4@upsvr.gov.sk o preposlaní e-mailovej komunikácie,
- komunikácia zrejme matky (jana.gondekova@zoznam.sk) a zrejme otca (hostovecky.ernest@gmail.com, hostovecky.ernest@slovakrail.sk) o finančnej starostlivosti o maloletého,
- e-mail odoslaný dňa 14.11.2017 z adresy hostovecky.matej@gmail.com adresátovi hostovecky.ernest@slovakrail.sk (a v kópii jana.gondekova@zoznam.sk), v ktorom zrejme maloletý žiada zrejme svojho otca, aby ho prestal kontaktovať,
- záverečná mediačná dohoda zo dňa 26.04.2016 z Mediačno-konzultačného centra SOVA, podľa ktorej účastníci mediačného jednania dospeli k dohode, podľa ktorej sa otec zaviazal, že bude reagovať voči synovi miernejšie, že víkendový program s maloletým bude prispôsobovať aj jeho želaniam a náladám, že maloletý, ak bude v spoločnosti otca svojvoľne-nenalinkovane môže matku oboznámiť, kde je, kedy príde, ako sa má, nie však za príkazu niektorého z rodičov, že všetky voľno-časové aktivity, stretávanie sa s priateľmi zo strany otca, vyberanie spôsobu trávenia dovoleniek syna s otcom nemusia striktne byť odsúhlasené a prehodnocované matkou, nenalinkovaný spôsob života maloletého platí aj zo strany matky,
- zrejme zápisky maloletého o stretnutí s otcom cez Veľkú noc v roku 2016 a plánovanom výlete s otcom do Prahy, o ktorom maloletého neinformoval otec ani matka,
- list matky maloletému o tom, ako na výdavky matky a maloletého prispieva jej nový partner, aj keď by to mal robiť otec maloletého a že bude rešpektovať, ak chce byť maloletý zverený otcovi
- list maloletého zo dňa 12.11.2017, že zostáva žiť s matkou a nevlastným otcom.
(10) Otec maloletého Okresnému súdu Nové Zámky dňa 25.01.2019 doručil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že od rozvodu je zo strany matky maloletého neustála fabulácia jeho osoby, ktorá vyústila až do absolútneho strachu maloletého zo stretnutia s otcom. K stretávaniu so synom v zmysle vykonateľného rozsudku nedochádza od júna 2017 napriek otcovmu pretrvávajúcemu záujmu.
(11) Okresný súd Nové Zámky uznesením zo dňa 19.06.2019, č. k. 7Em/1/2015-105 preniesol príslušnosť na Okresný súd Partizánske.
(12) Spis postúpený Okresným súdom Nové Zámky bol Okresnému súdu Partizánske doručený dňa 01.08.2019.
(13) Tunajší súd uznesením zo dňa 02.08.2019, sp. zn. 3Em/1/2019 odvolal z funkcie opatrovníka pre maloletého Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky a ustanovil maloletému opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske.
(14) Okresný súd Partizánske v zmysle § 388 CMP a § 3 ods. 4 v spojení s § 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých požiadal písomne dňa 02.08.2019 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske o poskytnutie súčinnosti pri preverovaní dôvodov nepodrobenia sa súdnemu rozhodnutiu. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske vyplýva, že dňa 23.09.2019 sa na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske dostavila na predvolanie matka maloletého za účelom zisťovania dôvodov nepodrobenia sa rozhodnutiu súdu. Matka uviedla, že stretávanie otca s maloletým Matejom od roku 2014, kedy bolo ich manželstvo rozvedené, neprebiehalo vôbec. Na pojednávaní vo veci rozvodu manželstva bolo uvedené, že maloletý Matej otca už dlhšiu dobu nevidel a nestretával sa s ním. Od roku 2015 sa uskutočňovali stretnutia, no bez prítomnosti matky, kedy sa otec cez syna začal vyhrážať matke. Matka sa s otcom dieťaťa o týchto skutočnostiach rozprávala, otec jej uviedol, že sa nemá do toho starať a u neho je dieťa šťastné. Podľa vyjadrenia matky dieťa k otcovi muselo chodiť, nosiť si papuče, pyžamo. Občasne sa stalo, že dieťa otca čakalo niekedy na stanici, pred domom, nakoľko otec nebol ešte doma z práce. Stávalo sa, že neskoro dostal u otca večeru, otec nebol na túto skutočnosť pripravený. Odchody k otcovi prebiehali u dieťaťa s plačom, boli stresujúce z obavy o matku preto, že sa otec dieťaťa matke vyhrážal. Dieťa to veľmi zle znášalo, nakoľko tieto vyhrážky a slovné útoky na matku boli aj zo strany otcovej rodiny. Podľa slov matky, rodičovská dohoda ktorú, uzavreli pri rozvode manželstva s otcom dieťaťa, bola uzavretá pod nátlakom. Na základe týchto skutočností matka navštívila v Šuranoch psychológa. Otec dieťaťa sa jej slovne vyhrážal, že na ÚPSVaR v Nových Zámkoch má známosti, ju aj jej rodinu zničí a dostane ju do blázinca. Otec dieťaťa odmietol s matkou komunikovať o všetkých dôležitých veciach, týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Odmietal matke oznamovať všetko, čo sa týkalo letných prázdnin, vianočných sviatkov. Nezabezpečil veci, ktoré dieťa potrebovalo. Na základe týchto skutočností si matka dieťaťa musela požičať finančné prostriedky, ktoré potrebovala na zakúpenie vecí pre dieťa. Matka opakovane na základe, týchto skutočnosti vyhľadala súdneho psychológa, ktorého jej odporučil jej právny zástupca. V tomto období otec dieťaťa podal návrh na výkon rozhodnutia. V roku 2016 stretávania otca s dieťaťom prebiehali prerušovane z nevôľou dieťaťa. Matka mu v stretávaní s otcom nebránila. Na otcove výzvy, aby matka dieťa poslala, mu matka uviedla, že dieťa posiela a či ho má vyhodiť za dvere, keď nechce Matej k nemu ísť. Dieťa odmietalo ísť k otcovi hlavne na vianočné sviatky, letné prázdniny. Matej odmietal už od malička nalinajkovaný život. Do života matky vstúpil nový partner p. Gajdoš, ktorého matka predstavila najprv synovi a zároveň aj otcovi dieťaťa. Od tej doby sa otec dieťaťa upokojil a prestal na matku psychicky útočiť. Od dieťaťa otec zisťoval informácie o matke, o jej zdravotnom stave. Otcovi bolo doporučené, aby sa obrátil o informácie na p. Gajdoša, ktorý mu bol ochotný odpovedať. V roku 2017 sa otec s dieťaťom dlhšie nestretával. Toto bolo riešené aj na ÚPSVaR Galanta na podnet otca dieťaťa, kde v tej dobe údajne poskytoval nepravdivé informácie. Matka otcovi dieťaťa pravidelne podávala informácie, kde sa s dieťaťom nachádza. Ako náhle sa s dieťaťom presťahovala a mala zmenený oficiálny trvalý pobyt, bola informácia otcovi poskytnutá. Mal. Matej sa odmietal aj naďalej stretávať s otcom. V roku 2018 otec dieťaťa sám nedodržiaval, stretávanie sa s dieťaťom počas týždňa. Na základe toho sa matka spoločne s dieťaťom presťahovala do Galanty, aby otec mal čo najbližšie k dieťaťu, aj napriek tomu, že matka
mala možnosť spoločne s mal. dieťaťom presťahovať sa k svojmu partnerovi p. Gajdošovi do Chynorian. Dieťa vždy dostalo na výber, či chce zostať s otcom, alebo chce odísť s matkou za jej partnerom. Dňa 24.09.2018 sa udial incident otca s dieťaťom na vlakovej stanici v Prievidzi, kedy partnerka otca dieťa fyzicky zastavila - chytila ho za rameno, pridržalo ho a zastavila. Matej nebol pripravený na skutočnosť, že tam bude otec a jeho priateľka. Otec neustále matke mal. opakoval, či už emailom alebo telefonicky, že on má nárok na stretávanie sa s dieťaťom, no sám neurobil jediný krok k tomu, aby si pre dieťa prišiel do miesta bydliska do Galanty alebo Chynorian. V roku 2019 sa neuskutočnilo stretnutie otca s dieťaťom. Mal. Matej aj naďalej odmieta stretávanie s otcom a odmieta s ním aj komunikovať. Je to jeho vlastné rozhodnutie. Na záver matka uviedla, že striktným výkonom súdneho rozhodnutia sa nebráni. Nikdy som synovi nebránila v stretávaní sa s otcom, vždy to bolo výhradné rozhodnutie syna Mateja. Dieťa už dlhodobo odmieta s otcom komunikovať.
(15) Tunajší súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske o zistenie názoru maloletého a aby sa vyjadril k priebehu stretávaní sa s otcom. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske vyplýva, že maloletý na začiatku rozhovoru uviedol a zdôraznil, že mama mu nikdy nebránila v stretávaní sa s otcom Ernestom Hosťoveckým, vždy to bolo a je len jeho rozhodnutie. Viac menej čo bolo potrebné už povedal, napísal a je to založené aj v súdnom spise. Vo svojich vyjadreniach opisuje situácie, ktoré sa udiali a niektoré aj opakovane. Od otca dostal cca v roku 2014-2015, nevie už presne dátum, priamu vyhrážku, že pokiaľ ho nebude navštevovať, mamu dá zavrieť do blázinca a starých rodičov z maminej strany porazí. Vyhrážal sa mu, pokiaľ k nemu nebude chodiť podľa rozhodnutia súdu, tak bude chodiť na ÚPSVaR v Nových Zámkoch, bude to pravidelne, ako "na klavír", nakoľko otec tam má známosti. Ďalší moment prečo prestal chodiť k otcovi bol, že otec ho síce zobral na výlet, ale bol opitý a provokačne mu povedal, "dúfam, že toto povieš mame". Počas víkendov u otca ho tento dosť často podceňoval a neustále hovoril, že to čo robí a rozpráva nemá zo svojej hlavy. Podľa jeho vyjadrenia sa na otca nedá spoľahnúť. Stala sa situácia, keď maloletý odmietol na Vianoce odísť k otcovi, kedy bola privolaná hliadka PZ Nové Zámky a tá situáciu vyriešila. Nakoniec k otcovi odišiel, zobral si od otca darčeky a po chvíľke sa vrátil späť k mame. Mal. uvádza, že otec sa dosť často vulgárne vyjadroval na adresu jeho matky a zároveň to bolo aj zo strany otcovej rodiny. Otcova matka bola veľmi zlá na jeho matku. Tieto atmosféry na neho veľmi zle pôsobili, vyvolávalo to nezhody aj medzi ním a matkou. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa s otcom nestretáva, nie je s ním v kontakte je pokojnejší a vyrovnanejší. Opakovane uviedol, že mamina mu nikdy nebránila v stretávaní sa s otcom, všetko je to postavené na hlavu. Nevidí dôvod, prečo by si mala mama robiť problémy, keby mu bránila v stretávaní sa s otcom. Istú dobu mal s otcom celkom dobrý vzťah a skutočne nevidí dôvod, prečo by mu v tom matka zabraňovala. Je to len jeho rozhodnutie, že sa s otcom nestretáva. Naposledy sa s otcom stretol začiatkom septembra 2017, kedy ho otec zobral k zubárovi do Nových Zámkov. Otca ešte raz videl v roku 2019, počas konania na OS v Partizánskom. Podľa jeho vyjadrenia má otec veľmi veľa nedostatkov, o ktorých vie, ale nie je ochotný na nich pracovať. Tak ako sa už viackrát mal. Matej vyjadril, toto sú hlavné dôvody prečo sa nechce s otcom stretávať. Nestretával sa s otcom ani v minulosti, nechce sa s ním stretávať ani naďalej. Mal. Matej doniesol rukou napísané vyjadrenie, v ktorom uviedol, že je kľudnejší a šťastnejší, keď sa s otcom nekontaktuje.
(16) Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2P/9/2019 súd zistil, že na pojednávaní v danej veci dňa 06.03.2019 otec maloletého uviedol, že mu je bránené sa so synom stretávať. Styk so synom prebiehal úplne v poriadku do 29.6.2017, syn u neho trávil každý druhý víkend, vychádzali spolu dobre. V apríli či máji 2017 objednal a zaplatil dovolenku do Bulharska, kde mal ísť so synom a s priateľkou a jej synom. Syn o tom vedel, chcel ísť s nimi, boli aj predtým na viac dní aj v Prahe alebo po Slovensku. Posledný víkend pred prázdninami bol syn u neho, pár dní na to nasledujúci týždeň otcovi prišiel od syna list, že ho už nikdy nechce vidieť, bolo to písané jeho rukou. Doteraz netuší, prečo sa takto vyjadril, nič sa nestalo, ani v liste neuviedol prečo. So synom sa snažil komunikovať.
(17) Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2P/9/2019 súd zistil, že na pojednávaní v danej veci dňa 10.04.2019 matka maloletého uviedla, že problémy so stretávaním otca s dieťaťom boli už skôr, nielen od roku 2017. Problém bol hlavne v tom, že otec sa napríklad so synom nerozlúčil, nedodržiaval dohody, neakceptoval vôľu dieťaťa, kde chce tráviť čas, nemohol hovoriť, čo chce. K dovolenke v Bulharsku uviedla toľko, že povedala synovi, že si má vybrať, či chce ísť na dovolenku alebo mať problémy v škole, dovolenka mala byť posledný augustový týždeň, syn na dovolenku napokon nešiel. Otec sa so synom stretol aj v septembri 2017, keď chcela, aby s ním išiel k lekárovi, na to otec reagoval tak, že po dvoch rokoch chce, aby s ním išiel k doktorovi. Syn sa už skôr vyjadril už v apríli 2017 za prítomnosti všetkých, aby sa styk
viac prispôsoboval jeho názoru, či chce alebo nie. Medzi rodičmi prebehla komunikácia cez leto, kde sa nedohodli na úprave stretávania. Matka ponechávala úpravu styku na syna a otca, vie o tom, že otec nedodržal voči synovi dohody. Od presťahovania do Galanty si otec pre syna nechodil, ani cez týždeň sa nesnažil s ním stretávať, stretával sa s ním iba cez víkendy.
(18) Podľa § 376 ods. 1, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP") ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.
(19) Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len "zákon o rodine") záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a/ úroveň starostlivosti o dieťa, b/ bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c/ ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d/ okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e/ ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f/ podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g/ názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h/ podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i/ využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
(20) Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 207/2016 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len "vyhláška") súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.
(21) Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.
(22) Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
(23) Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
(24) Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
(25) S účinnosťou od 01.07.2016 je výkon rozhodnutia vo veciach maloletých upravený Civilným mimosporovým poriadkom a vyhláškou č. 207/2016 Z. z. z 27. júna 2016.
(26) Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, po posúdení obsahu spisu, vyjadrení oprávneného otca, povinnej matky, maloletého a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako aj ostatného spisového materiálu, súd návrh otca na výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým dieťaťom zamietol.
(27) Úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia je v prvom rade vedenie povinného k tomu, aby si svoje povinnosti vyplývajúce mu z exekučného titulu plnil dobrovoľne. Súd musí posúdiť, či konaním povinného rodiča došlo k porušeniu práv oprávneného rodiča, ktoré mu vyplývajú z exekučného titulu. Súd rozhodujúci vo veci výkonu rozhodnutia vo veci styku rodiča s dieťaťom je povinný zisťovať, z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje a akú mieru viny na realizovaní tohto styku má tak rodič povinný, oprávnený, ako aj maloleté dieťa. V tomto konaní má súd pri rozhodovaní na zreteli predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mali sledovať aj obaja rodičia. V rámci konania o výkon rozhodnutia je úlohou súdu viesť povinného rodiča k tomu, aby si povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo súdneho rozhodnutia plnil dobrovoľne. Predtým, ako súd nariadi samotný výkon rozhodnutia zisťuje, či sa povinný
nepodrobuje súdnemu rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže rozhodnutiu podrobiť.
(28) Z obsahu spisu, z vyjadrení oprávneného, povinnej a maloletého dieťaťa je síce zrejmé, že nedochádza k riadnemu plneniu vykonateľného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14P/29/2014-19 zo dňa 29.10.2014 v časti o úprave styku oprávneného otca s maloletým (aj keď oprávnený otec tvrdí, že styk podľa vykonateľného rozsudku prebiehal v poriadku do 29.06.2017 a povinná matka tvrdí, že problém v stretávaní otca so synom bol už skôr ako v roku 2017), avšak z vyjadrenia matky aj z vyjadrenia maloletého (ktorý má v čase rozhodovania súdu 16 rokov) súd zistil, že matka maloletému nikdy nebránila v stretávaní s otcom a maloletý odmieta stretávanie s otcom z vlastného rozhodnutia. Súd je toho názoru, že na takto prejavený názor maloletého je potrebné prihliadať, keďže maloletý má v čase rozhodnutia súdu 16 rokov. Súd musí brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva. Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča a výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom, čo by nútený výkon rozhodnutia za situácie, keď k styku otca s maloletým nedochádza už od roku 2017, mohol spôsobiť a nariadenie výkonu rozhodnutia by mohlo mať výrazným spôsobom negatívny dopad na maloleté dieťa a jeho psychiku. Súd však poznamenáva, že aj zo strany povinnej matky je potrebné vyvinúť úsilie za účelom obnovenia naštrbených vzťahov medzi maloletým a jeho otcom, bez ohľadu na to, ak ona sama má voči druhému rodičovi vlastné osobné výhrady. Za tým účelom by matka mala vytvárať priaznivé podmienky pre styk otca s maloletým dieťaťom a neustále tak napomáhať maloletému dieťaťu k budovaniu si pozitívneho vzťahu so svojim otcom.
(29) Súd na záver vyjadruje pochybnosti, či na odmietajúci postoj maloletého voči jeho otcovi nemal vplyv konflikt rodičov, keď z e-mailov a listov, ktoré si navzájom posielali účastníci konania, sa javí, že maloletý bol zatiahnutý do konfliktného vzťahu medzi rodičmi, avšak je zrejmé, že maloletý má v súčasnosti k otcovi negativistický vzťah a odmieta ho, pričom podľa názoru súdu je potrebné k použitiu donucovacích prostriedkov potrebné pristupovať s maximálnou opatrnosťou a má za to, že na prelomenie bariéry medzi otcom a maloletým by nariadenie výkonu rozhodnutia v takmer dospelom veku maloletého už nemalo vplyv a mohlo by vzťah otca a maloletého ešte zhoršiť.
(30) Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti návrh oprávneného zamietol z dôvodu, že z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by povinná bránila oprávnenému v styku s maloletým dieťaťom. Oprávnený žiadnym spôsobom nepreukázal a ani z obsahu listinných dôkazov obsiahnutých v spise nevyplýva, že by zo strany povinnej dochádzalo k mareniu výkonu rozhodnutia ohľadne úpravy styku v zmysle vyššie citovaného rozsudku. Z takto zisteného skutkového stavu súd preto o návrhu oprávneného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
(31) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
(32) Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(33) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Preto súd účastníkom konania nárok na náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. (§ 377 ods. 1 CMP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.