Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/36/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: Versicherung AG, so sídlom HDI - Platz 1, Hannover, Nemecká spolková republika, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Viktor Mišík s.r.o., so sídlom Zámocká 1, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, adresa na doručovanie: Hlboká cesta 7, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: KUEHNE + NAGEL, s. r. o., so sídlom Polus Tower 2, Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava, IČO: 31 339 603, zastúpený: JUDr. Soňa Vlhová, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 12, Twin City blok B, 821 09 Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie 36.268,80 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 36.268,80 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, je spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania je poskytovanie poistenia v priemyselnom odvetví a následné vymáhanie postúpených pohľadávok od originálnych dlžníkov. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že talianska spoločnosť GGP Italia S.p.A., Via del Lavoro 6, 31033 Castelfranco Veneto, Treviso, Talianska republika si objednala podľa CMR listu SK 4975495 od svojej spriaznenej spoločnosti na Slovensku GGP Slovakia, s.r.o. so sídlom Priemyselná 4686/1, 059 51 Poprad - Matejovce, IČO: 36 514 179 dodávku 240 kosačiek v celkovej sume 36.268,80 Eur. GGP Slovakia následne fakturovala sumu 36.268,80 Eur spoločnosti GGP Italia S.p.A. z dôvodu neskoršej straty, resp. odcudzenia zásielky vystavila v prospech spoločnosti GGP Italia S.p.A. dobropis k faktúre č. 3012004304 č. 3012004559, v ktorom fakturovanú sumu za dodanie 240 kosačiek dobropisovala. Tovar bol naložený v priestoroch spoločnosti Transervice Europa Sk s.r.o., kde spoločnosť GGP Slovakia tovar uskladnila na účely ďalšej prepravy. Prepravou bol poverený žalovaný. Zásielka mal byť prepravená do skladu Évry BCM, La Piece de la Remise 91004 Évry vo Francúzsku s dátumom dodania 21.11.2012. K tovaru bol vystavený doklad o zabalení spoločnosťou žalovaného ako aj medzinárodný nákladný list CMR č. SK4975495. Žalovaný ako dopravca poveril z dôvodu svojej kapacitnej vyťaženosti reálnou prepravou spoločnosť ETC Sp Z.o.o., ul. M. Reja 33, 333 00 Nowy Sacz, Poľská republika, ktorá neskôr poverila prepravou spoločnosť OD-DO, s.r.o. SNP 129, Žiar nad Hronom, IČO: 45 940 746.

3. Následne boli kupujúci (GGP Italia S.p.A.) ako aj predávajúci (GGP Slovakia s.r.o.) informovaní, že tovar do miesta dodania nikdy nedorazil. Podľa správy spoločnosti Cunningham Lindsey (CLS

Poradenské služby s.r.o.) sa šetrením zistilo, že tovar bol ukradnutý. Spoločnosť GGP Slovakia preto reklamovala u žalovaného vykonanú prepravu a uplatnila si nárok zo vzniknutej škody. Žalovaný reagoval listom tak, že odmietol nárok spoločnosti GGP Slovakia s.r.o., pričom poukázal na skutočnosť, že si uplatnil zodpovednosť u všetkých zodpovedných subjektov a komunikuje so svojim poisťovateľom zodpovednosti.

4. Na zastúpenie (organizačnú zložku) žalobcu v Taliansku - HDI-Gerling Industrie Versicherung AG, Rappresentanza per l´Italia bola postúpená pohľadávka z titulu náhrady škody vo výške 36.268,80 Eur z medzinárodnej prepravy, ktorá vznikla spoločnosti GGP Italia S.p.A., nakoľko žalobca prostredníctvom svojho zastúpenia kompenzoval tejto spoločnosti pohľadávku, ktorá jej vznikla. Pohľadávka bola postúpená na spoločnosť GGP Italia S.p.A. postúpením od slovenskej obchodnej spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o.

5. Žalovaný bol vyzvaný nemeckým právnym zástupcom žalobcu na náhradu vzniknutej škody, nakoľko žalovaný bol v čase straty tovaru zodpovedný za zásielku. Škoda bola vyčíslená na 36.268,80 Eur. Túto škodu žalovaný neuhradil.

6. Súd vo veci vydal dňa 16.12.2013 platobný rozkaz č.k. -52, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada ju zamietnuť.

7. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ďalej uviedol, že je pravdou, že spoločnosť GGP Slovakia, s.r.o. si u žalovaného objednala obstaranie prepravy 240 kusov kosačiek. So spoločnosťou GGP Slovakia, s.r.o. uzatvoril žalovaný zasielateľskú zmluvu. Tovar bol naložený dňa 15.11.2012 a mal byť doručený dňa 21.11.2012. Žalovaný obstaral samotnú prepravu tovaru, na základe zmluvy o preprave tovaru u spoločnosti ETC Sp Z.o.o. Následne sa žalovaný dozvedel, že uvedená spoločnosť prepravu nerealizovala, ale túto realizovala spoločnosť OD-DO, s.r.o., pričom bolo zistené, že tovar na miesto dodania nedorazil a že sa stratil, resp. bol ukradnutý. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu poukázal na skutočnosť, že v tomto zmluvnom vzťahu bol v pozícii zasielateľa a nie dopravcom a zmluvný vzťah sa v tomto prípade riadi všeobecnými zasielateľskými podmienkami Zväzu logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca mal podať svoju žalobu voči tomu dopravcovi, ktorý vykonával tú časť prepravy, ktorá je príčinou straty zásielky. Žalovaný teda popieral existenciu svojej zodpovednosti za stratu prepravovaného tovaru.

8. Žalovaný spochybňoval aj existenciu žalobcovej aktívnej legitimácie v tomto spore, nakoľko podľa jeho názoru žalobca nepreukázal, že by bol osobou oprávnenou na vymáhanie škody, pričom vôbec nie je zrejmé komu škoda mala vzniknúť.

9. Súd rozsudkom č.k. -241 zo dňa 27.09.2017 rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Krajský súd rozsudkom č.k. -336 zo dňa 09.08.2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: výpisu z obchodného registra žalobcu, výpisu z obchodného registra žalovaného, postúpenia pohľadávky zo dňa 30.05.2013, postúpenia pohľadávky zo dňa 30.08.2013, faktúry č. 3012004559, správy spoločnosti CLS Poradenské služby, s.r.o., listu spoločnosti GGP Slovakia s.r.o. zo dňa 26.11.2012, listu žalovaného zo dňa 21.11.2012, listu spoločnosti Segelken & Suchopar zo dňa 06.08.2013, ponukového letáku žalovaného, kópie internetovej stránky žalovaného, medzinárodného nákladného listu CMR, prílohy k poistnej zmluve, prílohy k poistnej zmluve - protokolu č. 1, prílohy k poistnej zmluve - protokolu č. 11, interného hlásenia o veľkej škode, faktúry č. 2013002289, e-mailovej komunikácie medzi právnych zástupcov sporových strán a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Z postúpenia pohľadávky zo dňa 30.05.2013 súd zistil, že spoločnosť GGP Slovakia, s.r.o. v tomto postúpení jednostranne uviedla, že postupuje svoju pohľadávku vzniknutú stratou 240 kosačiek na spoločnosť GGP Italy SPA.

12. Z postúpenia pohľadávky zo dňa 30.08.2013 súd zistil, že spoločnosť GGP Italy SPA v tomto postúpení jednostranne uviedla, že postupuje svoju pohľadávku vzniknutú stratou 240 kosačiek na spoločnosť žalobcu.

13. Z faktúry č. 3012004559 súd zistil, že spoločnosť GGP Slovakia, s.r.o. dobropisovala spoločnosti GGP Italy SPA sumu 36.268,80 Eur.

14. Z listu spoločnosti GGP Slovakia s.r.o. zo dňa 26.11.2012 súd zistil, že táto spoločnosť požiadala žalovaného o náhradu škody spôsobenej stratou prepravovanej zásielky.

15. Z listu žalovaného zo dňa 21.11.2012 súd zistil, že žalovaný týmto listom potvrdil spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o. prijatie jej žiadosti o náhradu škody a zároveň uviedol, že požiadal všetky zodpovedné subjekty o náhradu škody a škode zároveň informoval svojho poisťovateľa zodpovednosti. Zároveň uviedol, že v tomto čase musí nárok na náhradu škody odmietnuť.

16. Z listu spoločnosti Segelken & Suchopar zo dňa 06.08.2013 súd zistil, že táto spoločnosť v mene žalobcu požiadala žalovaného o zaplatenie náhrady škody v sume 36.268,- Eur do 31.08.2013.

17. Z medzinárodného nákladného listu CMR súd zistil, že dopravca - spoločnosť OD-DO, s.r.o. mala vykonať prepravu 240 kosačiek z mesta Poprad do mesta Evry vo Francúzskej republike.

18. Z prílohy k poistnej zmluve a protokolu č. 1 k poistnej zmluve súd zistil, že na základe tejto prílohy k poistnej zmluve predĺžil žalobca platnosť poistenia pre spoločnosť GGP Italy S.p.a. na obdobie od 31.08.2012 do 31.08.2013.

19. Z protokolu č. 11 k poistnej zmluve súd zistil, že žalobca poistenému - spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o. potvrdil, že poistné krytie je poskytnuté za podmienok podľa hlavnej poistnej zmluvy pre spoločnosť GGP Italy S.p.A. - č. 630-01586383-14043. Touto prílohou sa obnovilo poistné krytie na dobu od 31.08.2012 do 31.08.2013.

20. Z faktúry č. 2013002289 súd zistil, že spoločnosť GGP Italy S.p.A. dobropisovala spoločnosti SAS EQUIPEMENT DE LA MAISON sumu 36.012,- Eur.

21. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto

a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu b) zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb c) zmluva, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, sa spravuje právnym poriadkom krajiny, kde sa nehnuteľnosť nachádza, d) bez ohľadu na písmeno c) nájom nehnuteľnosti uzavretý na dočasné súkromné použitie na obdobie maximálne šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu prenajímateľa za predpokladu, že nájomca je fyzická osoba a má svoj obvyklý pobyt v tej istej krajine, e) zmluva o franšíze sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu franšízanta, f) zmluva o distribúcii sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu distribútora, g) zmluva o predaji tovaru dražbou sa spravuje právnym poriadkom krajiny, kde sa koná dražba, ak také miesto možno určiť, h) zmluva uzavretá v rámci multilaterálneho systému, ktorý spája, alebo umožňuje spájanie záujmov viacerých tretích strán nakupovať a predávať finančné nástroje v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 17 smernice 2004/39/ES v súlade s nediskrečnými pravidlami a ktorý sa spravuje jediným právnym poriadkom, sa spravuje týmto právnym poriadkom.

22. Podľa článku 4 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) ak sa na zmluvu nevzťahuje odsek 1 alebo ak sú prvky zmluvy

pokryté viac ako jedným z písmen a) až h) odseku 1, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu

23. Podľa článku 4 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) ak je zo všetkých okolností veci zrejmé, že zmluva má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v odseku 1 alebo 2, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny.

24. Podľa článku 4 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) ak podľa odsekov 1 alebo 2 nie je možné určiť rozhodné právo, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, s ktorou má najužšiu väzbu

25. Podľa článku 4 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) ak je zo všetkých okolností veci zrejmé, že zmluva má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v odseku 1 alebo 2, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny.

26. Podľa článku 4 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) ak podľa odsekov 1 alebo 2 nie je možné určiť rozhodné právo, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, s ktorou má najužšiu väzbu.

27. Podľa článku 14 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) vzťah medzi postupcom a postupníkom pri postúpení pohľadávky voči inej osobe (ďalej len "dlžník") sa spravuje právnym poriadkom, ktorým sa podľa tohto nariadenia spravuje zmluva medzi postupcom a postupníkom.

28. Podľa čl. 14 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) podľa právneho poriadku, ktorým sa spravuje postúpená pohľadávka, sa určuje jej postupiteľnosť, vzťah medzi postupníkom a dlžníkom, podmienky, za ktorých možno uplatniť postúpenú pohľadávku voči dlžníkovi, ako aj otázka, či došlo k zbaveniu sa záväzku dlžníkom.

29. Podľa čl. 14 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) princíp postúpenia pohľadávky v tomto článku zahŕňa priame prevody a pohľadávky, prevody pohľadávok prostredníctvom záruk a záväzky či iné právne zábezpeky pohľadávok.

30. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Podľa ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

32. Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

33. Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

34. Podľa zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu.

35. Podľa pri plnení záväzku je zasielateľ povinný s vynaložením odbornej starostlivosti dojednať spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu, ktoré vyplývajú zo zmluvy a jeho príkazov alebo sú zasielateľovi inak známe.

36. Podľa zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke vzniknutú pri obstarávaní prepravy, ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

37. Podľa zasielateľ je povinný zásielku poistiť, len keď to určuje zmluva.

38. Podľa ak zasielateľ použije na obstaranie prepravy ďalšieho zasielateľa (medzizasielateľa), zodpovedá pritom, akoby prepravu obstaral sám.

39. Podľa zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

40. Podľa podľa zmluvy môže byť dopravca povinný vydať odosielateľovi pri prevzatí zásielky na prepravu náložný list.

41. Podľa dopravca môže svoj záväzok plniť pomocou ďalšieho dopravcu a zodpovedá pritom, akoby prepravu uskutočňoval sám.

42. Podľa dopravca zodpovedá za škodu na zásielke, ktorá vznikla po jej prevzatí dopravcom až do jej vydania príjemcovi, ibaže ju dopravca nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

43. Podľa pri strate alebo zničení zásielky je dopravca povinný nahradiť cenu, ktorú zásielka mala v čase, keď bola odovzdaná dopravcovi.

44. Podľa pri poškodení alebo znehodnotení zásielky je dopravca povinný nahradiť rozdiel medzi cenou, ktorú mala zásielka v čase jej prevzatia dopravcom, a cenou, ktorú by v tomto čase mala poškodená alebo znehodnotená zásielka.

45. Podľa článku 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

46. Podľa článku 4 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.

47. Podľa článku 23 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) ak dopravca má podľa ustanovení tohto Dohovoru povinnosť nahradiť škodu za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky, vypočíta sa náhrada z hodnoty zásielky v mieste a čase jej prevzatia na prepravu.

48. Podľa článku 23 ods. 2 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) hodnota zásielky sa určuje podľa burzovej ceny, a ak nie je burzová cena, podľa bežnej trhovej ceny, a ak nie je ani burzová ani bežná trhová cena, podľa všeobecnej hodnoty tovaru rovnakej povahy a akosti.

49. Podľa článku 23 ods. 3 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) náhrada škody nesmie presahovať 8,33 číselných jednotiek za kilogram chýbajúcej hrubej hmotnosti.

50. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že talianska spoločnosť GGP Italia S.p.A., si objednala u svojej spriaznenej spoločnosti na Slovensku GGP Slovakia, s.r.o. so sídlom Priemyselná 4686/1, 059 51 Poprad - Matejovce, IČO: 36 514 179 dodávku 240 kosačiek v celkovej sume 36.268,80 Eur. GGP Slovakia, s.r.o. následne fakturovala sumu 36.268,80 Eur spoločnosti GGP Italia S.p.A. Neskôr z dôvodu neskoršej straty, resp. odcudzenia zásielky vystavila v prospech spoločnosti GGP Italia S.p.A. dobropis č. 3012004559 k faktúre č. 3012004304, v ktorom fakturovanú sumu za dodanie

240 kosačiek dobropisovala. Tovar bol naložený v priestoroch spoločnosti Transervice Europa Sk s.r.o., kde spoločnosť GGP Slovakia, s.r.o. tovar uskladnila na účely ďalšej prepravy. Dodanie tovaru do Francúzskej republiky si spoločnosť GGP Slovakia, s.r.o. objednala u žalovaného. Tovar do miesta určenia nikdy doručený nebol, pričom v priebehu prepravy došlo k jeho strate resp. krádeži. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.

51. Ako súd uviedol už v pôvodnom rozsudku, spornou medzi stranami zostala otázka aktívnej hmotnoprávnej legitimácie žalobcu v tejto veci, teda jeho oprávnenie vymáhať náhradu škody, ktorá bola pri preprave 240 kusov kosačiek spôsobená spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o.

52. Žalovaná strana rozporovala aj existenciu pasívnej hmotnoprávnej legitimácie žalovaného v tomto spore argumentujúc tým, že žalovaný v právnom vzťahu so žalobcom nevystupoval v pozícii prepravcu, ale v pozícii zasielateľa. Z tohto dôvodu podľa žalovaného nebolo možné uplatňovať na právny vzťah medzi spoločnosťou GGP Slovakia, s.r.o. Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), ale žalovaný zodpovedá za stratu zásielky iba v rozsahu zodpovednosti zasielateľa.

53. Žalobca odvodzoval existenciu svojej aktívnej legitimácie v tomto spore od skutočnosti, že pohľadávka, ktorá mala stratou zásielky 240 kusov kosačiek spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o. vzniknúť bola postúpená spoločnosti GGP Italia S.p.A., ktorá následne túto pohľadávku postúpila žalobcovi ako svojmu poisťovateľovi. K postúpeniu uvedených nárokov na žalobcu malo dôjsť na základe písomného postúpenia pohľadávky postúpenia pohľadávky zo strany spoločnosti GGP Italy S.p.a. zo dňa 30.08.2013. V tomto písomnom postúpení spoločnosť GGP italy S.p.A. doslovne uviedla, že "v postavení predávajúceho vyššie uvedenej zásielky (240 kosačiek prepravovaných zo Slovenska do Francúzska), týmto Vašej spoločnosti (žalobcovi) postupuje všetky práva, pohľadávky a nároky týkajúce sa uvedených kúpnych zmlúv a zmlúv o preprave, bez vylúčenia ktorejkoľvek z nich a splnomocňuje žalobcu na získanie náhrady od zodpovedných osôb".

54. Súd v rozsudku č.k. -241 uviedol, že z textu postúpenia pohľadávky nie je vôbec zrejmé, že by súčasťou tohto postúpenia bola aj pohľadávka, ktorá mala byť spoločnosti GGP Italy S.p.A. postúpená spoločnosťou GGP Slovakia, s.r.o., nakoľko predmetom postúpenia mali byť pohľadávka, resp. nárok na náhradu škody, spôsobenej spoločnosti GGP Italy S.p.A tým, že táto ako predávajúci nedodala tovar jeho konečnému príjemcovi vo Francúzsku, pre ktorého tovar u žalobcu objednala. Zároveň v tejto súvislosti podotkol, že nie je zrejmé, aká škoda mal byť spoločnosti GGP Italy S.p.A. v dôsledku straty 240 kosačiek pri ich preprave spôsobená, nakoľko francúzsky odberateľ síce neuhradil spoločnosti GGP Italy S.p.A. kúpnu cenu kosačiek, ale na strane druhej ani spoločnosť GGP Italy S.p.A. neuhradila cenu kosačiek spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o. Spoločnosť GGP Slovakia, s.r.o. síce kúpnu cenu kosačiek najprv spoločnosti GGP Italy S.p.A. fakturovala, neskôr však túto faktúru dobropisovala, čo znamená, že úhradu nedodaného tovaru ani nežiadala. Ak mali byť súčasťou postúpenia pohľadávok zo spoločnosti GGP Italy S.p.A na žalobcu aj pohľadávky, spoločnosti GPP Slovakia, s.r.o., (či už ako osoby objednávajúcej prepravu tovaru alebo vlastníka strateného tovaru) je súd v tomto rozhodnutí dospel k záveru, že spoločnosť GGP Italy S.p.A. sa nikdy nestala ich vlastníkom, nakoľko postúpenie pohľadávok zo dňa 30.05.2013 je absolútne neplatné.

55. Samotné postúpenie pohľadávok, ku ktorému malo dôjsť medzi slovenskou právnickou osobou a talianskou právnickou osobou a teda aj k stretu dvoch právnych poriadkov a to právneho poriadku Slovenskej republiky a právneho poriadku Talianskej republiky súd prvej inštancie posúdil, s ohľadom na skutočnosť, že v postúpení pohľadávky nedošlo k určeniu rozhodného práva v zmysle čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). Rozhodné právo pre postúpenie pohľadávky určil podľa čl. 4 tohto nariadenia. Predmetom plnenia na základe postúpenie pohľadávky bol práve prevod samotnej postupovanej pohľadávky z postupcu na postupníka. Prevod postupovanej pohľadávky je zároveň plnením charakteristickým pre postúpenie pohľadávky. V súlade s ustanovením čl. 4 ods. 2 predmetného nariadenia preto súd ustálil, že práve spoločnosť GGP Slovakia, s.r.o. je stranou ktorá mala uskutočniť charakteristické plnenie a preto v súlade s čl. 4 ods. 2 a čl. 14 citovaného nariadenia sa samotné postúpenie, ako aj vzťahy medzi postupcom a postupníkom spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako krajiny v ktorej má spoločnosť GGP Slovakia, s.r.o. svoje sídlo.

56. S týmto záverom nesúhlasil žalobca, ktorý v odvolaní uviedol, že medzi účastníkmi postúpenia pohľadávok došlo k voľbe právneho poriadku a jeho účastníci si ako rozhodné právo zvolili právo nemecké. Tu je však potrebné podotknúť, že ani jedno postúpenie pohľadávok neobsahuje akúkoľvek zmienku o voľbe rozhodného práva. Tu je uviesť, že obe postúpenia pohľadávok boli ako listinné dôkazy predložené žalujúcou stranou a žalujúca strana predložila aj preklady týchto postúpení. Pokiaľ ide o žalobcovu argumentáciu, podľa ktorej má byť pre postúpenie pohľadávok rozhodným nemecké právo táto je absolútne irelevantná, nakoľko žalobcom citované nariadenie Rím I upravuje určenie rozhodného práva v prípade poistných zmlúv v osobitnom čl. 7, pričom aplikácia čl. 4 ods. 3 pre poistné zmluvy je vylúčená. Odhliadnuc od uvedeného, žalobcom predložené postúpenia pohľadávok neobstoja ani pri ich posudzovaní podľa nemeckého práva. nemecký upravuje postúpenie pohľadávok v druhej knihe v a nasl., pričom možno konštatovať, že právna úprava je v zásade obdobná ako úprava obsiahnutá v právnom poriadku Slovenskej republiky.

57. Súd preto vo svojom pôvodnom rozhodnutí poukázal na právnu úprava postúpenia pohľadávky v právnom poriadku Slovenskej republiky obsiahnutú v až . Podľa týchto ustanovení predpokladom uzatvorenia zmluvy, teda dvojstranného právneho úkonu, je písomná forma. To znamená, že právny poriadok Slovenskej republiky podmieňuje postúpenie pohľadávky uzatvorením dvojstranného právneho úkonu - zmluvy uzatvorenej medzi postupcom a postupníkom. Pohľadávku nie je možné postúpiť iba jednostranným vyhlásením postupcu o tom, že postupuje svoju pohľadávku bez toho, aby s týmto postúpením prejavil svoj súhlas v písomnej forme v samotnej zmluve. Rovnako aj nemeckého vyžaduje pre postúpenie pohľadávky uzatvorenie dvojstrannej zmluvy medzi postupcom a postupníkom.

58. Súd v pôvodnom rozhodnutí taktiež konštatoval, že samotnú postupovanú pohľadávku v zmluve o postúpení je potrebné špecifikovať, a to určením jej výšky, označením dlžníka, ako aj právneho dôvodu vzniku tejto pohľadávky. Iba pri splnení všetkých uvedených náležitosti, teda iba platným postúpením pohľadávky postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Postupník sa iba v takomto prípade stane veriteľom a nadobúda pohľadávku vrátane jej príslušenstva a práv, čím sa stane oprávneným pohľadávku od dlžníka nielen vymáhať ale aj ďalej postúpiť. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 14. októbra 2010, sp. zn. ). Spoločnosť GGP Slovakia, s.r.o. preto nemohla platne postúpiť svoje pohľadávky z kúpnych zmlúv a zmlúv o preprave bez toho, aby tieto konkrétne vymedzila a určila výšku postupovanej pohľadávky, ako aj osobu dlžníka.

59. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie dospel vo svojom pôvodom rozhodnutí dospel k záveru, že GGP Italy S.pA. nemohla na základe postúpenia pohľadávok nadobudnúť pohľadávky spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o., nakoľko takéto postúpenie nespĺňalo elementárne obsahové a formálne náležitosti kladené pre takýto právny úkon a preto je absolútne neplatné, keďže svojim obsahom odporuje zákonu ( a ). Spoločnosť GGP Italy S.p.A. sa nikdy nestala vlastníkom pohľadávok, ktoré mali vzniknúť spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o. voči žalovanému a teda nemohla predmetné pohľadávky ani platne ďalej postúpiť žalobcovi a tento sa ani nikdy nemohol stať ich vlastníkom.

60. K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu odvolací súd v uznesení č.k. -336 uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný. Uvedený záver podľa Krajského súdu nemá oporu vo vykonaných listinných dôkazoch, z ktorých vyplýva prechod regresného nároku na náhradu škody z pôvodne poškodeného GGP Slovakia s.r.o. na žalobcu. Žalobca ako poisťovňa v konaní tvrdila, že poskytla poistné plnenie spoločnosti GGP Italy, S.p.A., ktorá následne toto poistné plnenie mala poskytnúť spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o., a žalobca žiadal vykonať dokazovanie predložením listinného dôkazu o úhrade 240 ks kosačiek spoločnosťou GGP Italy, S.p.A. spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o., čo však súd nepripustil vykonať ako dôkaz, a napriek ostatným listinným dôkazom súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by naňho prešlo právo na náhradu škody spôsobenej stratou zásielky pri jej preprave. Z dokladu o postúpení všetkých práv, pohľadávok a nárokov zo dňa 30.5.2013 zo spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o. na spoločnosť GGP Italy, S.p.A. pritom vyplýva, že sa týka predaja 240 ks kosačiek (faktúra č. 3012004304 vystavená GGP Slovakia), udalosť

- krádež tovaru, a nárokov zo zmluvy o preprave CMR č. 4975495. Z dokladu zo dňa 30.8.2013 vyplýva, že spoločnosť GGP Italy, S.p.A. postúpila všetky práva, pohľadávky a nároky z uvedených kúpnych

zmlúv (240 ks kosačiek) a zmlúv o preprave (CMR č. 4975495) na spoločnosť HDI - GERLING Industries Versicherung AG, Representanz Generale per l´Italia, Miláno, Taliansko (organizačná zložka žalobcu). Z dôvodu straty zásielky vznikla spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o., ktorá postúpila svoje nároky na spoločnosť GGP Italy, škoda vo výške 36.268,80 Eur, ktorú si následne žalobca (keďže poskytol poistné plnenie spoločnosti GGP Italy) uplatnil u žalovaného, ktorý ako prepravca zodpovedá za stratu zásielky podľa čl. 17 Dohovoru CMR.

61. Odvolací súd mal za to, že listinné dôkazy preukazujú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, a to prechodom práva poisteného na náhradu škody voči žalovanému, rovnako tak postúpením práva na náhradu škody voči žalovanému.

62. V súlade s bol súd viazaný záverom odvolacieho súdu o existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na domáhanie sa náhrady škody voči žalovanému. Pre posúdenie skutočnosti, či a v akej výške je žaloba žalobcu dôvodná tak bolo potrebné, aby žalobca preukázal výšku poistného plnenia vyplateného v súvislosti s udalosťou spôsobenou žalovaným.

63. Dokazovanie je tou časťou civilného sporového konania, v ktorej si súd vytvára poznatky pre rozhodnutie vo veci. Robí tak spôsobom vymedzeným v a nasl. Strany sporu majú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Nesplnenie tejto procesnej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena a neúspech v konaní. zaviedol v princíp formálnej pravdy, čo predstavuje aj jednu z najzásadnejších zmien, ktorú do civilných súdnych konaní priniesla nová procesnoprávna úprava. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd musí pri rozhodovaní vychádzať výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je zánik dôkaznej iniciatívy súdu a jej bezvýhradný presun na strany sporu, pričom v súlade s je potrebné tieto novozavedené princípy aplikovať aj na toto konanie. Pokiaľ teda odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie ohľadom výšky žalobcovho nároku, toto dokazovanie mohlo byť vykonané iba v rozsahu dôkazov navrhnutých stranami sporu, pričom strany sporu v tomto smere žiadne dokazovanie nenavrhli.

64. Pokiaľ žalobca tvrdí, že má ako poisťovateľ právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom regresu, bol povinný preukázať vyplatenie poistného plnenia vo výške zodpovedajúcej uplatnenej pohľadávke. Tu je potrebné poznamenať, že žalobca v priebehu konania nepredložil súdu žiaden dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že poistné plnenie vyplatil, v akej výške, kedy a komu. Túto skutočnosť mal zrejme preukazovať listinný dôkaz: interné hlásenie o veľkej škode. Ide o interné hlásenie zamestnanca talianskeho zastúpenia (organizačnej zložky) žalobcu inému zamestnancovi žalobcu. Už zo samotného hlásenia je zrejmé, že výška škody mala predstavovať sumu 81.081,44 Eur. Minimálne jej súčasťou teda bola aj škoda spôsobená stratou inej zásielky, ktorej prepravu žalovaný žiadnym spôsobom nezabezpečoval. Z vykonaného dokazovania taktiež vôbec nie je zrejmé v akej výške a komu (teda, či spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o alebo GGP Italy S.p.A) malo byť poistné plnenie poskytnuté. Z obsahu tohto hlásenia dokonca nevyplýva ani to, či k vyplateniu poistného plnenia vôbec došlo. Za relevantný dôkaz vyplatenia poistného plnenia by mohol byť považovaný napr. výpis zo žalobcovho účtu alebo iný doklad, ktorý by jednoznačne preukazoval, že toto poistné plnenie bolo poistenému aj skutočne vyplatené, avšak takýto dôkaz žalujúca strana v priebehu celého konania neprodukovala. Žalobca teda žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o tom, že spoločnosti GGP Italy, S.p.A. vyplatil poistné plnenie vo výške žalobou uplatneného nároku.

65. Žalobca v konaní preukázal, iba to, že medzi ním a spoločnosťou GGP Italy S.p.A. došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy, samotný obsah poistenia z predložených listinných dôkazov zrejmý nie je. Za preukázané je možné považovať aj skutočnosť, že spoločnosť GGP Slovakia, s.r.o. bola poisteným žalobcu, avšak už nie je zrejmé, či sama túto zmluvu uzatvorila, alebo jej poistenie vyplývalo z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou GGP Italy S.p.A. Aj z tohto dôvodu nemožno považovať za preukázané, že by sa poistenie malo vzťahovať aj na poistnú udalosť spôsobenú stratou zásielky 240 kusov kosačiek.

66. V neposlednom rade súd považuje za potrebné uviesť, že na vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou GGP Italy S.p.A. založený poistnou zmluvou nie je možné uplatniť ustanovenia , t.j. ustanovenia slovenského právneho poriadku, nakoľko tento nie je možné aplikovať na vzťah založený poistnou zmluvou uzatvorenou medzi nemeckou a talianskou právnickou osobou.

67. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania výšky skutočne vyplateného poistného plnenia. Na uvedenom závere by nič nemohlo zmeniť ani vykonanie žalobcom navrhovaného dokazovania listinným dôkazom, ktorý mal preukázať úhradu 240 kosačiek spoločnosťou GGP Italy S.p.A. spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o., nakoľko zo samotných skutkových tvrdení žalobcu aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca kúpnu cenu týchto kosačiek žalovanému dobropisoval, to znamená, že ani nežiadal ich úhradu. Aj keď samotná kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťami GGP Slovakia, s.r.o. a GGP Italy S.p.A. sa spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky (čl. 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky), z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v zmysle dohody týchto spoločností sa nepovažoval záväzok predávajúceho za splnení jeho odovzdaním na prepravu ( ), ale až jeho skutočným dodaním. V opačnom prípade by neexistoval dôvod na dobropisovanie samotnej fakturovanej kúpnej ceny, nakoľko spoločnosť GGP Slovakia, s.r.o. by mala nárok na zaplatenie jeho kúpnej ceny tovaru a to aj napriek jeho strate. Spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o. by v takomto prípade nemohla v súvislosti so stratou tovaru vzniknúť ani škoda a neexistovala by pohľadávka, ktorú by mohol spoločnosti GGP Italy, S.p.A. (neplatne) postúpiť. Spoločnosti GGP Italy S.p.A. by zároveň ako poškodenému nevznikla žiadna povinnosť žalobcom poskytnuté poistné plnenie poukázať spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o., nakoľko toto by slúžilo priamo na úhradu ním utrpenej škody z poistnej udalosti.

68. Pre úplnosť súd považuje opätovne za potrebné zdôrazniť, že aj v prípade, ak by žalobca právne relevantným spôsobom skutočne preukázal poukázanie poistného plnenia spoločnosti GGP Italy S.p.A., preukázal by iba skutočnosť, že vyplatil poistné plnenie poistenému, ktorému žiadna reálna škoda stratou tovaru nevznikla, nakoľko jeho kúpnu cenu pred poukázaním poistného plnenia vôbec neuhradil a ani neobjednal prepravu u žalovaného. Žalobca by tak preukázal v podstate iba to, že poistné plnenie poukázal osobe, ktorej na jeho vyplatenie nárok nevznikol. Na žalobcu ako poisťovateľa tak ani v takomto prípade nemohlo prejsť právo spoločnosti GGP Italy S.p.A. na náhradu škody, nakoľko jej toto právo nesvedčilo.

69. Keďže žalobca nepreukázal výšku skutočne poskytnutého poistného plnenia, ba nepreukázal ani, že by vôbec vyplatil akékoľvek poistné plnenie poistenej spoločnosti GGP Italy, S.p.A.., na základe poistky č. 630-ON86383-14043, číslo nároku 01-632-02097-12-8, dátum vzniku škody 15.11.2012, pričom bez tohto preukázania vyplatenia tohto plnenia nie je možné považovať nárok žalobcu tak, ako to uviedol aj Krajský súd v rozhodnutí -336.

70. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval, v súlade so zásadou hospodárnosti, za potrebné vykonať dokazovanie pripojením vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-63/OEK-PP-2013, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, keďže v konaní nebolo sporné, že k strate prepravovanej zásielky 240 kusov kosačiek skutočne došlo. Za nehospodárne a nadbytočné súd považoval aj vykonanie dokazovania výsluchom svedka K.. Y. F., ktorý ako zamestnanec spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o. mal prepravu tovaru zabezpečovať v spolupráci so žalovaným, nakoľko aj bez vykonania tohto dôkazu je zrejmé, že žalovaný za stratu zásielky zodpovedá.

71. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, že ju zamietol.

72. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle a a ods. 3 . Nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.