Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sa/30/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu: Complex HM, s. r. o., so sídlom Dvory 581, Púchov, IČO: 45 517 991, právne zast.: JUDr. Ing. Zuzana Kvaková, advokát, so sídlom Žilina, J.M.Geromettu 146/1 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, za účasti ďalšieho účastníka: J. J. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X/XX, XX XXX H. B. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 15237-3/2019-BA zo dňa 30.apríla 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 30.04.2019 č. 15237-3/2019-BA a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 03.02.2014 č.: 20811-1/2014/PB rozhodla, že zamestnankyni žalobcu J. J. R. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy dňa 30.09.2013. Rozhodla podľa bod prvý a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. o soc. poistení“) a v odôvodnení rozhodnutia poukázala na príslušné ustanovenia zák. o soc. poistení, ako i na Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia (ďalej len „ZUS“) určila, že pani J. J. R. podlieha odo dňa 01.10.2011 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, na základe čoho žalovaná vydala formulár E101 (PD A1), podľa ktorého sa na uvedeného zamestnanca od 01.10.2011 do 30.09.2013 vzťahuje legislatíva SR. Dňa 08.03.2013 správny orgán vykonal u zamestnávateľa (žalobcu) kontrolu a zistil, že zamestnávateľ vykazuje znaky schránkovej firmy a predpokladá sa, že k reálnemu výkonu činnosti jeho zamestnancov nedochádza. Keďže pani J. J. R. reálne nevykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, nemôže podliehať slovenským právnym predpisom.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaná napadnutým rozhodnutím podľa odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu napadnutým rozhodnutím. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na zistený skutkový stav, z ktorého je nesporné, že zamestnávateľ (žalobca) prihlásil zamestnanca (ďalší účastník) do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia od 01.10.2011 do 31.12.2013. Za účelom preukázania

reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu vykonal prvostupňový správny orgán kontrolu, na základe ktorej dospel k záveru, že zamestnanec reálne nevykonáva činnosť na území Slovenskej republiky a predmetné skutočnosti oznámil ZUS, ktorá stanovisko Sociálnej poisťovne akceptovala. Žalovaná zdôraznila, že zamestnanec nemôže byť prihlásený do poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami. Skončením platnosti formulárov PD A1 zanikol dôvod na registráciu zamestnanca v systéme sociálneho poistenia SR a preto prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia, ktorým deklaroval, že zamestnanec podliehal slovenskej legislatíve do 30.09.2013. Keďže žalobca zamestnanca prihlásil do registra poistencov až do 31.12.2013, bola Sociálna poisťovňa povinná odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca. Žalovaná zároveň poukázala na skutočnosť, že poľská inštitúcia - ZUS v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia jej doručila oznámenie, ktorým určila, že pani J. J. R. podlieha od 01.10.2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom k tomu, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia definitívnym. Z uvedených dôvodov námietky odvolateľov nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

3. Žalobca žalobou podanou v zákonnej lehote žiadal preskúmať vyššie uvedené rozhodnutie žalovanej a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Poukázal na to, že žalovanej zo strany ZUS bolo doručené oznámenie, že zamestnanec žalobcu podlieha v období od 01.10.2011 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, žalovaná toto určenie nenamietala a vystavila zamestnancovi formulár PD A1 na obdobie od 01.10.2011 do 30.09.2013. Až po vydaní prvostupňového rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy doručila ZUS oznámenie o určení, že zamestnanec žalobcu - J. J. R. od 01.10.2013 podlieha právnym predpisom Poľskej republiky. Zamestnanec žalobcu s takto určenou legislatívou nesúhlasil, využil prostriedky právnej obrany, pričom konanie doposiaľ v Poľsku nebolo právoplatne ukončené. Napriek odvolaniu žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaná napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila, stotožnila sa s jeho postupom. Žalobca v žalobe namietal prekročenie právomoci žalovanej citujúc článok 2 ods. 1, článok 11 a článok 13 ods. 3 základného nariadenia a článok 16 ods. 1, 2 a 4 vykonávacieho nariadenia. V danej veci je nesporné, že zamestnanec žalobcu má bydlisko v Poľskej republike a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy je príslušná ZUS a nie prvostupňový správny orgán, a to s poukazom na článok 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. V prípade, že súd dospeje k záveru, že správny orgán mal oprávnenie na vydanie rozhodnutia podľa § 178 ods. 1 písm. a) zák. o soc. poistení, namietal žalobca zákonnosť rozhodnutia pre absenciu vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia č. A1 z 12.júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógov a zmierovacieho postupu, týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1“) a tiež nezákonné prerušenie konania o odvolaniach. Žalobca vyslovil názor, že v stanoviskách členských štátov v danej veci je s poukazom na vydaný formulár PD A1 verifikovaná rozdielnosť a preto mal medzi žalovanou a ZUS prebehnúť dialóg, ktorého existencia musí byť objektívne preukázaná, a teda musí byť súčasťou administratívneho spisu správnych orgánov, čo v danom prípade v administratívnom spise nie je, a preto má za to, že zmierovací dialóg neprebehol, nebol dodržaný procesný postup určenia uplatniteľnej legislatívy. Pokiaľ sa týka prerušenia odvolacieho konania, poukázal na to, že žalovaná prerušila konanie z dôvodu nemožnosti presného a úplného zistenia skutkového stavu rozhodnutím zo dňa 29.01.2016 a následne účelovo v konaní pokračovala, i keď žiadne nové skutočnosti v rozhodnutí neuviedla, nezaoberala sa tým, či je v Poľsku proces určenia uplatniteľnej legislatívy ukončený, nedopytovala sa, či v čase vydania napadnutého rozhodnutia prebiehali v Poľsku súdne konania. Žalobca ďalej namietal nepreukázanie reálnej činnosti jeho zamestnanca na území SR, keď vonkajšia kontrola bola vykonaná za obdobie od 01.06.2010 do 31.01.2013 a posudzovaným obdobím v danej veci v zmysle rozhodnutia je obdobie po 30.09.2013.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na základné a vykonávacie nariadenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou a na základnú úlohu týchto nariadení, ktorou je určenie uplatniteľnej legislatívy. Zároveň poukázala na povinnosti inštitúcii členských štátov na základe čl. 76 základného nariadenia, a to spoluprácu, vzájomné informovanie o relevantných skutočnostiach. Kontrolou so zameraním na preverenie reálneho výkonu zamestnancov žalobcu na území SR správny orgán zistil rozhodujúce

skutočnosti, pre ktoré dospel k záveru, že zamestnanec žalobcu reálne nevykonáva činnosť na území SR, čo správny orgán v zmysle čl. 76 (4) základného nariadenia oznámil poľskej inštitúcii soc. zabezpečenia - ZUS, ktorá jeho stanovisko akceptovala. Žalovaná poukázala na článok 16 ods. 1, 2, 3 vykonávacieho nariadenia, podľa ktorých ZUS ako príslušná inštitúcia určila, že zamestnanec podlieha právnym predpisom SR, s čím žalovaná súhlasila a dňa 28.09.2012 vystavila zamestnancovi formulár PD A1 na obdobie od 01.10.2011 do 30.09.2013. Z dôvodu skončenia platnosti príslušného formulára PD A1, prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia, ktorým deklaroval, že zamestnanec - J. J. R. podliehala slovenskej legislatíve do 30.09.2013. Následne Sociálnej poisťovni bolo v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia doručené oznámenie ZUS Oddzial w Bielsku- Bialej č. 020000/UBS/OM/401/PW/67/2013 zo dňa 16.10.2013, ktorým ZUS určila, že pani J. J. R. od 01.10.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia definitívnym. Z uvedeného je zrejmé, že zamestnancovi žalobcu bola uplatniteľná legislatíva určená zo strany ZUS v zmysle čl. 16 (2) v spojení s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia, a teda nebolo potrebné zahájiť zmierovací dialóg v zmysle rozhodnutia A1 z 12.06.2009, ako namieta žalobca. Žalovaná poukázala na rozsudok NS SR sp.zn. , v zmysle ktorého je takéto definitívne určenie pre súd záväzné. K nedostatku právomoci žalovaná uviedla, že v danom prípade nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy u zamestnanca žalobcu, ale prvostupňový správny orgán rozhodol len o zániku jeho sociálneho poistenia podľa právnych predpisov SR, teda žalovaná napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím len deklarovala skutočnosť, že zamestnancovi žalobcu zaniklo poistenie podľa právnych predpisov SR. K námietke bezdôvodnosti prerušenia odvolacieho konania žalovaná uviedla, že konanie prerušila aj z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ a nie z dôvodu zisťovania súdnych konaní v Poľsku, pretože nie je viazaná priebehom a výsledkami konaní o opravných prostriedkoch v administratívnych konaniach a tiež súdnymi konaniami v Poľskej republike, a súčasne zdôraznila, že prerušenie odvolacieho konania nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadril.

6. Ďalší účastník - zamestnankyňa žalobcu, sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie po oboznámení sa s písomnými vyjadreniami účastníkov a predloženým administratívnym spisom správnych orgánov nariadil vo veci pojednávanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa a nasl. a dospel k záveru, že žalobe je potrebné priznať úspech a rozhodnutie žalovanej zrušiť z týchto dôvodov:

8. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorých bol určený zánik sociálneho poistenia zamestnanca žalobcu - Ewy Elzbiety Hojky podľa slovenskej legislatívy dňom 30.09.2013.

9. V danej veci je medzi účastníkmi konania nesporné, že žalobca sa od 1. júna 2010 prihlásil do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou a tiež, že prihlásil J. J. R. ako svojho zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou od 01.10.2011 do 31.12.2013. Uvedený zamestnanec je občanom Poľskej republiky s bydliskom v Poľskej republike, ktorý vykonáva prácu ako zamestnanec a ako SZČO v rôznych členských krajinách. Žalovaná vystavila uvedenému zamestnancovi formulár PD A1, a to na obdobie 01.10.2011 do 30.09.2013.

10. Správny súd z administratívneho spisu predloženého žalovanou nezistil, z akého dôvodu bol formulár PD A1 vystavený, akým spôsobom bola určená legislatíva Slovenskej republiky na príslušné obdobie uvedené vo formulári, len zo zhodných vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že legislatíva SR bola určená ZUS a žalovaná toto určenie nenamietala, vystavila uvedený formulár. Uvedené vyplýva i z listu ZUS zo dňa 16.10.2013.

11. Vzhľadom k určeniu slovenskej legislatívy správne orgány na základe čl. 76 základného nariadenia preskúmali rozhodujúce skutočnosti a vykonali kontrolu so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu na území SR, na základe ktorej dospeli k záveru, že nebola preukázaná reálna činnosť zamestnanca žalobcu na území SR. Uvedená skutočnosť mala byť

oznámená ZUS v zmysle čl. 76 (4) prvá veta základného nariadenia (podľa tvrdenia žalovanej) o čom sa však v administratívnom spise nenachádza žiadny dôkaz, avšak z listu ZUS zo dňa 16.10.2013 vyplýva, že takáto informácia im bola oznámená Sociálnou poisťovňou listom zo dňa 25.07.2013.

12. Dňa 03.02.2014 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 20811-1/2014-PB o zániku poistenia zamestnanca žalobcu, ktoré zdôvodnil výsledkami vykonanej kontroly, keď nebolo preukázané, že pani J. J. R. reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území SR, a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom ani podľa čl. 11 (3), čl. 13 (1) a čl. 13 (3) základného nariadenia.

13. V administratívnom spise predloženom správnym orgánom sa ďalej nachádza oznámenie ZUS pobočka v Bielsku-Bialej č. 020000/UBS/OM/401/PW/67/2013 zo dňa 16.10.2013 doručené žalovanej, ktorým ZUS informuje žalovanú a ďalšieho účastníka, že p. J. J. R. od 01.10.2013 podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho zabezpečenia.

14. Žalovaná o odvolaní žalobcu rozhodla tak, ako je uvedené v bode 2 tohto rozsudku, keď najskôr konanie prerušila rozhodnutím č. 19350-2/2016-BA zo dňa 29.01.2016 podľa § 193 ods. 3 zák. o sociálnom poistení z dôvodu, že v odvolacom konaní boli zistené skutočnosti, ktoré je potrebné objasniť a ktoré môžu mať vplyv na správnosť prvostupňového rozhodnutia. V administratívnom spise predloženom žalovanou sa však nenachádzajú žiadne zisťovania, skutočnosti či dopyty na ZUS alebo iné orgány, správy alebo iné dôkazy, po prerušení nasleduje len v spise napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 30.04.2019.

15. Podľa čl. 2 ods. 1 základného nariadenia toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

15.1. Podľa čl. 1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

15.2. Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

15.3. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

16. Podľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

16.1. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

16.2. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

16.3. Podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo

viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.

16.4. Podľa čl. 16 ods. 5 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.

16.5. Podľa čl. 16 ods. 6 vykonávacieho nariadenia ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa odseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom členského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej dotknutej inštitúcie.

17. Podľa bodu 1 rozhodnutia č. A1 z 12.06.2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1“) toto rozhodnutie stanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v týchto prípadoch: a/ prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov, ktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 alebo nariadenia (ES) č. 987/2009, alebo b/ prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov.

17.1. Podľa bodu 5 rozhodnutia č. A1 inštitúcia alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti dokumentu, ktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí s (dočasným) určením uplatniteľných právnych predpisov, sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou. Inštitúcia druhého členského štátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou.

17.2. Podľa bodu 6 rozhodnutia č. A1 ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1, žiadajúca inštitúcia sa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v prípade potreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo zrušila svoje rozhodnutie.

17.3. Podľa bodu 7 rozhodnutia č. A1 žiadajúca inštitúcia zdôvodní svoju žiadosť, pričom uvedie, že sa uplatňuje toto rozhodnutie, a poskytne príslušné podporné doklady, ktoré boli dôvodom žiadosti. Uvedie, kto bude jej kontaktnou osobou počas prvej fázy postupu dialógu.

17.4. Podľa bodu 9 rozhodnutia č. A1 dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o výsledku svojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti.

17.5. Podľa bodu 10 rozhodnutia č. A1 ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší a/ alebo ak sa dokument zruší alebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. O svojom rozhodnutí informuje aj dotknutú osobu a prípadne aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými postupmi môžu toto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

18. Podľa o sociálnom poistení sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.

18.1. Podľa sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu prístupového bodu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

18.2. Podľa prvý bod do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

18.3. Podľa organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v a v a .

19. V prejednávanej veci správny súd poukazuje na to, že na zamestnankyňu žalobcu, ktorá je občanom Poľskej republiky, vykonáva SZČO v tejto krajine bydliska a zároveň uzatvorila so žalobcom pracovnú zmluvu ako zamestnanec, sa vzťahujú v oblasti sociálneho zabezpečenia vyššie citované nariadenia Európskeho parlamentu a Rady. Uvedená skutočnosť je medzi účastníkmi konania nesporná a správny súd konštatuje, že správne orgány sa riadili týmito nariadeniami.

20. Podstatnou skutočnosťou v prejednávanej veci je to, že zamestnancovi žalobcu bola zo strany príslušnej inštitúcie štátu bydliska - ZUS podľa čl. 16 (2) určená uplatniteľná legislatíva a to legislatíva Slovenskej republiky podľa čl. 13 (3) základného nariadenia, na základe čoho žalovaná dňa 28.09.2012 vystavila zamestnancovi žalobcu (ďalšiemu účastníkovi) formulár PD A1 a to na obdobie od 01.10.2011 do 30.09.2013. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je určenie uplatniteľnej legislatívy na obdobie od 01.10.2013 poľskou ZUS zamestnancovi žalobcu a to určenie poľskej legislatívy, čo bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 16.10.2013, t.j. pred rozhodovaním žalovanej o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.

21. Žalovaná napadnuté rozhodnutie vydala dňa 30.04.2019, t.j. v čase, keď už bolo určenie poľskej legislatívy definitívnym, čo žalovaná ani nespochybňuje, a potvrdenie prvostupňového rozhodnutia o zániku poistenia zamestnancovi žalobcu dňom 30.09.2013 žalovaná odôvodnila tým, že prvostupňový orgán len deklaroval svojim rozhodnutím, že zamestnanec žalobcu podliehal slovenskej legislatíve do uvedeného dňa a zároveň, keďže žalobca tohto zamestnanca prihlásil do registra poistencov až do 31.12.2013, odstraňoval dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca.

22. Správny súd poukazuje na to, že prihláška do registra poistencov nezakladá povinné sociálne poistenie, nemá konštitutívne účinky, čiže vznik a zánik sociálneho poistenia nie je podmienený podaním prihlášky či odhlášky, ktoré len deklarujú právnu skutočnosť, s ktorou zákon (nariadenie) spája vznik sociálneho poistenia. Prihláška do poistenia nemôže zakladať povinné sociálne poistenie a deklarovať jeho vznik (zánik) v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie.

23. Na základe uvedeného sa správny súd nestotožnil s názorom žalovanej, že prvostupňový orgán svojim rozhodnutím odstraňoval dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca žalobcu.

24. Správny súd poukazuje na to, že žalovaná vydala formulár PD A1 (potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia), v ktorom deklarovala, že na ďalšieho účastníka - zamestnanca žalobcu sa do 30.09.2013 vzťahujú právne predpisy SR o sociálnom zabezpečení a teda nemá povinnosť platiť príspevky v inom členskom štáte. Za tejto situácie je podľa názoru súdu napadnuté i prvostupňové rozhodnutie správnych orgánov nadbytočné. V danom prípade v období po 30.09.2013 nebol sporný zánik sociálneho poistenia zamestnanca žalobcu, ale to, legislatíva ktorého členského štátu sa stane na toto ďalšie obdobie uplatniteľnou. Ako vyplýva z administratívneho spisu, k určeniu uplatniteľnej legislatívy došlo pred rozhodnutím prvostupňového orgánu, čo vyplýva z oznámenia ZUS žalovanej a žalovaná toto určenie nenamietala, takže sa určenie poľskej legislatívy stalo definitívnym v zmysle čl. 16 (2) a 16 (3) vykonávacieho nariadenia.

25. Pokiaľ teda správne orgány rozhodovali o zániku povinného poistenia podľa slovenskej legislatívy, je jednak uvedené rozhodnutie duplicitným, keďže uvedené bez akýchkoľvek pochybností vyplýva z relevantného potvrdenia - formulára PD A1, ktorého platnosť, resp. správnosť podporných podkladov, na základe ktorých bol vydaný, nebola spochybnená a tiež vydaným v rozpore s § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zák. o sociálnom poistení, pretože nejde o sporný prípad a jednak žalovaná v čase svojho rozhodovania už nemala právomoc rozhodovať o zániku sociálneho poistenia zamestnanca žalobcu podľa slovenskej legislatívy. Správny súd poukazuje na to, že účelom koordinačných nariadení v zmysle čl. 11 (1) základného nariadenia je, aby sa na osoby (na zamestnanca žalobcu) vzťahovali právne predpisy len jedného členského štátu. V dobe rozhodovania žalovanej už boli v súlade s predmetnými

nariadeniami EÚ tieto predpisy určené, bolo určené, že ďalší účastník podlieha právnym predpisom v oblasti sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.

26. Správny súd poukazuje na to, že rovnako ako žalovaná o vzniku povinného poistenia ďalšieho účastníka pri vydaní formulára PD A1 osobitné rozhodnutie nevydávala, tak je nadbytočné, aby o zániku povinného poistenia vydávala samostatné rozhodnutie, keďže vznik a zánik povinného poistenia podľa slovenskej legislatívy je deklarovaný v samotnom formulári a účastníkom konania sú uvedené dátumy od počiatku známe.

27. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že právny záver žalovanej o potrebe vydania rozhodnutia o zániku povinného poistenia vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi je nesprávny a zároveň žalovaná sa nedostatočne zaoberala svojou právomocou rozhodovať o zániku povinného poistenia zamestnanca žalobcu v čase, keď už bola určená uplatniteľná legislatíva iného členského štátu. Z uvedených dôvodov rozhodnutie žalovanej podľa vyššie citovaného ustanovenia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa žalovaná musí vyporiadať prioritne s otázkou svojej právomoci s poukazom na skutkový stav.

29. Pokiaľ sa týka ďalších námietok uvádzaných v žalobe, správny súd sa nimi nezaoberal, nakoľko ich dôvodnosť či nedôvodnosť nemôže mať za následok iné rozhodnutie vo veci. Tiež pokiaľ sa týka poukazovania účastníkov konania na rozhodnutia NS SR, správny súd sa s tými rozhodnutiami stotožňuje, ale v prejednávanej veci ide skutkovo o odlišný prípad, keďže uplatniteľná legislatíva už bola definitívne určená. Správny súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v obdobných skutkových veciach ako v prejednávanej veci a to rozhodnutia NS SR sp.zn. a obe zo dňa 26. júna 2019, v ktorých NS SR dospel k záveru o nadbytočnom rozhodovaní o zániku sociálneho poistenca a potrebe prioritne vyriešiť otázku právomoci žalovanej.

30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.