Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Csp-51-2018.pdf
PDF · 89.46 KB
Case nature
Area
Subarea
42Csp/51/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD., v spore žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., so sídlom Radlická 333/150, Praha 5, IČO: 0001350, Česká republika, zastúpeného: HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Žižkova 9, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: U. T., O.. XX.X.XXXX, V. Č. XX, M., o zaplatenie 7.372,79 CZK s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.372,79 CZK spolu so zmluvným úrokom vo výške 17,90% ročne zo sumy 5.000,- CZK od 30.7.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 6.895,- CZK od 30.7.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručenému súdu dňa 13.08.2018 žalobca žiadal vydať platobný rozkaz, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 7.372,79 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,90% ročne zo sumy 5.000,- CZK od 30.07.2016 do zaplatenia, a úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 6.895,- CZK od 30.07.2016 do zaplatenia. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 13.05.2015 Zmluvu o kontokorente č. 007626887 R (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.000,- CZK k jeho bežnému účtu. Uzatvoreniu zmluvy tiež predchádzala Žiadosť o poskytnutie úveru č. 007626887 R zo dňa 13.05.2015 a Predzmluvné informácie k spotrebiteľskému úveru - kontokorent, zo dňa 13.05.2015. Úroková sadzba bola v Zmluve dohodnutá vo výške 17,90% ročne s tým, že pre prípad omeškania bol ďalej dohodnutý úrok z omeškania v zákonnej výške. Predmetná Zmluva bola uzavretá podľa ustanovení § 2395 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úveru, teda podľa českého práva, čo potvrdzujú aj Podmienky v článku 2.1. Žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy neplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania so splácaním. Žalobca preto vyhlásil všetky pohľadávky zo Zmluvy za okamžite splatné ku dňu 29.07.2016. O omeškaní bol žalovaný informovaný aj listom zo dňa 04.04.2016 - Upomienkou č., 1, Výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa 18.04.2016, Opakovanou výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa 10.05.2016. Žalovanému bola odoslaná aj Posledná výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 03.06.2016, ktorú žalovaný neprevzal. Žalovaný dlžnú sumu pred podaním žaloby neuhradil, preto žalobca žiadal zaplatenie sumy vo výške 7.372,79 CZK (293,08 EUR), pozostávajúcej z istiny vo výške 5.000,- CZK
(198,76 EUR), kapitalizovaných zmluvných úrokov vo výške 444,60 CZK ( 17,67 EUR) vyčíslených ku dňu zosplatnenia úveru dňa 29.07.2016, kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 33,19 CZK (1,32 EUR) vyčíslených ku dňu zosplatnenia úveru dňa 29.07.2016, poplatkov vo výške 1.895,- CZK (75,33 EUR), účtovaných v súlade so zmluvou s príslušnými Sadzobníkmi, pozostávajúcich hlavne z poplatkov za služby spojené s účtom a ďalej z poplatkov za zaslanie Upomienok/Výziev a úhradu dlžnej sumy.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k.: 42Csp/51/2018 - 133 zo dňa 13.12.2018. Platobný rozkaz bol žalovanému doručovaný na adresu jeho trvalého pobytu, kde je adresátom neznámym. Potom bol platobný rozkaz doručovaný žalovanému prostredníctvom príslušného Obvodného oddelenia Policajného zboru Slovenskej republiky, pričom z výsledkov správy o doručovaní vyplynulo, že žalovaný na adrese nebýva a susedia nevedeli uviesť, kde by sa toho času mohol zdržiavať a ani ho nepoznajú. Následne sa súd pokúsil doručiť žalobu na adresu v Českej republike, kde ale bol adresátom neznámym. Uznesením č.k.: 42Csp/51/2018 - 163 zo dňa 05.09.2019 súd zrušil platobný rozkaz pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému do vlastných rúk.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nevyužil právo zúčastniť sa pojednávania dňa 09.01.2020.
5. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil tento skutkový stav:
Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 13.05.2015 Zmluvu o poskytnutí kontokorentného úveru č. 007626887 R, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 5.000,- CZK na jeho bežnom účte. Ako vyplýva z Predsmluvní informace ke spotřebitelskému úvěru kontokorent, úver bol poskytnutý na dobu neurčitú, úroková sadzba vo výške 17,90%, ročná percentuálna sadzba nákladov vo výške 24,69 %, poplatok za služby spojené s Kontokorentom vo výške 19,- CZK mesačne, poplatok za upomienku 300,- CZK a poplatok za výzvu 500,- CZK.
6. Z výpisu z účtu žalovaného od 31.08.2015 do 25.06.2018 vyplýva prehľad o transakciách na úverovom účte.
7. Z podania zo dňa 01.08.2016 označeného ako ,,Oznámení o zesplatnění úvěru“ vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k zaplateniu celej pohľadávky do 08.08.2016 vo výške 7.380,46 CZK.
8. Podľa čl. 18 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka na súdoch podľa bydliska spotrebiteľa.
9. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
10. Podľa čl. 28 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len ,,Nariadenie Rím I“), toto nariadenia sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po 17. decembri 2009.
11. Podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Rím I zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorí si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy, alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
12. V zmysle článku 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 593/2008 zo dňa 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania, sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa. V zmysle článku 19 Nariadenia Rím I na účely obvyklého pobytu je relevantným okamihom čas uzavretia zmluvy. Keďže v čase uzavretia zmluvy bol obvyklým pobytom žalovaného mesto Plzeň - Skvrňany, predmetná zmluva sa spravuje českým platným právom.
13. Podľa ust. § 1723 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník („ďalej len Občiansky zákonník“) v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy záväzky vznikajú zo zmluvy, z protiprávneho činu, alebo inej právnej skutočnosti, ktorá je k tomu podľa právneho poriadku spôsobilá.
14. Podľa ust. § 1810 Občianskeho zákonníka ustanovenia tohto diela sa použijú na zmluvy, ktoré so spotrebiteľom uzatvára podnikateľ (ďalej len ,,spotrebiteľské zmluvy“) a na záväzky z nich vzniknuté.
15. Podľa § 1812 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak je obsah zmluvy možné vyložiť rôznym spôsobom, použije sa výklad pre spotrebiteľa najpriaznivejší. Na dojednanie odchyľujúce sa od ustanovení zákona stanovených k ochrane spotrebiteľa sa neprihliada. to platí i v prípade, že sa spotrebiteľ vzdá zvláštneho práva, ktoré mu zákon poskytuje.
16. Podľa § 1813 Občianskeho zákonníka, má sa za to, že zakázané sú dojednania, ktoré zakladajú v rozpore s požiadavkou primeranosti významnú nerovnováhu práv alebo povinností strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí pre dojednanie o predmete plnenia alebo cene, pokiaľ sú spotrebiteľovi poskytnuté jasným a zrozumiteľným spôsobom.
17. Podľa § 1970 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý je v omeškaní so splácaním svojho peňažného dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti, požadovať zaplatenie úroku z omeškania, ibaže dlžník nie je za omeškanie zodpovedný. Výšku úrokov z omeškania určí vláda nariadením.
18. Podľa § 2395 Občianskeho zákonníka, zmluvu o úvere sa úverujúci zaväzuje, že úverovanému poskytne na jeho požiadanie a v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a úverovaný sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 2399 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úverovaný môže vrátiť úverujúcemu peňažné prostriedky pred dohodnutou dobou. Úroky zaplatí len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
20. Podľa § 2 nariadenia vlády Českej republiky č. 351/2013 Sb. výška úroku z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o osem percentuálnych bodov.
21. Vzhľadom na to, že ide o spor s cudzím prvkom, keďže žalobca je zahraničná právnická osoba, súd prvotne skúmal, či má právomoc vo veci konať. Právomoc súdu je procesnou podmienkou, ktorú súd skúma z úradnej povinnosti (ex offo) kedykoľvek v priebehu konania. V danom prípade súd zistil, že strany sporu majú bydlisko na území viacerých členských štátov Európskej únie, konkrétne žalobca má sídlo na území Českej republiky a bydlisko žalovaného je na území Slovenskej republiky. V zmysle čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012, bola daná právomoc slovenského súdu konať a rozhodovať v predmetnej veci. Pre aplikáciu kolíznych noriem, určujúcich hmotné rozhodné právo, súd uplatňoval Nariadenie Rím I v spojení so zmluvnými dojednaniami o rozhodnom práve. S poukazom na uvedené, záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravoval právnym poriadkom Českej republiky lebo zmluvy uzavreté medzi stranami sporu, z ktorých žalobca uplatnil svoj nárok sa dohodli, že predmetné účastnícke zmluvy sa spravujú českým právnym poriadkom.
22. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanej žalobe vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o bežnom účte, žalobca zriadil a viedol pre žalovaného osobný bankový účet v mene česká koruna a zmluvy o kontokorentnom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému kontokorentný úver do 5.000,- CZK. Uzatvorené zmluvy majú charakter spotrebiteľských zmlúv.
23. Súd mal na základe predložených listinných dôkazov za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému kontokorentný úver vo výške maximálne vo výške 5.000,- CZK na bežnom účte žalovaného. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne neplnil a úver včas nesplácal, preto žalobca dňa 29.07.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť. Žalovaný sa dostal do povoleného prečerpania v sume 7.372,79 CZK, čo mal súd za preukázané z výpisov z účtu
žalovaného. Zmluva o kontokorentom úvere obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti zmluvy, a to záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Nebolo sporné, že žalovaný dlžnú sumu ani čiastočne neuhradil, súd preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 7.372,79 CZK vrátane úroku vo výške 17,90% ročne zo sumy 5.000,- CZK od 30.07.2016 do zaplatenia.
24. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Repo sadzba Českej národnej banky k 30.07.2016 bola vo výške 0,05%. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil v zákonnej výške, t.j. 8,05% ročne zo sumy 6.895,- CZK od 30.07.2016 do zaplatenia. Súd zaviazal žalovaného k plateniu úrokov z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
25. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov Českej republiky, a to rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo 657/2005 zo dňa 27.06.2007, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 1401/2014 zo dňa 24.07.2014, rozhodnutia Vrchního soudu v Prahe zo dňa 01.05.1996 sp.zn. 5Cmo 304/94, oba inštitúty, t.j. úroky z úveru a úroky z omeškania treba dôsledne rozlišovať, zatiaľ čo úrok z úveru je cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície toho, kto úver prijíma a na dohodnutú dobu, úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty, má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania, preto súd zaviazal žalovaného k plateniu úrokov z úveru odo dňa nasledujúceho po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, t.j. od 30.7.2016 až do zaplatenia.
26. O splnení povinnosti uloženej týmto rozsudkom súd rozhodol v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
27. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. l CSP (podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s § 255 ods. l CSP (podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu.
28. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. l CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym úradným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l CSP).
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávne obsadeného súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.