Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_PO-6S-48-2019.pdf
PDF · 68.93 KB
No categories available
PO-6S/48/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu KARDAX, s.r.o., Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 44 056 338, právne zastúpeného JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom, Vajanského 43, Prešov, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 04.06.2019 číslo: 101344278/2019 na základe správnej žaloby, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 24.07.2019 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101344278/2019 zo dňa 04.06.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 06.02.2019 číslo: 100380017/2019, ktorým bol žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 16 653,24 EUR za zdaňovacie obdobie február 2014. Navrhol zrušiť druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu vrátane prvostupňového, vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie a uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. Zároveň s podanou žalobou žalobca požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.), ktorý odôvodnil hrozbou exekúcie vymeraného daňového nedoplatku, keďže podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že existuje dôvodná obava, že po začatí exekučného konania a eventuálnom vymožení pohľadávky resp. jej časti by v prípade úspechu v súdnom konaní žalovanému odpadol exekučný titul. Ak nebude odložená vykonateľnosť rozhodnutia, výkonom rozhodnutia nastane ujma u žalobcu; môže dôjsť aj k ohrozeniu podnikateľských aktivít a k ohrozeniu samotnej existencie žalobcu. Poukázal tiež na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/97/2009 zo dňa 07.12.2010, kedy tento súd povolil odklad vykonateľnosti na základe skutočností uvedených žalobcom, z ktorých vyplývala hrozba ujmy okamžitým výkonom rozhodnutia. Hrozba daňovej exekúcie je podľa žalobcu bezpochyby takým dôvodom pre odloženie vykonateľnosti rozhodnutia.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol podanú žalobu zamietnuť. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa nevyjadril.
4. Podľa § 2 ods. 1, 2 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
5. Podľa § 184 S.s.p. podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 písm. a/ S.s.p. správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
7. Podľa § 186 ods. 1, 2 S.s.p. nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
8. V zmysle citovaných ustanovení nie je nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, vyžaduje sa však preukázanie, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje. Keďže priznanie odkladného účinku správnej žaloby má mať vzhľadom na povahu dôsledkov (zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu) len výnimočný charakter, návrh musí byť dostatočne zdôvodnený osobitými okolnosťami konkrétneho prípadu. Uplatňuje sa dispozičná zásada, pričom dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý je povinný súdu v podanej žiadosti primeraným spôsobom preukázať existenciu možnej ujmy, tak, ako to vyžaduje zákon. Hrozba pritom musí vyplývať z konkrétnych dôkazov, nepostačuje len všeobecné hypotetické tvrdenie o hroziacej finančnej škode.
9. Pri rozhodovaní o podanom návrhu tak správny súd prihliada na to, že tvrdená hrozba závažnej ujmy; finančnej škody, na ktorú odkazuje § 185 písm. a/ S.s.p., musí vyplývať nie zo všeobecného tvrdenia žalobcu o vplyve úhrady konkrétnej sumy dane na podnikateľské aktivity žalobcu, ale z ním predložených resp. navrhnutých konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol zadovážiť, vykonať, resp. aspoň vyhodnotiť.
10. Súd dospel k záveru, že žalobca tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy nepreukázal, ujmu nekonkretizoval, ani inak bližšie nezdôvodnil. Okrem odkazu na hrozbu daňovej exekúcie a na ohrozenie existencie žalobcu ako podnikateľského subjektu bez ďalšieho, žalobca žiadne bližšie informácie vo vzťahu k svojej finančnej situácii, ktorá by mala byť exekúciou ohrozená, neuviedol, nešpecifikoval v akom rozsahu a do akých dôsledkov hrozí obchodnej spoločnosti bezprostredná škoda. Nie je preto možné objektívne vysloviť záver, že aktuálna finančná situácia žalobcu je takého charakteru, aby výkonom rozhodnutia žalovaného nevyhnutne došlo k finančnej škode, resp. by úhrada dane mala bezprostredne likvidačný dopad na žalobcu, a to ani s odkazom na výšku uloženej daňovej povinnosti.
11. Preukázaním hroziacej ujmy, ako to vyžaduje zákon, nie je iba tvrdenie o hrozbe exekúcie, resp. všeobecné stotožnenie hroziacej ujmy s úbytkom financií či majetku z dôvodu výkonu rozhodnutia ukladajúceho daňovú povinnosť. V tomto zmysle by tak vždy, ak rozhodnutie správneho orgánu ukladá určité peňažné plnenie resp. sankciu, by sa úbytok majetku subjektu považoval za ujmu, ktorá by a priori odôvodňovala priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Navyše, ak by samotná skutočnosť podania správnej žaloby, ktorou je spochybnená zákonnosť rozhodnutia správcu dane, bez ďalšieho, bola postačujúcim dôvodom na priznanie odkladného účinku, legislatíva by s takýmto postupom rátala a odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia žalovaného ako správcu dane by bol v prípade podania správnej žaloby upravený priamo zákonom, a to bez splnenie iných podmienok. Zákon však takýto postup neupravuje.
12. Správny súd tak vo vzťahu k podanému návrhu konštatuje, že zo strany žalobcu neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keďže žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, priamo sa ho dotýkajúce na to, aby práve tomuto rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu vo vzťahu k žalobcovi mal byť priznaný odkladný účinok.
13. Správny súd viazaný dispozitívnou zásadou (§ 5 ods. 9 S.s.p.), v zmysle ktorej sú účastníci povinní preukázať svoje tvrdenia, nemohol vyhovieť neodôvodnenému návrhu žalobcu a ten preto zamietol.
15. Senát správneho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná.