Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sa/23/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X/X, D., zastúpeného JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom so sídlom Bojnická cesta č. 7, Prievidza proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 25433-4/2019-BA zo dňa 18. marca 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 18.03.2019 č. 25433-4/2019-BA a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 43664-2/2018-BA zo dňa 10.05.2018 rozhodla, že žalobca, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 13.10.2017, podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nemá nárok na úrazovú rentu. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na ustanovenia čl. 11 ods. 1, 12 ods. 1 a 38 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len ,,nariadenie“). Pre posudzovanie nároku na úrazovú rentu je v danom prípade rozhodujúca skutočnosť, že na poškodeného (žalobcu) sa v čase vzniku choroby z povolania nevzťahovali právne predpisy Slovenskej republiky, nakoľko pre poškodeného nebol vystavený formulár PD A1 - ,,Potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve“ z dôvodu vyslania zamestnanca na územie iného členského štátu EÚ. Vychádzajúc z uvedeného sa na poškodeného (žalobcu) vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíva Spolkovej republiky Nemecko.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaná napadnutým rozhodnutím podľa odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na skutkový stav a uviedla, že Sociálna poisťovňa vyhovela žiadosti žiadateľa (žalobcu) uvedenej v odvolaní o začatie konania o uplatnenej legislatíve, ktoré vykonal odbor poistného pobočky ZA. Ten požiadal nemeckú inštitúciu aj zamestnávateľa o súhlas s retroaktívnym vystavením formulára PD A1. Nemecká inštitúcia nereagovala, čo možno považovať za konkludentný súhlas, avšak zamestnávateľ vyslovil svoj jasný nesúhlas s uvedeným a o spätné vystavenie formulára PD A1 nepožiadal. Z tohto dôvodu Sociálna poisťovňa nemôže formulár PD A1 pre žiadateľa (žalobcu) vystaviť. Žalovaná zároveň poukázala na čl. 11 ods. 3 písm. a) Nariadenia č. 883/2004. Žiadateľ v čase zistenia choroby z povolania (13.10.2017) vykonával prácu na území Nemecka a sociálne poistenie bolo zamestnávateľom hradené taktiež v Nemecku, teda podliehal právnym predpisom Nemecka. To, že sa žiadateľ zdržiaval a bol liečený na území Slovenskej republiky však nie je pre posúdenie uplatniteľnej

legislatívy relevantné. Pri jej určovaní je rozhodujúca skutočnosť, v ktorom štáte bolo platné sociálne, resp. úrazové poistenie. V odvolacom konaní bolo zamestnávateľom potvrdené, že žiadateľ bol v čase zistenia choroby z povolania sociálne aj zdravotne poistený v Nemecku a navyše v tomto čase poberal aj nemocenskú dávku podľa nemeckej legislatívy z dôvodu jeho dočasnej práceneschopnosti. K námietkam žiadateľa týkajúcich sa čl. 12 nariadenia žalovaná uviedla, že predmetný článok stanovuje osobitné pravidlá pri vyslaní zamestnancov do iných členských štátov. Nakoľko je však zrejmé, že žiadateľ vyslaný zamestnávateľom nebol, nemôže jeho prípad subsumovať pod predmetný článok. V závere poukázala na to, že pre rozhodovanie Sociálnej poisťovne je hlásenie choroby z povolania záväzné, pričom správnosť jeho obsahu nie je oprávnená posudzovať alebo meniť. Podľa žalovanej je žiadateľ oprávnený požiadať o dávku zodpovedajúcu nároku na úrazovú rentu v Nemecku podľa ich príslušných právnych predpisov. Z uvedených dôvodov námietky žiadateľa nepovažuje za dôvodné a preto napadnuté rozhodnutie potvrdila ako zákonné a vecne správne.

3. Žalobca žalobou podanou v zákonnej lehote žiadal preskúmať vyššie uvedené rozhodnutie žalovanej a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. V žalobných bodoch žalobca uviedol, že na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej so zamestnávateľom TuCon, a.s., IČO: 44 802 030, so sídlom K cintorínu 63, Žilina mu bolo miesto výkonu práce určené na území Slovenskej republiky v sídle zamestnávateľa, ktorý za neho riadne platil odvody do sociálnej poisťovne. Dňa 20.12.2016 sa dohodol so zamestnávateľom na zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej bol preložený na pracovisko ,,Tunel Oberau, SRN“ odo dňa 02.01.2017. V Nemecku bol od 18.04.2017 - 15.02.2018, z toho prácu vykonával do 10.09.2017. Následne bol uznaný za práceneschopného z dôvodu bolesti chrbta a neskôr mu zistili chorobu z povolania. V čase od 16. - 18.02.2018 bol žalobca uznaný za práceneschopného a preradený do slovenského systému sociálneho poistenia zamestnávateľom. Žalobca poukázal aj na to, že po preradení na pracovisko v Nemecku bol zamestnávateľom preradený do nemeckého systému sociálneho zabezpečenia. Ďalej uviedol, že dňa 19.02.2018 bola hlásená choroba z povolania zistená dňa 13.10.2017, ktorá mu bola priznaná na základe lekárskeho posudku zo dňa 19.01.2018. Pred i po zistení choroby z povolania bol práceneschopný a následne preradený slovenským zamestnávateľom do slovenského systému sociálneho zabezpečenia, kde je zaradený i v súčasnosti. Žalobca je zamestnaný a vykonáva prácu, ktorú vzhľadom na svoj zdravotný stav môže vykonávať, a to v oblasti školstva ako nepedagogický zamestnanec. Dňa 19.03.2018 požiadal o priznanie úrazovej renty žiadosťou na Sociálnu poisťovňu, pobočka Prievidza, pričom dňa 10.05.2018 mu bola žiadosť zamietnutá rozhodnutím č. 43664-2/2018-BA. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

3.1 Žalobca poukázal na to, že väčšinu z pracovného života má odrobeného na Slovensku a teraz 11 mesiacov pracoval a bol poistený v Spolkovej republike Nemecko, z toho 5 mesiacov prácu vykonával a 6 mesiacov nepracoval pre práceneschopnosť v súvislosti s chorobou z povolania. V Nemecku tak na pracovisku pracoval len krátku dobu - 5 mesiacov. Podotkol, že na Slovensku si skoro celý život platil do fondov sociálneho poistenia a v Nemecku bol len krátkodobo.

3.2 V ďalšom žalobca citoval články 12 ods. 1 a 14 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 833/2004, ako aj Hlavu II Článok 11 predmetného nariadenia. Zároveň žiada o vystavenie formulára E101, resp. PD A 1 v zmysle nariadenia a teda o začatie konania vo veci potvrdenia o uplatniteľnej legislatíve Slovenskej republiky. Uviedol, že rôzne členské štáty majú rôzne dávky, ktoré vyplývajú z choroby z povolania a ich výška je potom u niektorých závislá od dĺžky poistenia, prípadne splnenia ďalších podmienok a u iných nie. Ustanovenie článku 12 ods. 1 sa nedá plne aplikovať, nakoľko na jeho použitie je nutné splniť podmienku ,,vykonáva svoju činnosť“. Všetky podstatné udalosti sa stali na území Slovenskej republiky, tu mu bola zistená a priznaná choroba z povolania a drvivú väčšinu času strávil ako poistenec sociálnej poisťovne. Posledným štátom, ktorého podmienky spĺňa na priznanie dávky, je potom Slovenská republika. Poukázal aj na to, že Nemecká republika je štátom, v ktorom sa priznávajú dávky podľa právnych predpisov typu B, t.j. nárok na vznik práva, výška poskytnutých dávok závisí nielen od dĺžky poistenia, ale najmä od súm, ktoré boli do systému poistenia poisteným skutočne vyplatené. Ako je zrejmé, žalobca do systému prispel minimálnou čiastkou.

3.3 Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné vo vzťahu k jeho námietke, že posledný členský štát, ktorého podmienky spĺňa pre priznanie, je Slovenská republika, resp. uplatnenia jeho plnení v slovenskom systéme, ak má byť odškodnený podľa pre neho nevýhodného nemeckého systému.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala správnu žalobu zamietnuť, alternatívne odmietnuť podľa . Poukázala na to, že v rozhodujúcom období vykonával žalobca prácu pre zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.01.2017 a preto spomínaná dohoda o zmene pracovnej zmluvy z 20.12.2016 je v predmetnom konaní úplne bezpredmetná. V čase odo dňa 01.02.2017 do dňa 16.02.2018 nebolo za žalobcu platené sociálne poistenie na Slovensku. V prípade žalobcu bolo sporné, akú legislatívu uplatniť pri posudzovaní jeho nároku na úrazovú rentu. Zo zisteného skutkového stavu je jednoznačné, že za žalobcu nebolo v rozhodnom období (t. j. v čase uznania choroby z povolania) hradené úrazové poistenie v Slovenskej republike. Sociálna poisťovňa preto nie je zodpovedná za odškodnenie tejto choroby z povolania a žalobca nemá nárok na žiadne dávky úrazového poistenia súvisiace s jeho chorobou z povolania v zmysle zákona o sociálnom poistení. Žalobca je oprávnený o ne požiadať v tom štáte, v ktorom v čase uznania choroby z povolania platil úrazové poistenie. V predmetnom prípade je rozhodujúci stav v čase uznania choroby z povolania. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na ust. zákona o sociálnom poistení a na to, že takýto vzťah u žalobcu v rozhodujúcom období neexistoval a preto jeho prípad nemožno subsumovať pod pôsobnosť zákona o sociálnom poistení. Ďalej uviedla, že na žiadosť žalobcu bolo začaté konanie o určenie uplatniteľnej legislatívy. Z vyjadrenia zamestnávateľa je jednoznačné, že žalobca v rozhodujúcom období vykonával prácu v SRN v prospech zamestnávateľa, nebol vyslaný a ani dočasne pridelený a že bol sociálne poistený v SRN. Zamestnávateľ preto nemal dôvod a ani povinnosť žiadať o vystavenie formulára PD A1 pre žalobcu pred začatím pracovnej činnosti. Navyše žalobca počas dočasnej práceneschopnosti v októbri 2017 poberal dávku nemocenského poistenia v zmysle nemeckej legislatívy, v dôsledku čoho je zjavné, že musel vedieť, že je sociálne poistený v SRN a nie na Slovensku. Nie je možné, aby žalobca v tom istom čase na jednej strane poberal dávku nemocenského poistenia v zmysle nemeckej legislatívy a následne spätne požiadal o zmenu tejto legislatívy z dôvodu, že dávku úrazového poistenia si chce uplatniť podľa slovenských právnych predpisov. Žalovaná poukázala na to, že aplikácia Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 na prípad žalobcu nie je vylúčená. Jediná rozhodujúca skutočnosť je, kde bolo hradené sociálne poistenie v rozhodujúcom období. V tejto súvislosti poukázala na čl. 11 ods. 3 písm. a) nariadenia. Žalovaná má za to, že žalobca vedel, že je sociálne poistený v SRN, vedome poberal dávku nemocenského poistenia v zmysle nemeckej legislatívy a po zistení, že nespĺňa podmienky na priznanie úrazových dávok v SRN sa pokúsil spätne zmeniť uplatnenú legislatívu na tú preňho výhodnejšiu. Podľa žalovanej sa v čase uznania choroby z povolania na žalobcu nevzťahovala legislatíva Slovenskej republiky a preto mu nebolo možné priznať nárok na úrazovú rentu v zmysle zákona. V závere poukázala na odôvodnené podozrenie zo zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby.

5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej zotrval na dôvodoch podanej žaloby, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. zo dňa 06.06.2019. Pokiaľ ide o oneskorené podanie správnej žaloby žalobcom, táto je síce označená dátumom 04.06.2019, jedná sa však o chybu v písaní. Správny dátum má byť 03.06.2019, kedy táto žaloba bola podaná elektronicky a následne dňa 13.06.2019 opätovne podaná a podpísaná zaručeným elektronickým podpisom.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia, preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa a nasl. . Po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, zastúpenou advokátom, v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, správny súd vec prejednal na ústnom pojednávaní a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne. Správny súd pritom s poukazom na ust. posudzoval žalobu a jej dôvody neformálne, nevychádzal len zo žalobných bodov, ktorými nie je v danej veci viazaný ( ).

7. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorých žalobcovi nebol priznaný nárok na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania zistenej v čase, keď žalobca pracoval a bol poistený v inom členskom štáte - Spolkovej republike Nemecko, kde počas PN poberal i nemocenské dávky.

8. Medzi účastníkmi konania je nesporné, že žalobca doručil dňa 19.03.2018 na Sociálnu poisťovňu, pobočka Prievidza, žiadosť o úrazovú rentu z dôvodu choroby z povolania - profesionálna choroba

z vibrácii. Z hlásenia choroby z povolania vyplýva, že dátum prvého zistenia je 13.10.2017 a dátum uznania choroby z povolania je 09.02.2018. Zamestnávateľom žalobcu bola spoločnosť TuCon a.s. Žilina

- Bánová, ktorá písomne oznámila, že žalobca bol v období od 18.04.2017 do 15.02.2018 sociálne a zdravotne poistený v Nemecku. Túto skutočnosť žalobca ani nenamietal, nakoľko v uvedenom období počas jeho PN poberal nemocenské dávky z nemeckého poistného systému.

9. Správne orgány na prejednávanú vec aplikovali Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“), nakoľko žalobca, štátny príslušník členského štátu - Slovenskej republiky, ktorý má bydlisko na území SR, vykonával prácu - činnosť zamestnanca, na území iného členského štátu, v čase zistenia choroby z povolania.

10. Podľa čl. 2 ods. 1 základného nariadenia toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

10.1. Podľa čl. 3 písm. f) základného nariadenia vecná pôsobnosť tohto nariadenia sa vzťahuje i na dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania.

10.2. Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

10.3. Podľa čl. 11 ods. 3 základného nariadenia, s výhradou článkov 12 až 16, osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.

10.4. Podľa čl. 12 ods. 1 základného nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec v členskom štáte v mene zamestnávateľa, ktorý zvyčajne tam vykonáva svoju činnosť a ktorá je svojim zamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu v mene zamestnávateľa, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie takejto práce nepresahuje 24 mesiacov a ak daná osoba tam nie je vyslaná, aby nahradila inú osobu.

10.5. Podľa čl. 38 základného nariadenia ak osoba, ktorá si privodila chorobu z povolania, vykonávala podľa právnych predpisov dvoch alebo viacerých členských štátov činnosť, ktorá svojou povahou môže spôsobiť túto chorobu, dávky, o ktoré môže žiadať táto osoba alebo jej pozostalí, sa priznajú výlučne podľa právnych predpisov posledného z týchto členských štátov, ktorého podmienky sú splnené.

11. Vyššie citované ustanovenia základného nariadenia určujú, na ktoré osoby sa základné nariadenie vzťahuje, jeho vecnú pôsobnosť a tiež to, že na uvedené osoby sa vzťahujú právne predpisy len jedného členského štátu, určeného v súlade s Hlavou II. základného nariadenia. Z uvedeného vyplýva, že je v právomoci príslušnej inštitúcie len jedného členského štátu rozhodovať o nároku osoby v oblasti sociálneho zabezpečenia, na ktorú sa základné nariadenie vzťahuje.

12. V prejednávanej veci správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaná sa nevyporiadala s otázkou právomoci na rozhodovanie o žiadosti žalobcu podľa slovenskej legislatívy.

13. Žalovaná správne v danej veci skúmala, na území ktorého členského štátu žalobca vykonával činnosť v čase zistenia choroby z povolania a tiež to, či v danom čase nebol svojim zamestnávateľom vyslaný do iného členského štátu a teda, či nejde o výnimku zo všeobecných pravidiel určenia príslušnosti právnych predpisov v zmysle čl. 12 ods. 1 základného nariadenia.

14. Keďže v danej veci je nesporné, že žalobca v čase zistenia choroby z povolania pracoval v NSR, kde bol aj svojim zamestnávateľom riadne poistený, podliehal právnym predpisom tohto štátu, ak nejde o prípad, že bol zamestnávateľom vyslaný do iného členského štátu, aby tam vykonával prácu v jeho mene, za predpokladu, že očakávané trvanie takejto práce nepresahuje 24 mesiacov a ak tam nie je vyslaný nahradiť inú osobu. Žalovaná preto správne zisťovala, či žalobca nespĺňa uvedenú výnimku a keďže zamestnávateľ žalobcu oznámil, že žalobcu nevyslal do iného členského

štátu, nepožiadal o vystavenie formulára PD A1 na obdobie výkonu práce žalobcu v Nemecku, nesúhlasil so spätným vystavením formulára PD A1, správne dospela k záveru, že žalobca podliehal právnym predpisom Nemecka. Po uvedenom závere sa žalovaná mala zaoberať svojou právomocou rozhodovať o žiadosti žalobcu, čo však neurobila a napriek tomu, že napadnuté rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobca podlieha nemeckej legislatíve, potvrdila prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu podľa slovenskej legislatívy.

15. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Pokiaľ teda žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý rozhodoval o žiadosti žalobcu podľa slovenskej legislatívy a to napriek zisteniu, že žalobcov nárok podlieha legislatíve iného členského štátu, vec nesprávne právne posúdila a správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude preto žalovaná povinná sa vyporiadať s otázkou právomoci na rozhodovanie o žiadosti žalobcu o úrazovú rentu a následne bude postupovať podľa základného nariadenia a tiež Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní základného nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

17. Pokiaľ žalobca na pojednávaní pred správnym súdom predložil rozhodnutie nemeckých sociálnych orgánov o odmietnutí choroby z povolania, je potrebné uviesť, že využil svoje zákonné právo a toto rozhodnutie napadol opravným prostriedkom. Žalovaná, ktorej uvedené rozhodnutie predložil na pojednávaní, nemala doposiaľ o rozhodnutí vedomosť, a preto by mala následne postupovať podľa základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia (č. 987/2009) a koordinovať ďalšie kroky s príslušnou nemeckou inštitúciou. Skutočnosť, že žalobca bol podstatne dlhšiu dobu poistený na území nášho štátu a vykonával tu tiež prácu v podmienkach, za ktorých vzniká daná choroba z povolania, nemôže byť žalobcovi na ujmu, nakoľko základné a vykonávacie nariadenie stanovuje postup i v takýchto prípadoch.

18. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.