Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/116/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom B., D. XX, zast. JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom, so sídlom Košice, Štúrova 20, proti žalovanej E. B., nar. X.XX.XXXX, bytom B., A. X, zast. JUDr. Martinou Gombošovou, advokátkou, so sídlom Košice, Floriánska 16, o zaplatenie 12.000 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku -87 z 27.4.2023 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 12.000 € s 5 % ročným úrokom z omeškania od 3.12.2021 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V plnom rozsahu tak vyhovel žalobe, ktorú žalobkyňa skutkovo odôvodnila poskytnutím pôžičky žalovanej vo výške 12.000 € na základe ústnej zmluvy o pôžičke. Uvedená suma bola podľa požiadavky žalovanej prevedená na bankový účet SUBOP plus s.r.o. ako správcu bytového domu na A. F. G. B.. Tým bol splnený záväzok žalovanej voči správcovi, ktorý vznikol nezaplatením úhrad za služby spojené s užívaním bytu č. X na A. X a bolo upustené od vykonania dobrovoľnej dražby predmetného bytu. Žalovaná na výzvy žalobkyne, ktorými sa domáhala vrátenia pôžičky, nereagovala.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa dňa 16.6.2020 zo svojho účtu č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v F. I., zadala príkaz na realizáciu – poukázanie sumy 12.000 € na účet príjemcu č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX H. A., s informáciou pre príjemcu - nedoplatok E. G.. Listom zo 4.11.2021 žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie sumy 12.000 € v lehote do 3 dní od doručenia výzvy titulom ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 16.6.2020. Zásielka bola žalobkyni vrátená dňa 30.11.2021 s poznámkou poštového doručovateľa, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Z výpovede žalobkyne zistil, že táto žalovanú aj jej matku dlhé roky poznala. V čase poskytnutia pôžičky medzi žalovanou a jej bývalým manželom prebiehalo konanie o vyporiadanie BSM. Žalovaná bývala v spoločnom byte, vznikali jej nedoplatky za služby spojené s užívaním bytu, ktoré narástli do takých rozmerov, že správca bytu podal návrh na dobrovoľnú dražbu. V čase, kedy sa dražba už prakticky mala realizovať, prišla za žalobkyňou žalovaná a požiadala ju o pomoc. Podľa žalobkyne došlo k dohode, že žalovanej požičia peniaze, ktoré jej táto vráti z predaja sporného bytu po kúpe menšieho 2-izbového bytu. Tieto transakcie okolo bytov mali prebehnúť zhruba do 3 mesiacov. Žalovaná nepoprela, že žalobkyňa

na účet správcu bytov poukázala sumu 12.000 €, čím došlo k zaplateniu dlhu na úhradách spojených s užívaním sporného bytu a k následnému upusteniu od dobrovoľnej dražby bytu. Mala však za to, že žalobkyňa nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičke. Došlo síce k bezdôvodnému obohateniu, avšak bolo plnené v prospech bytu bývalých manželov, t.j. žalovanej a jej bývalého manžela, teda obaja sa bezdôvodne obohatili. BSM vyporiadali dohodou dňa 12.2.2021, teda po poskytnutí peňazí, ale v rámci vyporiadania BSM uvedená suma nebola riešená, lebo žalovaná nemala vedomosť o tom, že by jej bola poskytnutá nejaká pôžička.

4. Na zistený skutkový stav súd aplikoval , , , (ďalej len ), nariadenia vlády SR , , . Konštatoval, že medzi stranami sporu existoval vzťah zo zmluvy o pôžičke vo výške 12.000 €, ktoré boli použité na vyplatenie dlhu na úhradách spojených s nájmom bytu priamo správcovi bytu Mal za nesporné, že o poskytnutie peňažných prostriedkov požiadala žalobkyňu žalovaná, ktorá tiež určila účel peňažných prostriedkov, teda vyplatenie priamo správcovi bytového domu na vyrovnanie nedoplatkov na službách spojených s nájmom bytu. Takisto bolo nesporným, že byt, za ktorý bol vyplatený nedoplatok, patril v čase úhrady do BSM žalovanej a jej bývalého manžela. Súd argumentoval, že táto skutočnosť nemá vplyv na vzťah žalobkyne a žalovanej. Ak bol týmito peniazmi vyrovnaný spoločný dlh žalovanej a jej bývalého manžela a žalovaná plnila aj za svojho bývalého manžela, mala si svoj nárok na vyrovnanie uplatniť voči nemu. Nestotožnil sa s názorom žalovanej o vzniku bezdôvodného obohatenia podľa , lebo v tomto konkrétnom prípade bolo nesporné, že v čase poskytovania peňazí ich žalobkyňa neposkytovala v omyle, mysliac si, že má povinnosť plniť, ale ich poskytovala žalovanej za účelom zaplatenia dlhu žalovanej, ktorá určila platobné miesto – účet správcu bytov. Súd uzavrel, že len medzi žalobkyňou ako veriteľkou a žalovanou ako dlžníčkou bola uzavretá ústna zmluva o pôžičke. Medzi žalobkyňou a žalovanou nebol dohodnutý čas vrátenia pôžičky, žalovaná bola preto povinná splniť dlh prvého dňa po tom, čo ju o plnenie vyzvala žalobkyňa ako veriteľka. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na plnenie prvýkrát výzvou z 5.10.2021, ktorá bola žalovanej doručená dňa 8.10.2021 a druhou výzvou zo dňa 4.11.2021, ktorú žalovaná neprevzala, hoci jej bola doručovaná na adresu jej trvalého pobytu a zároveň na rovnakú adresu ako prvá výzva, ktorú riadne prevzala. Keďže v poradí prvú výzvu prevzala žalovaná dňa 8.10.2021 a žalobkyňa jej poskytla lehotu na plnenie 3 dni, žalovaná bola povinná plniť do 11.10.2021 a keďže neplnila, do omeškania sa dostala od 12.10.2021. Žalobkyňa žiadala zákonné úroky z omeškania od 3.12.2021, preto súd žalovanú zaviazal na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania v zmysle návrhu žalobkyne od 3.12.2021 do zaplatenia.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa a v konaní úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania.

6. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacích dôvodov podľa a , t.j. súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla odvolaciemu súdu, aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie. Namietala, že po celú dobu popierala, že by so žalobkyňou došlo k ústnej zmluve o pôžičke výlučne z jej strany a bez určenia lehoty splatnosti. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o ústnej dohode o pôžičke, spornú sumu vyplatila priamo na účet spoločenstva vlastníkov bytov, nie na jej účet, čo je nepriamym dôkazom toho, že k žiadnej ústnej dohode nedošlo. Žalobkyňa ako advokátka by mala vedieť, že ak nemá písomnú zmluvu, mala by ústnu zmluvu preukázať aspoň plnením na účet žalovanej. Dlh samotný sa vzťahoval k bytu ako takému a jeho spoluvlastníkom v tom čase bol aj bývalý manžel žalovanej. Podľa jej názoru mala byť zaviazaná na zaplatenie len polovice dlžnej sumy a bývalý manžel na druhú polovicu, pretože ich manželstvo už zaniklo, ale ohľadom spoločného ešte nevysporiadaného majetku – bytu, mali z úhrady dlhu žalobkyňou prospech obaja a aj dlh, ktorý na byte vznikol, bol dlhom oboch spoluvlastníkov. BSM sa neskôr vysporiadalo tak, že byt pripadol žalovanej avšak len z dôvodu, že bývalý manžel mal iný dlh voči nej a tento dlh sa započítal so sumou, ktorú by inak žalovaná bola povinná vyplatiť bývalému manželovi. Dlh na predmetnom byte nevznikol za trvania manželstva ale po jeho rozvode v čase, kedy BSM nebolo ešte vysporiadané. Do dohody o vyporiadaní BSM žalovaná tento záväzok neuviedla, lebo žiadnu ústnu zmluvu o pôžičke so žalobkyňou neuzavrela. Poprela tvrdenie súdu, že o pôžičku požiadala žalobkyňu práve a len ona. Aj keď je nesporné, že žalobkyňa o dlhu vedela a tento za žalovanú a jej bývalého manžela splnila v prospech spoločenstva vlastníkov bytov, neznamená to, že tak učinila na základe dohody so žalovanou. Vytkla súdu, že vec nesprávne právne posúdil, keď vylúčil použitie ustanovenia . Mala za nesporné, že žalobkyňa plnila nie za seba, ale za iného, a tým iným bola nielen

žalovaná, ale aj jej manžel. Nesprávne právne posúdenie videla aj v tom, že súd aplikoval na vec ust. . Režim ust. sa nevzťahuje na záväzky, ktoré vzniknú po zániku manželstva a tým po zániku BSM, hoci jeho masa ešte nebola vysporiadaná. Navzájom sa môžu zastupovať iba manželia a tými už žalovaná a jej bývalý manžel v čase vzniku dlhu neboli. Podľa jej názoru je nesporné, že v danom prípade síce ide o spoločný záväzok žalovanej a jej bývalého manžela, ale o záväzok delený.

7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Ani jeden z odvolacích dôvodov uvádzaný v odvolaní žalovanou nebol podľa jej názoru naplnený. V odvolaní žalovaná v rozhodujúcej miere len poukazuje na skutočnosti, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal vo svojom rozhodnutí. Odvolanie je zjavne nedôvodné a nemajúce nijakú oporu v skutkovom a právnom stave veci. Poukázala na to, že odvolateľka len všeobecne popiera, že došlo medzi nimi k pôžičke, neuviedla však žiadne tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné logicky vysvetliť, z akého iného dôvodu by ona uhradila dlh na byte. Naznačuje síce, že pôžičku mohla poskytnúť aj bývalému manželovi žalovanej, toto tvrdenie však nijako nepreukázala, navyše toto tvrdenie je v rozpore aj s elementárnou logikou. Nie bývalého manžela žalovanej ale žalovanú a jej matku žalobkyňa poznala dlhé roky, žalovanú aj zastupovala ako advokátka, dokonca nejaký čas aj v spore o vysporiadanie BSM. Preto by ju bývalý manžel žalovanej nikdy nepožiadal o pôžičku a ona by mu ju v žiadnom prípade ani neposkytla. Skutočnosť, že pri platbe na účet spoločenstva uviedla meno a priezvisko žalovanej (a nie jej bývalého manžela) podľa žalobkyne preukazuje, že sa pôžičke dohodla s ňou. Týmto spôsobom identifikovala osobu, za ktorú dlh uhrádzala.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.2.2024 o 9.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 210, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia , , a a contrario.

9. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa v a .

10. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

11. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok (, , ) odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

13. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred súdom v zmysle ust. , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.

14. Žalovaná ako odvolateľka neuviedla také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre ňu ako privodili iné rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

15. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Zmluva o pôžičke je v zmysle tzv. reálnym kontraktom. Znamená to, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne, a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitostí vôle) boli dané. Skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ.

16. Posúdenie, či medzi účastníkmi vznikol záväzkovoprávny vzťah na základe ústne uzavretej zmluvy, záviselo od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - v danom prípade ustanovení , najmä čo do preukázania zákonom predpokladaných náležitostí na vznik zmluvy (záväzkovoprávneho vzťahu). Ak sa teda žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 12.000 € a tvrdila, že táto suma súvisí s ústne uzavretou zmluvou medzi stranami, ležalo na nej dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, teda právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Odtiaľ tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy na svoje tvrdenia, neunesie svoje dôkazné bremeno.

17. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 28.3.2023 uviedla, že žalovanú aj jej matku dlhé roky poznala a že žalovaná ju požiadala o pomoc, keď pre nedoplatky na službách spojených s nájmom bytu akútne hrozila dražba tohto bytu. Žalobkyňa jej pomohla tým spôsobom, že vyrovnala dlh na byte vo výške 12.000 € a túto sumu poukázala priamo správcovi bytu, ktorý následne upustil od dobrovoľnej dražby bytu. Právna zástupkyňa žalovanej argumentovala na tomto pojednávaní, že žiadna zmluva o pôžičke uzavretá nebola, žalovaná nemá vedomosť, odkiaľ sa žalobkyňa dozvedela o tom, že má nejaký dlh, jeho výšku a voči komu. Nejde o plnenie na základe zmluvy o pôžičke, ale o vydanie bezdôvodného obohatenia podľa .

18. Z okolností konkrétnej veci vyplýva, že žalobkyňa a žalovaná sa dlhodobo poznali – žalovaná túto skutočnosť tvrdenú žalobkyňou nepoprela. Nepoprela ani skutočnosť, že žalobkyňou na účet správcu bytov zaplatený dlh na byte ho zachránil pred dobrovoľnou dražbou. Podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc z obsahu spisu, je absolútne nelogický, nepravdepodobný, nepresvedčivý a nie uveriteľný konštrukt, ktorý v rámci svojej obrany uviedla žalovaná, keď tvrdiac, že nedošlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke naznačovala, že ona neuviedla žalobkyni, že má dlh voči správcovi (v dôsledku čoho hrozila dražba bytu), tejto to musel oznámiť niekto iný, vrátane výšky dlhu a čísla účtu, na ktorý ho treba zaplatiť a žalobkyňa sa rozhodla, že dlh na byte vyplatí priamo správcovi. Žalovaná neuviedla žiadne logické a prijateľné vysvetlenie, prečo by žalobkyňa takto mala konať (ak ju o to nepožiadala samotná žalovaná a s touto sa na úhrade nedohodla). Z obsahu spisu nevyplýva, aby žalobkyňa poznala bývalého manžela žalovanej (mimo konaní o vyporiadanie BSM, v ktorých proti nemu zastupovala žalovanú) a žalovaná ho nenavrhla vypočuť v tomto konaní na podporu svojich tvrdení, že to nebola ona, kto žalobkyni uviedol výšku nedoplatkov za byt a požiadal o pomoc s ich zaplatením. Faktom je, že reálne zo strany žalobkyne došlo k plneniu v prospech žalovanej, a to zaplatením dlhu na byte, ktorý vznikol po rozvode manželstva žalovanej (viď odvolanie) a tento byt po rozvode a vyporiadaní BSM dohodou pripadol žalovanej, ktorá žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia, že k tomu došlo z dôvodu započítania iných dlhov, ktoré voči nej mal jej bývalý manžel, preto ho z bytu nemusela vyplácať a pripadol do jej výlučného vlastníctva. Žalovaná teda čerpala všetky výhody toho, že žalobkyňa zaplatila dlh na byte a zabránila tak dobrovoľnej dražbe bytu.

19. Žalobkyňa nemala žiadnu vôľu ani úmysel plniť aj v prospech bývalého manžela žalovanej, a to ani v prípade pôžičky, ani v prípade, ak by malo ísť o nárok z bezdôvodného obohatenia, ako tvrdí žalovaná. Žalobkyňa plnenie poskytla nie v prospech bytu (byt bol v čase pôžičky ešte nevysporiadaný v BSM, preto žalovaná tvrdila, že peniaze boli poskytnuté aj v prospech jej bývalého manžela), ale výlučne v prospech žalovanej – v konaní nebol preukázaný opak. K plneniu došlo po rozvode manželstva žalovanej, táto celú sumu bez výhrad prijala od žalobkyne, preto aj z tohto dôvodu nemôže ísť zo strany žalobkyne o

plnenie i pre jej bývalého manžela. Je v rozpore so zásadami formálnej logiky, aby žalobkyňa dobrovoľne, bez toho, aby ju o to niekto požiadal (žalovaná naznačuje, že to mohol byť jej bývalý manžel, ale ide o tvrdenie vysoko nepravdepodobné, ktoré hraničí s istotou) zaplatila dlh na cudzom byte, aby predišla jeho dražbe.

20. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, toto mohlo vzniknúť len medzi žalovanou a jej bývalým manželom, pokiaľ žalovaná plnila existujúci dlh na byte aj zaňho – ak však dlh na službách spojených s nájmom bytu vznikol po rozvode a tieto služby využívala v čase vzniku dlhu výlučne žalovaná, bezdôvodné obohatenie na strane bývalého manžela žalovanej nevzniklo. V neposlednom rade treba zdôrazniť, že pokiaľ má žalovaná skutočne za to, že v posudzovanej veci ide o delený nárok z bezdôvodného obohatenia, sumu 6.000 € s prísl. mala žalobkyni dávno vrátiť, bez obštrukcií a bez ohľadu na prebiehajúci spor.

21. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že došlo k ústnej zmluve o pôžičke výlučne medzi žalobkyňou ako veriteľkou a žalovanou ako dlžníčkou, na základe ktorej žalobkyňa plnila žalovanej 12.000 €, táto prijala plnenie poskytnuté žalobkyňou a doposiaľ ho nevrátila.

22. Pokiaľ ide o žalovanou namietané právne posúdenie veci podľa aj , odvolací súd sa stotožňuje s odvolateľkou, že toto ustanovenie sa netýka záväzkov vzniknutých po zániku manželstva. Súd však posudzovaný právny stav neposudzoval a nepodriadil pod toto ustanovenie (neodcitoval ho v platnom znení), použil ho len podporne v súvislosti s vysvetlením pojmov, že platenie úhrad za byt počas trvania manželstva treba považovať za bežné veci, a že dlh vyplývajúci zo spoločnej veci je veriteľ oprávnený vymáhať od ktoréhokoľvek z manželov oddelene alebo spoločne.

23. Ak súd prvej inštancie alebo aj odvolací súd nereagoval na niektoré námietky žalovanej, odvolací súd poukazuje na to, že pre rozhodnutie veci nie je potrebné vysporiadať sa so všetkými námietkami a tvrdeniami strany, ale len s tými, ktoré sú pre rozhodnutie veci podstatné. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. ).

24. V odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto jej odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania ( v spojení s ).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).