Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/87/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu: Mesto Žilina, so sídlom O. D. M. X, Ž., IČO: 00 321 796, zastúpený zvoleným zástupcom JUDr. Lukášom Bútorom, advokátom, s miestom výkonu činnosti X. Z. XX, Ž., proti žalovanému: Z. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, Ž., o zaplatenie 347,97 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 347,97 eur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 15.11.2018, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 347,97 eur a nahradiť mu trovy konania. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný sa na základe Rozhodnutia o pridelení podnikového bytu zo dňa 10.06.1988 a následne Zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 01.07.1988 s poukazom na sa stal nájomcom 2 - izbového bytu č. 4 nachádzajúcom sa v bytovom dome na ul. V. XXX/XX, XXX XX Ž., súp. č. XXX zapísanom na LV č. XXXX pre k.ú Ž., kategória bytu C.., vo vlastníctve žalobcu, na dobu neurčitú. Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť riadne neplnil, a z tohto dôvodu mu žalobca podal výpoveď z nájmu ktorá bola žalovanému doručená dňa 19.08.2010. Trojmesačná výpovedná doba uplynula dňa 30.11.2010. Ani po ukončení nájmu však žalovaný byt dobrovoľne neodovzdal, ale ho od 01.12.2010 do 31.12.2011 užíval spoločne so svojou manželkou bez právneho dôvodu. Od 01.01.2012 do 31.08.2013 užíval byt bez právneho dôvod už len žalovaný. Tým sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a žalobca si uplatnil bezdôvodné obohatenie za užívanie bytu od 01.01.2012 do 31.08.2013. V prípade užívania bytu bez právneho dôvodu, výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá predpisu nájomného a spotrebovaným službám poskytovaným s nájmom. Predpis nájomného za obdobie januára 2012 do júla 2013 predstavoval sumu 20,- eur mesačne. Za mesiac august 2013 predstavoval predpis sumu 35,60 eur. Spolu teda bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 415,60 eur. Na základe ročných zúčtovaní k 31.05.2013 za obdobie roku 2012 vznikol preplatok 66,16 eur, k 27.06.2013 nedoplatok 33,11 eur a k 31.05.2014 preplatok 34,58 eur, teda spolu preplatok 67,63 eur, ktorý sa započítal na dlžné bezdôvodné obohatenie. Z titulu bezdôvodného obohatenia teda žalovaný dlhuje žalobcovi spolu sumu 347,97 eur.

2. Žalovaný sa k žalobe v priebehu konania písomne nevyjadril a zostal procesne nečinný.

3. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a a , vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 09.01.2020,

pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 17.12.2019.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a mal zistený nasledovný skutkový stav.

5. Z rozhodnutia o pridelení podnikového bytu zo dňa 10.06.1988 a zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 01.07.1988 súd zistil, že žalovaný sa stal nájomcom 2 - izbového bytu č. 4, nachádzajúceho sa v bytovom dome na H.. V. XXX/XX, XXX XX Ž., súp. č. XXX zapísanom na LV č. XXXX pre k.ú Ž., kategória bytu C.., vo vlastníctve žalobcu, a to na dobu neurčitú.

6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Ž. vyplýva, že vlastníkom predmetného bytu je žalobca.

7. Z listu zo dňa 03.08.2010 vyplýva, že žalovaný nezaplatil nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu celkom vo výške 1.791,25 eur, v dôsledku čoho mu žalobca vypovedal nájom predmetného bytu, pričom trojmesačná výpovedná doba uplynula dňa 30.11.2010.

8. Zo sumárnej analýzy predpisu za obdobie od 15.06.1988 do 30.04.2018 súd zistil, že k predmetnému bytu v zmysle vyúčtovania, predloženého žalobcom, pri súčasnom zohľadnení vzniknutých preplatkov predstavuje nedoplatok na nájomnom a službách spolu sumu 347,97 eur. 9. Podľa , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

10. Podľa , nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

11. Podľa , ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

12. Podľa a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

14. Účelom citovanej právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného a ak už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.

15. V konaní bolo nesporné, že medzi stranami sporu v rozhodnom čase od 01.01.2012 do 31.08.2013 k predmetnému bytu č. 4 neexistoval zmluvný vzťah, keďže nájomný vzťah, ktorý medzi stranami vznikol, zanikol uplynutím výpovednej doby dňom 30.11.2010. Súd považoval za nesporné, že od 01.01.2012 žalovaný užíval bez právneho dôvodu byt č. 4, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, založenom na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah, zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia

- jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu.

16. Zo strany žalovaného došlo k užívaniu predmetného bytu bez toho, aby boli hradené plnenia spojené s užívaním bytu. Súd vychádzal zo sumy, ktorá bola vyúčtovaná obdobím za užívanie predmetného bytu od 01.01.2012 do 31.08.2013 vo výške 347,97 eur.

17. Tieto skutočnosti žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval a súd nemal dôvod pochybovať o správnosti výpočtu nedoplatku, ktorý zodpovedá výške bezdôvodného obohatenia. 18. Súd nárok žalobcu považoval za skutkovo a právne dôvodný a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 347,97 eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, a to titulom bezdôvodného obohatenia.

19. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na , . Žalobca bol vo veci v plnom rozsahu úspešný, keďže súd jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel, a preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania proti neúspešnej strane, t. j. žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, a to v súlade s .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.