Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Csp-78-2019.pdf
PDF · 88.9 KB
Case nature
Area
Subarea
40Csp/78/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 2, proti žalovanej: W. L. V., W.. XX.XX.XXXX, bytom Krosnianska 696/37, Košice o zaplatenie 2.474,65 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2.473,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
N e p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.4.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 2.474,65 EUR titulom úhrady vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti. Žalovaná si za obdobie od 6.12.2004 do 19.11.2018 uplatnila vyňatie z povinného zdravotného poistenia v SR ako osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR, dlhodobo sa zdržiava v cudzine kde je zdravotne poistená. Žalovaná si zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi splnila oneskorene až dňa 19.11.2018. Žalovaná zdravotnú starostlivosť na území Slovenskej republiky, hradenú žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia, čerpala aj v období po vyňatí/zániku jej verejného zdravotného poistenia v SR, hoci už na ňu nemala nárok. Tým vznikla žalobcovi škoda v sume 2.474,65 EUR. Rozpis poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovanej hradenej žalobcom v období po vyňatí/zániku jej verejného zdravotného poistenia v SR žalobca predložil v pripojenom účte poistenca. Žalobca písomne vyzval žalovanú na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvou zo dňa 30.1.2019. Žalovaná doposiaľ žalobcovi dlžnú sumu neuhradila.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie listinnými dokladmi predloženými žalobcom, na základe ktorých súd zistil tento skutkový stav:
4. Z výpisu z účtu žalovanej ako poistenca (Zdravotná starostlivosť) za obdobie od 6.12.2004 do 19.11.2018 súd zistil, že žalobca zaplatil tzv. kapitačný paušál, ako aj úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, za celé obdobie spolu vo výške 2.473,- EUR.
5. Z listu žalobcu adresovaného žalovanej označeného ako Opakovaná výzva na úhradu - pokus o zmier zo dňa 30.1.2019 súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu sumy vo výške 2.474,65 EUR, z dôvodu, že žalobca za ňu hradil zdravotnú starostlivosť a kapitačné platby aj
v čase, keď už nebola zdravotne poistená v Slovenskej republike, nakoľko túto skutočnosť žalovaná oznámila žalobcovi oneskorene.
6. Z listiny odhlášky poistenca doručenej žalobcovi dňa 19.11.2018 súd zistil, že žalovaná podala dňa 19.11.2018 žalobcovi odhlášku poistenca z dôvodu vzniku zdravotného poistenia a dlhodobého pobytu v cudzine k 6.12.2004.
7. Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov na území Slovenskej republiky sú povinne zdravotne poistené osoby, ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
8. Podľa ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov z povinného zdravotného poistenia sú vyňaté osoby, ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a sú zamestnané u zamestnávateľov, ktorí nemajú sídlo na území Slovenskej republiky, a sú zdravotne poistené na území štátu, v ktorom má ich zamestnávateľ sídlo.
9. Podľa ust. § 15 ods. 2 písm. c/ zák. č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov povinnosť platiť poistné v Slovenskej republiky nie je po dobu, po ktorú sa osoba dlhodobo najmenej po dobu šiestich mesiacov zdržiava v cudzine, kde je zdravotne poistená. V takomto prípade nemá poistenec nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti. Túto skutočnosť je poistenec povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni.
10. Podľa ust. § 27 písm. e/ zák. č. 273/1994 Z.z. poistenec je povinný oznámiť žalobcovi skutočnosť, že je zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území Slovenskej republiky a je zdravotne poistený na území štátu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo, do 8 dní od vzniku pracovného pomeru, a vrátiť preukaz poistenca.
11. Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 98/1995 Z.z. Liečebný poriadok sa zdravotná starostlivosť na základe zdravotného poistenia poskytuje len poistencom. V takomto prípade nemá poistenec ako osoba vyňatá z povinného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky nárok na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti zo zdravotného poistenia v Slovenskej republike.
12. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, v znení účinnom v období od 1.2.2008, poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená“).
13. Podľa ust. § 3 ods. 2 citovaného zákona, povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca, c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
14. Podľa ust. § 3 ods. 4 citovaného zákona, zdravotným poistením v cudzine sa na účely tohto zákona rozumie systém zdravotného poistenia financovaný prostredníctvom odvodov na zdravotné poistenie alebo daňového systému príslušného štátu alebo komerčné zdravotné poistenie ustanovené legislatívou príslušného členského štátu pre vykonávanú činnosť; v prípade štátov, ktoré nie sú členskými štátmi, sa týmto pojmom rozumie aj komerčné poistenie liečebných nákladov.
15. Podľa ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona, verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2) alebo o nezaopatreného rodinného príslušníka podľa § 3 ods. 3 písm. h).
16. Podľa ust. § 4 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká aj dňom nasledujúcim po dni zániku skutočností uvedených v § 3 ods. 2 písm. a) až c).
17. Podľa ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt
na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
18. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom (zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti), ak ďalej nie je ustanovené inak.
19. Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 9 a 10).
20. Podľa ust. § 22 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, poistenec je povinný plniť oznamovacie povinnosti podľa § 23 ods. 1, 4 a 6.
21. Podľa ust. § 23 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.
22. Podľa us. § 23 ods. 4 citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a ods. 3) zdravotnej poisťovni, do ktorej si podal prihlášku podľa § 7 ods. 2.
23. Podľa ust. § 25 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, príslušná zdravotná poisťovňa je povinná zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise (odkaz na zákon č. 577/2004 Z.z.).
24. Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, zdravotná poisťovňa poskytuje príspevky na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených osobitným predpisom (odkaz na zákon č. 577/2004 Z.z.).
25. Podľa ust. § 38 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
26. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu - zdravotnej poisťovne, na vrátenie úhrady, ktorú zaplatil za zdravotnú starostlivosť, poskytnutú z finančných prostriedkov zdravotného poistenia počas doby, kedy bola žalovaná vyňatá zo zdravotného poistenia na území SR a na úhradu zdravotnej starostlivosti nemala nárok.
27. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na žalovanú sa vzťahuje zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, pretože spĺňa podmienky ustanovené v ust. § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 a § 4 ods. 1 tohto zákona a teda, je poistencom povinného verejného zdravotného poistenia na území SR. Žalovaná je totiž fyzickou osobou s trvalým pobytom na území SR.
28. Žalovanej ako poistencovi v súlade s ust. § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, preto prislúcha právo na úhradu zdravotnej starostlivosti a príslušná zdravotná poisťovňa (v danom prípade navrhovateľ) je v zmysle ust. § 25 ods. 2 písm. a) citovaného zákona povinná túto starostlivosť mu zabezpečiť, v rozsahu ustanovenom v zákone č. 577/2004 Z.z.
29. Zákon č. 580/2004 Z.z. však ustanovuje výnimky z verejného zdravotného poistenia. Ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, takouto výnimkou je, ak je fyzická osoba zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca. Ak takáto skutočnosť nastane, dochádza k zániku verejného zdravotného poistenia, tak ako to vyplýva z ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona.
30. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaná, na ktorú sa pôvodne vzťahovalo verejné zdravotné poistenie na území SR, sa odsťahovala mimo územie Slovenskej republiky a bola zdravotne poistená na území cudzieho štátu, počnúc od 6.12.2004. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú z odhlášky poistenca. V zmysle ust. § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. ku dňu 6.12.2004 došlo k zániku povinného verejného zdravotného poistenia žalovanej na území SR.
31. Napriek tomu, že došlo k zániku poistenia, žalovanej bola v období od 6.12.2004 do 19.11.2018 na území SR hradená zdravotná starostlivosť, spočívajúca v úhrade tzv. kapitačného paušálu za primárnu ambulantnú starostlivosť, ako aj iné úhrady za reálne poskytnutú zdravotnú starostlivosť spolu vo výške 2.473,- EUR. Kapitačným paušálom sa rozumie mesačná paušálna platba, ktorú dostáva lekár od poisťovne za každého registrovaného poistenca na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorenej medzi lekárom a poistencom, bez ohľadu na to, či lekára navštevuje alebo nie. Sumu v celkovej výške 2.473,- EUR zaplatil žalobca, plniac svoju povinnosť v zmysle zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, keďže o zániku poistenia nemal vedomosť.
32. Žalovaná si totiž nesplnila svoju oznamovaciu povinnosť, ustanovenú v § 22 ods. 2 písm. f), v spojení s ust. § 23 ods. 1 písm. c) a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a to oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca. Oznamovaciu povinnosť splnila až predložením odhlášky poistenca dňa 19.11.2018, čo vyplýva z prijímacej pečiatky, ktorou bola predmetná listina opatrená.
33. Súd konštatoval, že na úhradu zdravotnej starostlivosti žalovaná nemala nárok, z dôvodu zániku poistenia. Právo na úhradu zdravotnej starostlivosti s ust. § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona má totiž len poistenec. Z uvedeného dôvodu žalobcovi vznikla škoda, ktorú súd posúdil podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
34. Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
35. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
36. Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
37. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.
38. Protiprávny úkon je porušením právnej povinnosti, a teda správaním, ktoré sa prieči právu a preto je protiprávne. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Zahŕňa tak konanie, t.j. správanie aktívneho charakteru, ako aj opomenutie, t.j. správanie pasívneho charakteru.
39. Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch a ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného.
40. Príčinná súvislosť znamená určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.
41. Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník nevymedzuje formy zavinenia, preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia v Trestnom zákone, ktorý rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie a tie sa vnútorne členia na stupne zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na nepriamy úmysel, pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce
nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol. Príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.
42. Súd má za to, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti žalovanej za vznik škody.
43. Protiprávny úkon žalovanej spočíva v porušení právnej povinnosti, ustanovenej v § 22 ods. 2 písm. f), v spojení s ust. § 23 ods. 1 písm. c) a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a teda, v nesplnení vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti.
44. Škodu predstavuje majetková ujma, zmenšenie majetku žalobcu o finančné prostriedky, ktoré uhradil z prostriedkov verejného zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť žalovanej, v rozsahu 2.473,- EUR.
45. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, súd mal za to, že škoda nesporne vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti. Tým, že si žalovaná nesplnila oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi, žalobca nemal vedomosť o zániku poistenia a ďalej si plnil svoju zákonnú povinnosť uhrádzať zdravotnú starostlivosť, hoci túto povinnosť už nemal. Keby bola žalovaná oznamovaciu povinnosť splnila, žalobca by nadobudol vedomosť o zániku poistenia a zdravotnú starostlivosť by nebol hradil a ku škode by nedošlo.
46. Čo sa týka zavinenia, pre záver o zodpovednosti za škodu v danom prípade postačuje nedbanlivostné zavinenie, hoci aj nevedomé. Je možné predpokladať, že žalovaná nechcela spôsobiť škodu, avšak vzhľadom na okolnosti - odchod do cudziny, kde spadala pod poistenie cudzieho štátu, o tom vedieť mala a mohla.
47. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaná, ako subjekt zodpovedný za vznik škody, je povinná škodu nahradiť a zaviazal ju zaplatiť žalobcovi sumu 2.473,- EUR.
48. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.474,65 EUR. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nárok je dôvodný, iba čo do výšky preukázanej škody 2.473 EUR, preto súd žalobu v prevyšujúcej časti z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zamietol.
49. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 155 ods.1 C.s.p a contrario a nepriznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania náhradu trov, keďže mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.