Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-47-2019.pdf
PDF · 93.65 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/47/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
P. A., nar. XX. 1. XXXX,
trvale bytom G. XXXX/X, L., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov - matka: F.. A. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, L. a otec: P. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, L., o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. P. sumou 200 € mesačne od 1.1.2020, a to do 18. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky. Týmto m e n í Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/163/2016 - 94 zo dňa 2.2.2017 v časti úpravy výživného na mal dieťa.
odôvodnenie:
1) Návrhom doručeným súdu 4.3.2019 sa otec domáhal zníženia výživného na dieťa na sumu 120 € mesačne s tým, aby ho súd tiež zaviazal na príspevok na sporenie a životnú poistku sumou 26,80 € mesačne odo dňa podania návrhu, a to s odôvodnením, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletému v roku 2017 došlo k výraznej zmene pomerov na strane otca, pretože poberá mesačnú mzdu vo výške 650 € brutto ako aj matky, ktorá po materskej dovolenke nastúpila do práce. Otec sa oženil, očakáva narodenie spoločného dieťaťa v mesiaci marec 2019, pričom s manželkou vychováva syna S., na ktorého výživu jeho otec nič neprispieva; vymáhanie výživného cez Centrum pre medzinárodno- právnu ochranu detí a mládeže bolo dosiaľ neúspešné. Manželka otca je od 27. 8. 2018 práceneschopná pre rizikové tehotenstvo a bolo jej vymerané nemocenské vo výške 15,34 € na deň. Ďalej poukázal na svoje výdavky.
2) Matka so znížením vyživovacej povinnosti otca nesúhlasila s poukazom na to, že od 1. 7. 2016 do 30. 1. 2019 poberala len rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu vo výške 238,38 €. Tiež poukázala na vlastné náklady, ktoré mala aj počas rodičovskej dovolenky. Z dôvodu zlej finančnej situácie jej rodičia poskytli pôžičku 11 tisíc eur na náklady spojené s bývaním. Od januára 2019 nastúpila opätovne do zamestnania, jej príjem činí 667 € mesačne a prídavok na dieťa 24,34 € mesačne.
3) Kolízny opatrovník odporučil životnú úroveň dieťaťa zachovať.
4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa ich príjmov, výdavkov a sociálnych pomerov a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
5) Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ZR) - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
6) Podľa § 62 ods. 2 ZR - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
7) Podľa § 62 ods. 3 ZR - každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
8) Podľa § 62 ods. 4 ZR - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
9) Podľa § 62 ods. 5 ZR - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10) Podľa § 78 ods. 1 ZR - dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
11) Na základe vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že návrh na zníženie výživného je dôvodný len čiastočne. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/163/2016-94 zo dňa 2. 2. 2017 tak, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého P. výživným vo výške 250 € mesačne. Súd vychádzal zo skutočnosti, že maloletý bol v útlom veku v starostlivosti matky, ktorá poberala rodičovský príspevok vo výške 203 € a prídavok na dieťa vo výške 23,52 €. Otec bol zamestnaný a dosahoval čistý mesačný príjem 1.303 €. Rodičia nemali žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti. Odvtedy došlo k nasledovným zmenám na strane účastníkov konania:
12) Matka je zamestnaná, opätovne po uplynutí rodičovskej dovolenky nastúpila do práce 21. 1. 2019 s priemerným čistým príjmom 647 € za obdobie 01-10/2019. Súd uvedený príjem matky považuje za primeraný vzhľadom na jej pomery. Matka býva s dieťaťom v byte v jej vlastníctve, v ktorom mesačné náklady na bývanie dosahujú cca 147 € mesačne (bez telekomunikačných poplatkov); matka tiež spláca splátku hypotéky vo výške 206 € mesačne (pôvodná výška záväzku 49.500 €) a pôžičky vo výške 89 € (pôvodná výška záväzku 4.500 €). Matka je vlastníčkou automobilu rok výroky 2003. Matka nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
13) Maloletý navštevoval do júna 2019 jasle, kde mesačný poplatok činil 120 €, za krúžok plávania matka zaplatila 54 €. Od septembra 2019 maloletý navštevuje štátnu materskú škôlku, kde sú bežné výdavky (17 - 20 € poplatok + poplatok na stravu podľa praxe súdu cca 25 € mesačne). Maloletý má naďalej zhoršený zdravotný stav, diagnostikovaný mu bol Aspergerov syndróm, z ktorého dôvodu matka pracuje na skrátený úväzok (30 hodín týždenne) a poberala rodičovský príspevok do januára 2020.
14) Otec ukončil zamestnanie u predchádzajúceho zamestnávateľa Scheidt & Bachmann Slovensko s.r.o., dňa 30. 11. 2018 na základe ním podanej výpovede bez udania dôvodu. V tomto zamestnaní za obdobie 03 - 11/2018 dosahoval čistý mesačný príjem 1.352 €. Následne sa zamestnal v spoločnosti DAI, s.r.o. , kde dosahuje hrubú mzdu 650 €, čomu zodpovedá čistá mzda 518 €. Za obdobie 12/2018
- 11/2019 otec navyše poberal cestovné náhrady vo výške 11.753 €, čomu zodpovedá v priemere 980 € mesačne. Otec pracuje ako vodič v kamiónovej doprave, domov chodí v strede týždňa a na víkendy. Otec sa opätovne oženil 16. 2. 2019. Jeho manželka bola rizikovo tehotná počnúc 09/2018 poberala nemocenské dávky približne vo výške 475 € mesačne; celkovo v období 1 - 10/2019 manželka otca z dávok nemocenského a materského poistenia poberala priemerne mesačne 586 €. Dňa 14. 3. 2019 sa otcovi narodila maloletá dcéra Z., ktorej zdravotný stav je dobrý. Od októbra 2019 otcova manželka poberá len rodičovský príspevok a rodinné prídavky, pričom má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. synovi S. z predchádzajúceho vzťahu; výživné na toto dieťa nie je zo strany jeho otca uhrádzané. Otec nie je vlastníkom nehnuteľností, spolu s manželkou a maloletými deťmi bývajú v rodinnom dome manželky, ktorý táto nadobudla dedením; uvedený rodinný dom bolo nutné rekonštruovať. V uvedenom dome má vecné bremeno otcova svokra, ktorá obýva osobitnú bytovú jednotku.
15) Aj keď otec okrem iného žiadal znížiť výživné s poukazom na svoj príjem, za dôvod, pre ktorý môže dôjsť k zníženiu výživného súd považoval iba pribudnutie vyživovacích povinnosti otcovi a to na základe nasledovných skutočností:
16) Otec u zamestnávateľa, s ktorým ukončil pracovný pomer výpoveďou z vlastnej vôle, dosahoval čistý príjem 1.352 € mesačne, t. j. cca o 50 € viac ako tomu bolo pri poslednom určení výživného. Otec ukončenie uvedeného pracovného pomeru odôvodnil tým, že išlo o stresujúcu prácu s nutnosťou dohľadu nad 40 až 60-timi ľuďmi, ktorá okolnosť negatívne vplývala na jeho zdravie. V tomto smere otec žiadne potvrdenie od lekára nepredložil, súd však nepovažoval za nutné v tomto smere viesť dokazovanie, pretože je všeobecne známe, že stres má negatívne psychosomatické účinky, a preto by teoreticky takýto dôvod pre ukončenie pracovného pomeru aj bez ďalšieho mohol uznať. Na strane druhej otec má vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom, ako aj k svojej manželke, preto je na mieste aj pri zmene povolania, aby si vybral nové zamestnanie tak, že nedôjde k podstatnému zníženiu životnej úrovne ním vyživovaných osôb. Otec si vybral prácu vodiča v kamiónovej doprave, kde jeho hrubá mesačná mzda dosahuje len 35 % hrubej mzdy u predchádzajúceho zamestnávateľa (650 € oproti 1.850 € brutto mesačne). Takúto mzdu súd vyhodnotil teda ako celkom zjavne neprimeranú otcovým možnostiam a schopnostiam a súčasne aj ako veľmi nevýhodnú, keďže práve z hrubej mzdy sa platia odvody, z ktorých neskôr otec v prípade nemoci či dôchodku bude poberať nižšiu sumu sociálnej dávky. Javí sa ako logické, že pokiaľ k uvedenej zmene práce otec pristúpil aj za uvedených mzdových podmienok, je tomu tak z dôvodu, že tento výpadok na mzde je mu kompenzovaný cestovnými náhradami dosahujúcimi takmer 1.000 € mesačne; tým pádom je faktická suma reálne otcovi vyplatená 1.500 € mesačne.
17) Ide pritom o štandardné správanie sa na v rámci uvedeného povolania, ktoré je súdu známe z jeho praxe, nakoľko cestovné náhrady sú vyňaté z daňovej aj odvodovej povinnosti. Súd pri určení príjmu, z ktorého sa má výživné určiť, prihliadol k tomu, že otec z cestovných náhrad v skutočnosti nehradí žiadne zvýšené výdavky, pretože ubytovanie má zabezpečené v dopravnom prostriedku, pričom náklady na stravovanie sú v krajinách V4 a v Nemecku len mierne vyššie ako na Slovensku; to je súdu známe z vlastnej praxe i verejných zdrojov na internete (napr. https://www.superplat.eu/blog/ceny-potravin-v- nemecku-marec-2019).
18) Vzhľadom k uvedenému súd ustálil príjmový potenciál otca vo výške minimálne 1.350 € mesačne netto, tak ako tomu bolo pri predchádzajúcom zamestnávateľovi, z ktorej sumy súd všeobecne za primeraný rozsah celkovej vyživovacej povinnosti považuje pri dvoch vyživovacích povinnostiach 25 - 33 % z čistého príjmu, t. j. 340 - 450 € mesačne a pri troch vyživovacích povinnostiach 33 - 40 % z čistého príjmu, t. j. 450 - 540 € mesačne. Vyživovaciu povinnosť voči manželke súd otcovi uznáva až počnúc obdobím, keď manželka začala poberať len rodičovský príspevok (v podstatne 11/2019, nakoľko 10/2019 jej ešte bolo čiastočne vyplatená aj materská dávka). Dovtedy bol príjem manželky otca v priemere taký, že z neho manželka bola schopná plniť si vyživovaciu povinnosť k obom svojim mal. deťom i svoje vlastné potreby. Na to, aby manželka otca mala rovnakú životnú úroveň ako on, podľa úvahy súdu je/ bol potrebný príspevok zo strany otca vo výške 130 až 150 € mesačne; v tomto sú zahrnuté aj bytové potreby rodiny. Bežné výdavky novorodenca pritom podľa praxe súdu predstavujú 150 € mesačne, čo pri dobrom zdravotnom stave zodpovedá potrebám maloletej Z.. Súd dopĺňa, že ak aj bývalý partner otcovej manželky si neplní vyživovaciu povinnosť k ich spoločnému dieťaťu, nemôže to priamo ovplyvňovať vyživovaciu povinnosť otca vo vzťahu k maloletému P., avšak zvýšené plnenie vyživovacej povinnosti zo strany jeho manželky zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca voči nej samotnej.
19) S poukazom na vek a pomery osôb, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, za primeraný rozsah celkovej vyživovacej povinnosti otca súd považuje sumu 400 € (pri dvoch deťoch) a 500 € (pri dvoch deťoch a manželke). Po odpočítaní výživného na manželku a novonarodené dieťa zostáva na výživu maloletého P. do 10/2019 suma 250 €- teda v tomto období nebol dôvod na zníženie výživného, a následne 200 € mesačne. Takéto výživné považuje súd za primerané aj vzhľadom na skutočnosť, že otec sa síce o maloletého P. zaujíma, ale reálne sa s ním nestretáva v zúženom rozsahu, pričom pre zhoršené vzťahy s matkou maloletého mu ani neposkytuje vecné dary či peňažné plnenia nad rámec výživného.
20) Pred januárom 2020 súd nevidel dôvod na zníženie výživného na maloletého P.. Súd prihliadol k tomu, že v mesiaci december prípadne i už november 2019 boli výdavky na mal. P. vyššie, lebo sa deťom zabezpečujú darčeky k vianočným sviatkom, ktoré náklady otec na mal. P. v tom čase nemal. Tiež je nutné prihliadnuť, že matka býva s maloletým v byte sama a teda jej výdavky na bývanie sú v priemere na osobu vyššie. Z uvedených dôvodov súd znížil výživné až od januára 2020.
21) K nesúhlasu matky so znížením výživného súd dodáva, že v skúmanom období (od podania návrhu) mala oproti obdobiu, keď sa naposledy určovalo výživné, zlepšené pomery tým, že už poberala aj príjem zo zamestnania. Pritom príspevok na jasle vo výške 120 € mesačne matka hradila len do júna 2019. Následne dva mesiace bol maloletý v starostlivosti matky a od septembra 2019 sú jeho výdavky len bežné. Aj v prípade, že má maloletý P. zhoršený zdravotný stav, zvýšené náklady sú kompenzované rodičovským príspevkom, ktorý sa matke vyplácal aj po dovŕšení tretieho roku života (teda po 01/2019). Ak je zdravotný stav u maloletého zhoršený naďalej, je v záujme matky, aby opätovne o predĺženie rodičovského príspevku požiadala, najmä ak tento od januára 2020 v dôsledku zmenu legislatívy dosahuje výšku 370 € (v rovnakej sume poberá tento príspevok otcova manželka).
22) Čo sa týka vytvorenia sporiacej zložky výživného podľa 63 ods. 3 Zákona o rodine, otcove pomery uvedené neodôvodňujú, pretože nevlastní žiaden väčší majetok. Pokiaľ otec chce, môže takéto sporenie/ poistenie dieťaťu zabezpečiť dobrovoľne.
23) Pre úplnosť súd dodáva, že v poručenských veciach nie je viazaný návrhom účastníkov, ktorí i tak v priebehu konania často svoje návrhy v petite menia bez ďalšieho (rozhodnutia o zmene návrhu), preto výrok o zamietnutí návrhu na zníženie výživného vo zvyšnej časti považoval za nadbytočný.
24) Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
25) Otec požiadal o úpravu zročnosti výživného, proti čomu matka nemala námietky a preto súd určil, že výživné je splatné 18. deň v mesiaci, na ktorý sa poskytuje.
26) Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. § 231 CSP k zmene ostatného rozsudku o určení výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.
27) Nakoľko bol podaný aj návrh rozhodnúť o náhrade trov konania, súd sa zaoberal v prvom rade tým, či nie je na mieste rozhodnúť o trovách podľa § 55 CMP, podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Súd má za to, že v čase podania návrhu neboli splnené podmienky pre zníženie výživného, tieto vznikli v priebehu konania s poukazom na odôvodnenie rozsudku uvedeného vyššie, pričom však otec si nemohol byť vedomý rozsahu, v akom súd nakoniec zníženie výživného prizná. Preto má súd za to, že náhrada trov konania žiadnemu z účastníkov nepatrí a rozhodol podľa § 52 CMP.
28) Po vyhlásení rozsudku sa kolízny opatrovník vzdal práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.