Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/144/2017

Potvrdené rozhodnutím 2To/68/2020
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Dušana Krč- Šeberu a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému S.. I. S., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D., J. 4, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 29. septembra 2020 odvolanie prokurátorky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 09. januára 2020, sp. zn. 3T/144/2017 a takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodné."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Tóthovou na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 09.01.2020 takto

rozhodol:

Obžalovaný

S.. I. S., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D., J. X,

s a o s l o b o d z u j e

podľa písmeno c) spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Trenčíne pod sp. zn. -3309 zo dňa 26.10.2017 pre prečin ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na písmeno h) Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa Tr. zákona na skutkovom základe, že

dňa 28.3.2016 v čase o 18:00 hod. viedol osobné motorové vozidlo C. N., EČV: D po ceste X/X v smere od D. nad D. do obce A., pričom v miernej ľavotočivej zákrute z pohľadu jeho jazdy predchádzal nezistené motorové vozidlá aj napriek tomu, že v tom čase v protismere viedla motorové vozidlo zn. F. F., EČV:K K. N., ktorá v snahe zabrániť čelnej zrážke s vozidlom obžalovaného strhla riadenie vozidla doprava, prešla na krajnicu, kde dostala s vozidlom šmyk, jej vozidlo následne prešlo vľavo do protismernej časti vozovky, kde v tom čase viedol vozidlo zn. I. X., MPZ: XBX XXXX vodič K. D., ktorý jazdil v smere od D. nad D., pričom v jazdnom pruhu vodiča K. D. došlo k čelnej zrážke vozidiel vodičky K. N. a vodiča K. D., pri dopravnej nehode utrpel K. D. zlomeninu členkovej kosti vľavo s posunom, zlomeninu nosa, odreninu a zmliaždenie lakťa vľavo, odreninu kolena vľavo, zmliaždenie hrudníka a brušnej steny, zmliaždenie až minimálne trhlinky pľúcneho tkaniva vpravo, charakter zranení ktoré K. D. utrpel si vyžiadal nutnosť jeho hospitalizácie v celkovom trvaní 10 dní, počas ktorých bol obmedzený prakticky vo všetkých oblastiach, ako v oblasti kontaktu so spoločenským prostredím, v oblasti komunikácie, v oblasti mobility a oblasti nevyhnutých životných hygienických a stravovacích úkonov, po prepustení do ambulantnej starostlivosti bol ešte čiastočne obmedzený pri vykonávaní bežných životných potrieb a úkonov vzhľadom na fixáciu ľavého predkolenia sadrovou dlahou, pričom celková doba obmedzenia na bežnom spôsobe života u K. D. bola v trvaní 65 dní, pri dopravnej nehode utrpel spolujazdec z vozidla zn. F. F., EČV:K S. J. kompresívnu zlomeninu XII. hrudného stavca stabilnú, ktorá si vyžiadala jeho hospitalizáciu v nemocnici v celkovom trvaní 11 dní, počas ktorých bol obmedzený prakticky vo všetkých oblastiach, ako v oblasti kontaktu so spoločenským prostredím, v oblasti komunikácie, v oblasti mobility a oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov, po prepustení do ambulantnej starostlivosti bol ešte čiastočne obmedzený pri vykonávaní bežných životných potrieb a úkonov, a to najmä v hygiene, obliekaní, príprave a zaobstarávaní si stravy a obžalovaný svojim konaním porušil ustanovenia písmeno a), písmeno c), , písmeno c) o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov tým, že predchádzal vozidlá, hoci nemal pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie a ohrozil vodičku jazdiacu v protismere a závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky v dôsledku ktorej vznikla dopravná nehoda pri ktorej sa inému ublížilo na zdraví,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa sa poškodená K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., N. č. XXX/XX, S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX, Ing. K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX, poškodená C. U. N., a.s. so sídlom ulica N. cesta X, D. a poškodená B. U. N., a.s. so sídlom D. XX/O. D. odkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd nezistil skutkový stav veci tak ako je uvedené vo výrokovej časti obžaloby. Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného S.. I. S., svedkov a poškodených K. N., S. J., K. D. a svedkov K. F. a D. J., výsluchom znalcov z odboru cestnej dopravy X.. K. Q. a X.. S. D. a oboznámením listinných dôkazov v zmysle a to odpisu z registra trestov na obžalovaného, výpisu z evidenčnej karty vodiča a správy o povesti na obžalovaného. Obžalovaný S.. I. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa cíti byť nevinný, pričom ho veľmi mrzí následok dopravnej nehody, ktorý však on nezavinil. Jazdil v kolóne vozidiel v smere od D. nad D. na obec A., pred ním jazdilo vozidlo P. striebornej farby. Nevedel uviesť typ ani ŠPZ tohto strieborného vozidla pričom pri obci K. Q. obžalovaný so svojím vozidlom, ako aj vodič strieborného P., túto kolónu bezpečne prebehli a obžalovaný išiel stále so svojím vozidlom za vozidlom P., prešli asi úsek troch kilometrov a dostali sa na úroveň obce T. T., kde sa nachádzala zvislá aj vodorovná značka koniec zákazu predbiehania. Asi po tridsiatich až päťdesiatich metroch za značkou zákazu predbiehania, vozidlo kombi začalo predbiehať s tým, že obžalovaný asi vo vzdialenosti 5 metrov od tohto vozidla vybočil tiež do protismeru, vozidlo P. začalo obiehať pred ním idúce vozidlo a obžalovaný, ktorý ešte nebol so svojím vozidlom na úrovni predbiehaného vozidla v čase keď sa vozidlo P. zaraďovalo už do svojho jazdného pruhu zbadal potom ako sa mu odkryl výhľad oproti idúce červené vozidlo značky F., ktoré išlo ku krajnici a začalo brzdiť. V tom čase sa obžalovaný zaradil späť do pravého jazdného pruhu, pričom vodička F. reagovala na auto P., ktoré bolo takmer rovnakej farby ako vozidlo obžalovaného. Následne sa vozidlo F. dostalo do protismeru na ľavú časť vozovky a narazilo do vozidla I., ktoré viedol vodič K. D.. Podľa názoru obžalovaného vodička vozidla F. nereagovala správnym spôsobom a mohla zabrániť dopravnej nehode nakoľko sa tam jedná o širokú cestu. Svedok K. D. jazdil v smere od D. nad D. na obec A. pričom do jeho vozidla zn. I. čelným nárazom narazilo vozidlo F. F., ktoré viedla K. N.. Uvedený svedok vnímal situáciu tak, že videl ako vozidlo, ktoré išlo pred ním v kolóne ale nie bezprostredne pred ním predbiehalo iné vozidlo, bolo v protismere pričom oproti išlo vozidlo. Svedok nevedel uviesť, či pred vozidlom obžalovaného predbiehalo iné vozidlo. Podľa jeho názoru bol obžalovaný s vozidlom možno celý v protismere, v tej chvíli auto idúce oproti vybočilo až na nespevnenú časť vozovky, prešlo do protismeru a zrazilo sa s jeho vozidlom. Svedkyňa K. N. vodička vozidla značky F. F. vypovedala, že šoférovala vozidlo kde sa nachádzal ako spolujazdec S. J. z K. do D. D. a zbadala oproti idúce vozidlo striebornej farby obžalovaného vo svojom jazdnom pruhu. Vtedy sa dala na krajnicu a pribrzďovala, vozidlo sa dostalo do šmyku, prešla do oproti idúceho jazdného pruhu a došlo k zrážke s vozidlom I. X., ktoré viedol vodič K. D.. Okrem strieborného vozidla, ktoré podľa jej názoru bolo vozidlo obžalovaného, nevidela žiadne iné vozidlo, ktoré by predbiehalo v opačnom jazdnom pruhu. V jej v smere jazdy pred ňou nešlo žiadne iné vozidlo. Svedok S. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že potom ako zbadal pred nimi v ich jazdnom pruhu iné vozidlo, vodička išla s vozidlom na pravý okraj vozovky, toto vozidlo sa valilo čelne na nich agresívnym spôsobom jazdy. Vodička N. strhla volant doprava, auto dostalo šmyk. Rýchlosť vozidla, ktoré išlo v protismere a podľa jeho názoru to bolo vozidlo striebornej farby, ktoré riadil obžalovaný, išlo vysokou rýchlosťou ani čiastočne sa neuhýbalo. K vzdialenosti strieborného vozidla od vozidla F. F. sa svedok nevedel vyjadriť. Videl len, že sa na nich valí strieborné vozidlo z väčšej diaľky, bolo celé v ich jazdnom pruhu, nijakým spôsobom neuhýbalo akoby ich prehliadol, pričom je to dosť široká cesta. Svedok žiadne iné strieborné vozidlo nevidel ani žiadne motorového vozidlo P. striebornej farby. Svedkyňa D. J. viedla motorové vozidlo značky I. v smere od D. nad D. do T. pričom vo vozidle na mieste spolujazdca sa nachádzal syn K. F. a vzadu sedela jeho snúbenica s dcérou. Prvýkrát zaregistrovala ako ju obehli za sebou 2 osobné motorové vozidlá bledej farby pričom ako druhé z týchto vozidiel bolo

vozidlo C. N. svetlo šedej farby. Vozidlá ju predbehli naraz tesne za sebou a zaradili sa pred jej vozidlo takým spôsobom, že najprv sa zaradilo prvé vozidlo a za ním vozidlo C. N. a následne išla ona so svojím vozidlom. V mieste dopravnej nehody tieto vozidlá opäť začali predbiehať tesne za sebou s tým, že prvé vozidlo idúce pred vozidlom obžalovaného predbehlo pred ním idúce vozidlo a rýchlo sa pred neho zaradilo, pričom vodič urobil takú „myšičku“ a vozidlo C. N. svetlo šedej farby, ktoré išlo hneď za ním potom čo videl oproti idúce vozidlo, sa zaradil s vozidlom späť do svojho jazdného pruhu pred vozidlo svedkyne. Podľa názoru svedkyne vodička F. F. jednoznačne reagovala na vozidlo obžalovaného. Svedok K. F. syn svedkyne D. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že situáciu vnímal tak, že obžalovaný obiehal takým spôsobom, že pred ním obiehalo ešte jedno vozidlo, ktoré sa po predbehnutí iného vozidla stihlo zaradiť a urobil tzv. „myšičku“ ale obžalovaný so svojim vozidlom už nie. Prvé vozidlo, ktoré sa stihlo zaradiť, vodičku N. neohrozilo. Na návrh obhajoby bol na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec z odboru cestnej dopravy X.. S. D., ktorý predniesol znalecký posudok číslo 22/2017 ako aj odborné vyjadrenie zo dňa 08. 10. 2019 číslo 30/2019. V predmetnom znaleckom posudku znalec vychádzal z verzie, že obžalovaný prešiel do protismeru len čiastočne a v odbornom vyjadrení vychádzal z varianty, že sa nachádzal s celým vozidlom v protismere. Pri obidvoch verziách vychádzal z výpovede obžalovaného ako aj z výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní. Na začiatku nehodového deja pred vznikom kolíznej situácie a následnou zrážkou vozidla F. F. a vozidla I. smerom na T. T. jazdili vozidlá v poradí: neznáme vozidlo 1, neznáme vozidlo P., C. N., I. C. a I.. Neznáme vozidlo 1 jazdilo počas celého nehodového deja vo svojom jazdnom pruhu rovnomernou rýchlosťou cca 80 km/h. Neznáme vozidlo P. na začiatku nehodového deja jazdilo rýchlosťou cca 80 km/h, následne začalo predbiehací manéver - zrýchľovalo 1,5 m/s2 2 m/s2 do rýchlosti cca 100 km/h a dostalo sa do protismerného jazdného pruhu. Na oproti jazdiaci F. F. reagovalo zrýchľovaním 0,5 m/s2 až do rýchlosti cca 103 km/h, pričom ukončilo predbiehací manéver a vrátilo sa späť do svojho jazdného pruhu pred neznáme vozidlo 1, naďalej zrýchľovalo do rýchlosti cca 105 km/h a pokračovalo v jazde ďalej touto rýchlosťou. Vozidlo obžalovaného na začiatku nehodového deja jazdilo rýchlosťou cca 87 km/h, následne začalo manéver predchádzania - zrýchľovalo 0,5 m/s2 až do rýchlosti cez a 90 km/h a dostalo sa čiastočne do protismerného jazdného pruhu. Na vozidlo F. F. idúce v protismere reagoval zrýchľovaním 0,5 m/s2 až do rýchlosti cca 92 km/h, pričom prerušil manéver predchádzania a vrátil sa späť do svojho jazdného pruhu za neznáme vozidlo 1), spomaľoval-brzdil so spomalením 2,0 m/s do rýchlosti cca 85 km/hod. zaradil sa za neznáme vozidlo 1) a pokračoval v jazde, pričom spomaľoval 2,0 m/s2. Vozidlo I. C. počas celého nehodového deja jazdilo vo svojom jazdnom pruhu rovnomernou rýchlosťou cca 80 km/hod. Výpoveď obžalovaného je z technického hľadiska prijateľná. Vodička vozidla F. F. reagovala na neznáme vozidlo P., ktoré začalo manéver predchádzania a vozidlo C. N., ktoré sa nachádzalo za ním, vodička vozidla F. F. nevidela, pretože bolo v oblasti zakrytého výhľadu vytvoreného neznámym vozidlom P.. Keď neznáme vozidlo P. bolo pozdĺžne na úrovni vozidla F. F. a dokončovalo predchádzanie neznámeho vozidla, vozidlo obžalovaného C. N. prerušilo predchádzanie a vrátilo sa do svojho jazdného pruhu za neznáme vozidlo 1). Obžalovaný v okamihu, keď sa neznáme vozidlo P. začalo vracať späť do svojho jazdného pruhu pred neznáme vozidlo videl v protismere jazdiace vozidlo F. F. na pravej krajnici, a preto sa vrátil späť do svojho jazdného pruhu bez toho, aby predišiel neznáme vozidlo 1). Počas predchádzania prešiel ľavou časťou vozidla C. N. do protismeru, ale v čase, keď už vozidlo F. F. vybočovalo z priameho smeru doprava vodička vozidla F. F. reagovala na správanie sa vodiča neznámeho vozidla P., nakoľko nemohla vidieť ani vedieť, že za týmto vozidlom jazdí ešte aj vozidlo C. N.. Technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča neznámeho P., pretože vykonával manéver predchádzania v čase, keď mu to situácia v cestnej premávke neumožňovala. V čase 1,1 sekundy pred zrážkou sa nachádzal pozdĺžne na úrovni vozidla F. F. a neznámeho vozidla 1), takmer celou svojou šírkou bol v protismernom jazdnom pruhu. Jeho predchádzanie spôsobilo nutnosť vozidla F. F. vykonať vyhýbací manéver doprava. V odbornom vyjadrení číslo 30/2019 znalec uvažoval s druhou verziou teda, že obžalovaný sa so svojím vozidlom nachádzal celou šírkou v ľavom jazdnom pruhu. Z vykonanej analýzy vzájomného pohybu vozidiel pred zrážkou vozidla F. F. s vozidlom I. pri zohľadnení skutočnosti, že vozidlo obžalovaného išlo za neznámym vozidlom a taktiež malo snahu predchádzať pred nimi idúce neznáme vozidlo a pritom prešlo až do protismeru a následne sa zaradilo späť vyplýva, že tento manéver je z technického hľadiska prijateľný a začas 2,2 sekundy bezpečne vykonateľný. V čase, keď sa vozidlo obžalovaného míňalo s protiidúcim vozidlom F. F. toto bolo jednoznačne zaradené bezpečne vo svojom jazdnom pruhu. V danom prípade vodička vozidla F. F. vyhýbacím manévrom vpravo z pohľadu jej smeru jazdy reagovala na neznáme vozidlo idúce pred vozidlom C. N.. Na základe takejto analýzy pohybu vozidiel pred zrážkou vozidla F. F. s vozidlom I. je možné z technického hľadiska konštatovať, že dôvod, že obžalovaný v prípade, že pri jazde za pred ním jazdiacim neznámym vozidlom, ktoré predchádzalo iné

neznáme vozidlo a taktiež mienil toto vozidlo predísť, pričom s vozidlom prešiel za pozdĺžnu prerušovanú čiaru doplnenú pozdĺžnou súvislou čiarou, po zistení situácie, že v protismere jazdí iné vozidlo sa dokázal bezpečne vrátiť do jazdného pruhu určeného pre jeho smer jazdy. Znalec skonštatoval, že v obidvoch variantách vodička vozidla F. F. reagovala na neznáme vozidlo pred vozidlom obžalovaného. Na vzdialenosť 60 až 70 metrov od nej nemohla rozpoznať za sebou idúce vozidlá takmer rovnakej farby, medzi nimi bol minimálny kontrast a nemohla vidieť vozidlo obžalovaného, ktoré sa dokázalo bezpečne zaradiť a nezačalo vykonávať obiehanie pred ním idúceho vozidla. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec z odboru cestnej dopravy Ing. K. Q., ktorý vypracoval znalecký posudok číslo 3/2017 zo dňa 12.03.2017 a dodatok k znaleckému posudku číslo 1 zo dňa 15. 09. 2019. V závere znaleckého posudku znalec konštatoval, že v prípade, ak vozidlo značky C. N. predchádzalo neznáme vozidlo číslo 2, potom technickou príčinou dopravnej nehody bolo konanie obžalovaného, ktorý nesprávnou technikou jazdy (žiadna reakcia, jazda v protismere, predchádzanie bez dostatočného rozhľadu) vyvolal vodičke N. idúcej na vozidle F. F. kolíznu situáciu, ktorá ani správnou technikou jazdy nemohla dopravnej nehode zabrániť. V prípade, ak pri dopravnej nehode vozidlo C. N. neprechádzalo neznáme vozidlo číslo 2 (verzia podľa výpovede obžalovaného) potom technickou príčinou dopravnej nehody je konanie vodičky N., ktorá nesprávnou technikou jazdy vyvolala vodičovi D. na vozidle I. X. kolíznu situáciu, pričom ten ani správnou technikou jazdy nemohol dopravnej nehode zabrániť. Z doplnku číslo 1) zo dňa 15. 09. 2019 k znaleckému posudku s ohľadom na vykonaný audio záznam na hlavnom pojednávaní a výpovede svedkov znalec uvažoval s dvoma verziami: predchádzanie neznámeho vozidla vykonávali 2 vozidlá - prvé vozidlo bolo striebornej farby neznámej značky a typu a druhé vozidlo bolo vozidlo obžalovaného (prvá verzia). Predchádzanie neznámeho vozidla vykonávalo len vozidlo obžalovaného (druhá verzia). Ak pri dopravnej nehode vozidlo C. N. (verzia 1 aj verzia 2) predchádzalo neznáme vozidlo číslo 2, ale sa zaradilo za predmetné vozidlo, potom technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy obžalovaného. Ak pri dopravnej nehode vozidlo obžalovaného nepredchádzalo neznáme vozidlo číslo 2 (nebolo celým vozidlom v protismernom jazdnom pruhu, ale bol zaradený za neznámym vozidlom číslo 2) potom technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodičky N.. Dodatok znaleckého posudku bol zameraný na situáciu, keď vozidlo obžalovaného nedokončilo predbiehací manéver, ale sa zaradilo za predchádzajúce vozidlo tak, že ho nepredišlo. Znalec skonštatoval, že pokiaľ obžalovaný nevykonal predbiehanie pred ním idúceho vozidla a zaradil sa, technickou príčinou dopravnej nehody nemohlo byť konanie obžalovaného. Na základe takto vykonaného dokazovania súd nemal za jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby spáchal obžalovaný. Nebola vyvrátená obrana obžalovaného v tom smere, že on neohrozil ani neobmedzil oproti idúce vozidlo značky F. F. EČV: K. XXX O., ktoré viedla poškodená K. N., a že túto vodičku ohrozil vodič neznámeho vozidla rovnakej farby ako bolo vozidlo obžalovaného idúce pred jeho vozidlom, ktoré vykonávalo a aj dokončilo predbiehací manéver tesne pred vznikom dopravnej nehody. Bez akýchkoľvek pochýb bolo preukázané, že poškodená K. N. idúca vo svojom jazdnom pruhu reagovala na oproti idúce motorové vozidlo, ktoré vykonávalo obiehací manéver iného vozidla a nachádzalo sa v jej jazdnom pruhu, pričom poškodená v snahe zabrániť čelnej zrážke s týmto vozidlom strhla riadenie doprava na nespevnenú krajnicu, kde dostalo jej vozidlo šmyk a následne prešlo do protismeru vľavo, kde došlo k čelnej zrážke s vozidlom I. X. MPZ:XBXXXXX, ktoré viedol poškodený K. D., ktorý v dôsledku dopravnej nehody utrpel ublíženie na zdraví. Výpoveď obžalovaného v tom smere, že išiel s vozidlom v kolóne vozidiel a pred ním sa pohybovalo vozidlo P. striebornej farby, ktoré pred vznikom dopravnej nehody začalo prebiehať iné vozidlo a dokončilo predbiehací manéver, pričom obžalovaný išiel hneď za ním v snahe tiež predísť pred ním idúce vozidlo, avšak potom ako sa mu odkryl výhľad a videl v protismere idúce vozidlo poškodenej N. sa s vozidlom bez toho, aby začal vykonávať obiehací manéver ešte pred úrovňou obiehaného vozidla sa zaradil späť do svojho jazdného pruhu, bola podporená aj výpoveďou svedkov D. J. a K. F.. Títo svedkovia zhodne potvrdili, že vozidlo obžalovaného a neznáme vozidlo striebornej farby ich obehli asi 3 kilometre pred vznikom dopravnej nehody a tieto vozidlá išli tesne za sebou pred ich vozidlom tak, že ako druhé vozidlo išlo vozidlo obžalovaného. Pred vznikom dopravnej nehody videli ako prvé vozidlo striebornej farby urobilo „myšičku“ pri obiehaní ďalšieho vozidla, obžalovaný išiel so svojím vozidlom hneď za ním, a pretože videl auto v protismere zaradil sa pred ich vozidlo. Podľa názoru týchto svedkov reagovala poškodená N. na vozidlo obžalovaného. Tvrdenie týchto svedkov ako aj obžalovaného o existencii dvoch vozidiel podobných farieb idúcich tesne za sebou spochybňuje výpoveď poškodenej

N. a poškodeného J. (spolujazdca), ktorí vypovedali, že registrovali len jedno vozidlo obiehajúce v protismere, žiadne iné vozidlo v protismere nebolo. S najväčšou pravdepodobnosťou teda poškodená reagovala na prvé vozidlo, pretože nemohla za týmto vozidlom vidieť aj vozidlo obžalovaného, ktoré bolo takmer totožnej farby ako prvé vozidlo. Svedok K. D. sa nevedel vyjadriť k tomu či pred vozidlom obžalovaného vykonávalo ďalšie auto obiehací manéver ani či bol obžalovaný celom vozidlom v protismere a či obiehal iné vozidlo. Znalec z odboru cestnej dopravy Ing. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v prípade pravdivosti výpovede obžalovaného, ktorá je technický možná, technickou príčinou vzniknutej dopravnej nehody nemôže byť jeho konanie. Zároveň pripustil, že obidve varianty vzniku dopravnej nehody, ktoré opisuje v znaleckom posudku sú technicky prijateľné. Znalec z odboru cestnej dopravy Ing. S. D. vypracoval v predmetnej trestnej veci znalecký posudok ako aj odborné vyjadrenie, ktoré predniesol na hlavnom pojednávaní na návrh obžalovaného za vykonania audio záznamu nehodového deja. Zároveň bol oboznámený so závermi znaleckého posudku a dodatku k znaleckému posudku Ing. Q. a so všetkými svedeckými výpoveďami z hlavného pojednávania ako aj z prípravného konania. Znalec na hlavnom pojednávaní poukázal na možnosť skresleného pohľadu jednotlivých svedkov na dopravnú situáciu a zároveň konštatoval, že verzia nehodového deja opísaného obžalovaným je z technického hľadiska možná a prijateľná. Vykonaným dokazovaním nebolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti jednoznačne preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby spáchal obžalovaný, a preto súd postupoval v zmysle zásady in dubio pro reo a podľa obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal. V rámci adhézneho konania v zmysle boli poškodení odkázaní s nárokom na náhradu škody na civilný proces, pretože súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie proti tomuto rozsudku nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.