Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12CoE-23-2019.pdf
PDF · 68.81 KB
Case nature
Subarea
12CoE/23/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v exekučnej veci oprávneného R.. W. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX Z., proti povinným: 1/ W. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/ XX, XXX XX M., 2/ R. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX M., o vymoženie 1.605,93 Eur s prísl. - zastavenie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník, č.k. 3Er/213/2017-33 zo dňa 08. augusta 2018, takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Exekúciu zastavuje.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
III. Súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie.“
2. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to v celom rozsahu.
3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) skôr ako sa mohol začať zaoberať dôvodmi podaného odvolania, preskúmal to, či podané odvolanie spĺňa náležitosti. Pri takomto preskúmaní zistil, že podané odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie prípustné nie je.
4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
6. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.
7. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný
má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
8. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.12.2012, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
9. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
10. Zastavenie exekúcie je potrebné vnímať ako osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, ktorý je odlišný od zastavenia konania v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku. V predmetnom prípade Exekučný poriadok upravoval dôvody zastavenia exekúcie v v znení účinnom do 31.03.2017 v ust. § 57 ods. 1, kde priamo z tohto ustanovenia vyplývali dôvody zastavenia exekúcie, ako aj v ust. § 57 ods. 2, ktorý odkazoval na osobitné zákony, z ktorých vyplývali ďalšie dôvody na zastavenie exekúcie. Jedným z takýchto osobitných zákonov, ktorý upravoval ďalšie dôvody majúce za následok zastavenie exekúcie bol aj zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinných bol vyhlásený konkurz je tak rozhodnutím vydaným podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.
11. Vo vzťahu k otázke prípustnosti podania odvolania voči výroku o zastavení exekúcie, o ktorej bolo rozhodnuté podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 je potrebné zisťovať prípustnosť odvolania tak z ustanovení Exekučného poriadku, ako aj z ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii výslovne neuvádza prípustnosť odvolania voči takémuto rozhodnutiu a Exekučný poriadok v § 58 ods. 5 účinnom do 31.03.2017 taxatívnym spôsobom upravoval tie rozhodnutia, voči ktorým je odvolanie prípustné, avšak neuvádzal prípustnosť odvolania voči rozhodnutiu o zastavení exekúcie vydanom podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Z uvedeného tak vyplýva, že ani Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a ani Exekučný poriadok výslovne neuvádzali, resp. neuvádzajú prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu a pokiaľ prípustnosť odvolania nie je výslovne v týchto právnych predpisoch uvedená, nie je odvolanie smerujúce proti takémuto rozhodnutiu prípustné.
12. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle pripustiť odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o zastavení exekúcie, tak by tak učinil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti a výslovné ustanovenie o prípustnosti odvolania by bolo upravené buď už v samotnom osobitnom predpise, t.j. Zákone o konkurze a reštrukturalizácii alebo by tak urobil v Exekučnom poriadku.
13. Vo vzťahu k nesprávnemu poučeniu odvolací súd ešte uvádza, že toto nesprávne poučenie nemohlo založiť prípustnosť odvolania proti uvedenému výroku, ktorého neprípustnosť podania odvolania vyplýva priamo zo zákona.
14. Vo vzťahu k výrokom o trovách exekučného konania odvolací súd poukazuje na to, že novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.11.2013 bola z ust. § 58 Exekučného poriadku vypustená možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov exekučného konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. Z uvedeného teda vyplýva, že Exekučný poriadok s účinnosťou od 01.11.2013 výslovne nepripúšťa možnosť podania odvolania voči výroku o náhrade trov konania v rozhodnutiach podľa § 57 Exekučného poriadku. Obdobne aj v uvedenom prípade súd prvej inštancie nesprávne poučil účastníkov konania o prípustnosti podania odvolania voči výrokom o trovách konania, čo ani v prípade týchto výrokov nemohlo založiť prípustnosť odvolania voči uvedeným výrokom.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie oprávneného v celom rozsahu odmietol.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).