Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Pc-7-2019.pdf
PDF · 79.09 KB
Case nature
Area
Subarea
7Pc/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou v právnej veci navrhovateľa: J. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. B. č. XX, XXX XX I., proti odporcovi: O. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. Z. G. XXXX/X, XXX XX I., o zrušenie vyživovacej povinnosti otca k plnoletému synovi, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e dňom 01.05.2019 vyživovaciu povinnosť otca - navrhovateľa J. A., nar. XX.XX.XXXX, voči synovi - odporcovi O. A., nar. XX.XX.XXXX stanovenú Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/209/2014-55 zo dňa 11.11.2014, právoplatným dňa 23.12.2014, vykonateľným dňa 16.01.2015.
II. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 02.07.2019, doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 03.07.2019, domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči plnoletému synovi, určenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/209/2014-55 zo dňa 11.11.2014, právoplatným dňa 23.12.2014, vykonateľným dňa 16.01.2015, ku dňu jeho ekonomickej samostatnosti.
2. Odporca - syn (osoba oprávnená poberať výživné) sa písomne vyjadril podaním zo dňa 18.09.2019 (l.č. 20) a s návrhom otca na zrušenie vyživovacej povinnosti súhlasil.
3. Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov na pojednávaní konanom dňa 09.01.2020 a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu (Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/209/2014-55 zo dňa 11.11.2014, potvrdenie o ukončení štúdia na strednej škole z 03.05.2019, pracovná zmluva z 10.05.2019), l.č. 1-11, doručenie návrhu s prílohami a poučením podľa CMP odporcovi z 28.08.2019, l.č. 19, vyjadrenie k návrhu doručené súdu dňa 19.09.2019, l.č. 20, doručenie vyjadrenia navrhovateľovi dňa 28.10.2019, l.č. 22, dňa 22.11.2019 stanovený termín pojednávania na 09.01.2020, zapožičaný spis Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 21C/24/2005 a spis Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P/209/2014) a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z listinných dôkazov a zo zhodných tvrdení účastníkov konania bolo nesporne preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k synovi bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 21C24/2005 - 22 zo dňa 15.04.2005, ktorým bol otec zaviazaný k plneniu vyživovacej povinnosti sumou 82,99,-eur od 22.04.2005. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P209/2014-55 zo dňa 11.11.2014, právoplatným dňa 23.12.2014, vykonateľným dňa 16.01.2015 bol otec zaviazaný zvýšeným výživným od 01.03.2014 sumou 200,-eur mesačne. Odporca dňa 30.04.2019 ukončil stredoškolské štúdium. Dňa 10.05.2019 uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnávateľom spoločnosťou
J. S. a.s. D. nám.X/A, I., IČO: XX XXX XXX na dobu neurčitú na pracovnú pozíciu asistent predaja zákazníkom.
5. Podľa ust. § 155 CMP konanie sa začína len na návrh.
6. Podľa ust. § 156 CMP účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
7. Podľa ust. § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
8. Podľa čl. 6 CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
9. Podľa ust. § 217 ods. 1 CSP (veta prvá) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
10. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine /zák.č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov/, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa ust. § 30 zákona č. 161/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (CMP), po začatí konania súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec čo v najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.
13. Podľa § 34 CMP, ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú. Ustanovenia Civilného sporového poriadku o zázname procesných úkonov technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku sa v konaniach vykonávaných notármi ako súdnymi komisármi nepoužijú. 14. Podľa ust. § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
15. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
16. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery
17. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a vzniká jeho narodením. Naproti tomu stojí vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k deťom, ktorá im vyplýva priamo zo zákona. Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú schopné samy sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje.
18. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci týkajúcej sa výživného dieťaťa opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov a táto musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Teleológia ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine (plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť ) je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho event. pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje
dieťa živiť. Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia vedúceho až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (a že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča). Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo a naopak potrebuje pomoc po všetkých stránkach, aby jeho život bol čo najviac znesiteľný v rámci už tak značne obmedzených možností. Dôsledky (aj majetkové, t. j. vyživovacia povinnosť) takéhoto postihnutia dieťaťa preto musia ísť na ťarchu toho, kto (ako racionálna bytosť) dieťa na svet, dobrovoľne a pri vedomí si všetkých možných dôsledkov, priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. I.ÚS 2306/12).
19. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou. Dosiahnutím plnoletosti táto vyživovacia povinnosť nezaniká, ale trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, pričom sa vyžaduje, aby táto schopnosť bola trvalá, nakoľko príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti je jednoznačná situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem. Z listinných dôkazov a zo zhodných tvrdení účastníkov konania bolo nesporne preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k synovi bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 21C24/2005 - 22 zo dňa 15.04.2005, ktorým bol otec zaviazaný k plneniu vyživovacej povinnosti sumou 82,99,-eur od 22.04.2005. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P209/2014-55 zo dňa 11.11.2014, právoplatným dňa 23.12.2014, vykonateľným dňa 16.01.2015 bol otec zaviazaný zvýšeným výživným od 01.03.2014 sumou 200,-eur mesačne. Odporca dňa 30.04.2019 ukončil stredoškolské štúdium. Dňa 10.05.2019 uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnávateľom spoločnosťou J. S. a.s. D. nám.X/A, I., IČO: XX XXX XXX na dobu neurčitú na pracovnú pozíciu asistent predaja zákazníkom. 20. Vyživovacia povinnosť v tomto prípade bola stanovená Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/209/2014-55 zo dňa 11.11.2014, právoplatným dňa 23.12.2014, vykonateľným dňa 16.01.2015.
21. Zákon o rodine neurčuje lehotu do kedy trvá vyživovacia povinnosť rodiča, ale zánik vyživovacej povinnosti s poukazom na citované ustanovenia viaže na stav, kedy je dieťa pripravené sa samostatne živiť, uspokojovať svoje životné potreby bez pomoci rodiča. Syn do zápisnice pred súdom dňa 09.01.2020 okrem iného uviedol, že je odo dňa 01.05.2019 ekonomicky samostatný . Súd s poukazom na ustálený skutkový stav zrušil dňom 01.05.2019 vyživovaciu povinnosť otca - navrhovateľa J. A., nar. XX.XX.XXXX, voči synovi - odporcovi O. A., nar. XX.XX.XXXX stanovenú Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/209/2014-55 zo dňa 11.11.2014, právoplatným dňa 23.12.2014, vykonateľným dňa 16.01.2015.
22. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh
24. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. g/ zák.č. 71/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí.
26. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. e/ zák.č. 71/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov, od poplatku sú oslobodení : navrhovateľ v konaní o určenie výživného, v konaní o jeho zvýšenie, ako aj v konaní o uplatnenie práva na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením výživného a v konaní o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom.
27. Podľa citovaného ustanovenia §52 CMP súd otcovi - navrhovateľovi a synovi - odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie nakoľko sa ho účastníci vzdali po jeho vyhlásení, odôvodnení a daní poučenia o opravnom prostriedku do zápisnice pred súdom.