Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/53/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX C. XXX, 2/ D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. X, XXX XX F. G. F. H., 3/ I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX C. XXX, 4/ Poľovnícka spoločnosť Váh, so sídlom Streďanská 1661/45, 955 01 Topoľčany, IČO: 52 125 891, spoločne právne zastúpení: JUDr. Norbert Horváth, advokát, so sídlom Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, IČO: 30 958 300, proti žalovanému: Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, so sídlom Hviezdoslavova 36, 915 41 Nové Mesto nad Váhom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-NM- PLO-2021/000478-017 zo dňa 21.05.2021, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalobcom v rade 1/ až 4/ a žalovanému právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 14.03.2019 sa konalo Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru C.. Podľa notárskej zápisnice spísanej dňa 14.03.2019 notárkou JUDr. Máriou Zimanovou bol zvolávateľom zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír C. J. C., ktorý deklaroval, že je splnomocneným zástupcom vlastníkov vlastniacich 518,072 ha, čo predstavuje 34,139 % výmery poľovného revíru Brunovce, ktorého celková výmera je 1.517,54 ha.

2. Na zhromaždení v obci Bašovce bola uzatvorená zmluva o užívaní poľovného revíru Brunovce medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a Poľovníckou spoločnosťou Váh. Za uzatvorenie zmluvy hlasovali vlastníci vlastniaci 59,731 % (906,44403 ha) pozemkov začlenených do poľovného revíru, konkrétne:

- A. B., splnomocnenec zastupujúci vlastníkov vlastniacich 0,006 % pozemkov začlenených do poľovného revíru;

- J. C., splnomocnenec zastupujúci vlastníkov vlastniacich 34,139 % pozemkov začlenených do poľovného revíru;

- D. C., splnomocnenec zastupujúci vlastníkov vlastniacich 0,001 % pozemkov začlenených do poľovného revíru;

- D. K., splnomocnenec zastupujúci vlastníkov vlastniacich 0,03 % pozemkov začlenených do poľovného revíru;

- Slovenský pozemkový fond zastupujúci pozemky Slovenskej republiky a pozemky neznámych vlastníkov predstavujúce 21,189 % z celkovej výmery poľovného revíru;

- Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., zastupujúci poľovné pozemky predstavujúce 4,393 % z celkovej výmery poľovného revíru. Rovnakou väčšinou bolo na zhromaždení prijaté rozhodnutie o splnomocnení A. B. a D. C. na zastupovanie vlastníkov pri príprave zmluvy o užívaní poľovného revíru s Poľovníckou spoločnosťou Váh, jej podpisu a predloženie zmluvy na evidenciu príslušnému štátnemu orgánu.

3. Dňa 15.03.2019 bola žalovanému doručená žiadosť o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Brunovce v prospech Poľovníckej spoločnosti Váh. Deň pred tým bola žalovanému doručená iná žiadosť, a to Poľovníckej spoločnosti Sihoť- Váhovce o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Brunovce.

4. Dňa 30.05.2019 žalovaný vydal opatrenie č. OU-NM-PLO-2019/004525-4, ktorým žalobcom oznámil nezaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Brunovce uzatvorenej dňa 15.03.2019 v prospech Poľovníckej spoločnosti Váh, so sídlom v Nitrianskej Blatnici podľa o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o poľovníctve“). V opatrení poukázal na podanie dvoch žiadostí o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Brunovce a tiež na to, že k dohode medzi žiadateľmi nedošlo. Ďalej poukázal na výmeru poľovného revíru a percentuálne postúpenie užívania vlastníkmi na oboch zhromaždeniach a na skutočnosť, že z podaní a notárskych zápisníc je zrejmé, že obe zmluvy boli uzatvorené podľa zákona o poľovníctve a ide o duplicitné postúpenie užívania poľovných pozemkov. Žalovaný s poukazom na Stanovisko Generálnej prokuratúry SR č. VI/3 Gd 103/16/1000-4 zo dňa 31.05.2016 dospel k záveru, že nie je oprávnený preskúmavať obsah a správnosť notárskej zápisnice pri zaevidovaní zmluvy, platnosť priebehu zhromaždenia ani platnosť prejavu vôle zástupcov. Na záver žalovaný uviedol, že na proces evidencie zmluvy sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a citoval ust. zákona o poľovníctve.

5. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. -72 zo dňa 29.09.2020 opatrenie žalovaného č. OU-NM-PLO-2019/004525-4 zo dňa 30.05.2019 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s povinnosťou bližšie vysvetliť ako správny orgán skúmal splnenie podmienok podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve.

6. V ďalšom procesnom postupe žalovaný doručil právnemu zástupcovi žiadateľov oznámenie o zistených nedostatkoch s možnosťou vyjadriť sa k nim (č. OU-NM-PLO-2021/000478-013 zo dňa 3. februára 2021). Žalovaný identifikoval možné nedostatky v (i) procese zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Brunovce zo dňa 4. marca 2019, (ii) priebehu zhromaždenia vlastníkov dňa 14. marca 2019 a (iii) samotnej Zmluve zo dňa 15. marca 2019. K nedostatkom týkajúcim sa procesu zvolania zhromaždenia vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri Brunovce žalovaný uviedol, že na verejných vyhláškach o zverejnení pozvánok v dotknutých obciach nie je uvedený dátum ich zvesenia. Rovnako spochybnil tiež to, že zvolávateľ zhromaždenia vlastníkov (pán J. C., zastupujúci pomernú časť vlastníkov poľovných pozemkov v danom revíri) disponoval splnomocnením potrebnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z celkovej výmery uznaného poľovného revíru Brunovce. Túto pochybnosť žalovaný odôvodnil tým, že na predložených fotokópiách plnomocenstiev pre pána J. C. sa nachádzalo 16 vlastníkov, ktorí udelili plnomocenstvo po dátume zvolania zhromaždenia a ďalších 67 vlastníkov vôbec neuviedlo dátum splnomocnenia. Tiež plnomocenstvá udelené dvoma poľnohospodárskymi podnikmi Poľnohospodárske družstvo Čachtice a Poľnohospodárske družstvo Hôrka nad Váhom, podpísané jednou osobou, boli spochybnené, keďže v zmysle štatútov týchto organizácii sa vyžaduje podpis predsedu plus podpis ešte jedného oprávneného zástupcu organizácie. Ani plnomocenstvo spoločnosti Donnau Tradimmo s.r.o. nebolo udelené v zmysle zásad konania v mene tejto spoločnosti uvedených v obchodnom registri. Nakoniec plnomocenstvá udelené obcami Potvorice, Čachtice a Brunovce sú podpísané len starostami, pritom podľa názoru žalovaného mali byť podľa o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) prerokované aj obecným zastupiteľstvom, čo nebolo preukázané. Vyššie uvedené zistenia žalovaného viedli k pomenovaniu pochybnosti, že 89 vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Brunovce platne a účinne nesplnomocnilo pána J. C. na zvolanie zhromaždenia vlastníkov podľa Ten teda disponoval len splnomocnením 26,237 % časti vlastníkov, čo je menej ako zákonom

požadovaná 1/3 vlastníkov (v danom poľovnom revíri 33,33 % vlastníkov) na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov.

7. Žalobcovia podaním zo dňa 21. februára 2021 v reakcii na výzvu žalovaného tomuto predložili kópie verejných vyhlášok, prostredníctvom ktorých bola doručovaná pozvánka na sporné zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov s potvrdeným dátumom zvesenia. K sporným splnomocneniam žalobcovia uviedli, že 16 vlastníkov poľovných pozemkov naozaj udelilo plnomocenstvo na zastupovanie pánovi J. C. po zvolaní zhromaždenia. Čo sa týka absencie dátumu na splnomocnení zo strany ďalších 67 vlastníkov poľovných pozemkov v rámci poľovného revíru Brunovce, predložil žalobca čestné vyhlásenia 66 z 67 sporných vlastníkov, že predmetné splnomocnenia udelili pánovi J. C. pred zvolaním zhromaždenia vlastníkov, teda pred 4. marcom 2019. Rovnako uviedli, že konvalidujú vady na plnomocenstvách poľnohospodárskych družstiev a spoločnosti DONAU TRADIMMO, s.r.o. predložením čestných vyhlásení týchto subjektov, v ktorých deklarovali (napriek zisteným vadám v podpisoch) svoj záujem ohľadom splnomocnenia na zvolanie a zastupovanie pánom J. C. na spornom zhromaždení vlastníkov. S názorom žalovaného ohľadom vád splnomocnení obcí Potvorice, Čachtice a Brunovce sa žalobcovia nestotožnili, poukázali na účel o majetku obcí v znení neskorších predpisov a zákona o obecnom zriadení. Zdôraznili krátkosť lehoty na zvolanie zhromaždenia vlastníkov a aj lehoty na účasť na zhromaždení vlastníkov. Tieto lehoty neumožňujú zvolať obecné zastupiteľstvo, preto je podľa nich pochopiteľné, že v predmetnej veci obec zastúpil starosta. Súčasne dali do pozornosti, že výmera poľovných pozemkov vo vlastníctve dotknutých obcí je s prihliadnutím na celkovú výmeru poľovného revíru Brunovce a pomer hlasov, ktorými boli prijaté jednotlivé rozhodnutia na zhromaždení vlastníkov, zanedbateľná. Nad rámec žiadosti predložili žalobcovia plnomocenstvo udelené pánovi J. C. zo strany Rímskokatolíckej cirkvi – farnosť Považany zo dňa 18. októbra 2018, ktoré bolo predmetnou farnosťou odvolané dňa 7. marca 2019, čo bolo pánovi J. C. oznámené doručením dňa 9. marca 2019. V čase zvolania zhromaždenia (dňa 4. marca 2019) tak podľa žalobcov pán J. C. disponoval mandátom na zastupovanie predmetnej farnosti. Táto pritom zastupuje výmeru prevyšujúcu výmeru 16 vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí mali udeliť splnomocnenia v čase až po zvolaní zhromaždenia vlastníkov.

8. Listom č. OU-NM-PLO-2021/000478-017 zo dňa 21. mája 2021 (ďalej len „napadnuté opatrenie“ alebo „opatrenie“) žalovaný oznámil žalobcom nezaevidovanie Zmluvy. V odôvodnení opatrenia uviedol, že hlavným dôvodom vydania opatrenia bola skutočnosť, že celkovo 89 vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Brunovce, ktorých výmera predstavuje 119,92 ha, nesplnomocnila pána J. C. na zvolanie zhromaždenia vlastníkov k 4. marcu 2019 (dátum, keď bolo pánom C. zhromaždenie zvolané). V deň zvolania zhromaždenia vlastníkov pán J. C. disponoval splnomocneniami konať v mene vlastníkov pozemkov s výmerou 398,152 ha, čo predstavuje 26,237 % vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z celkovej výmery uznaného poľovného revíru Brunovce. Predmetný poľovný revír má výmeru 1517,43 ha, z toho zákonom požadovaná 1/3 výmery činí 505,85 ha – 33,33 %. Bolo teda zistené porušenie § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, v dôsledku čoho nemohol žalovaný prihliadať na aktivity vykonané na spornom zhromaždení vlastníkov (schválenie splnomocnencov k podpisu Zmluvy a podpísanie Zmluvy). Žalobcovia teda nepostupovali podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve a Zmluvu nepodpísali vlastníci spoločného revíru Brunovce vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery tohto poľovného revíru. K dodatočne predloženým podkladom žalobcov žalovaný uviedol, že títo sa dodatočne (cca po dvoch rokoch) snažili odstrániť nedostatky, ktorých sa sami v období od októbra 2018 do 4. marca 2019 dopustili. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21. marca 2018 a konštatoval, že právny úkon vlastníka (splnomocnenie v časti jeho rozsahu a dňa udelenia) mal byť perfektný z hľadiska hmotnoprávnych podmienok k 4. marca 2019 a nie k 26. februáru 2021. Preto na dodatočné konvalidácie žalovaný neprihliadal. Ďalšie zistené nedostatky nepovažoval žalovaný, s ohľadom na zistenú a vyššie popísanú vadu, za rozhodujúce.

Konanie pred správnym súdom

9. Žalobcovia podali proti opatreniu žalovaného správnu žalobu zo dňa 06.06.2021, ktorou žiadali správny súd, aby zrušil opatrenie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V správnej žalobe namietali nepreskúmateľnosť opatrenia žalovaného, keď z tohto nie je zrejmé, aké konkrétne vady 89 splnomocnení, udelených pánovi J. C. na zvolanie zhromaždenia vlastníkov (dňa 4. marca 2019), žalovaný vyčíta žalobcom. Uviedli, že napadnuté opatrenie je vo svojej podstate replikou na vyjadrenie žalobcov v konaní, pričom výpočet sporných vád sa nachádzal len v liste, ktorým žalovaný upozornil

žalobcov na zistené vady a umožnil im vyjadriť sa. K výhradám týkajúcim sa splnomocnení žalobcovia uviedli, že:

- pri absencii dátumu na splnomocnení žalobcovia predložením čestných vyhlásení 66 z 67 vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri Brunovce preukázali, že tieto boli udelené pred zvolaním sporného zhromaždenia,

- uznávajú, že ďalších 16 vlastníkov udelilo splnomocnenie na zvolanie zhromaždenia pánovi J. C. až po dátume jeho zvolania, dodatočne však predložili splnomocnenie pre pána J. C. od Rímskokatolíckej cirkvi – farnosť Považany, ktoré bolo platné v čase zvolania zhromaždenia vlastníkov a oprávňovalo pána C. zastupovať aj túto farnosť. Z hľadiska výmery ide pritom o subjekt, ktorý prevyšuje vlastníctvom sporných 16 splnomocniteľov,

- vady splnomocnení od poľnohospodárskych družstiev Čachtice a Hôrka nad Váhom, ako aj vady splnomocnenia DONAU TRADIMMO, s.r.o. žalobcovia dodatočne konvalidovali predložením čestných vyhlásení týchto spoločností, že predmetné splnomocnenia, napriek ich vadám, reflektujú vôľu splnomocniteľov,

- vady splnomocnení od obcí Potvorice, Čachtice a Brunovce považovali žalobcovia za irelevantné, keďže ide o vlastníkov so zanedbateľnou výmerou a navyše postup, keď splnomocnenia boli podpísané len starostami, považujú žalobcovia za zákonný. Podľa názoru žalobcov žalovaným zistené nedostatky, týkajúce sa zvolania sporného zhromaždenia vlastníkov, nemožno považovať za nedostatky, ktoré nemožno dodatočne konvalidovať. Udelenie splnomocnenia aj v kontexte dodatočných deklarácii považujú žalobcovia za nesporné. Doplnenie dátumov zvesenia pozvánok z úradných tabúľ obcí bolo tiež žalobcami doložené. Žalobcovia poukázali na v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve a podľa za účelom zastúpenia pri právnom úkone udelí splnomocniteľ splnomocnencovi plnomocenstvo. Keďže je plnomocenstvo právnym úkonom, je potrebné ho podľa názoru žalobcov vykladať v súlade s a . Je teda potrebné prihliadať na vôľu subjektu vykonávajúceho právny úkon a chyby v písaní a počítaní takýto právny úkon nemôžu zneplatniť, ak je jeho význam nepochybný. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu je podľa právneho názoru žalobcov nesporné, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a jeho odkaz na Rozsudok NS SR sp. zn. , v ktorom sa o.i. uvádza: ,,... relevantným dokladom prejavenia vôle vlastníka poľovných pozemkov je písomné splnomocnenie, v ktorom je preukázateľné ... kedy plná moc bola udelená, aby posudzovaný právny úkon bol perfektný z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona“, je účelovým vytrhnutím vety z kontextu a nerešpektovaním skutočnej vôle splnomocniteľov. NS SR v rámci vyššie citovaného rozsudku odkazujúc na svoj skorší rozsudok č. k. zo dňa 6. októbra 2015 nevyslovil právny názor, podľa ktorého nemožno dodatočne jednostranne zo strany splnomocnitelia konštatovať, ktorým dňom plnomocenstvo udelil a rovnako tak nie je neprípustné zo strany právnických osôb deklarovať, že konanie jedného zo štatutárnych zástupcov schvaľujú, resp. ho nepovažujú za neplatné, prípadne opatriť plnomocenstvo absentujúcim údajom v zmysle výpisu z obchodného registra. V danom prípade sú naplnené všetky pojmové znaky právneho úkonu (prejav vôle, zameranie prejavu vôle, uznanie prejavu vôle právnym poriadkom a nastúpenie právnych následkov) a niet všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý by tieto právne úkony kvalifikoval ako neplatné (relatívne ani absolútne). Naopak, jedná sa jednako o tzv. perfektné právne úkony, nakoľko boli zavŕšené, t.j. boli splnené ich podstatné znaky a zároveň platné, nakoľko boli splnené ich náležitosti (subjektu, prejavu (ide o zrozumiteľné a určité právne úkony), pomeru vôle a prejavu (vôľa aj prejav sú v danom prípade vo vzájomnej zhode) a predmetu). Apelujúc na nutnosť rešpektovania zmyslu a účelu zákona mali žalobcovia jednoznačne za to, že listinami predloženými žalobcami v I. a II. rade v rámci príloh Vyjadrenia k upovedomeniu bezvýhradne preukázali, že žiaden z vlastníkov poľovných pozemkov v rámci PR nebol ukrátený právach a niet dôvodu na konštatovanie porušenia ust. 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, skúmanie splnenia ktorého nie je navyše v kontexte vyššie citovaného ust. . ods. 2 zákona o poľovníctve v kompetencii žalovaného. Argumenty žalovaného týkajúce sa porušenia ust. . ods. 3 zákona o poľovníctve považovali žalobcovia vzhľadom na vyššie uvedené za čisto šikanózne. Podľa názoru žalobcov títo v konaní preukázali, že v predmetnej veci nedošlo k porušeniu zákona o poľovníctve, navyše a zákona o poľovníctve ani nepredpokladá skúmanie dodržiavania zákona o poľovníctve. Žalobcovia sa vyjadrili a namietli aj ďalšie čiastkové závery žalovaného, ktoré sa týkali formálnych nedostatkov Zmluvy či priebehu zhromaždenia.

10. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 03.09.2021 zrekapituloval priebeh konania a uviedol, že v predmetnej veci došlo k situácii, keď boli žalovanému doručené krátko po sebe dve žiadosti o zaevidovanie zmluvy o užívaní k tomu istému poľovnému revíru. Išlo jednak o žiadosť zo dňa 14. marca 2019 v prospech Poľovníckej spoločnosti Sihoť – Považany (Zmluva zo dňa 13. marca 2019) a na druhej strane žiadosť v tejto veci zo dňa 15. marca 2019 v prospech Poľovníckej spoločnosti Váh (Zmluva zo dňa 15. marca 2019). Žalovaný najprv umožnil dotknutým subjektom dohodnúť sa, čo dopadlo neúspešne, a preto následne posudzoval splnenie podmienok pre zaevidovanie jednotlivých zmlúv. V súvislosti s druhou zmluvou v prospech Poľovníckej spoločnosti Váh boli žalovanému predložené postupne nižšie uvedené písomnosti:

- dňa 15.03.2019 Zmluva č. 1/2019 o užívaní PR Brunovce; Odpis Notárskej zápisnice N 71/2019, NZ 8005/2019, NCRls 8160/2019; Návrh na schválenie poľovníckeho hospodára p. J. C..

- dňa 04.11.2020 boli doplnené dalšie prílohy k žiadosti zo dňa 15.03.2019 a to: Overené fotokópie plnomocenstiev od vlastníkov poľovných pozemkov - 84 strán; Žiadosť na vymenovanie poľovníckeho hospodára; Prehlásenie pravosti, od autora software HPOZ použitého pre manažment vlastníckych práv v PR Brunovce. Žalovaný vykonal posudzovanie postupne predložených písomností podľa logickej časovej postupnosti v zmysle ustanovení zákona o poľovníctve (§ 5, 11, 13, 14, 16), a preto ho rozdelil do troch hlavných bodov a to : I. zvolanie Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v PR Brunovce, dňa 4. marca 2019; II. priebeh Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v PR Brunovce, konaného dňa 14. marca 2019; III. Zmluva Č. 1/2019 o užívaní PR Brunovce, zo dňa 15. marca 2019. Poukázal na skutočnosť, že predmetného Zhromaždenia sa nezúčastnil žiaden zamestnanec žalovaného. Zhrnul celkovú bilanciu pochybení a nedostatkov: a) absencia údajov o dátumoch zvesenia verejných vyhlášok- pozvánok na Zhromaždenie; b) udelenie splnomocnení po termíne 04.03.2019 šestnástimi vlastníkmi; c) absencia údajov o dátume udelenia splnomocnenia zo strany 67 vlastníkov; d) nedostatky v splnomocneniach udelených PD Čachtice, PD Hôrka a spol. Donnau Tradimmo s.r.o.; e) nedostatky v splnomocneniach udelených obcami Potvorice, Brunovce a Čachtice; f) nesúlad výmer uvedených na splnomocneniach a prezenčnej listine PS Váh Brunovce; g) nedostatky v listine prítomných; h) oprávnenie Slovenského vodohospodárskeho podniku zastupovať vlastníka ohľadne práva poľovníctva; i) nekompletné vymedzenie rozsahu Dohody o splnomocnení udelené vlastníkmi poľovných pozemkov v prospech p. A. B. a p. D. C., čo sa týka prípravy a podpisu zmluvy. Žalovaný uviedol, že za hlavným a rozhodujúcim dôvodom vydania opatrenia o nezaevidovaní Zmluvy do evidencie zmlúv o užívaní poľovných revírov v miestnej príslušnosti žalovaného bola skutočnosť, že celkovo 89 vlastníkov poľovných pozemkov v PR Brunovce, ktorých výmena spolu predstavuje 119.9207,24 m2, t. j. 119,92 ha, nesplnomocnilo pána J. C. ku dňu 04.03.2019, ked sa rozhodol zvolať Zhromaždenia, teda v deň zvolania Zhromaždenia disponoval výmerou 398,152 ha, čo je mandát 26,237 % vlastníkov poľovných pozemkov, počítanej z celkovej výmery znaného PR Brunovce, ktorý má celkovú výmeru 1.517,54 ha, z toho 1/3 výmery činí 505,85 ha, to je jest 33,33 %. Z uvedeného vyplýva, že k dátumu zvolania Zhrmazdenia nedisponoval resp. nezastupoval splnomocnenec- zvolávateľ p. J. C. potrebnou jednou tretinou výmery vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z celkovej výmery polových pozemkov začlenených do uznaného revíru PR Brunovce. Keďže Zhromaždenie nebolo riadne volané v zmysle § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, aktivity vykonané zástupcami Poľovníckej spoločnosti Váh po termíne 04.03.2019 smerujúce k užívaniu PR Brnovce-

- Zhromaždenie zo dňa 14.03.2019;

- prijaté uznesenia Zhromaždenia- schválenie splnomocnencov k podpisu zmluvy;

- podpísaná Zmluva, nemajú právnu záväznosť, čím bolo jednoznačne preukázané, že žiadatelia nepostupovali v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, keďže predmetnú zmluvu nepodpísali vlastníci poľovného revíru Brunovce vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkovom z výmery tohto poľovného revíru. Doplnil, že považuje za podozrivé úkony žalobcov, ktorými „konvalidovali“ nedostatky ich právnych úkonov, a to spätne po takmer 2 rokoch od uskutočnenia zhromaždenia vlastníkov a jeho zvolania. Samotnou „konvalidáciou“ podľa názoru žalovaného žalobcovia uznali, že

sporné právne úkony boli v čase uskutočnenia neplatné. Prípadnú konvalidáciu zistených vád považoval žalovaný za neprípustnú.

11. Na nariadenom termíne pojednávania na deň 12.01.2022 prítomní účastníci zotrvali na svojich stanoviskách (okrem žalobcu v rade 2/, ktorý sa nezúčastnil).

12. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ako „krajský súd“) rozsudkom č. k. -84 zo dňa 12. januára 2022 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) zrušil opatrenie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd konštatoval, že hlavným/jediným dôvodom nezaevidovania Zmluvy bol názor žalovaného, že zvolávateľ zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, pán J. C., nedisponoval alebo nebol splnomocnený na zastupovanie vlastníkmi vlastniacimi 1/3 poľovných pozemkov na zvolanie zhromaždenia vlastníkov. Krajský súd uviedol, že právne vzťahy týkajúce sa poľovníctva majú zmiešanú verejno-súkromnoprávnu povahu. Medzi právne vzťahy súkromnoprávnej povahy podľa názoru krajského súdu, patria pomery týkajúce sa zvolania a priebehu zhromaždenia podľa § 5 zákona o poľovníctve. Tieto vzťahy odzrkadľujú fungovanie a spoluprácu vlastníkov poľovných pozemkov. Posudzovanie zhody konania týchto vlastníkov s právnymi predpismi patrí do právomoci civilných súdov, a nie do právomoci žalovaného ako správneho orgánu. Žalovaný pri skúmaní okolností týkajúcich sa zvolania zhromaždenia vlastníkov podľa krajského súdu prekročil svoju právomoc danú § 16 zákona o poľovníctve, ktorý vymedzuje otázky verejného záujmu, ktoré správny orgán pri evidenčnom úkone skúma a hodnotí. Z § 16 zákona o poľovníctve pritom explicitne nevyplýva, že by mal správny orgán skúmať zákonnosť zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. V tejto časti preto žalovaný podľa názoru správneho súdu zaťažil svoje opatrenie vadou nesprávneho právneho posúdenia a tým aj vadou nezákonnosti. Krajský súd uznal tiež námietku žalobcov týkajúcu sa nepreskúmateľnosti opatrenia žalovaného. Z administratívneho spisu, ako aj z postoja žalovaného, mal krajský súd za preukázané, že otázky rozhodné pre prijatie opatrenia žalovaného boli z podstatnej časti riešené a definované v jeho liste zo dňa 3. februára 2019 a sčasti v opatrení žalovaného. Predmetom prieskumu je pritom len opatrenie žalovaného, ktoré je výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného, a ktorým sa završuje proces evidencie Zmluvy. Žalovaný mal preto definovať a riešiť všetky sporné otázky priamo vo svojom opatrení, nie len formou odkazu na predchádzajúce vyjadrenie. Opatrenie žalovaného bolo z tohto dôvodu podľa správneho súdu nepreskúmateľné.

Kasačné konanie

13. Proti rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť žalovaný. Žalovaný namietal právny názor krajského súdu, podľa ktorého mal prekročiť svoju právomoc vychádzajúcu z § 16 zákona o poľovníctve, ak skúmal otázku zákonnosti zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovníckych pozemkov, ktorého výsledkom bolo uzatvorenie Zmluvy. Podľa názoru sťažovateľa je tento názor správneho súdu odchýlením sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu reprezentovanej rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 8. augusta 2019, sp. zn. zo dňa 28. februára 2019, sp. zn. zo dňa 2. júla 2020 a sp. zn. zo dňa 28. marca 2019. Žalovaný dal do pozornosti, že krajský súd v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku č. k. -72 zo dňa 29. septembra 2020 upozornil žalovaného na to, že má povinnosť skúmať, či Zmluvu uzatvorili vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru resp. prostredníctvom zástupcov, ktorí boli splnomocnení na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve. Takto sťažovateľ v predmetnej veci aj postupoval.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS“) rozsudkom zo dňa 26.09.2023, sp. zn. zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Kasačný súd sa nestotožnil s názorom krajského súdu o nepreskúmateľnosti napadnutého opatrenia z dôvodu, že obsahovalo len všeobecné vymedzenie dôvodu pre nezaevidovanie Zmluvy uvedením počtu sporných splnomocnení, súvisiacich výmer poľovných pozemkov v spornom revíri a záveru, že deklarovaný zástupca v čase zvolania zhromaždenia nedisponoval splnomocneniami od potrebnej časti vlastníkov (bod 10 tohto rozsudku). Konkrétne vady jednotlivých sporných splnomocnení (prečo neboli uznané) boli uvedené v predchádzajúcom liste žalovaného č. OU-NM- PLO-2021/000478-013 zo dňa 3. februára 2021 (body 3 až 5 tohto rozsudku), na ktorý vo svojom opatrení žalovaný odkázal. Sťažovateľ sa s týmto názorom nestotožnil. Kasačný súd dal v súvislosti

s nastolenou otázkou do pozornosti, že zákon o poľovníctve v zásade neobsahuje úpravu náležitostí opatrenia o nezaevidovaní zmluvy podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve, ani požiadavku odôvodnenia opatrenia. Na konanie o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru sa pritom nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§ 13 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve). Na druhej strane však kasačný súd už v iných veciach konštatoval, že „vylúčenie pôsobnosti správneho poriadku neznamená priestor pre bezbrehú ľubovôľu orgánu verejnej správy, a preto NSS vo svojej judikatúre v prípadoch vylúčenia pôsobnosti správneho poriadku a súčasnej neexistencii inej právnej úpravy inklinuje k argumentácii o nevyhnutnej aplikácii právnych princípov, t. j. minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutia orgánov verejnej správy - štandardu všeobecných pravidiel správneho práva. Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci rozhodovala verejná vysoká škola t. j. právnická osoba, ktorá zo zákona disponuje oprávnením rozhodovať o právach, a povinnostiach fyzických osôb, nemožno upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutie správnych orgánov vyplývajúcich z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77)31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7 o dobrej verejnej správe a z Odporúčania ministrov Rady Európy č. (80)2 o vykonávaní voľnej úvahy správnymi orgánmi a z iných dokumentov“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 5. mája 2020). Kasačný vyhodnotil ako dôvodnú kasačnu námietku nesprávneho právneho posúdenia, keď uzavrel, že správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu, ak dospel k názoru, že sťažovateľ/žalovaný nemá právomoc/nie je oprávnený v konaní o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve skúmať otázku zákonnosti zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovného revíru podľa § 5 zákona o poľovníctve. Kasačný súd uviedol, že skúmanie splnenia procesnoprávnych podmienok pre uzatvorenie predmetnej zmluvy má v posudzovanom prípade svoje opodstatnenie najmä z hľadiska, že v krátkom časovom období boli uzatvorené dve zmluvy o užívaní poľovného revíru a obe boli predložené na zaevidovanie. V takejto situácii je správny orgán oprávnený skúmať základný predpoklad pre uzatvorenie zmluvy a to, či bolo zhromaždenie zvolané v súlade so zákonom, keďže zmluvu je možné schváliť iba na zhromaždení. Rovnako skúmanie naplnenia podmienky § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve môže mať vplyv na ochranu menšinových vlastníkov, aby sa o zhromaždení vlastníkov mohli dozvedieť, zúčastniť sa ho a aktívne ovplyvniť jeho rozhodnutie. Pokiaľ správny súd bez ďalšieho dospel k názoru, že sťažovateľ/žalovaný nemal právomoc v konaní podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve skúmať okolnosti zvolania zhromaždenia vlastníkov podľa § 5 zákona o poľovníctve, rozhodol v rozpore s ustálenou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu. Kasačný súd však dodal, že právomoc žalovaného skúmať okolnosti týkajúce sa zvolania zhromaždenia vlastníkov bez ďalšieho neznamená, že zistené okolnosti a potenciálne nezákonnosti procesu zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov sú vždy aj zákonným dôvodom pre odmietnutie evidencie zmluvy o postúpení užívania poľovných pozemkov. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve je jednou z podmienok evidencie zmluvy skutočnosť, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Správny orgán v konaní o evidenciu zmluvy tak musí vždy hodnotiť, či ním zistené skutočnosti a vady týkajúce sa procesného postupu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 5 zákona o poľovníctve aspoň v potenciálnej rovinne môžu spochybniť skutočnú vôľu vlastníkov vlastniacich najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru podpísať zmluvu o užívaní poľovného revíru podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14. septembra 2022, body 44 a 51). Kasačný súd uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu, aby si zodpovedal v prvom rade otázku, či vady zistené sťažovateľom/žalovaným v rámci jeho zákonnej právomoci, ktoré zarámcoval ako rozhodujúce (nesplnenie podmienky zvolania zhromaždenia vlastníkov podľa § 5 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve) aspoň v potenciálnej rovine spochybňujú splnenie niektorej z podmienok podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve, so zameraním sa na podmienku podpísania zmluvy vlastníkmi spoločného poľovného revíru vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Ak dospeje k názoru, že tomu tak je, následne bude posudzovať správnosť a zákonnosť zistení žalovaného v kontexte žalobných námietok žalobcov a vysporiada sa aj s otázkou potenciálnej prípustnosti konvalidácie vád predložených plnomocenstiev počas konania o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru.

Opätovné konanie pred správnym súdom

15. Po vrátení veci kasačným súdom Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd danú vec opätovne prejednal bez nariadenia pojednávania podľa v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „“). Správny súd mal za to, že po vrátení veci kasačným súdom nebolo opätovné prejednanie veci na pojednávaní nevyhnutné, keďže v ďalšom konaní správny súd riešil už iba otázku právneho posúdenia veci. Správny súd preskúmal opätovne správnou žalobou napadnuté opatrenie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo stavu v čase vydania napadnutého opatrenia, viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi, a to všetko so zreteľom na záväzný právny názor kasačného súdu vyjadrený v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.09.2023 a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby s nasledujúcim zdôvodnením:

Právny rámec

16. Podľa o poľovníctve v znení účinnom ku dňu vydania opatrenia- 21.05.2021 (ďalej len „ “) užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa , c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (), alebo zvernice (), právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

17. Podľa , , (Evidencia zmluvy) evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa .

18. Podľa (1) O využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa . (2) Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.

19. Podľa až 7 (1) Vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „“). (2) Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov.6) (3) zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ“) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním . (4) je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. (5) Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis

do listiny prítomných. Priebeh sa osvedčuje notárskou zápisnicou,7) ktorej prílohou je listina prítomných. (6) Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. (7) si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.

20. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 48) ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na a) posúdenie projektu podľa a 7, b) zaradenie poľovného revíru do kvalitatívnej triedy podľa , c) evidenciu zmluvy vlastníkov podľa alebo zmluvy podľa , d) vymenovanie a odvolanie poľovníckeho hospodára podľa a členov poľovníckej stráže podľa , e) schválenie alebo zmenu poľovníckych plánov podľa , f) vydanie povolenia podľa a , rozhodovanie ministerstva podľa okrem písmena d), h) rozhodovanie okresného úradu v sídle kraja podľa okrem písmena c), i) rozhodovanie okresného úradu podľa a a okrem ukladania pokút za iné správne delikty podľa .

22. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

23. Podľa pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.za účelom zastúpenia pri právnom úkone udelí splnomocniteľ splnomocnencovi plnomocenstvo.

24. Podľa ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.

Posúdenie veci správnym súdom

25. Vzhľadom na často zložitú vlastnícku štruktúru poľovného revíru podľa správneho súdu ustanovil, že o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa cit. zákona, teda na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. vlastníkov poľovných pozemkov si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.

26. Predmetom prieskumu správneho súdu bolo preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU- NM-PLO-2021/000478-017 zo dňa 21.05.2021, ktorým žalovaný nezaevidoval Poľovníckej spoločnosti Váh (v tomto konaní v postavení žalobcu v rade 4/) zmluvu č. 1/2019 o užívaní poľovného revíru Brunovce uzatvorenú dňa 15.03.2019 a podanú správnemu orgánu toho istého dňa splnomocnenými zástupcami vlastníkov poľovných pozemkov v PR Brunovce p. A. B. (v tomto konaní v postavení žalobcu v rade 1/) a D. C. (v tomto konaní v postavení žalobcu v rade 2/). Z odôvodnenia opatrenia vyplynulo, že správny orgán mal za preukázané, že splnomocnený zvolávateľ vlastníkov J. C. ku dňu zvolania dňa 04.03.2019 disponoval len so súhlasom 26,237 % vlastníkov poľovných pozemkov. S poukazom na uvedené žalovaný uzavrel, že zvolané na deň 14.03.2019

nebolo riadne zvolané v zmysle § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, a tým pádom zmluvu zo dňa 15.03.2019 nepodpísali vlastníci spoločného poľovného revíru Brunovce vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíra.

27. Správny súd viazaný právnym názorom NSS v zmysle vyhodnotil žalobnú námietku o nepreskúmateľnosť napadnutého opatrenia za nedôvodnú. Aj keď možno vyčítať žalovanému prílišnú strohosť vo formulovaní odôvodnenia napadnutého opatrenia, z opatrenia žalovaného je zrejmý dôvod, pre ktorý nezaevidoval Zmluvu, a teda nepreukázanie splnomocnenia potrebnej časti vlastníkov na zvolanie vlastníkov (do času jeho zvolania) pre pána J. C., a to z dôvodu neuznania zastúpenia pre 89 vlastníkov poľovných pozemkov. Takto formulovaný dôvod nezaevidovania Zmluvy náležite pochopili aj žalobcovia, keďže (ako vyplýva zo správnej žaloby) práve proti tomuto záveru broja, a preto správny súd nemohol konštatovať, že napadnuté opatrenie žalovaného bolo nepreskúmateľné, pokiaľ kasačnému súdu ako aj žalobcom boli z opatrenia žalovaného zrejmé dôvody, pre ktoré sťažovateľ vydal predmetné opatrenie. Vzhľadom na to pristúpil správny súd k preskúmaniu meritórnych žalobných námietok.

28. K právnej analýze rozsahu právomoci správneho orgánu evidujúceho zmluvu o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona o poľovníctve sa podrobne vyjadril kasačný súd. Správny súd poukazuje na zhrňujúcu pasáž v bode 48 tohto rozsudku, z ktorej vyplýva, že správny orgán pri evidenčnom úkone musí náležite zistiť, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci najmenej nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, musí overiť tiež, či sa tak stalo postupom podľa zákona o poľovníctve ( v spojení s zákona o poľovníctve), a teda (i) či sa tak stalo na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov predmetného revíru ( zákona o poľovníctve), (ii) či toto bolo náležite zvolané ( zákona o poľovníctve), (iii) či na zhromaždení vlastníkov rozhodla nadpolovičná väčšina (, a zákona o poľovníctve) a (iv) či bola zmluva podpísaná splnomocnencami vlastníkov, ktorí boli zvolení na zhromaždení, v určenom rozsahu zastupovania ( zákona o poľovníctve).“

29. Správny súd dospel k záveru, že vady zistené žalovaným v rámci jeho zákonnej právomoci, ktoré zarámcoval ako rozhodujúce (nesplnenie podmienky zvolania vlastníkov podľa v spojení s zákona o poľovníctve), aspoň v potenciálnej rovine môžu spochybniť splnenie niektorej z podmienok podľa a zákona o poľovníctve. V prípade, ako v prejednávanej veci, keď sa s rozdielom jedného dňa uskutočnili dve vlastníkov pozemkov, správnym orgánom zistené skutočnosti a vady týkajúce sa procesného postupu vlastníkov poľovných pozemkov nemožno považovať za minoritné, bagatelizovať ich. vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Brunovce sa konalo dňa 14.03.2019. Na tomto zhromaždení sa nezúčastnil žiaden iný vlastník, iba tí, ktorý hlasovali za uzatvorenie zmluvy. Pokiaľ sa v procese zvolania vyskytli vady, ako v predmetnej veci, podľa správneho súdu žalovaný postupoval správne, keď vyhodnotil tieto nedostatky ako prekážku evidencie takejto zmluvy, keďže možno konštatovať, že podpisu zmluvy o užívaní poľovného revíru vlastníkmi najmenej nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru nepredchádzalo dodržanie zákonného postupu podľa zákona o poľovníctve.

30. V predmetnej veci bolo sporné, či žalovaný správne vyhodnotil nesplnenie zákonnej podmienky v zmysle zákona o poľovníctve, podľa ktorej na zvolanie vlastníkov poľovných pozemkov musí zvolávateľ disponovať splnomocnením 1/3 vlastníkov, v danom poľovnom revíri teda 33,33 % vlastníkov na zvolanie , keď žalovaný pomenoval pochybnosti u 89 vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Brunovce so záverom, že títo platne a účinne nesplnomocnili pána J. C. na zvolanie vlastníkov, keďže tento disponoval len splnomocnením 26,237 % časti vlastníkov pozemkov.

31. Písomné plnomocenstvo je listina, ktorou sa preukazuje, že medzi zástupcom (splnomocnencom) a zastúpeným (splnomocniteľom) bola uzatvorená dohoda o zastúpení. Konvalidáciou sa v predmetnej veci rozumie dodatočné schválenie právneho úkonu, ktoré splnomocniteľ vykonal bez plnomocenstva. 32. Správny súd sa nestotožnil so žalobou námietkou, že je možno konvalidovať nedostatky na splnomocneniach dodatočným predložením čestných vyhlásení alebo dodatočným predložením

splnomocnenia od Rímskokatolíckej cirkvi- farnosť Považany, ktoré podľa tvrdení žalobcu bolo platné v čase zvolania vlastníkov a oprávňovalo zastupovať pána J. C. aj túto farnosť, keď z hľadiska výmery ide o subjekt, ktorý prevyšuje vlastníctvo sporných 16 splnomocniteľov, u ktorých žalobcovia uznali, že udelili pánovi C. splnomocnenie na zvolanie až po dátume jeho zvolania.

33. Ako už uviedol kasačný súd, rozhodovanie vlastníkov o užívaní poľovného revíru má svoj súkromnoprávny aj verejnoprávny prvok. Pokiaľ zákon zveruje žalovanému pri evidenčnom úkone náležite zistiť, či bolo riadne zvolané ( zákona o poľovníctve), jasne a nepochybne normuje, že zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou. Z uvedeného vyplýva, že k momentu zvolania musí byť zvolávateľ zástupcom zákonom vyžadovanej časti vlastníkov poľovných pozemkov. Správny súd poukazuje na to, že sa nejednalo o splnomocnenie na rýdzo súkromnoprávny úkon, ale na zvolanie, ktoré má verejnoprávny presah. Správny súd dospel k záveru, že v okolnostiach predmetnej veci, na účely zvolania nie je možné, aby zvolávateľ alebo osoby zvolené na prípravu a podpis zmluvy, dodatočne žalovanému konvalidovali tak závažné nedostatky. Účelom a zmyslom zákona o poľovníctve je, aby sa nevnášala neistota do právnych vzťahov, aby vlastníkov poľovných pozemkov boli zvolávané keď minimálne jedna tretina vlastníkov to považuje za potrebné, a nie na popud jednotlivca alebo menšej skupiny vlastníkov. Proces zvolávania má stanovené pravidlá, aby boli chránené aj práva menšinových vlastníkov, ktorý každý má právo sa dozvedieť a zúčastniť sa na takomto zhromaždení a vplývať na výsledok a prijaté rozhodnutia na tomto zhromaždení. Správny súd dospel k záveru, že vzhľadom na vyššie uvedené východiská, plnomocenstvo udeľované na zvolanie má prísnejší právny režim, ako majú plnomocenstvá udeľované na občianskoprávne úkony, vzhľadom na to, že je daný záujem štátu nielen na tom, aby k dátumu, ku ktorému bolo plnomocenstvo udelené, bola nespochybniteľná vôľa 1/3 časti vlastníkov poľovných pozemkov, aby bolo uskutočnené . Správny súd uzatvára, že v okolnostiach predmetnej veci konvalidácia, resp. dodatočné schválenie úkonu zástupcu nebola možná.

34. Správny súd vyhodnotil námietku žalobcu o tom, že poukaz žalovaného na rozhodnutie sp. zn. je nenáležitý v prejednávanej veci, za nedôvodnú. V uvedenom rozhodnutí ako aj v ďalšom (sp. zn. zo dňa 27.10.2023) Najvyšší správny súd uviedol, že: Okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať, či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o poľovníctve, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 zákona o poľovníctve) a či ju podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov, splnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona o poľovníctve. V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh vlastníkov poľovných pozemkov ( zákona o poľovníctve), pričom táto notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v zákona o poľovníctve. Je úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené (pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 06.10.2015, sp. zn. z 21.03.2018, sp. zn. z 25.04.2018). Požiadavka na dátum na splnomocnení sa vzťahuje k splnomocneniu v súvislosti so zastupovaním na zhromaždení, ale výkladovým pravidlom od väčšieho k menšiemu podľa správneho súdu možno dospieť k záveru, že nie je žiaden rozumný dôvod, aby sa požiadavka na splnomocnenie s takýmito náležitosťami

- uvedenie dátumu vystavenia, nevzťahovala aj na splnomocnenie na zvolanie .

35. Správny súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či

táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Ak by aj správny súd priznal argumentácii žalobcu úspech, že došlo ku konvalidácii plných mocí, bolo zvolané zákonným spôsobom a prebehlo zákonným spôsobom, nie je podľa správneho súdu možné opomenúť skutočnosť, že výmera PR Brunovce (1517,54 ha) revíru tvorí 100 %. Z notárskych zápisníc č. N15/2019 Nz 7840/2019 NCRls 7993/2019 zo dňa 13.03.2019 a N 71/2019, NZ 8005/2019, NCRls 8160/2019 zo dňa 14.03.2019 vyplýva, že na časovo skoršom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov postúpili vlastníci užívanie PR Brunovce v percentuálnom zastúpení 66,38 % Poľovníckej spoločnosti Sihoť - Považany, IČO: 5221 B899 a na druhom zhromaždení, tí istí vlastníci tej istej výmery, postúpili užívanie PR Brunovce v percentuálnom zastúpení 59,731 % Poľovníckej Spoločnosti Váh, so sídlom Nitrianska Blatnica 209, IČO: 52125891. Vôľa väčšiny vlastníkov podľa správneho súdu v demokratickom právnom štáte nemôže byť opomínaná. Rola žalovaného v procese evidencie zmlúv o užívaní poľovného revíru nemôže byť ponímaná ako rola arbitra pri riešení vnútorných vzťahov medzi vlastníkmi poľovných pozemkov.

36. Správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, je však povinný jasne objasniť rozhodujúci skutkový a právny základ rozhodnutia. Správny súd dospel k záveru, že všetky pre rozhodnutie podstatné žalobcom vznesené žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, a preto žalobu s poukazom na ust. zamietol.

37. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcom podľa a contrario tak, že žalobcom, ktorí úspech v konaní nemali, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. a contrario, keďže súd nevzhliadol v okolnostiach prípadu danosť výnimočných dôvodov pre priznanie náhrady trov konania žalovanému. Čo sa týka náhrady trov kasačného konania v konaní pred kasačným súdom sp. zn. , ktoré tvoria súčasť náhrady trov konania žalovaného, ktorý bol úspešným účastníkom konania v kasačnom konaní a po vrátení veci aj v konaní pred správnym súdom, ani tieto správny súd žalovanému nepriznal, keďže sa jedná o orgán štátnej správy, ktorému náhradu trov konania možno priznať len výnimočne a správny súd nevzhliadol v okolnostiach prípadu danosť výnimočných dôvodov.

38. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.