Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-28-2023.pdf
PDF · 93.98 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/28/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803 zast. Advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739 proti žalovanému A. B., nar. X.X.XXXX, Košice, Pri pošte 33, o zaplatenie 9.608,90 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 40Csp/213/2022 zo dňa 9. januára 2023 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9.608,90 eura, úrok 372,85 eura, úrok z omeškania 15,88 eura a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.608,90 eura od 10.11.2021 do zaplatenia (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Vychádzal zo zistenia, že zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 9.11.2021 medzi postupcom Tatra banka a.s. a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému na žalobcu. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením č. 3017512609, na základe ktorej poskytol žalovanému úver 11.892,90 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 84 mesačných splátkach vo výške po 198,29 eura so splatnosťou k 18. dňu v mesiaci, s RPMN zmluvy 11,60 %, priemernou hodnotou RPMN 8,99 %, dohodnutou odplatou vo výške 11,22 % a poplatkom za poistenie vo výške 3,77 eura, pričom sa zaviazal celkovo zaplatiť sumu 16.756,36 eura. Žalovaný si neplnil svoju povinnosť platiť úver riadne a včas, dôsledkom čoho ho veriteľ listom zo 4.3.2019 upozornil na omeškanie so splácaním úveru a na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Listom z 2.4.2019 veriteľ oznámil žalovanému, že dňom doručenia oznámenia vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru a následne listom z 12.11.2020 mu oznámil, že došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil pôvodnému veriteľovi celkovo sumu 2.284 eura a dlžná suma, ktorú si žalobca uplatnil predstavuje 9.997,63 eura, pozostáva z istiny vo výške 9.608,90 eura, riadneho úroku 372,85 eura a úroku z omeškania 15,88 eura a zároveň si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9.608,90 eura od 10.11.2021 do zaplatenia. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), §
52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 53 ods. 6, § 54, § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“), § 1a ods. 1, § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „nariadenie č. 87/1995 Z.z.“) a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o bankách“) a ustálil, že nárok žalobcu je dôvodný v plnom rozsahu. V konaní nebolo sporné, že došlo k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky, za sporné súd považoval, či nárok žalobcu nie je premlčaný a či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Súd ustálil, že došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a právo žalobcu z nej vyplývajúce nie je premlčané. Vzhľadom na to, že mimoriadna splatnosť úveru nastala dňa 4.4.2019 pre splátku splatnú 18.12.2018, premlčacia doba začala plynúť uplynutím troch mesiacov od jej splatnosti t.j. 19.3.2019. Premlčacia doba sa predĺžila o 76 dní za celé obdobie neplynutia lehôt v zmysle zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj len „zákon č. 62/2020 Z.z.“) a teda uplynula by dňa 3.6.2022. Žaloba bola na súd podaná dňa 22.3.2022, teda včas. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., bol dodržaný postup vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ ako aj postup postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Dohodnutá odplata neprevyšovala najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať v súlade s § 53 ods. 6 OZ v spojení s nariadením č. 87/1995 Z.z.. Žalobca v konaní predložil oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky, čo bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na vymáhanie pohľadávky. Na základe vyššieuvedeného súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy istiny, úrokov a úrokov z omeškania v celom rozsahu ako i úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.608,90 eura od 10.11.2021 (odo dňa postúpenia pohľadávky) do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“), teda podľa pomeru úspechu vo veci a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
3. Proti rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že časť splátok splatných pred spoplatnením úveru je premlčaných a to konkrétne za obdobie k 2.3.2019 vo výške 602,77 eura a následne za mesiac marec 2019 vo výške 198,29 eura. Za premlčané považoval splátky splatné 18.12.2018, 18.1.2019, 18.2.2019, 18.3.2019 a 18.4.2019. Ďalej uviedol, že žalobca si predĺžil premlčaciu lehotu v zmysle zákona č. 62/2020 Z.z. v rozpore s týmto zákonom, nakoľko výnimka z behu premlčacej doby sa vzťahuje len na konania, pri ktorých bolo uplatňovanie práva na súdu spojené s pandemickou prekážkou a nemôže sa uplatňovať generálne. V odvolaní namietol, že nedošlo k prevodu práv alebo povinností z pôvodného veriteľa na postupcu, keďže príloha zmluvy o postúpení pohľadávky neobsahuje pohľadávku, ktorá je predmetom žaloby a oznámenie o postúpení mu nikdy nebolo doručené. Zmluva o postúpení pohľadávok navyše nie je podpísaná. Tvrdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý sa s napadnutým rozsudkom plne stotožnil a zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
5. V odvolacej replike žalovaný uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne hmotnoprávne skutočnosti k veci samej, preto trval na podanom odvolaní v celom rozsahu.
6. Žalobca v odvolacej duplike opätovne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
7. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní dané.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalovaný ako oprávnená osoba (§ 359 CSP) v zákonnej lehote (§ 362 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), pristúpil k odvolaciemu prieskumu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu podaného odvolania, viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi (§ 379 a §
380 CSP), vrátane preskúmania konania, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo, a to na nariadenom pojednávaní (§ 385 CSP), dospel pritom k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť, je nedôvodné, rozsudok je vecne správny a ako taký ho preto potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
9. Odvolací súd na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal tak žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu ako i žalovaného, majúc za potrebné doplniť dokazovanie dodatkom z 24.11.2017 k zmluve. Na pojednávaní vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju účasť vopred neospravedlnil. Odvolací súd sa na odvolacom pojednávaní prioritne zaoberal otázkou, či došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru dňa 4.4.2019, nakoľko v súdnom spise sa na č.l. 17 nachádza Dodatok k zmluve, podľa ktorého sa účastníci zmluvy dohodli na jednorazovom predčasnom splatení pohľadávky ku dňu 18.12.2017. Súd konštatoval, že predmetný dodatok bol dojednaný s rozväzovacou podmienkou, ktorá splnená nebola a preto došlo zrušeniu tohto dodatku s poukazom na bod 3.4 Dodatku. Z tohto dôvodu predmetný Dodatok nebol prekážkou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dňa 4.4.2019.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku konštatuje, že dôvody uplatnené v odvolaní neboli vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku a k súvisiacemu výroku o trovách konania naplnené. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vec nesprávne právne posúdil, teda že by pri rozhodovaní vo veci použil nesprávne zákonné ustanovenia alebo, že by aplikované zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 CSP, keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil správne právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, s týmto odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a na neho odkazuje podľa § 387 ods. 2 CSP.
11. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalovaného v prevažnej miere boli už predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
12. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že žalovaný nárok je premlčaný, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nedošlo k premlčaniu nároku. Odvolací súd je toho názoru, že v prípade zosplatnenia dlhu, ktorý vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy nemožno vychádzať z aplikácie § 103 veta druhá OZ bez súčasného zohľadnenia osobitosti vyplývajúcej z úpravy obsiahnutej v § 53 ods. 9 OZ. Odvolací súd vychádza z úvahy, že v takomto (špecifickom) prípade pri posúdení začiatku plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu je možné použitie ust. § 103 veta druhá OZ iba za súčasnej aplikácie ust. § 565 OZ a ust. § 53 ods. 9 OZ pri jeho výklade. Pri aplikácii § 103 veta druhá OZ v prípadoch spotrebiteľských zmlúv, nemožno vychádzať iba z doslovného znenia tohto ustanovenia, ale pri jeho výklade je potrebné zohľadniť špeciálnu úpravu obsiahnutú v ust. § 53 ods. 9 OZ, v dôsledku ktorej sa v týchto prípadoch k právnej skutočnosti nesplnenia úverovej splátky musí pripojiť aj právna udalosť uplynutia troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením. Právny názor odvolacieho súdu vychádza z úvahy, že aj vo vzťahu k celému zosplatnenému zostatku dlhu nemožno obísť základné pravidlo ustanovené v § 101 OZ, v zmysle ktorého premlčacia doba plynie vždy odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pri zosplatnenom zostatku dlhu veriteľ nemohol uplatniť celú pohľadávku skôr, ako došlo k zosplatneniu, pričom k takémuto zosplatneniu mohlo platne dôjsť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd má za to, že by bolo nelogické a časovo paradoxné, pokiaľ by premlčacia doba začala vo vzťahu k zosplatnenému dlhu plynúť už dňom splatnosti nesplnenej splátky, ktorá bola splatná viac ako tri mesiace pred tým, ako mohlo dôjsť k zosplatneniu dlhu, teda premlčacia doba by začala plynúť o tri mesiace skôr, ako si veriteľ mohol uplatniť pohľadávku vyplývajúcu zo zosplatneného dlhu na súde. Taký prípade začatia plynutia premlčacej doby časovo predchádzajúci právnej možnosti veriteľa vôbec uplatniť nárok na súde, by prakticky znamenal skrátenie zákonom určenej doby na vykonanie práva (premlčacia doba, ktorá má byť podľa § 101 OZ trojročná, by bola skrátená o tri mesiace).
13. Žalovaný si preukázateľne neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, na čo ho právny predchodca žalobcu písomne upozornil Výzvou pred mimoriadnou splatnosťou (č.l.27) a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo pre splátku splatnú 18.12.2018, pričom vyhlásiť mimoriadnu splatnosť mohol právny predchodca žalobcu od 19.3.2019 do 18.4.2019 (po uplynutí 3 mesiacov od omeškania s úhradou tejto splátky, ale najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky). K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo dňa 4.4.2019, keď sa Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (č.l. 25) dostalo do dispozičnej sféry žalovaného (uložením listu na pošte). Premlčacia doba začala plynúť uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť teda od 19.3.2019. Premlčacia doba by uplynula dňa 19.3.2022, avšak súd prvej inštancie správne zohľadnil neplynutie premlčacích lehôt po dobu 76 dní v súlade so zák. č. 62/2020 Z. z.. Premlčacia doba by tak uplynula dňa 3.6.2022, pričom žaloba bola na súd podaná dňa 22.3.2022, teda včas.
14. K námietke žalovaného ohľadom premlčania jednotlivých splátok, odvolacích súd uvádza, že premlčané nie sú ani splátky, ktoré boli splatné 18.12.2018, 18.1.2019, 18.2.2019, 18.3.2019 a 18.4.2019, nakoľko ich premlčacia doba začala plynúť 19.3.2019 spolu s premlčacou dobou celého zosplatneneného dlhu, nie samostatne ako to uvádza odvolateľ. Veriteľ úver zosplatnil pre neuhradenie splátky splatnej dňa 18.12.2018, ktorá je preto zahrnutá do celého zosplatneného dlhu, premlčacia doba však začína plynúť až uplynutím 3 mesiacov odo dňa omeškania žalovaného s úhradou tejto splátky.
15. K námietke odvolateľa ohľadom neplatnosti postúpenia pohľadávky odvolací súd konštatuje, že jej nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 9.11.2021, ktorá je riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami, predložil aj Prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej je identifikovaná pohľadávka voči žalobcovi a taktiež predložil aj Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorým postupca oznámil žalovanému, že k postúpeniu pohľadávky došlo. Súd prvej inštancie tak správne posúdil postúpenie pohľadávky ako platné. Odvolací súd zároveň konštatuje, že boli splnené podmienky postúpenia pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko bol žalovaný v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní so splnením časti svojho peňažného záväzku a banka ho písomnou výzvou vyzvala na jeho splnenie (Výzva pred mimoriadnou splatnosťou na č.l.27), a predmetná pohľadávka sa stala splatnou v celosti v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru pre porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného dňa 4.4.2019.
16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania patrí v plnom rozsahu žalobcovi.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).