Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

102C/21/2024

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci žalobkyne: G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. W.. E. XXXX/X, XXX XX D., zastúpená: JUDr. Katarína Cibulková, advokátka, so sídlom Rázusova 9, 921 01 Piešťany proti žalovanému: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.. V. XXXX/XX, XXX XX F. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie:

Súd u k l a d á žalovanému povinnosť nevstupovať do bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode číslo X bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX, Q. D. K. U. o výmere XXXX m2 na ulici Y.. W.. E. H. D., zapísaného Okresným úradom D., katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre okres D., obec D., katastrálne územie D.

Súd u k l a d á žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.

II. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.

III. Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 15.02.2024 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie podľa a Žalobkyňa navrhla, aby bola žalovanému uložená povinnosť nevstupovať do bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode číslo X bytového domu, súp. č. XXXX, postaveného na pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX, Q. D. K. U. o výmere XXXX m2 na ulici Y.. W.. E. H. D., zapísaného Okresným úradom D., katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre okres D., obec D., katastrálne územie D. a aby bolo žalovanému zakázané približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch s tým, aby bol žalovaný poučený podľa a . Zároveň sa domáhala, aby jej bola priznaná plná náhrada trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí, vo vchode číslo X bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku, parc. č. XXXXX na ulici Y.. W.. E. H. D., v ktorom býva spoločne so svojou

matkou, C. R.. Matka žalobkyne sa zoznámila so žalovaným a krátko na to si ho začala vodiť do predmetného bytu. Žalovaný do bytu začal chodiť za matkou žalobkyne pravidelne, pričom v byte robil neporiadok, vulgárne sa správal, vykrikoval, trieskal po stole, popíjal alkohol, bol často opitý a fajčil v priestoroch bytu. Žalobkyňa viackrát upozornila žalovaného, že si neželá, aby do bytu chodil a zdržiaval sa tam. Žalobkyňa dohovárala aj matke, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, aby žalovaného do bytu nevpúšťala, ale matka ho napriek tomu pustila, keď bola pod vplyvom alkoholu. Situácia sa vyhrotila dňa 12.03.2023 v čase o 19:00 hod., kedy v predmetnom byte potom čo žalobkyňa žalovanému uviedla, že má z bytu odísť, ju žalovaný fyzicky napadol, a to tak, že ju chytil za obe jej ruky v oblasti zápästí a hodil ju do sušiaku na bielizeň, pričom obaja spadli na zem, následne žalobkyňa vstala zo zeme a snažila sa utiecť do izby, avšak pred vstupom do izby ju žalovaný rukou chytil za krk a povedal jej „zabijem ťa“, následne sa jej podarilo utiecť do spálne, avšak dvere do spálne držala len svojím telom, nakoľko sa nedajú zamknúť a snažila sa kontaktovať políciu, pričom tieto dvere žalovaný silou vytlačil a následne v spálni žalobkyni uviedol, aby mu dala mobil, inak ju zabije, potom ju hodil na posteľ, obe jej ruky jej chytil za chrbtom a opätovne jej uviedol „teraz ťa zabijem“, jednu svoju ruku jej dal okolo krku a začal ju škrtiť, čoho následkom začala žalobkyňa chrčať a vtedy jej opätovne uviedol „zlomím ti väzy“. Žalobkyni sa podarilo vytrhnúť a utiecť na balkón, kde sa vyvracala a následnej aj z bytu odišla, čím u nej žalovaný vzbudil dôvodnú obavu o jej zdravie a život. Okresný súd Trnava vydal dňa 13.06.2023 trestný rozkaz sp. zn. , právoplatný dňa 13.06.2023, ktorým žalovaného uznal za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa . Poškodenou v uvedenom trestnom konaní bola žalobkyňa. Po tom, čo bol žalovaný prepustený z výkonu trestu, opäť začal vyhľadávať matku žalobkyne a táto si ho znova začala vodiť do bytu žalobkyne. Žalobkyňa má dôvodnú obavu o svoje zdravie a život po tom, čo sa stalo sa žalovaného bojí. Preto keď cez vchodové dvere bytu počula, že žalovaný je v byte, do bytu ani nevošla a hneď volala políciu. Keď prišli príslušníci PZ, žalobkyňa čakala na medziposchodí, príslušníci PZ žalovaného vyzvali, aby odišiel a až po jeho odchode žalobkyňa vošla do bytu. Uvedené sa zopakovalo viackrát. Stalo sa tak aj 30.09.2023, avšak vtedy žalobkyňa vošla do bytu spolu s príslušníkmi PZ, žalovaný chcel ísť do obývačky, pretože tam mal mať údajne nabíjačku, následne sa rozbehol smerom k žalobkyni, bol agresívny. Príslušníkom PZ sa ho podarilo zadržať skôr ako dobehol k žalobkyni a s použitím donucovacích prostriedkov ho vyviedli z bytu. Žalovaný bol pod vplyvom alkoholu. Žalovaný opakovane zvoní na bytový zvonček, snaží sa dostať do predmetného bytu žalobkyne, vystriehne, kedy sú otvorené vchodové dvere do bytového domu. Keď policajti odídu, po pár minútach opätovne vyzváňa na bytový zvonček. Žalobkyňa žiadala políciu o vydanie písomných úradných záznamov o vykonaných výjazdoch príslušníkov PZ, jej žiadosti nebolo vyhovené a bolo jej oznámené, že tieto polícia poskytne na dožiadanie súdu. Z hore uvedeného trestného rozkazu je podľa žalobkyne osvedčené, že žalovaný ohrozuje integritu žalobkyne. nekvantifikuje mieru ohrozenia integrity osoby, ktorá sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa (ďalej len „“) je nepochybne zabrániť práve opakovaniu a prípadnému stupňovaniu miery ohrozenia a zabrániť prípadným negatívnym následkom takéhoto ohrozovania, ktoré by mohlo myť fatálne následky tým, že sa eliminuje kontakt dotknutých osôb. Na základe hore uvedeného stavu je podľa žalobkyne predpoklad, že žalovaný aj v budúcnosti bude pokračovať v konaní, ktorým neoprávnene zasahuje do osobnostných práv žalobkyne, čím je osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a preto je namieste úprava pomerov strán sporu, aby bola uložená žalovanému povinnosť nevstupovať do bytu žalobkyne. Žalobkyňa sa obáva, že sa žalovaný môže opätovne dostaviť do bytu, v ktorom žije v spoločnej domácnosti s matkou a opätovne ohrozovať integritu žalobkyne tak, ako tomu bolo aj v minulosti. Žalobkyňa sa tiež obáva možného naplnenia vyhrážok žalovaného, ktorý býva pod vplyvom alkoholu. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že samotný jej kontakt so žalovaným pre ňu predstavuje neprimeraný psychický stres. Žalobkyňa má za to, že odôvodnenosť potreby neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je z jej strany riadne preukázaná a v súčasnosti na základe skúseností so správaním sa žalovaného, existuje dôvodná obava, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu žalobkyne pokračovať. Daná situácia je podľa názoru žalobkyne dôvodom na obmedzenie žalovaného vo vstupe do bytu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, v ktorom sa žalobkyňa pravidelne zdržiava, býva v ňom, čím sa poskytne žalobkyni ochrana pred prípadným ďalším ohrozovaním jej integrity zo strany žalovaného a umožní jej pokojné bývanie.

3. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, žalobkyňa vychádza z , podľa ktorého fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,

svojho mena a prejavov osobnej povahy. Žalobkyňa má právo na ochranu svojej osobnosti a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti priblíženie žalovaného za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje zdravie a život, je uvedené podľa názoru žalobkyne dostačujúce na to, aby bol nariadený zákaz priblíženia, z dôvodu existujúceho predchádzajúceho zásahu do integrity žalobkyne (ohrozenia) preukázaného vydaným trestným rozkazom. Uvedeným je podľa žalobkyne osvedčené jej tvrdenie o obave z priblíženia sa žalovaného k jej osobe, pretože jej hrozí narušenie jej telesnej a duševnej integrity od protistrany. Integrita žalobkyne môže byť konaním žalovaného ohrozená rovnako aj v prípade, že tejto nebude zabezpečená dostatočná ochrana aj mimo bytu (žalovaný sa potuluje po ulici, kde sa nachádza bytový dom a pred bytovým domom, kde sa nachádza byt žalobkyne). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobkyňa za to, že v súčasnosti na základe skúseností so správaním sa žalovaného, existuje dôvodná obava, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu žalobkyne pokračovať.

4. Žalobkyňa spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložila Trestný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 13.06.2023 a výpis z LV č. XXXX pre k.ú. D..

5. Súd sa v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil sa listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou.

6. Z výpisu z LV č. XXXX vedeného Okresným úradom D.y, katastrálny odbor vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode číslo X bytového domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX a podielovou spoluvlastníčkou na spoločných priestoroch a spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu v podiele XXXX/ XXXXXX.

X. Trestným rozkazom sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, bol obvinený G. G., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom H.. V. XXXX/XX, F.va uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa na tom skutkovom základe, že dňa 12.03.2023 v čase o 19:00 hod. v byte na adrese D., Y.. W.. E. Č. X, fyzicky napadol poškodenú G. R. tak, že potom čo mu uviedla, že má z bytu odísť, ju chytil za obe jej ruky v oblasti zápästí a hodil ju do sušiaku na bielizeň, ktorý sa nachádzal v miestnosti, pričom obaja spadli na zem, následne poškodená G. R. vstala zo zeme a snažila sa utiecť do izby, avšak pred vstupom do izby ju obvinený rukou chytil za krk a povedal jej „zabijem ťa“, následne sa jej podarilo utiecť do spálne, avšak dvere do spálne držala len svojím telom, nakoľko sa nedajú zamknúť a snažila sa kontaktovať políciu, pričom tieto dvere silou vytlačil a následne v spálni poškodenej G. R. uviedol, aby mu dala mobil, inak ju zabije, potom ju hodil na posteľ, obe jej ruky jej chytil za chrbtom a opätovne jej uviedol „teraz ťa zabijem“ a jednu svoju ruku jej dal okolo krku a začal ju škrtiť, čoho následkom začala chrčať a vtedy jej opätovne uviedol „zlomím ti väzy“, pričom sa jej podarilo vytrhnúť a utiecť na balkón, kde sa vyvracala a následne aj z bytu odišla, čím u nej obvinený vzbudil dôvodnú obavu o jej zdravie a život. Za tento skutok súd uložil obvinenému trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

8. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa písm. f) , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

12. Podľa písm. h) , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

13. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa až 3 , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

15. Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa a , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

17. Podľa a , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

18. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

19. Podľa až 3 , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.

20. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd riadne dokazovanie v zmysle a nasl. nevykonáva, dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania rozhodujúcich skutočností navrhovateľom. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému subjektu a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Na to, aby uvedenú ochranu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia mohol súd poskytnúť, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany domáhajúceho subjektu a že toto právo je ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

21. v ustanovení predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného opatrenia, pričom jedným z týchto dôvodov je potreba bezodkladne upraviť pomery a druhým je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade žalobkyňa navrhla nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Vychádzajúc z procesnej stránky samotného rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia spočívajúcej predovšetkým v tom, že súd rozhoduje v krátkej lehote a spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, zákon následne v ustanovení vyžaduje, aby navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nielen opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísaním skutočností hodnoverne osvedčujúcich ich dôvodnosť a zároveň je povinnosťou navrhovateľa pripojiť k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva. Navrhovateľ teda nielenže musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, ale súčasne musí rozhodujúce skutočnosti aj náležitým spôsobom osvedčiť. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované alebo osvedčované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené, keby mal vydať konečné rozhodnutie. Súd sa preto obmedzí len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu poprípade môže byť nárok, ktorého neodkladnú úpravu si okolnosti vyžadujú, že toto právo je porušené a že k jeho ochrane je potrebné nariadiť práve navrhované neodkladné opatrenia.

22. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami, posúdil návrh žalobkyne v kontexte predložených listinných dôkazov a dospel k záveru, že žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia dostatočne osvedčila potrebu a opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobkyňa opísala všetky rozhodujúce skutočnosti a dostatočne osvedčila neodkladnosť potreby upraviť pomery strán, teda osvedčila splnenie zákonom vyžadovaných dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa a . Účelom neodkladného opatrenia podľa je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí žalobca osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním žalovaného ohrozená. Z návrhu žalobkyne ako aj z predložených listinných dôkazov má súd za osvedčené, že fyzická aj duševná integrita žalobkyne je ohrozená útokmi zo strany žalovaného, ktoré majú charakter obmedzovania v pohybe, fyzických a psychických útokov. Žalovaný žalobkyňu fyzicky napadol tak, že ju chytil za obe jej ruky v oblasti zápästí, držal žalobkyňu za krk, škrtil ju, vyhrážal sa jej zabitím, čo vyústilo do podania trestného oznámenia. Za takéto konanie, právne kvalifikované ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa bol žalovaný právoplatne odsúdený Trestným rozkazom sp. zn. XXT/XX/XXXX vydaným Okresným údu Trnava dňa XX.XX.XXXX.

23. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že žalovaný sa aj po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody naďalej, a to opakovane, snaží neoprávnene a proti jej vôli, dostať do bytu, aktuálne v jej vlastníctve, v ktorom napriek prítomnosti príslušníkov PZ bol voči nej agresívny. Svoje konanie žalovaný uskutočňuje zvlášť pod vplyvom alkoholu, ktorý požíva. Konanie žalovaného vzbudzuje u žalobkyne pochopiteľnú a odôvodnenú obavu o jej osobu. Za týchto okolností súd dospel k presvedčeniu, že je na mieste upraviť pomery strán a nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa zamedzí žalovanému vstup do bytu, v ktorom býva žalobkyňa, zdržiava sa a užíva a zároveň ktorým sa zakáže žalovanému približovať k žalobkyni, nakoľko je predpoklad, že nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia bude účinným prostriedkom pre zamedzenie budúcich konfliktov medzi stranami a zamedzenie prípadných ďalších atakov zo strany žalovaného voči žalobkyni. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že políciu požiadala o vydanie písomných úradných záznamov o vykonaných výjazdoch príslušníkov PZ, pričom jej žiadosti neboho vyhovené a bolo jej oznámené, že tieto polícia poskytne na dožiadanie zo strany súdu. Na tomto mieste súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje v krátkych lehotách, pričom riadne dokazovanie nevykonáva, súd si uvedené záznamy z polície nežiadal, nakoľko dôvodnosť nároku a odvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy mal osvedčenú návrhom žalobkyne a predloženým trestným rozkazom. Pokiaľ nariadeným neodkladným opatrením vznikne inej osobe škoda alebo iná ujma, zodpovedá za ňu pri splnení zákonných podmienok samotný navrhovateľ neodkladného opatrenia. V danom

prípade mal súd osvedčenú potrebu preventívne chrániť ohrozenú telesnú a duševnú integritu žalobkyne pred prípadnými potenciálnymi atakmi zo strany žalovaného, ku ktorým preukázane v minulosti došlo.

24. Súd zvažoval pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže žalovanému približovať sa k žalobkyni to, aby zásah do práv žalovaného nebol neprimeraný účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia). Súd pritom prihliadal na prípadné súdne, trestné a správne konania, v súlade s čím súd vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru.

25. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd ustálil, že nariadenie neodkladného opatrenia procesne konzumuje sebe vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu a v tomto prípade nebolo potrebné, aby žalobkyni bola ukladaná povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. V tejto súvislosti (neuloženie povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej) súd odkazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. -59 zo dňa 26.11.2021, v ktorom odvolací súd uviedol, že „podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou, vydané neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v záujme oboch účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, že sa vzájomne osočujú, aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k násilným prejavom možno až s fatálnymi následkami. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môže protistrana domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu ( ).“

26. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje (žalovaný), súd v súlade s , poučil vo výroku II. tohto uznesenia žalovaného o možnosti podania žaloby vo veci samej. Žalovaný má v prípade zmeny okolností, či skorého upokojenia situácie, možnosť žiadať o zrušenie tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od žalobkyne ako žalovanej náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobkyňou v návrhu uvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla.

27. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní plne úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

30. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa .