Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Csp-271-2019.pdf
PDF · 87.38 KB
No categories available
9Csp/271/2019
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: U. L., P.. XX.XX.XXXX, Y. L. X, XXX XX L., pr. zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.8.2017, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.8.2017.
II. Návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
III. Žalobcovi u k l a d á povinnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať na príslušnom súde žalobu vo veci samej, a to o zdržanie sa zrážok zo mzdy, prípadne aj o neprijateľnosť zmluvnej podmienky - Dohody o zrážkach zo mzdy alebo o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava.
IV. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.12.2019 domáha nariadenia neodkladného opatrenia a náhrady trov konania.
2. Návrh skutkovo odôvodnil tým, medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 22.8.2017 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 3.000 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 88,98 Eur, s úrokovou sadzbou 18,54 %. V rovnaký deň bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z vyššie uvedenej zmluvy Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX. V danom prípade ide podľa žalobcu o spotrebiteľský vzťah, pre ktorý je typické, že návrh zmlúv býva predtlačený na formulároch s tým, že spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Podľa názoru žalobcu predmetná zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN. Keďže v danom prípade je zmluva o úvere zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy, podľa súhrnných informácií o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. Štvrťrok 2017 platných pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.8.2017 do 15.11.2017 pre Spotrebiteľské úvery so zabezpečením alebo lízing vo výške od 1.500 do 6.500 Eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov bola priemerná RPMN vo výške 14,35 % a nie 13,74 %. Nesprávny údaj o priemernej RPMN má za následok absenciu
údaja o priemernej RPMN ako obligatórnej náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa žalobcu zmluva o úvere obsahuje aj nesprávny údaj o odplate, nakoľko ak je RPMN vo výške 20,20 % aj odplata mala byť vo výške 20,20 %. Keďže je podľa žalobcu zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, žalovaný si dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečuje aj plnenie, na ktoré nemá nárok, a to zmluvný úrok a rôzne poplatky spojené s omeškaním, pričom žalobca poukazuje na viaceré rozhodnutia súdov. Zrážky zo mzdy na základe spornej dohody o zrážkach zo mzdy sú vykonávané v rozpore so zákonom a výrazným spôsobom zasahujú do ekonomickej situácie spotrebiteľa, pretože o výške pohľadávky zo zmluvy o úvere, ktorá je bezúročná a bez poplatkov rozhoduje veriteľ a nie súd. Žalobca poukazuje na bod IV. Dohody v súvislosti s § 37 ods. 1 OZ, kde uvádza, že dohoda určite a zrozumiteľne neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá má byť uvedeným zabezpečovacím prostriedkom zabezpečená, ale len opisuje možnosti jej vzniku - existujúce, budúce, podmienené záväzky v neurčitej výške, vymedzuje zabezpečovacie pohľadávky ako pohľadávky z úveru, prípadne zmluvné pokuty a prípadné jeho ďalšie pohľadávky, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a z jej prípadných dodatkov. Takéto dojednania žalobca považuje za neurčité a nezrozumiteľné. Žalobca ďalej poukazuje na to, že ide o formulárový typ dohody, ktorý žalobca nemal možnosť ovplyvniť a táto dohoda nebola dojednaná individuálne, a preto Dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.1 a 5 OZ. Podľa žalobcu si Dohodou žalovaný zabezpečuje aj zmluvnú pokutu uvedenú v článku 11 bod 1.1, ktorú podľa jeho slov možno jednoznačne vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienky. Žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 10.10.2018, prílohou ktorého bola Dohoda. Žalobcovi sú v súčasnej dobe vykonávané zrážky zo mzdy, na dôkaz čoho priložil k návrhu výplatnú pásku. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru žalobcu, z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Právnu ochranu žalobcu, zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na základe neoprávneného titulu, tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, sa podľa názoru žalobcu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto podľa názoru žalobcu nemusí uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej § 336 ods. 1 CSP. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k strán sporu a žalovanému ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má v prípade, že žalobca sám neuspokojí jej zákonné nároky možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom ju prvoinštančný súd vo výroku svojho rozhodnutia poučí. Uvedený právny názor podporil žalobca poukázaním na súdne rozhodnutia.
3. Podľa § 324 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501>. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20170501> rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
13. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
14. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
15. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
16. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
17. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20181212> neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
18. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorý slúži na dočasné zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv sporových strán do času definitívnej právnej ochrany. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie.
19. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (§ 334 CSP). Časové obmedzenie neodkladného opatrenia je preto výnimočným limitovaním jeho účinkov, ku ktorému súd pristúpi iba v odôvodnených prípadoch.
20. Z predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že realizácia zrážok zo mzdy na základe takto uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy predstavuje zásadný zásah do majetkovej sféry spotrebiteľa bez toho, aby samotné podmienky zmluvy, ako aj jej realizácia bola v rámci ochrany spotrebiteľa posudzovaná súdom. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobcu vyplýva zo skutočností, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonanie zrážok zo mzdy a zamestnávateľ tieto zrážky aj reálne vykonáva. Táto skutočnosť je dostatočným dôvodom pre dočasnú úpravu pomerov medzi stranami spočívajúca v dočasnom zabránení výkonu realizácie zrážok zo mzdy.
21. Žalobcom namietaná neprijateľnosť zmluvnej podmienky vrátane neplatného dojednania o dohode o zrážkach zo mzdy môže viesť v konečnom dôsledku k iným záverom o existencii dlhu. Tento záver bude
možné vysloviť až po vykonanom dokazovaní vo veci samej. Občiansky zákonník síce pripúšťa možnosť uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, avšak za stavu, pokiaľ bola dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, riadne podpísanej a klient bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a predovšetkým aj o možnosti takúto dohodu odmietnuť. Pokiaľ táto dohoda bola súčasťou predformulovaných typových zmluvných dojednaní, určených pre široký okruh spotrebiteľov, nie je možné považovať dohodu o zrážkach zo mzdy za platne dojednanú. Definitívne posúdenie tohto právneho úkonu však môže byť prijaté len v rozhodnutí vo veci samej, teda v samostatnom konaní, ktoré by malo nasledovať po nariadení neodkladného opatrenia. Preto súd postupoval podľa § 336 ods. 1 CSP a uložil žalobcovi podať žalobu uvedenú vo výroku rozhodnutia.
22. Žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a veriteľom, a takisto aj to, že zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy na základe žiadosti zo strany veriteľa - žalovaného. Na základe tejto dohody o zrážkach zo mzdy dochádza k zrážkam zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na uspokojenie jeho pohľadávok zo spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy pritom umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zákonností zmluvných plnení pre veriteľa, napríklad z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, z pohľadu dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo z pohľadu platnosti dojednania úrokov z úveru, z pohľadu dobrých mravov a podobne. Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly.
23. Súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - Garrett Motion Slovakia s.r.o., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy, nakoľko neodkladné opatrenie má upravovať vzťahy medzi stranami a nie je možné ukladať povinnosť vo vzťahu k tretej osobe (zamestnávateľovi žalobcu). Žalobcovi nič nebránilo podať návrh na neodkladné opatrenie aj voči zamestnávateľovi. Uložená povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy znamená, že žalovaný musí urobiť všetky kroky potrebné k dosiahnutiu tak, aby dohoda nebola realizovaná, teda aj oznámenie zamestnávateľovi žalobcu.
24. Súd nezamietol návrh týkajúci sa poučenia žalovaného o možnosti podania žaloby o zaplatenie svojej pohľadávky (dlžných splátok), avšak považuje za nevyhnutné uviesť, že ide len o navrhovaný procesný postup, avšak rozhodnutie patrí samotnému súdu. Konanie o zaplatenie pohľadávky zároveň nemá priamu súvislosť s predmetným neodkladným opatrením, navyše žalovaný nepochybne nie je neznalý svojich práv vrátane možnosti podať žalobu na zaplatenie svojej pohľadávky. Preto súd pristúpil k uloženiu povinnosti žalobcovi v zmysle § 336 CSP tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.
25. Súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Nakoľko ide o vydanie neodkladného opatrenia mimo konania, ktoré nasledovať nemusí, súd rozhodol zároveň o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, ktorý patrí úspešnému žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).